Lucas 6

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs BKJ

Sair da comparação
1 Né bií uwyaá bɔɔ́ Jus fɔ, Jisɔs ne baá utɔɔ́ bií ákoóge né mekɔɔ́ gefɔgé nchi fɔ ɛyi ákuú nnó wid. Baá utɔɔ́ bií álɔ mánkɔ́gé ulɔnchi fɔ́ álálege ányɛɛ́.
1 E sucedeu que, no segundo shabat após o primeiro, ele passou entre os campos de trigo; e os seus discípulos arrancaram espigas de trigo e, esfregando-as nas mãos, as comiam.
2 Bɔɔ́ Farasi ágɛ́gé mbɔ ágií áké, “Ulannó ɛnyú dépyɛɛ́ genó ɛyígé ɛbɛ́ ɛla ɛ́kamé nnó muú apyɛ bií uwyaá wɔ́?”
2 E alguns dos fariseus lhes disseram: Por que fazeis o que não é lícito fazer nos dias do shabat?
3 Jisɔs agií ɛbwɔ́ awuú nkwɛ́ aké, “Ɛnyú délú danjɔɔ́ né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ ndɛre mfwa Dɛvid ápyɛ́ nyá gébégé mesa ámmyɛ ji ne bɔɔ́ bií wɔ́?
3 E Jesus, respondendo-lhes, disse: Não lestes o que fez Davi quando estava com fome, ele e os que estavam com ele?
4 Akpɛ mmu ɛcha upɛ Ɛsɔwɔ ábɔ́ menyɛɛ́ yi ábɔ́ áchyɛ́ mbaá Ɛsɔwɔ, ányɛ́ ne áchyɛ́ ntó bɔɔ́ bií wɔ́? Ɛbɛ́ ɛjɔɔ́ nyá nnó muú ányɛgé fɔ menyɛɛ́ yimbɔ, ɛ́kosé mémpyɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ.”
4 Como ele entrou na casa de Deus, e tomou e comeu os pães da proposição, e deu também aos que estavam com ele, dos quais não é lícito comer senão aos sacerdotes?
5 Jisɔs ama jɔɔ́ ne bwɔ́ aké, “Ɛle *Maá Ntɛ Mekwaá ne akáge gáre genó yí muú ábɔɔ́ mampyɛ né bií uwyaá.”
5 E dizia-lhes: O Filho do homem é o Senhor também do shabat.
6 Bií uwyaá ɛbifɔ́ úkwɔ́négé, Jisɔs ajyɛ kpɛ́ mmu Ɛcha mmyɛmenɛne, alɔ mánlɛ́régé bɔɔ́. Mende fɔ abɔ́ alú ɛfɛɛ́, ayi ɛbwɔnyɛ wuú ɛgboó.
6 E aconteceu também em outro shabat, que ele entrou na sinagoga e ensinava; e havia ali um homem que tinha a mão direita atrofiada.
7 *Ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ ne bɔɔ́ Farasi ábɔ́ ábáme Jisɔs nnó ámá ji mechɔ́ mmyɛ. Ápɛ́le ji dome mangɛ nnó apyɛ nyɛ mende yimbɔ atoó né bií uwyaá bwɔ́ ne ájɔɔ́ nnó ákwé ɛbɛ́.
7 E os escribas e fariseus observavam-no, se ele o curaria no dia do shabat, para que eles pudessem encontrar uma acusação contra ele.
8 Yɛ́mbɔ Jisɔs akaá genó ɛyígé ɛbwɔ́ áfɛ́rege aké ne mende yimbɔ, “Kwilé chwɔ́ tɛ́né mbɛ ushu bwɔ́.” Ne akwilé achwɔ tɛ́ne ɛfɛɛ́.
8 Mas ele conhecia os seus pensamentos, e disse ao homem que tinha a mão atrofiada: Levanta-te, e fica em pé no meio. E ele levantando-se, ficou em pé.
9 Mende yimbɔ átɛ́négé ɛfɛɛ́, Jisɔs agií ɛbwɔ́ aké, “Ɛbɛ́ ɛsé ɛké depyɛ ndé né bií uwyaá? Ɛke dépyɛ galɔ́gálɔ́ wá gabogabo? Mampyɛ mekwaá apó wá mánlyaá ji agbó?”
9 Então, Jesus lhes disse: Eu quero vos perguntar uma coisa: É lícito no dia do shabat fazer bem, ou fazer mal? Salvar a vida ou destruí-la?
10 Apɛ ɛbwɔ́ bɔɔ ne álé jɔ́ɔ ne mende yimbɔ aké, “Nyaá ɛbwɔ wyɛ.” Tɛ́netɛ́ne mende yimbɔ anyágé, ɛbwɔ wuú ɛtoó.
10 E, olhando para todos em redor, ele disse ao homem: Estende a tua mão. E ele assim o fez, e a sua mão foi restaurada, sã como a outra.
11 Ɛwéna ɛpwɔ ɛbwɔ́ amu, matɔɔ́ ásɔ́ ɛbwɔ́ ájyɛ chó mánsɔ́ mala nnó áwá Jisɔs.
11 E eles ficaram cheios de furor, e uns com os outros conversavam sobre o que eles poderiam fazer a Jesus.
12 Né gébé ɛyígémbɔ, Jisɔs alyá melɔ akwɔ́ mékwɛ́ fɔ́ mánɛmmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ ne ala ɛwú anɛnemmyɛ utuú uko.
12 E aconteceu que, naqueles dias ele subiu ao monte para orar, e ele passou a noite toda orando a Deus.
13 Gébégé bií úkaá, akú baá utɔɔ́ bií; áchwɔ́gé ajya áfyanéápeá abi akúu ɛbwɔ́ nnó áŋgbá.
13 E quando já era dia, ele chamou a si os seus discípulos; e escolheu doze deles, a quem também deu o nome de apóstolos:
14 Abi ájya ɛ́lé Simun ayi ákuú ntó nnó Pita ne Andru meŋmó Simun. Abifɔ álú Jɛmsi ne Jɔn, Filip ne Batolomyo.
14 Simão (a quem ele também chamou Pedro), e André, seu irmão, Tiago e João, Filipe e Bartolomeu,
15 Matyo ne Tɔmasi, Jɛmsi maá Alfɔs, Simun ayi ákúu ji muú ukógé.
15 Mateus e Tomé, Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote,
16 Judas ayi maá Jɛmsi, ne Judas Iscarot ayi né meso gébé áchyɛ́ Jisɔs maŋkwaá.
16 e Judas, irmão de Tiago, e Judas Iscariotes, que também foi o traidor.
17 Ánérégé manjya ɛbwɔ́ alɔ mánshulé mekwɛ. Ashúlé akwya né mbaá ayi alú dɛdɛ, ne gejamégé bɔɔ́ gébɔ́ géchomé ɛ́fɛɛ́. Ábɔ́ átané malɔ mako ayi Judiya ne Jɛrosalɛ ne malɔ Tiya ne Sidɔn ayi álú mbále ɛbɛɛ́ mega.
17 E, descendo com eles, parou em uma planície, na companhia de seus discípulos, e uma grande multidão de povo de toda a Judeia e Jerusalém, e do litoral de Tiro e de Sidom, que tinham vindo para ouvi-lo, e para serem curados das suas enfermidades,
18 Ábɔ́ áchwɔ́ mánwú nkane Jisɔs álɛ́rege ne nnó ápyɛ mamée bwɔ́ ábyɛ́. Bɔɔ́ bí áló nchyɛ áchyɛ́ge ɛbwɔ́ ɛfwyale áchwɔ́ ntó, ne Jisɔs apyɛ ɛbwɔ́ átoó.
18 e os que eram atormentados por espíritos imundos, e eles eram curados.
19 Wyɛ́mbɔ ne gejamégé bɔɔ́ geŋmɛ́regé atɛ manjyɛ tá Jisɔs gétúgé uto bí útánege ji menyamyɛ úpyɛ́ bɔɔ́ mamée ako átóoge.
19 E toda a multidão procurava tocar-lhe; porque saía virtude dele, e curava a todos.
20 Né gébé gefɔ́ Jisɔs apɛ baá utɔɔ́ bií dómeé aké:
20 E ele levantando os olhos para os seus discípulos, disse: Abençoados sois vós, os pobres; porque vosso é o reino de Deus.
21 Méjé ɛ́lú ne ɛnyú bí mesa ámyɛ́ nyú nana,
21 Abençoados sois vós, que agora tendes fome; porque sereis fartos. Abençoados sois vós, que agora chorais; porque haveis de rir.
22 “Méjé ɛlu ne ɛnyú mbɔgé dekwɔlege Maá Ntɛ Mekwaá, ne bɔɔ́ aké ápáa ɛnyú, áfwéne ɛnyú, áshyɛ nyú ne ákúu nyú mabɔ mabomabo.
22 Abençoados sereis quando os homens vos odiarem, e quando eles vos separarem da sua companhia, e vos insultarem, e rejeitarem o vosso nome como mau, por causa do Filho do homem.
23 Bɛ́ge ne nechɔ́chɔ́ gébégé gefɔɔ́ genó ɛyígé ná gépyɛgé, gétúgé Ɛsɔwɔ akwyɛ́ mɛ́ gekpɛ́kpɛ́gé nsá nyú alu né mfaánebuú. Kaáge nnó wyɛ́mbɔ ne ukwéne antɛ bɔɔ́ bína áfwyalé nyá ukwéne bɔɔ́ ɛkpávé Ɛsɔwɔ.
23 Regozijai-vos nesse dia, e salteis de alegria, porque eis que é grande a vossa recompensa no céu; porque de maneira semelhante faziam os seus pais aos profetas.
24 “Yɛ́mbɔ utóŋkwa úlú ne ɛnyú bi delú mbɔ né gefwa nana,
24 Mas ai de vós que sois ricos! Porque já recebestes a vossa consolação.
25 Utóŋkwa úlú ne ɛnyú bí dényɛɛ́ dégbéege náná,
25 Ai de vós que estais fartos! Porque tereis fome. Ai de vós que agora rides! Porque haveis de lamentar e chorar.
26 “Utóŋkwa úlú ne ɛnyú gébégé bɔɔ́ ako áké áfɛɛ́ge ɛnyú, wyɛ́mbɔ ntó ne antɛ bwɔ́ abi mbɛ ábɔ́ ápyɛ ne bɔɔ́ ɛkpávé Ɛsɔwɔ abi gebyɔ́.
26 Ai de vós quando todos os homens falarem bem de vós! Porque assim faziam seus pais aos falsos profetas.
27 “Yɛ́mbɔ ɛnyú bí déwúu mekomejɔɔ́ wa ngarege ɛnyú nnó, bɔ́gé gejeé ne bɔɔ́ mawámé nyú, pyɛ́ge galɔ́gálɔ́ ne bɔɔ́ bí ápáa ɛnyú.
27 Mas a vós que ouvis, eu digo: Amai aos vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam;
28 Yɛndégébé bɔɔ́ álwɛrégé ɛnyú, nɛ́gemmyɛ nnó Ɛsɔwɔ agɛ́ ɛbwɔ́ meshwɛ ájé bwɔ́, máge dénɛ́nemmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ gétúgé bɔɔ́ bí áshyɛ́ ɛnyú.
28 abençoai os que vos amaldiçoam, e orai pelos que vos maltratam.
29 Mbɔgé muú adogé wɔ neka né ɛtá ɛ́ma, bwɔ́lé ɛwé fɔ ntó ádo. Mbɔgé ɔfyɛgé bɔ nkú apeá né mmyɛ ne muú afɔɔ́gé ayi mfaá, kpɛ chyɛ́ ji ayi nteé.
29 Ao que te ferir em uma face, oferece-lhe também a outra; e ao que te tomar a capa, não o proíba de tirar-te a túnica também.
30 Muú akɔgé wɔ genó, chyɛɛ́ ji. Afɔɔ́gé genó jyɛ, ɔsɛgé sé géjí.
30 Dá para cada homem que te pedir; e aquele que levar os teus bens, não lhe exijas que os devolva.
31 Pyɛ́gé ɛtá bɔɔ́ wyɛ́ genó ɛyígé dekɛ́lege nnó ápyɛ ɛta nyú.
31 E assim como quereis que os homens vos façam, fazei-lhes igualmente.
32 “Mbɔgé ɛnyú degboó lé ne bɔɔ́ abi ágboó ne ɛnyú ndé nsá ayi ɛnyú debɔɔ́? Yɛ bɔɔ́ abi ápyɛɛ́ gabo, ágboó ne bɔɔ́ bi ágboó ne ɛbwɔ́.
32 Porque, se amardes aos que vos amam, qual é o vosso reconhecimento? Pois os pecadores também amam os que os amam.
33 Ne mbɔgé ɛnyú depyɛ ɛ́lé galɔ́gálɔ́ ne bɔɔ́ bí apyɛ́ galɔ́gálɔ́ ne ɛnyú nsá nyú alu ɛ́fɔ́? Yɛ́ bɔɔ́ abi ápyɛɛ́ gabo, mbɔntó ne apyɛ́ɛ.
33 E se fizerdes bem aos que vos fazem bem, qual é o vosso reconhecimento? Pois os pecadores também fazem o mesmo.
34 Mbɔgé depwɔle unó mbaá bɔɔ́ bí dékaá nnó áshúuge nyɛ́ ɛta ɛnyú galɔ́gálɔ́ yi ɛnyú dépyɛ alɛ́? Abi deké álú bɔɔ́ ubeé ápyɛ ntó gefɔɔ́ gémá. Yɛ́ndémuú apwɔle genó ɛtá mejií wuú, akaáge nnó ashuge nyɛ́ geko.
34 E se emprestardes àqueles de quem esperais receber, qual é o vosso reconhecimento? Pois os pecadores também emprestam aos pecadores, para receberem novamente outro tanto.
35 Genó ɛyigé débɔɔ́ mampyɛ gélú nnó gbógé ne bɔɔ́ mawámé ɛnyú ne pyɛ́ge galɔ́gálɔ́ ne ɛbwɔ́, depwɔ́ge ɛbwɔ́ ɛpwɔ, dégigé nnó áshuú. Debɔɔ́ nyɛ́ gekpɛ́kpɛ́gé nsá ne debɛɛ́ nyɛ baá Anyátá Ɛsɔwɔ. Néndé alɔme ne bɔɔ́ ubée ne abi álá támégé ji.
35 Amai, pois, a vossos inimigos, e fazei bem, e emprestai, sem nada esperardes de volta, e será grande a vossa recompensa, e sereis filhos do Altíssimo; porque ele é bondoso para com os ingratos e para com os maus.
36 Gɛ́ge bɔɔ́ meshwɛ wyɛ́ ndɛre Ntɛ nyú Ɛsɔwɔ agɛ́ne nyú meshwɛ.
36 Sede, pois, misericordiosos, assim como vosso Pai também é misericordioso.
37 “Dépagé mpa muú ne ufyá ɛ́kagé Ɛsɔwɔ ápá ntó awu nyú mbɔ. Déchɔge muú mabɔ nnó apyɛ ubée ɛ́kagé Ɛsɔwɔ áchɔ́ ntó ami nyú. Jiíge nte gabo ayi bɔɔ́ ápyɛ́ ɛta nyú nnó Ɛsɔwɔ ajií ntó nte gabo awu nyú.
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; perdoai, e sereis perdoados;
38 Chyɛ́ge bɔɔ́ genó ɛyigé ɛbwɔ́ akɛ́lege, Ɛsɔwɔ achyɛ́ge nyɛ ntó ɛnyú. Yɛ́ndégébé aké achyɛgé, amɛge chánchá, akwyɛge aŋmɛrege nnó gégbeé gégbɛ́légé mme. Gefɔɔ́ ɛyígé démɛge genó déchyɛ́ge muú, mbɔntó ne ámɛge nyɛ áchyɛɛ́ ɛnyú.”
38 dai, e vos será dado, boa medida, prensada, sacudida e transbordante, os homens vos darão no vosso regaço; porque com a mesma medida com que medirdes vos medirão novamente.
39 Jisɔs ama tó ɛbwɔ́ neka nnó, “Ɛpɔfɔ kɔkɔge nnó muú amɛ nónómé ájáa ntɛ ayifɔ meti. Mbɔgé apyɛ́gé mbɔ, ɛbwɔ́ ako ákwéne mmu gepyɛɛ́.
39 E falou-lhes uma parábola: Pode um cego conduzir um cego? Não cairão ambos na cova?
40 Kaáge nnó maá ŋwɛ akaágé fɔ́ ŋwɛ ápwɔ́ menlɛré wuú. Yɛ́mbɔ, gébégé aneregé mángií ŋwɛ, abɛɛ́ nyɛ́ ntó ndɛre ménlɛré wuú.
40 O discípulo não está acima do seu mestre; mas todo o que for perfeito será como o seu mestre.
41 Ulannó ɔ́chɛ́rege ɛkɛ́kɛ́ gabo ayi alu ɛke maá gejwaá né dambɔɔ́nnyi ntɛ meŋmɛ́ wyɛ́ ɔla ɔfyɛɛ́ mekpo né gabo ayi alu ɛke mekwɔkwɔ né dambɔɔ́nnyi awyɛ wɔ mbɔɔ́?
41 E por que tu reparas no cisco que está no olho de teu irmão, e não reparas na viga que está no teu próprio olho?
42 Ɛ́pyɛmbɔ nnó ne ɔjɔɔ́ ne meŋmɛ́ wyɛ́ nnó, ‘Té mmyɛ we mfére wɔ gejwaá né dambɔɔ́nnyi ayi ɔla kaágé nnó mekwɔkwɔ ɛlú né dambɔɔ́nnyi wyɛ́.’ Wɔ muú dembwɔ́lé bɔ́ mbɛ féré ntó mekwɔkwɔ ɛwé ɛlú wɔ né dambɔɔ́nnyi, ne ɔkaá nkane ɔférége ɛkɛ́kɛ́ gejwaá ɛyigé lú meŋmɛ́ wyɛ né dambɔɔ́nnyi.”
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Irmão, deixa-me tirar o cisco que está no teu olho, não reparando tu mesmo na viga que está no teu próprio olho? Hipócrita, tira primeiro a viga do teu próprio olho, e, então, verás claramente para tirar o cisco que está no olho de teu irmão.
43 Jisɔs ama jɔɔ aké, “Genɔɔ́ yí gelɔ́gelɔ́ géwɔ́mé fɔ́ umpomé uboubo ne ɛyí gebogebo ntó géwɔ́mé fɔ́ umpomé ulɔ́úlɔ́.
43 Porque não há árvore boa que produza mau fruto, nem árvore má que produza bom fruto.
44 Yɛ́ndémuú akaágé genɔɔ́ né umpóme bí géjí géwɔ́me, muú ajyɛ fɔ́ ákyɛ́ genchɔ́gélé ɛyigé mbɔ́ mfaá genchɔ́gélé denywɔné. Muú ajyɛ fɔ́ né nepe ákyɛ́ ɛ́kɛ́.
44 Porque toda árvore é reconhecida pelo seu próprio fruto. Porque dos espinheiros o homem não colhe figos, nem de um arbusto se colhe uvas.
45 Muú melɔ́mélɔ́ ájɔgé depɔ delɔ́délɔ́ ɛti délú ji né metɔɔ́, muú mebomebo ájɔgé depɔ debodebo ɛti délú ji metɔɔ́. Ná ne ɛlú gétúgé genó ɛyi gélú muú né metɔɔ́ géjí ne gétánege ji meno.”
45 O homem bom, do bom tesouro do seu coração tira o que é bom, e o homem mau, do mau tesouro do seu coração tira o que é mau; porque da abundância do seu coração fala a boca.
46 Jisɔs ama gií aké, “Ulannó ɛnyú dekuú me Ata Ata! ne dela dépyɛ́ genó ɛyígé me njɔɔ́ge.
46 E por que me chamais, Senhor, Senhor, e não fazeis as coisas que eu digo?
47 Muú yi achwɔ́ awúu mekomejɔɔ́ wa ne ajyɛgé ápyɛɛ́ ndɛre ájɔɔ́,
47 Todo aquele que vem a mim, e ouve as minhas palavras, e as pratica, eu vos mostrarei a quem ele é semelhante;
48 muú yimbɔ alu ɛké mende yi álɔɔ́ mantɛné gepú jií, ne abɔ mbɛ achó mme, afyɛ́ mataá chánchá ne ale tɛ́né géjí. Meso gébé geneágé nnyi géchwɔgé mammu géjí yɛ́mbɔ genyígé fɔ́ gétúgé átɛ́né géjí chánchá.
48 ele é semelhante a um homem que edificou uma casa, e cavou fundo, e pôs os alicerces sobre a rocha; e, vindo a enchente, a corrente batia veementemente sobre aquela casa, e não a pôde abalar, pois esta estava fundada sobre a rocha.
49 Yɛ́mbɔ muú yi awuú mekomejɔɔ́ wa ne álá pyɛɛ́ ndɛre ákɛ́lege alu ɛké muú ayi atɛné gepú jií né nébɔ́me ɛniné álá cho áfyɛ́ mataá wɔ́. Meso gébé nnyi negbeégé né mmu gepú ɛyigémbɔ gékwé mme gbang.”
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante a um homem que edificou uma casa sobre a terra, sem alicerces; na qual a corrente batia veementemente, e imediatamente desabou; e foi grande a ruína daquela casa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.