João 12

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ɛpaá koó upú ɛlágé ndɔ ɛkene, Jisɔs afɛ né melɔ Bɛtani melɔ ɛwé Lasarɔs muú Jisɔs apyɛ ji apeé né negbo ajwɔlége.
1 Seis dias antes da Páscoa , Jesus foi ao povoado de Betânia, onde morava Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado.
2 Ɛfɛɛ́ ne anɛne Jisɔs ne menyɛɛ́. Mata ne afaá menyɛɛ́ yimbɔ ne Lasarɔs alú muú ama né geluage bɔɔ́ abi ájwɔle agií mmyɛ né ɛkpókpógélé ne Jisɔs.
2 Prepararam ali um jantar para Jesus. Marta ajudava a servir, e Lázaro era um dos que estavam à mesa com ele.
3 Ndɛre ájwɔle mbɔ, Mɛri akpa ɛkpómé maweé Lamɛnda ami majame ŋka dɔɔ́, amo Jisɔs né uka. Gepú geko geka ne gebɛge lamɛnda, ne asɛ mejwɛ wuú ati uka Jisɔs. Maweé amina malu mmyɛ po. Ákwyɛɛ́ mami ne genó ɛyigé akuú nnó, “Nard.”
3 Então Maria pegou um frasco cheio de um perfume muito caro, feito de nardo puro. Ela derramou o perfume nos pés de Jesus e os enxugou com os seus cabelos; e toda a casa ficou perfumada.
4 Ne Judas Iscarot, maá utɔɔ́ Jisɔs ama ayi abɔɔ́ manchyɛɛ́ Jisɔs maŋkwaá, agɛge geno ɛyi meri apyɛmbɔ, aké,
4 Mas Judas Iscariotes, o discípulo que ia trair Jesus, disse:
5 “Mbɔ ákpoó maweé lamɛnda amina, ásɛ gejamégé ŋka, ɛyi ɛpwɔɔ́ ŋka ɛyi muu akage pyɛ né ŋmɛ áchyɛɛ́ mbaá ubyá bɔɔ́.”
5 — Este perfume vale mais de trezentas moedas de prata . Por que não foi vendido, e o dinheiro, dado aos pobres?
6 Mejɔɔ́ ɛwé Judas ajɔɔ́ mbɔ na, ɛpɔ́fɔ́ nnó ji agboó ne ubya bɔ, ɛlé gétúgé ji alú menjo ne ajɔɔ́ mbɔ. Ji ne ábélege mekwa ŋka baá utɔɔ́ Jisɔs. Ne gébé ɛyigé fɔ, ajoó ŋka wyɛ.
6 Judas disse isso, não porque tivesse pena dos pobres, mas porque era ladrão. Ele tomava conta da bolsa de dinheiro e costumava tirar do que punham nela.
7 Judas ajɔ́gé mbɔ, Jisɔs aké, “Gɔgé ji abɛ nyame, ji apyɛ́mbɔ nnó me ngboge ánií me niíge.
7 Então Jesus respondeu:
8 Ubyá bɔɔ́ úlú fa ne ɛnyú yɛ́ndégébé, yɛ́mbɔ me mbɛɛ́ nyɛ fɔ́ ne ɛnyú gébé geko.”
8 Os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não estarei sempre com vocês.
9 Ne gejamégé bɔɔ́ Jus áwúgé nnó Jisɔs alú ɛfɛɛ́ né melɔ Bɛtani, ákwɔle áfɛ ɛwú. Ájyɛ nya fɔ mangɛ lé Jisɔs jimbií wɔ́, áfɛ ntó nnó ágɛ Lasarɔs muú Jisɔs apyɛ ji apeé né negbo.
9 Muitas pessoas ficaram sabendo que Jesus estava em Betânia. Então foram até lá não só por causa dele, mas também para ver Lázaro, o homem que Jesus tinha ressuscitado.
10 Ndɛre ɛlúmbɔ, anɔɔ́ baá ampyɛɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ asɔ mala nnó áwa Lasarɔs.
10 Então os chefes dos sacerdotes resolveram matar Lázaro também;
11 néndé ɛlé getú jií ne gejame bɔɔ́ Jus ályaá ɛbwɔ́ áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne Jisɔs.
11 pois, por causa dele, muitos judeus estavam abandonando os seus líderes e crendo em Jesus.
12 Bií ujyage, gejamégé bɔɔ́ abi áchwɔɔ́ manyɛ́ ɛpaá koó upú, áwú nnó Jisɔs achwɔɔ́ né Jɛrosalɛ.
12 No dia seguinte, a grande multidão que tinha ido à Festa da Páscoa ouviu dizer que Jesus estava chegando a Jerusalém.
13 Ásɔ mammɛ́ɛ, átane ájyɛ bane ji meti. Áwyále áké, “Matame mábɛ́ ne Ɛsɔwɔ. Mejé ɛbɛ́ ne muú ayi achwɔɔ́ né mabɔ Ata. Ɛfwɔ́ ɛbɛ ne Mfwa bɔɔ́ Isrɛli!”
13 Então eles pegaram ramos de palmeiras e saíram para se encontrar com ele, gritando: — Que Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor! Que Deus abençoe o Rei de Israel!
14 Jisɔs agɛ́ge maá géjuŋá, akwɔ ajwɔle né mfaá. Ne genó ɛyigé ábɔ́ ásamé né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ getane wáwálé nnó,
14 Jesus procurou um jumentinho e o montou, como dizem as Escrituras Sagradas :
15 “Ɛnyú bɔɔ́ Sayɔn défɔge, gɛ́ge mfwa nyú achwɔɔ́, ajwɔlé mbɔ né mfaá maá géjuŋá”
15 “Povo de Jerusalém, não tenha medo! Veja! Aí vem o seu Rei, montado num jumentinho!”
16 Ndɛre Jisɔs akpɛne né Jɛrosalɛ, baá utɔɔ́ bií ákaá fɔ́ nnó uno bi ábɔ ásame mɛ né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ úlú wawale wɔ́. Yɛ́mbɔ gébégé Jisɔs akwɔme ajyɛɛ́ né mfaánebuú, ne ɛbwɔ́ ateé nnó abɔ asa né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ nnó unó bina upyɛɛ́ nyɛ ne ji. Ne ápyɛ ntó ubi ne ji.
16 Naquela ocasião os discípulos não entenderam isso. Mas, depois de Jesus ter voltado para a presença gloriosa de Deus, eles lembraram que isso estava escrito a respeito dele e também que era isso o que tinha acontecido.
17 Ne bɔɔ́ abi abɔ alú ne Jisɔs gébégé ji apyɛ Lasarɔs apeé né negbo, akpa gegare ɛyigémbɔ, ájyɛɛ́ ne geji.
17 A multidão que estava com Jesus quando ele havia chamado Lázaro para fora do túmulo e o tinha ressuscitado espalhou a notícia do que tinha acontecido.
18 Genó ɛyigé na ne gepyɛ gejamégé bɔɔ́ ájyɛɛ́ bane Jisɔs né meti gétúgé áwuú gepɔge ufélekpa ɛbi ji apyɛɛ́.
18 E o povo foi encontrar-se com Jesus, pois ficou sabendo que ele tinha feito esse milagre.
19 Ne ɛkwɔ bɔɔ́ Farasi, ájɔ́gé ne atɛ aké, “Yɛ mekpo ne ula ɛsé dégɛne fɔ né mechɔ ɛwe desɔɔ mbɔ mala manwa Jisɔs. Gɛgé, gemɛge melɔ geko gela kwɔle ɛlé ji.”
19 Então os fariseus disseram uns aos outros: — Não estamos conseguindo nada! Vejam! Todos estão indo com ele!
20 Né geluage bɔɔ́ abi ájyɛ né Jɛrosalɛ manogé Ɛsɔwɔ gébégé ɛpaá koó upú, ne abi ákú ɛbwɔ́ nnó bɔɔ́ Grek álú wyɛ.
20 Entre o povo que tinha ido a Jerusalém para tomar parte na festa, estavam alguns não judeus.
21 Bɔɔ́ Grek bina áchwɔ mbaá Filip muú melɔ Bɛtsada né gebage mewaá Galilií, ájɔɔ́ ne ji áké, “Ata ɛsé dékɛlege mangɛ Jisɔs.”
21 Eles foram falar com Filipe, que era da cidade de Betsaida, na Galileia, e pediram: — Senhor, queremos ver Jesus.
22 Filip awúgé mbɔ, ajyɛ gare Andru, ne ɛbwɔ́ ne Andru ájyɛ gare Jisɔs.
22 Filipe foi dizer isso a André, e os dois foram falar com Jesus.
23 Ne Jisɔs ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Gébé gekwane ɛyigé bɔɔ ágɛne nyɛ nnó Maá Ntɛ Mekwaá apwɔ amu.
23 Então ele respondeu:
24 Me ngarege ɛnyú wáwálé nnó nyine nchi nelaá wyɛ nyine nchi nemaá, mbɔgé muú álá apɛɛ́ néní né mme degbo wɔ́. Negboge ne nechií nefyɛ gejame amɛ nchi.
24 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: se um grão de trigo não for jogado na terra e não morrer, ele continuará a ser apenas um grão. Mas, se morrer, dará muito trigo.
25 Muú ayi asɛle geŋwá jií nnó geŋeá gemɛ dɔɔ́, geŋwá jii genóme nyɛ mme detu. Ne muú ayi asɛle nnó geŋwá jií geŋeá fɔ gemɛ né mme yina wɔ́, abɛɛ́ nyɛ ne geŋwá ɛyi gélágé byɛ́.
25 Quem ama a sua vida não terá a vida verdadeira; mas quem não se apega à sua vida, neste mundo, ganhará para sempre a vida verdadeira.
26 Mbɔgé muú akɛlege mampyɛge utɔɔ́ ba, abɔ́ mankwɔle me. Ne yɛ́ndé mbaá ayi me mbɛɛ, muú utɔɔ́ wa ntó abɛɛ́ wyɛɛ́ ne me. Ne yɛ́ndémuú ayi apógé me mampyɛ utɔɔ́ ba, Ntɛ wa anoge nyɛ ji.
26 Quem quiser me servir siga-me; e, onde eu estiver, ali também estará esse meu
27 “Nana ufɛre ba úlú uyaá uyaá. Ɛwena njɔge mbɔ nnó? Nnɛne mbɔ ɛlé mmyɛ nnó, ‘Ntɛ wa aféré me né ɛfwyale ɛwé ɛchwɔɔ́ mbɔ me né mbɛ waá?’ Ngba, nnɛne fɔ́ mbɔ, néndé ula bi me nchwɔɔ́ fa mme úlú nnó ngɛ ɛfwyale ɛwéna.
27 Jesus continuou:
28 Ntɛ wa, pyɛ bɔɔ́ ákaá nnó wɔ ɔpwɔ amu.”
28 Pai, revela a tua presença Então do céu veio uma voz, que dizia: — Eu já a revelei e a revelarei de novo.
29 Ne gejamégé bɔɔ́ abi átɛne ɛfɛɛ́, áwúgé meko yimbɔ, abifɔ aké, ɛlé nemfe, abifɔ aké, ɛlé ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ne ɛjɔɔ́ mejɔɔ́ ne Jisɔs.
29 A multidão que estava ali ouviu a voz e dizia que era um trovão. Outros afirmavam que um anjo tinha falado com Jesus.
30 Ne Jisɔs ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Meko ayi déwuú mbɔ́ alú lé né galɔ́gálɔ́ nyú, ɛpɔ́fɔ́ awa.
30 Mas ele disse:
31 Nana, gébé ɛyigé Ɛsɔwɔ apyɛɛ́ bɔɔ́ mme ákpɛ né unɔɔ́ mpa gekwɔne, gébé gekwɔne ɛyigé ábuú danchɔmeló mfwa bɔɔ́ mme,
31 Chegou a hora de este mundo ser julgado, e aquele que manda nele será expulso.
32 né geluɔge gefwa jií. Ne abwɛge me né mbaá gekwa, njame nyɛ bɔɔ́ ako achwɔ́ ɛta wa.”
32 E, quando eu for levantado da terra, atrairei todas as pessoas para mim.
33 Jisɔs ajɔɔ́ mbɔ, manlɛre gefɔge negbo ɛniné ji agboó nyɛ.
33 Ele dizia isso para indicar de que maneira ia morrer.
34 Ne bɔɔ́ bimbɔ, ájɔɔ́ áké, “ŋwɛ mabɛ ɛsɔwɔ agare ɛse nnó Muú yi Ɛsɔwɔ akweré ji ɛlá gefwa, abɛ mebɛ tɛ kwyakwyaá, ɛpyɛɛ́mbɔ nnó ne wɔ ɔke ábɔ́ mambwyɛ Maá Ntɛ Mekwaá né mfaá gekwa, waá álú Maá Ntɛ Mekwaá yimbɔ?”
34 A multidão perguntou: — A nossa
35 Jisɔs ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Geŋgbɔ gelú gegɛnege ɛta nyú né mboó gébé, kɛ́ge nana ndɛre geŋgbɔ gelú gegɛnege nnó ɛ́kágé gemua gewere ɛnyú. Muú ayi akɛne né gemua ákágé fɔ́ mbaá ayi ji ajyɛɛ́.
35 Jesus respondeu:
36 Fyɛ́ge metɔɔ́ ne muú ayi achyɛgé geŋgbɔ nana ayi ji alú ne ɛnyú, nnó debɛ bɔɔ́ abi achyɛge geŋgbɔ. Jisɔs ajɔ́gé mbɔ, alyaá ɛbwɔ́ ajyɛ bií.”
36 Enquanto vocês têm a luz, creiam na luz para que possam viver na luz. Depois que Jesus disse isso, foi embora e se escondeu do povo.
37 Ne yɛ́ lé Jisɔs apyɛ gejamégé ufɔɔ́ ufélekpa ɛbwɔ́ ágɛné, áfyɛɛ́ fɔ́ matɔɔ́ ne ji wɔ́.
37 Eles tinham visto Jesus fazer todos esses milagres, mas não criam nele,
38 Ɛpyɛmbɔ nnó genó ɛyigé Asaya muú ɛkpave Ɛsɔwɔ abɔ ajɔɔ́ getane wáwálé. Asaya abɔ ajɔɔ́ nya aké, “Ata, ndé muú ákamé ne mekomejɔɔ́ ayi ɛsé dégare. Ne ndé muú ayi Ata alɛre ji gefɔge utó bi ji awyaá?”
38 para que se cumprisse o que disse o profeta Isaías: “Senhor, quem creu na nossa mensagem? E quem viu que era o Senhor que estava agindo?”
39 Ula bi ɛbwɔ́ álá ákame nya ne mekomejɔɔ́ yimbɔ wɔ́, úlú wyɛ ndɛre, Asaya muú ɛkpave Ɛsɔwɔ abɔ ajɔɔ́ nya nnó Ɛsɔwɔ aké,
39 Não podiam crer porque, como disse Isaías:
40 “Ngilége ɛbwɔ́ amɛ nnó ɛ́kágé ágɛne unó ne amɛ, ne mpyɛ bwɔ́ áŋea matɔɔ́ nnó ɛ́kágé ɛbwɔ́ ákaá genó ɛyigé mekomejɔɔ́ yimbɔ ágaré. Ɛsɔwɔ aké, ‘Me mpyɛ mbɔ nnó ɛ́kágé ɛbwɔ́ áti meso ne gabo bwɔ́, áchwɔ́ ɛta wá nnó me mfɛre ɛbwɔ́ né ɛfwyale’.”
40 “Deus cegou os olhos deles e fechou a mente deles, para que não vejam, e não entendam, e não se voltem para ele, e sejam curados por ele.”
41 Asaya ajɔɔ́ mejɔɔ́ ɛwéna ato ne Jisɔs, néndé ji abɔ agɛ mɛ nnó Jisɔs abɛɛ́ nyɛ muú ayi apwɔɔ́ amu.
41 Isaías disse isso porque viu a revelação da natureza divina de Jesus e falou a respeito dele.
42 Ne yɛ́ ɛlé gejamégé bɔɔ́ álú abi ála áfyɛɛ́ fɔ matɔɔ ne Jisɔs wɔ, abifɔ áfyɛ, yɛ́ ákpakpa bɔɔ́ Jus abifɔ áfyɛ́ ntó metɔɔ́ ne Jisɔs, yɛ́mbɔ álɛrege fɔ́ gbɔgɔnɔ nnó áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne ji gétúgé áfɔɔ́ nnó álɛrege, bɔɔ́ Farasi ábuú nyɛ ɛbwɔ́ né ɛcha mmyɛmenɛne.
42 No entanto, muitos líderes judeus creram em Jesus, mas não falavam publicamente a favor dele para que os fariseus não os expulsassem da sinagoga .
43 Néndé ɛbwɔ́ ágbóo lé nnó akwaá áfɛge ɛbwɔ́ ápwɔ nnó Ɛsɔwɔ ne afɛge ɛbwɔ́.
43 Eles gostavam mais de ser elogiados pelas pessoas do que de ser elogiados por Deus.
44 Ne Jisɔs ajɔɔ́ keŋke, aké, “Yɛ́ndémuú ayi áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne me, áfyɛ́ fɔ́ metɔɔ́ ne me mbií wɔ́, afyɛ́ ntó ne muú yi atɔme me.
44 Jesus disse bem alto:
45 Muú agɛgé me, ɛbyɛnnó agɛ ntó muú ayi atɔme me.
45 Quem me vê vê também aquele que me enviou.
46 Me nchwɔ ndɛre muú yi alɛrege geŋgbɔ mbaá bɔɔ́ mme, nnó ɛ́kágé bɔɔ́ abi áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne me álá kenékéné ɛké muú ayi alú mmu gemua.
46 Eu vim ao mundo como luz para que quem crê em mim não fique na escuridão.
47 Mbɔgé muú awúgé mekomejɔɔ́ ayi me ngare ne álá apyɛɛ́ fɔ́ genó ɛyigé me nké ji apyɛ wɔ́, me njɔ́gé fɔ́ nnó ji akwe mpa, néndé me nchwɔɔ́ fɔ́ fa mensɔ mpá bɔɔ́ mme wɔ́ nchwɔ́ lé mamfere ɛbwɔ́ né ɛfwyale gabo.
47 Se alguém ouvir a minha mensagem e não a praticar, eu não o julgo. Pois eu vim para salvar o mundo e não para julgá-lo.
48 Muú yi ashyaá nnó ji ákágé me, ne álá apyɛ genó ɛyigé me njɔɔ́, genó ɛyi gesɔ mpa wuú gelú wyɛɛ́. Ne genó ɛyi gesɔɔ́ mpá wuú né bií bi kwyakwya, ɛlé mekomejɔɔ́ wa ayi ngare.
48 Quem me rejeita e não aceita a minha mensagem já tem quem vai julgá-lo. As palavras que eu tenho dito serão o juiz dessa pessoa no último dia.
49 Nende Me njɔ́gé fɔ́ né uto ba. Ntɛ wa muú atɔme me agare me genó ɛyi me njɔ́gé ne ndɛre me mbɔɔ́ manjɔɔ́.
49 — Eu não tenho falado em meu próprio nome, mas o Pai, que me enviou, é quem me ordena o que devo dizer e anunciar.
50 Ne nkaá nnó genó ɛyigé ji aké me ngare gechwɔɔ́ ne geŋwá ɛyi gélágé byɛ́. Né getú ɛyigémbɔ, me njɔ́gé lé genó ɛyigé Ntɛ wa agare me nnó njɔɔ́.”
50 E eu sei que o seu mandamento dá a vida eterna. O que eu digo é justamente aquilo que o Pai me mandou dizer.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.