Lucas 3

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 — ausente —
1 Era o décimo quinto ano do reinado do imperador Tibério César. Pôncio Pilatos era governador da Judeia; Herodes Antipas governava a Galileia; seu irmão Filipe governava a Itureia e Traconites; e Lisânias governava Abilene.
2 — ausente —
2 Anás e Caifás eram os sumos sacerdotes. Nesse ano, veio uma mensagem de Deus a João, filho de Zacarias, que vivia no deserto.
3 Wyɛ́ ndɛre Ɛsɔwɔ abɔ́ atɔmé Jɔn mbɔ, alɔ mankɛ́né malɔ yi álú kwɔ́kwɔ́lé né ɛbɛɛ́ Jodan, agarege yɛ́ndémuú nnó ákwɔré metɔɔ́ wuú álya gabo ne áwyaá ji manaá Ɛsɔwɔ nnó Ɛsɔwɔ ajinte gabo wuú.
3 João percorreu os arredores do rio Jordão, pregando o batismo como sinal de arrependimento para o perdão dos pecados.
4 Ndɛre abɔ́ agárege mbɔ, ɛlú wyɛ́ nkane Asaya muú ɛkpávé Ɛsɔwɔ asámé mmu ŋwɛ wuú nnó,
4 O profeta Isaías se referia a João quando escreveu em seu livro: “Ele é uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor! Abram uma estrada para ele!
5 Sɔ́rege yɛ́ndé mékwɛ́ ɛwé kpaá ne ɛwé kɔɔ́, nnó degbɛɛ́ yɛ́nde geŋkɔ.
5 Os vales serão aterrados, e os montes e as colinas, nivelados. As curvas serão endireitadas, e os lugares acidentados, aplanados.
6 Ne bɔɔ́ ako ágɛ́ne nyɛ nkane Ɛsɔwɔ áférege ɛbwɔ́ né ɛfwyale gabo.”
6 Então todos verão a salvação enviada por Deus’”.
7 Nkane Jɔn agárege mbɔ, gejamégé bɔɔ́ áchwɔ́ ɛta wuú nnó ji áwyaá bwɔ́ manaá Ɛsɔwɔ, aké ne bwɔ́, “Ɛnyú mmyɔ! Ndémuú agaré ɛnyú nnó dekage bó ɛfwyale ɛwé Ɛsɔwɔ achwɔ́ tɔ́?
7 João dizia às multidões que vinham até ele para ser batizadas: “Raça de víboras! Quem os convenceu a fugir da ira que está por vir?
8 Pyɛ́ge unó bí úlɛ́rege nnó dekwɔ́re matɔɔ́ nyú wáwálé. Défɛrégé fɔ́ nnó dekage déjwɔ́le déli mmyɛ nnó, ɛsé délú upyáne *Abraham. Ɛwémbɔ ɛfú yɛ́ genó né ɛta Ɛsɔwɔ wɔ́. Kaáge wáwálé nnó, Ɛsɔwɔ akage pyɛ mataá yina ábwɔlé upyáne Abraham.
8 Provem por suas ações que vocês se arrependeram. Não digam uns aos outros: ‘Estamos a salvo, pois somos filhos de Abraão’. Isso não significa nada, pois eu lhes digo que até destas pedras Deus pode fazer surgir filhos de Abraão.
9 Yɛ nana, ɛnyú debɔ́ mankaá nnó, ábwɛɛ́ mɛ́ ɛtɔɔ́ mfaá mango yɛndé genɔɔ́ ne makaka ɛyi gélágé wɔmé umpomé ulɔ́úlɔ́ ásɔ́ré áfɔme mmu mewɛ.”
9 Agora mesmo o machado do julgamento está pronto para cortar as raízes das árvores. Toda árvore que não produz bons frutos será cortada e lançada ao fogo”.
10 Ne gejamégé bɔɔ́ áwúge mbɔ, ágií Jɔn áké, “Nana ɛsé dépyɛ́ nnó?”
10 As multidões perguntavam: “O que devemos fazer?”.
11 Jɔn ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Muú abɛgé ne bɔ nkwú ápeá, akáré achyɛ́ nte meŋmɛ́ ayi ala pɔ́ ne nkwu, ne ayi abɛgé ne menyɛɛ́, akáré achyɛ́ ayi ala pɔ́ yɛ ne genó.”
11 João respondeu: “Se tiverem duas vestimentas, deem uma a quem não tem. Se tiverem comida, dividam com quem passa fome”.
12 Yɛ́ ansɛlé ŋkámakpo ntó áchwɔ nnó Jɔn áwyaá ɛbwɔ́ manaá Ɛsɔwɔ ágií ji áke, “Ménlɛré, ɛse ntó depyɛ́ nnó?”
12 Cobradores de impostos também vinham para ser batizados e perguntavam: “Mestre, o que devemos fazer?”.
13 Ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Désɛgé fɔ́ ŋka ɛ́pwɔ́ ndɛre ɛbɛ́ ɛ́kɛ́.”
13 Ele respondeu: “Não cobrem impostos além daquilo que é exigido”.
14 Bɔɔ́ bee áchwɔ gíi ntó áke, “Ne ɛsé dépyɛ́ nnó?” Agaré bwɔ́ aké, “Dényɛgé manwaá, yɛ maáma muú mechɔ́ detú, sɛ́ge wyɛ́ ŋka utɔɔ́ nyú ne metɔɔ́ megɔmegɔ.”
14 “E nós?”, perguntaram alguns soldados. “O que devemos fazer?” João respondeu: “Não pratiquem extorsão nem façam acusações falsas. Contentem-se com seu salário”.
15 Jɔn agárege mbɔ, bɔɔ́ ábɔ́ ágíle mɛ *Muú yi Ɛsɔwɔ akweré ji ɛlá gefwa, ɛfɛɛ́ ɛbwɔ́ álu ne dembyɔ́ né matɔɔ́ bwɔ́, ábélege umɛɛ́ nnó ndɔfɔ ji ne alú Muú ayi Ɛsɔwɔ akweré ji ɛlá gefwa.
15 Todos esperavam que o Cristo viesse em breve, e estavam ansiosos para saber se João era ele.
16 Jɔn ashuú ɛbwɔ́ ako meko aké, “Me nwyage ɛnyú ne manaá Ɛsɔwɔ mamímamí yɛ́mbɔ, muú ayi áŋeá gemɛ apwɔ́ me achwɔ́ mbɔ me meso. Ne nkwané yɛ́ muú ayi ntóme manó mme nkaá manyií unó uká bií wɔ́. Achwɔgé, awyage ɛnyú ne *Mendoó Ukpea ne mewɛ.
16 João respondeu às perguntas deles, dizendo: “Eu os batizo com água, mas em breve virá alguém mais poderoso que eu, alguém tão superior que não sou digno de desatar as correias de suas sandálias. Ele os batizará com o Espírito Santo e com fogo.
17 Achwɔɔ́ nyɛ́ ne ɛ́kɔ́riyá né ɛbwɔ wuú mánchá ɛsa. Anerégé ashwané nyɛ matoó álá pópó, afyɛ ɛsa né mmu uba abelé. Ne ukwɔɔ́ ɛbi ulaá akpane agbɛ né mewɛ ɛwé ɛ́lá nómégé.”
17 Ele já tem na mão a pá, e com ela separará a palha do trigo, a fim de limpar a área onde os cereais são debulhados. Juntará o trigo no celeiro, mas queimará a palha num fogo que nunca se apaga”.
18 Na ne Jɔn agaré *abya Ɛsɔwɔ melɔ́mélɔ́ mbaá bɔɔ́, ne aji bwɔ́ matu né gejamégé majyɛ́ amí ama chyɛɛ́ bwɔ́.
18 João usou muitas advertências semelhantes ao anunciar as boas-novas ao povo.
19 Jɔn ashulé ntó ndo mbaá Hɛrɔd ayi alú gɔ́mena, gétúgé abané Hɛrɔdyas, mendée meŋmɛ́ wuú jimbɔ, ne géjámégé ubée bí ama pyɛ.
19 João também criticou publicamente Herodes Antipas, o governador da Galileia, por ter se casado com Herodias, esposa de seu irmão, e por muitas outras maldades que havia cometido.
20 Hɛrɔd aké awúu mbɔ, ama jyɛ mbɛ́ mampyɛ gabo, apyɛ Jɔn afyɛ́ denɔ.
20 A essas maldades Herodes acrescentou outra, mandando prender João.
21 Nsá nnó Jɔn akpɛ́ denɔ, abɔ́ awyage mɛ́ bɔɔ́ manaá Ɛsɔwɔ. Bií fɔ́ anérége Jisɔs achwɔ́ ntó nnó Jɔ́n awyaá ji manaá Ɛsɔwɔ. Aké atanege mmu nnyi, anɛnemmyɛ mfaánebuú anené.
21 Certo dia, quando as multidões estavam sendo batizadas, Jesus também foi batizado. Enquanto ele orava, o céu se abriu,
22 Anénégé mbɔ, *Mendoó Ukpea ɛ́shulé ɛchwɔ́ ji mmyɛ ɛ́lú wyɛ́ ɛké gepwine. Ne meko atané mfaánebuú aké, “Ɔ́lu maá metɔɔ́ wa, metɔɔ́ ɛgɔɔ́ me ne wɔ dɔɔ́.”
22 e o Espírito Santo desceu sobre ele em forma corpórea como uma pomba. E uma voz do céu disse: “Você é meu filho amado, que me dá grande alegria”.
23 Gébégé Jisɔs alɛré mmyɛ manlɔ utɔɔ́ bií alu aŋmɛ ɛsaá meso ɛfyá. Bɔɔ́ ábɔ́ áfɛre nnó alu maá Josɛ́p ne Josɛf abɔ́ alu maá Hɛli.
23 Jesus estava com cerca de trinta anos quando começou seu ministério. Jesus era conhecido como filho de José. José era filho de Eli.
24 Hɛli abɔ́ alu maá Matat, Matat abɔ́ alu maá Lɛvi, Lɛvi maá Mɛlki, Mɛlki abɔ́ alu maá Jana, Jana ayi alu maá Josɛf.
24 Eli era filho de Matate. Matate era filho de Levi. Levi era filho de Melqui. Melqui era filho de Janai. Janai era filho de José.
25 Josɛf alu maá Matatyas, Matatyas alú maá Ɛmɔs, Ɛmɔs maá Nahum, Nahum maá Ɛseli, Ɛseli ayi alú maá Nagay,
25 José era filho de Matatias. Matatias era filho de Amós. Amós era filho de Naum. Naum era filho de Esli. Esli era filho de Nagai.
26 Nagay alu maá Mat, Mat maá Mattatya, Mattatya maá Sɛmɛn, Sɛmɛn, maá Josɛch, Josɛch maá Joda,
26 Nagai era filho de Maate. Maate era filho de Matatias. Matatias era filho de Semei. Semei era filho de Joseque. Joseque era filho de Jodá.
27 Joda maá Joanan, Joanan maá Rɛsa, Rɛsa maá Sɛrubabɛl, Sɛrubabɛl maá Shɛltyɛl, Shɛltyɛl alu maá Nɛri.
27 Jodá era filho de Joanã. Joanã era filho de Ressa. Ressa era filho de Zorobabel. Zorobabel era filho de Salatiel. Salatiel era filho de Neri.
28 Nɛri maá Mɛlki, Mɛlki maá Adi, Adi maá Kɔsam, Kɔsam maá Ɛlmada, Ɛlmada alu maá Ɛre.
28 Neri era filho de Melqui. Melqui era filho de Adi. Adi era filho de Cosã. Cosã era filho de Elmadã. Elmadã era filho de Er.
29 Ɛre maá Joshua, Joshua maá Ɛlyssa, Ɛlyssa maá Jorim, Jorim ayi alú maá Matat, Matat maá Lɛvi.
29 Er era filho de Josué. Josué era filho de Eliézer. Eliézer era filho de Jorim. Jorim era filho de Matate. Matate era filho de Levi.
30 Lɛvi maá Simyɔn, Simyɔn maá Juda, Juda maá Josɛf, Josɛf maá Jonam, Jonam yi alú maá Ɛliakim,
30 Levi era filho de Simeão. Simeão era filho de Judá. Judá era filho de José. José era filho de Jonã. Jonã era filho de Eliaquim.
31 Ɛliakim maá Meleya, Meleya maá Menna, Menna maá Matata, Matata maá Natan, Natan alu maá Dɛvid.
31 Eliaquim era filho de Meleá. Meleá era filho de Mená. Mená era filho de Matatá. Matatá era filho de Natã. Natã era filho de Davi.
32 Dɛvid maá Jɛsse, Jɛsse maá Obɛd, Obɛd maá Boas, Boas maá Salmɔn, Salmɔn alu maá Nashyɔn.
32 Davi era filho de Jessé. Jessé era filho de Obede. Obede era filho de Boaz. Boaz era filho de Salmom. Salmom era filho de Naassom.
33 Nashyɔn maá Aminadab, Aminadab maá Admin, Admin maá Ani, Ani maá Hɛsrɔn, Hɛsrɔn maá Pɛrɛs, Pɛrɛs alu maá Juda.
33 Naassom era filho de Aminadabe. Aminadabe era filho de Admim. Admim era filho de Arni. Arni era filho de Esrom. Esrom era filho de Perez. Perez era filho de Judá.
34 Juda maá Jakɔb, Jakɔb maá Asek, Asek maá Abraham, Abraham maá Tɛra, Tɛra maá Náhɔ.
34 Judá era filho de Jacó. Jacó era filho de Isaque. Isaque era filho de Abraão. Abraão era filho de Terá. Terá era filho de Naor.
35 Náhɔ alu maá Sɛrug, Sɛrug maá Ru, Ru maá Pɛlɛg, Pɛlɛg maá Ɛbɛ, Ɛbɛ maá Shɛla.
35 Naor era filho de Serugue. Serugue era filho de Ragaú. Ragaú era filho de Faleque. Faleque era filho de Éber. Éber era filho de Salá.
36 Shɛla maá Kenan, Kenan maá Afasad, Afasad maá Shɛm, Shɛm maá Nowa, Nowa alu maá Lamek,
36 Salá era filho de Cainã. Cainã era filho de Arfaxade. Arfaxade era filho de Sem. Sem era filho de Noé. Noé era filho de Lameque.
37 Lamek maá Metusɛla, Metusɛla maá Ɛnɔk, Ɛnɔk maá Jarɛ, Jarɛ maá Mahalalɛ, Mahalalɛ alu maá Kɛnan.
37 Lameque era filho de Matusalém. Matusalém era filho de Enoque. Enoque era filho de Jarede. Jarede era filho de Maalaleel. Maalaleel era filho de Cainã.
38 Kɛnan alu maá Ɛnɔs, Ɛnɔs maá Sɛt, Sɛt maá Adam, Adam abɔ́ alu Maá Ɛsɔwɔ.
38 Cainã era filho de Enos. Enos era filho de Sete. Sete era filho de Adão. Adão era filho de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.