Marcos 12
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NTLH
1 Ɛfɛɛ́ Jisɔs alɔ manto ɛbwɔ́ nekanemejɔɔ́ aké, “Mende fɔ abɔ atɔ́ mekɔɔ́ wuú, apɛ unɔɔ́ ɛbi ákuú vine, ábɔgé umpome bií ápyɛɛ́ mmɔɔ́, anɔ gebame agyaá ɛwú mme, achó ɛmbu, akwyɛɛ́ mbaá ayi áŋámege umpome mampyɛ mmɔɔ́. Atɛne ɛnyɔŋ mbaá ayi muú ájwɔ́lege ábamé mekɔɔ́. Asɛ bɔɔ́ uségé afyɛ́ né mekɔɔ́ ɛwémbɔ. Atane afɛ́ nekɛ né melɔ fɔ.
1 Depois Jesus começou a falar por meio de parábolas . Ele disse:
2 Gébé gekwɔ́négé ɛyigé ásɔrege umpome ɛbimbɔ, mbɔɔ́ mekɔɔ́ atɔ́ maá defwɛ́ wuú ama nnó áchyɛɛ́ ɛbií unó mbwɛ́ ɛbi utane né mekɔɔ́ ɛwémbɔ.
2 Quando chegou o tempo da colheita, o dono enviou um empregado para receber a sua parte.
3 Yɛ́mbɔ bɔɔ́ uségé bimbɔ áchyɛɛ́ wɔ́, ágbaré maá defwɛ́ yimbɔ átulé, ábú ji akéré amuamu.
3 Mas os lavradores agarraram o empregado, bateram nele e o mandaram de volta sem nada.
4 Mbɔɔ́ mekɔɔ́ ama tɔ́ maá defwɛ́ ayifɔ, bɔɔ́ bimbɔ ápyɛ ji ntó átulé, ákɛre ji upa mekpo, áchyɛɛ́ ji mekpo genɔɔ́.
4 O dono mandou mais um empregado, mas eles bateram na cabeça dele e o trataram de um modo vergonhoso.
5 Ama kere atɔ́ ayi agbeé makpo alɛɛ́, ji yimbɔ ágbare áwá. Atɔ gejamege abifɔ, átulé abifɔ, áwá abifɔ.
5 E ainda outro foi mandado para lá, mas os lavradores o mataram. E o mesmo aconteceu com muitos mais — uns foram surrados, e outros foram mortos.
6 Ɛlá le maá wuú ayi mende ama ayi abɔɔ́ gejeé ne ji dɔɔ́, kwyakwya achwɔ́ fére maá yimbɔ atɔ́, afɛrege nnó áchyɛge nyɛ ji ɛ́nógé.
6 E agora a única pessoa que o dono da plantação tinha para mandar lá era o seu querido filho. Finalmente ele o mandou, pensando assim: “O meu filho eles vão respeitar.”
7 Yɛ́mbɔ bɔɔ́ uségé bimbɔ ágɛ́gé ji álɔ mánjɔɔ́gé áké ne atɛ, ‘Gɛ́ge menyɛɛ́ geteé mbɔɔ́ mekɔɔ́ na, chwɔ́ge déwá ji, geteé jií gelaá ɛyigé ɛsé.’
7 Mas os lavradores disseram uns aos outros: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
8 Ápyɛgé maá mbɔɔ́ mekɔɔ́ yimbɔ, áwá, ábwɛɛ́ geŋkwɔ́ áfomé meso gébámé.”
8 — Então agarraram o filho, e o mataram, e jogaram o corpo para fora da plantação.
9 Jisɔs ánerege agií ɛbwɔ́ aké, “Ɛnyú defɛré nnó mbɔɔ́ mekɔɔ́ yimbɔ apyɛ nyɛ nnó ne bɔɔ́ uségé bimbɔ? Abɔ́ manchwɔ́ awá bɔɔ́ bimbɔ achyɛɛ́ mekɔɔ́ ɛwémbɔ mbaá bɔɔ́ abicha.
9 Aí Jesus perguntou:
10 Ɛnyú dejɔɔ́ mɛ né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ nnó,
10 Vocês não leram o que as
11 Ata ne apyɛ nnó ɛwú ɛbɛ mbɔ, ne ɛlu gekpɛkpɛ genó né amɛ se.’”
11 Isso foi feito pelo Senhor
12 Jisɔs ánerege mántó nekanemejɔɔ́ ɛni, ákpakpa bɔɔ́ Jus ákaá nnó ajɔge mbɔ lé ne ɛbwɔ́. Ákɛlé meti mampyɛ ji, yɛ́mbɔ áfɔ́ɔ nyá gejamégé bɔɔ́ abi álú ɛfɛɛ́ ályaá ji áfɛ́.
12 Os líderes judeus sabiam que a parábola era contra eles e quiseram prender Jesus, mas tinham medo do povo. Por isso deixaram Jesus em paz e foram embora.
13 Ɛwyage átɔ bɔɔ́ Farasi fɔ ne ɛkwɔ́ Hɛrɔd nnó ájyɛ ágií Jisɔs gejamégé bɔ nkwɛ́ nnó akwegé nekwené meno, ágbaré ji.
13 Depois mandaram que alguns fariseus e alguns membros do partido de Herodes fossem falar com Jesus a fim de conseguirem alguma prova contra ele.
14 Ájyɛ́gé mbaá Jisɔs ájɔɔ́ ne ji áké, “Ménlɛré ɛsé dékaá nnó ɔlu muú wáwálé. Ɔsɛle yɛ́ndémuú janja, ɔfɔɔ́ fɔ́ amɛ bɔɔ́. Ɔlɛrege bɔɔ́ unó ndɛre Ɛsɔwɔ akɛ́lege wáwálé. Garé ɛsé, nnó ɛbɛ́ se ɛkame nnó déchyɛ́gé ŋkámakpo mbaá mfwa Rom waá déchyɛ́gé?
14 Eles chegaram e disseram: — Mestre, sabemos que o senhor é honesto e não se importa com a opinião dos outros. O senhor não julga pela aparência, mas ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige. Diga: é ou não é contra a nossa
15 Nnó déchyɛ waá déchyɛgé?”
15 Mas Jesus percebeu a malícia deles e respondeu:
16 Áchwɔ́gé ne ji, agií ɛbwɔ́ aké, “Mekpo wá na ne mabɔ waá na ásamé né ŋka ɛyi?” Áshuú ji meko áké, “Ɛ́lé mekpo mfwa Rom ne mabɔ mií.”
16 Eles trouxeram, e ele perguntou: Eles responderam: — São do Imperador.
17 Jisɔs agaré ɛbwɔ́ aké, “Chyɛɛ́ge mfwa Rom genó ɛyi gélú ɛjií ne chyɛɛ́ge ntó Ɛsɔwɔ genó ɛyi gélú ɛyi Ɛsɔwɔ.”
17 Então Jesus disse: E eles ficaram admirados com Jesus.
18 Ɛ́wyágé bɔɔ́ Sadusi fɔ áchwɔɔ́ mbaá Jisɔs. Ɛbwɔ́ ákame nnó muú agbogé, akwilége sé né negbo. Ájɔɔ́ ne Jisɔs áké,
18 Alguns saduceus , os quais afirmam que ninguém ressuscita, chegaram perto de Jesus e disseram:
19 “Ménlɛré, Mosis abɔ asá né mmu ŋwɛ ɛbɛ́ se nnó, ‘Muú agbogé alyage mendée wuú ayi álá byɛ baá ne ji wɔ́, meŋmó wuú abɔ mansɛ mekwi mendée yimbɔ nnó ábyɛ́gé baá ábɛ́ lé né mabɔ ami mewené meŋmo yimbɔ.’
19 — Mestre, Moisés escreveu para nós a seguinte lei : “Se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve casar com a viúva, para terem filhos, que serão considerados filhos do irmão que morreu.”
20 Né gébégé fɔ́ áŋmó fɔ ákénéama abi ande álú, ayi mbɛ abá mendée agboó yɛ́ maá apɔ́.
20 Acontece que havia sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos.
21 Ayi akwɔ́lege ji asɛ mendée yimbɔ né ukwi ji ntó agboó yɛ́ maá apɔ́. Wyɛmbɔ ne ɛpyɛ ne ayi agbeé makpo álɛɛ́.
21 O segundo casou com a viúva e morreu sem deixar filhos. Aconteceu a mesma coisa com o terceiro.
22 Mbɔ ne ɛpyɛ ne aŋmó bimbɔ akénéama. Ɛbwɔ́ ako ágbó ayi yɛ muú alá byɛ maá ne mendée yimbɔ wɔ́. Ɛ́bɛ́légé mendée yimbɔ ntó agbó.
22 Afinal, os sete irmãos casaram com a mesma mulher e morreram sem deixar filhos. Depois de todos eles, a mulher também morreu.
23 Ne ndɛre ɛbwɔ́ ako ábáné mbɔ mendée yina, gébégé ákwilégé né negbo, mendée yina abɛɛ́ nyɛ ayi waá?”
23 Portanto, no dia da ressurreição, quando todos os mortos tornarem a viver, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
24 Jisɔs ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Ɛnyú dékaá nnó delu gyɛɛ́ wɔ́? Delu gyɛɛ́ nénde dékágé fɔ́ mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ ne utó bií.
24 Jesus respondeu:
25 Ama jɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, gébégé bɔɔ́ ákwilégé né negbo, neba nébɛɛ́ se. Álaá le nkane makiɛ́nné Ɛsɔwɔ né mfaánebuú.
25 Pois, quando os mortos ressuscitarem, serão como os anjos do céu, e ninguém casará.
26 Ne gétúgé mechɔ bɔɔ́ ágbógé ákwilégé né negbo, ɛnyú delu danjɔɔ́ genó ɛyigé ásámé mmu ŋwɛ Mosis? Né abya genɔɔ́ ɛyigé mewɛ ɛbɔ ɛluli wyɛ gélá sɔɔ́ge, Ɛsɔwɔ ajɔɔ́ ne Mosis aké, ‘Me nlu Ɛsɔwɔ ayi Abraham, ne ayi Asek ne ayi Jakɔb’.
26 Vocês nunca leram no
27 Ɛsɔwɔ apɔ́ fɔ́ ayi awuú bɔɔ́, alú Ɛsɔwɔ ayi bɔɔ́ abi álú abɛ. Ɛnyú bɔɔ́ Sadusi ako delu gyɛ́ɛ né mechɔ́ ɛwéna.”
27 E Deus não é Deus dos mortos e sim dos vivos. Vocês estão completamente errados!
28 Ménlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ fɔ ayi alú ɛfɛɛ́ gébégé Jisɔs ajɔɔ́ge ne bɔɔ́ Sadusi, ágɛ́gé nnó Jisɔs ashuú ɛbwɔ́ meko ne deŋga ágií ji áké, “Ɛbɛ́ Ɛsɔwɔ ɛwéndé ɛŋea ɛpwɔ́ɔ mabɛ́ mako?”
28 Um mestre da Lei que estava ali ouviu a discussão. Viu que Jesus tinha dado uma boa resposta e por isso perguntou: — Qual é o mais importante de todos os mandamentos da
29 Jisɔs ashuú ji meko aké, “Ɛbɛ́ ɛwé ɛpwɔ́ɔ mabɛ mako ɛle ɛwé ɛjɔɔ́ nnó, bɔɔ́ Isrɛli wuúge Ɛsɔwɔ ntɛ se ayi abɔ ɛsé ako alu ama,
29 Jesus respondeu:
30 gbógé ne Ata Ɛsɔwɔ wyɛɛ́ ne metɔɔ́ wyɛɛ́ meko, ne mendoó wyɛɛ́ meko ne ufɛ́ré byɛɛ́ uko. Tégé wyɛɛ́ lé ji yɛ́ndégébé, pyɛ́gé utɔɔ́ bií ne ɛshyɛ wyɛɛ́ meko,
30 Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com toda a mente e com todas as forças.”
31 ne ɛwé ɛgbeé apeá ɛke, gbógé ne ntɛ méŋmɛ́ wyɛɛ́ ndɛre ɔgboó ne gemɛ jyɛɛ́. Yɛ́ ɛbɛ́ ɛwé ɛŋeá ɛpwɔ́ɔ ayina apeá ɛ́pɔ́.”
31 E o segundo mais importante é este: “Ame os outros como você ama a você mesmo.” Não existe outro mandamento mais importante do que esses dois.
32 Ménlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ yimbɔ ajɔɔ́ ne Jisɔs aké, “Ménlɛré, ɔjɔɔ́ cháŋéné, ɛlu wáwálé nkane ɔjɔɔ́ nnó Ɛsɔwɔ alu ama ayichá apɔ́.
32 Então o mestre da Lei disse a Jesus: — Muito bem, Mestre! O senhor disse a verdade. Ele é o único Deus, e não existe outro além dele.
33 Ne ɛ́lú ntó wáwálé nnó ɔbɔ́ mambɔ́gé gejee ne Ɛsɔwɔ ne metɔɔ́ wyɛɛ́ meko, ɔbɔ mántégé wyɛ lé ji yɛ́ndégébé, ɔbɔ mámpyɛ́gé utɔɔ́ bií ne ɛshyɛ wyɛɛ́ meko. Ne ɔbɔ mambɔ gejeé ne atɛ bɔɔ́ nkane ɔbɔ gejeé ne gemɛ jyɛɛ́. Ɔbelege mabɛ́ ayina apeá ɛlɔ ɛpwɔ yɛ́ndé gefɔgé upɛ ne ɛchyɛ ɛwé ɔsɔɔ́ né mewɛ ɔchyɛge mbaá Ɛsɔwɔ nkane ɛchyɛ.”
33 Devemos amar a Deus com todo o nosso coração, com toda a nossa mente e com todas as nossas forças e também devemos amar os outros como amamos a nós mesmos. Pois é melhor obedecer a estes dois mandamentos do que trazer animais para serem queimados no altar e oferecer outros sacrifícios a Deus.
34 Jisɔs agɛgé nnó menlɛré mabɛ Ɛsɔwɔ ayina ashuú meko melɔ́mélɔ́, ajɔɔ́ ne ji aké, “Ɛla wɔ gachyɛ́ ne ɔkpɛ́ né gefwage Ɛsɔwɔ. Ɛlɔ né gébé ɛyigémbɔ yɛ́ muú ayi ama mua mangií ji nkwɛ́ apɔ́.”
34 Jesus viu que o mestre da Lei tinha respondido com sabedoria e disse: Depois disso ninguém tinha coragem de fazer mais perguntas a Jesus.
35 Ndɛre Jisɔs alɛ́rege bɔɔ́ né ɛcha upɛ Ɛsɔwɔ, ajɔɔ́ aké, “Ɛpyɛ nnó ne ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ áké Muú yi Ɛsɔwɔ akweré ji ɛlá gefwa alu mpyáne mfwa Dɛvid?
35 Quando Jesus estava ensinando no pátio do Templo, perguntou:
36 Mendoó Ukpea ne ɛpyɛ mfwa Dɛvid jimbɔ abɔ ajɔɔ́ nnó,
36 Pois Davi, inspirado pelo Espírito Santo, escreveu:
37 Ne mbɔgé mfwa Dɛvid akú Muú yi Ɛsɔwɔ akweré ji ɛlá gefwa nnó ‘Ata wuú’, ɛpyɛɛ́mbɔ nnó ne muú yimbɔ ámágé bɛ́ mpyáne wuú?”
37 O próprio Davi chama o Messias de Senhor. Portanto, como é que o Messias pode ser descendente de Davi? Uma grande multidão escutava com prazer o que Jesus ensinava.
38 Ndɛre Jisɔs alu lɛ́rege aké, “Sɛ́ge gébé ne gepɔgé ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ. Ɛbwɔ́ ágboó mámfyɛ́gé bɔ nkúu átyɛ́ átyɛ́, ákɛ́né ágyaáge ntoné gese nnó bɔɔ́ átámégé ɛbwɔ́ ne ɛ́nógé.
38 Ele dizia ao povo:
39 Ɛbwɔ́ ágboó ntó mánjwɔ́lé né malu ɛ́nógé né mmu macha mmyɛmenɛne, ne ájyɛ́gé ɛpaá, ájyaá lé malu afwa ne ájwɔ́lege.
39 preferem os lugares de honra nas
40 Ɛbwɔ́ ányɛ́ ákwi ándée upwɔɔ́, ánɛ́ne mmyɛ áwyáge mámbwɔlé bɔɔ́ nnó álú bɔɔ́ alɔ́álɔ́. Ndɛre ápyɛmbɔ ɛfwyale ɛbwɔ́ ɛjame nyɛ ɛpwɔ.”
40 Exploram as viúvas e roubam os seus bens; e, para disfarçarem, fazem orações compridas. Portanto, o castigo que eles vão sofrer será pior ainda!
41 Jisɔs anérégé manlɛre, ajyɛ jwɔlé toitoi ne mekwa ɛwé áfyɛɛ́ ŋka apɛle ndɛre bɔɔ́ áchwɔɔ́ áfyɛ maŋka bwɔ́ mmu genó ɛyigé áfyɛ ŋka Ɛsɔwɔ. Agɛ́ ndɛre gejámégé bɔɔ́ maŋka áchwɔ́ áfyɛ́ɛ gejamégé ŋka.
41 Jesus estava no pátio do Templo, sentado perto da caixa das ofertas, olhando com atenção as pessoas que punham dinheiro ali. Muitos ricos davam muito dinheiro.
42 Ɛwyage mbya mekwi mendée fɔ achwɔ́ fyɛ́ ntó baá ubaá ŋgba ápeá abi álá fuú yɛ genó wɔ́.
42 Então chegou uma viúva pobre e pôs na caixa duas moedinhas de pouco valor.
43 Mekwi mendée yimbɔ achyɛge mbɔ, Jisɔs akú baá utɔɔ́ bií aké, “Ngarege ɛnyú wáwálé nnó ɛchyɛ ɛwé mbya mekwi mendée yina achyɛɛ́ ɛpwɔ ɛwé yɛ́ndémuú áchyɛɛ́.
43 Aí Jesus chamou os discípulos e disse:
44 Yɛ́ndémuú áferé ɛkɛkɛ ŋka né gejamé ɛyi ji awyaá achyɛ́, yɛ́mbɔ, yɛ lé mekwi mendée yina alu mbya, akwe ula géba jií achyɛɛ́.”
44 Porque os outros deram do que estava sobrando. Porém ela, que é tão pobre, deu tudo o que tinha para viver.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.