Romanos 7
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NTLH
1 Me njɔ́gé mechɔ ɛwéna ne ɛnyú abi dékaá mɛ ɛbɛ. Aŋmɛ ba, ɛnyú ako dékaá mɛ ɛbɛ. Nnó dékaá fɔ́ nnó ɛbɛ ɛgbarege muú ɛlé gébégé ji abɛge mebɛ wɔ́?
1 Meus irmãos, vocês todos podem compreender muito bem o que vou dizer. Vocês conhecem as leis e sabem que elas só têm poder sobre uma pessoa enquanto essa pessoa está viva.
2 Dékágé mɛɛ́ mechɔ ɛwéna ne mendée menɔ. Ɛbɛ ɛgarege nnó mendée menɔ abɔ mambɛ wyɛ ne menɔ wuú né gébé ɛyigé menɔ wuú abɛɛ́ mebɛ. Ne mbɔgé menɔ wuú agbógé ɛbɛ ɛwé ɛchomé ji ne menɔ wuú ɛlyage ji ala mmyɛmmyɛ jií.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei ao marido enquanto ele estiver vivo; mas, se ele morrer, ela estará livre da lei que a liga ao marido.
3 Ndɛre ɛlúmbɔ, mbɔgé menɔ wuú alu mebɛ ne alyaá ajyɛɛ́ bɛle ne menɔ ayicha, ájɔ́gé nnó akwe ulɔ. Yɛ́mbɔ mbɔgé menɔ wuú agbogé, ɛbɛ ɛmage gbaré sé ji ne abagé menɔ ayicha ájɔ́gé fɔ́ nnó akwe ulɔ.
3 De modo que, se ela viver com outro homem enquanto o marido estiver vivo, ela será chamada de adúltera. Mas, se o marido morrer, ela estará legalmente livre e não cometerá adultério se casar com outro homem.
4 Aŋmɛ ba, wyɛmbɔ ntó ne ɛpyɛɛ́ ne ɛnyú. Né mechɔ ɛbɛ ɛnyú dégbo mɛ débyɛ ne ɛwú néndé ɛnyú delú upɔ menyammyɛ Kras. Ne nana ɛnyú délu bɔɔ́ muú ayi akwilé né negbo, nnó délɛrege ulɔɔ́ melu gétúgé dépyɛɛ́ utɔɔ́ mbaá Ɛsɔwɔ.
4 O mesmo acontece com vocês, meus irmãos. Do ponto de vista da lei, vocês também já morreram, pois são parte do corpo de Cristo. E agora pertencem a ele, que foi ressuscitado para que nós possamos viver uma vida útil no serviço de Deus.
5 Gébégé ɛsé délú dépyɛɛ́ unó ndɛre gekwenege gepɔ sé gékɛ́légé, ɛbɛ ɛbwyɛɛ́ mmwɔ́lé mampyɛgé gabo ɛmmyɛɛ́ amu ne menyammyɛ sé nnó dépyɛge ubobo unó bi uchwɔ́ ɛsé ne negbo.
5 Pois, quando vivíamos de acordo com a nossa natureza humana, os maus desejos despertados pela lei agiam em todo o nosso ser e nos levavam para a morte.
6 Ne nana Ɛsɔwɔ afere ɛsé né amu ɛbɛ, néndé dégbo mɛ débyɛ ne ɛbɛ, genó ɛyi gégbaré ɛsé ɛké bɔɔ́ denɔ. Ɛpyɛmbɔ nnó, dépyɛge sé utɔɔ́ Ɛsɔwɔ ndɛre ásame né gekwenege ɛbɛ, dépyɛge ɛlé né meti mekɛ ndɛre Mendoó Ukpea ɛpogé ɛsé nnó dépyɛge.
6 Porém agora estamos livres da lei porque já morremos para aquilo que nos mantinha prisioneiros. Por isso somos livres para servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à lei escrita, mas da maneira nova, obedecendo ao Espírito de Deus.
7 Déjɔ́gé mbɔ nnó yɛ́? Nnó ɛbɛ ɛwú ambɔɔ́ ɛlú lé gabo? Cha oo. Yɛ́mbɔ wáwálé alu nnó ɛbɛ ne ɛpyɛɛ́ me nkaá genó ɛyigé ákuú nnó gabo. Mbɔgé ɛbɛ, ɛbɛ́ danjɔɔ́ nnó, “Ɔfyɛge fɔ amɛ né genógé muú yicha,” mbɔ me mbɔ nkágé fɔ́ ndɛre afyɛɛ́ amɛ né genógé muú yicha.
7 O que vamos dizer então? Que a própria lei é pecado? É claro que não! Mas foi a lei que me fez saber o que é pecado. Pois eu não saberia o que é a cobiça se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 Yɛ́mbɔ ɛlé gétúgé ɛbɛ ɛwéna ne gabo agɛne meti abwɛɛ́ me yɛ́ndé gepɔ ɛyigé nfyɛɛ́ amɛ né unó bɔ́ né yɛ́ndé meti ne mmwɔ́lé mampyɛge ufɔɔ́ufɔɔ́ uboubo unó. Ɛbɛ ɛbɛ́ dampɔ, mbɔ gabo alu ɛlé gegbogboge genó.
8 Porém o pecado se aproveitou dessa lei para despertar em mim todo tipo de cobiça. Porque, se não existe a lei, o pecado é uma coisa morta.
9 Me mbɔ mpɔ me ne ɛfwyale gébégé nla nlú daŋkaá genó ɛyigé ɛbɛ ɛkɛlege nnó pyɛ. Yɛ́mbɔ gébégé nkaá genó ɛyigé ɛbɛ ɛkɛlege nnó me mpyɛ nla muú ayi apyɛɛ́ gabo.
9 Pois houve um tempo em que eu não conhecia a lei e estava vivo. Mas, quando fiquei conhecendo o mandamento, o pecado começou a viver,
10 Ndɛre ɛlúmbɔ, me mgbo. Ɛsɔwɔ achyɛɛ́ ɛbɛ nnó bɔɔ́ abɔ geŋwá, yɛ́mbɔ ɛchwɔ me lé ne negbo,
10 e eu morri. E o próprio mandamento que me devia trazer a vida me trouxe a morte.
11 néndé gabo agɛ meti né ɛbɛ abwɔlé me, ne awá me.
11 Porque o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 Ndɛre ɛlúmbɔ, ɛbɛ ɛwu ambɔɔ́ ɛlé ukpea ne yɛ́ndégenó ɛyigé ɛwú ɛgarege gelú cho ne gelɔme.
12 Assim a lei vem de Deus; e o mandamento também vem de Deus, diz o que é certo e é bom.
13 Nnó genó gelɔ́gélɔ́ gechwɔ́ me lé ne negbo? Cha oo! Ɛlé gabo ne abɔ akɛne ne genó gelɔ́gélɔ́ achwɔ́ me ne negbo. Ɛpyɛɛ́mbɔ nnó dékaá gefɔge genó ɛyigé gabo alu. Ndɛre ɛlúmbɔ, ɛbɛ ɛpyɛ ɛsé dékaá nnó gabo abɔ kpaá apwɔ amu.
13 Então será que o que é bom me levou à morte? É claro que não! Foi o pecado que fez isso. Pois o pecado, usando o que é bom, me trouxe a morte para que ficasse bem claro aquilo que o pecado realmente é. E assim, por meio do mandamento, o pecado se mostrou mais terrível ainda.
14 Ɛsé dékaá nnó ɛbɛ ɛlú genó gelɔ́gélɔ́ néndé ɛtané mbaá mendoó Ɛsɔwɔ. Yɛ́mbɔ me nlú lé mekwaá. Me nlá ɛké mefwɛ mbaá gabo.
14 Sabemos que a lei é divina; mas eu sou humano e fraco e fui vendido ao pecado para ser seu escravo.
15 Me nkágé fɔ́ genó ɛyigé me mpyɛɛ́ néndé genó ɛyigé me nkɛlege mampyɛ geji fɔ́ wɔ́ me mpyɛɛ́ wɔ́. Yɛ́mbɔ ɛyigé me mpaá geji ne me mpyɛɛ́.
15 Eu não entendo o que faço, pois não faço o que gostaria de fazer. Pelo contrário, faço justamente aquilo que odeio.
16 Nana mbɔgé me nké mpyɛɛ́ ɛlé genó ɛyi me nla nkɛlege, ɛbyɛnnó nkamé nnó ɛbɛ ɛlɔme.
16 Se faço o que não quero, isso prova que reconheço que a lei diz o que é certo.
17 Ndɛre ɛlúmbɔ, ɛpɔ́fɔ́ me mbɔɔ́ ne mpyɛ genó ɛyigémbɔ ɛlé gabo ayi alú me né mmyɛ ne apyɛ geji.
17 E isso mostra que, de fato, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
18 Nkaá nnó yɛ́ genó gelɔ́gélɔ́ ɛyi getanege né metɔɔ́ wa gepɔ, mmyɛ ké né gekwenege gepɔ ya. Me nwyaá metɔɔ́ mampyɛ genó gelɔ́gélɔ́ yɛ́mbɔ nkágé pyɛ fɔ́ geji.
18 Pois eu sei que aquilo que é bom não vive em mim, isto é, na minha natureza humana. Porque, mesmo tendo dentro de mim a vontade de fazer o bem, eu não consigo fazê-lo.
19 Galɔ́gálɔ́ ayi me nkɛlege mampyɛ, mpyɛ fɔ́ ji yɛ́mbɔ me mpyɛɛ́ gabo ayi me nla nkɛlege fɔ́ mampyɛ.
19 Pois não faço o bem que quero, mas justamente o mal que não quero fazer é que eu faço.
20 Ne mbɔgé me mpyɛɛ́ ɛlé genó ɛyi me nlá nkɛ́lege fɔ́ mampyɛ ɛbyɛnnó me fɔ́ wɔ́ mpyɛ geji wɔ́, ɛlé gabo ayi alu me mmyɛ ne apyɛɛ́ geji.
20 Mas, se faço o que não quero, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
21 Ndɛre ɛlúmbɔ, ngɛ nnó ɛla me ɛké ɛbɛ fɔ, nnó yɛ́ndégébé nké nkɛlege mampyɛ genó ɛyi gélú cho, gabo akwɔ me ushu.
21 Assim eu sei que o que acontece comigo é isto: quando quero fazer o que é bom, só consigo fazer o que é mau.
22 Né mmu metɔɔ́ wa, me ngboó mampyɛgé ɛlé genó ɛyi ɛbɛ Ɛsɔwɔ ɛjɔɔ́.
22 Dentro de mim eu sei que gosto da lei de Deus.
23 Yɛ́mbɔ nkaá nana nnó ɛbɛ ɛwé ɛgbare menyammyɛ wa ɛlu cha ne ɛbɛ ɛwé ɛgbare metɔɔ́ wa. Ne ɛbɛ ɛwémbɔ ɛwé ɛgbare menyammyɛ wa ɛlé gegbogboge gepɔ ya. Ɛmmyɛɛ́ ne ɛbɛ Ɛsɔwɔ ɛwé me mgboó ne ɛwú. Ɛlé ɛwú ne ɛtɛne me nnó mmpyɛge gabo. Ndɛre ɛlúmbɔ me nla ɛké mefwɛ mbaá gegbogboge gepɔ ya.
23 Mas vejo uma lei diferente agindo naquilo que faço, uma lei que luta contra aquela que a minha mente aprova. Ela me torna prisioneiro da lei do pecado que age no meu corpo.
24 Ɛh, meshwɛ apyɛɛ́ me ne gemɛ ya. Ndé muú ákáge fere mbɔ nyɛ me né menyammyɛ yina ayi átene me né negbo?
24 Como sou infeliz! Quem me livrará deste corpo que me leva para a morte?
25 Ntamege Ntɛ sé Ɛsɔwɔ néndé ɛlé ji mbií ne ákágé fere me né negbo ɛníné na gétúgé genó ɛyigé Jisɔs Kras Ata sé apyɛɛ́.
25 Que Deus seja louvado, pois ele fará isso por meio do nosso Senhor Jesus Cristo! Portanto, esta é a minha situação: no meu pensamento eu sirvo à lei de Deus, mas na prática sirvo à lei do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.