Atos 11
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NVT
1 Ɛbɛ́légé áŋgbá Jisɔs ne bɔɔ́ Jisɔs ako, abi álú né gebagé mewaá Judiya áwuú nnó bɔɔ́ abi álá pɔ́ bɔɔ́ Jus ákamé ntó mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ.
1 Logo chegou aos apóstolos e a outros irmãos da Judeia a notícia de que os gentios haviam recebido a palavra de Deus.
2 Ne gepɔgé bɔɔ́ Jus gelu nnó ábɔ́ mansɔ́ muú nsɔ́ ne ákwáné mambɛ́ muú Ɛsɔwɔ. Ɛbɛ́légé Pita akérégé né Jɛrosalɛ, bɔɔ́ Jisɔs abi ágbaré gepɔ ɛyigémbɔ álɔ manwamé ne ji,
2 Mas, quando Pedro voltou a Jerusalém, os discípulos judeus o criticaram,
3 aké, “Ulannó ɔjyɛ mbaá bɔɔ́ bi álá sɔ ɛbwɔ́ nsɔ wɔ́ tɛ ɔnyɛ́ menyɛɛ́ ne ɛbwɔ́”?
3 dizendo: “Você entrou na casa de gentios e até comeu com eles!”.
4 Ne Pita alɔ mangaré ɛbwɔ́ unó uko bi ubɔ́ upyɛ́ɛ, gema, gema aké,
4 Então Pedro lhes contou exatamente o que havia acontecido.
5 “Ndɛre mbɔ nlu né melɔ Jopa, nnɛ́nemmyɛ, ɛké ɛwyage ngɛ́ amɛ gejya nkane genó fɔ́ getané mfaánebuú geshulege mme. Gelu ɛké gekpɛ́kpɛ́gé gebagé ndé ɛyi ágbaré manóo ani, gechwɔ́ tɛ́ne kwɔ́kwɔ́lé ne me.
5 Disse: “Eu estava na cidade de Jope e, enquanto orava, num êxtase, tive uma visão. Algo semelhante a um lençol grande foi baixado do céu, preso pelas quatro pontas, vindo até onde eu estava.
6 Né gebagé ndé yimbɔ, ngɛ́ ufɔɔ́ menya ufɔɔ́ ufɔɔ́, ɛbi bɔɔ́ asée, ɛyi mewaá, ɛyi melɔ, ne ɛyi nnyi ne denywɔné.
6 Quando olhei dentro do lençol, vi toda espécie de animais domésticos e selvagens, répteis e aves.
7 Ne nwuú meko muú fɔ akuú me aké: ‘Pita, kwile ka, wá nyɛ.’
7 E ouvi uma voz dizer: ‘Levante-se, Pedro; mate e coma’.
8 Nké, ‘Ŋgba Átá, tɛ ntané aló nlu danyɛ genó ɛyigé ɛbɛ́ ɛsé ɛshyá’.
8 “Eu respondi: ‘De modo nenhum, Senhor! Jamais comi coisa alguma que fosse considerada impura ou imprópria’.
9 Ne meko yimbɔ ama jɔɔ́ ne me aké, ‘Pita ɔshyagé fɔ́ geno ɛyige Ɛsɔwɔ ake gelɔme nnó gelɔ́mé fɔ’.
9 “Mas a voz do céu falou novamente: ‘Não chame de impuro o que Deus purificou’.
10 Meko yimbɔ ajɔɔ́ né maŋáne alɛɛ́ ne geno ɛyigémbɔ gekwɔ́ gekéré mfaánebuú.
10 Isso aconteceu três vezes, antes que o lençol, com tudo que ele continha, fosse recolhido ao céu.
11 “Wyɛ né gébé ɛyigémbɔ, ande fɔ álɛɛ́ áchwɔ́ ne gepú ɛyigé mbɔ́ njwɔlege. Muú fɔ né Kaisaria ne abɔ atɔ́mé ɛbwɔ́ nnó áchwɔ́ ákuú me.
11 “Nesse momento, três homens que haviam sido enviados de Cesareia chegaram à casa onde eu estava hospedado.
12 Ne Mendoó Ukpea ɛké njyɛ ne ɛbwɔ́, mbɛge fɔ́ né aŋgyá. Ne áŋmɛ́ bina akéné abi átané melɔ Jopa, akwɔle me defɛ́ né gepúge Kɔnɛlyos.
12 O Espírito me disse que eu fosse com eles, sem nada questionar. Esses seis irmãos me acompanharam, e logo entramos na casa do homem que havia mandado nos buscar.
13 Ne dékpɛ́gé mmu, Kɔnɛlyos alɔ mangaré ɛsé nkane ji abɔ́ agɛné ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ né gepú jií. Ɛgaré ji nnó atɔ́ muú fɔ ajyɛ né Jopa, ákuú mende fɔ yi mabɔ mií amibɔ makamege Simun,
13 Ele nos contou como um anjo havia aparecido em sua casa e dito: ‘Envie mensageiros a Jope e mande buscar Simão, também chamado Pedro.
14 ne achwɔge, agarege nyɛ ji ne ɛkwɔ wuú mekomejɔɔ́ ayi aférege nyɛ ɛbwɔ́ né ɛfwyale gabo.
14 Ele lhe dirá como você e toda a sua casa podem ser salvos’.
15 Ne nlɔ mangaré mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ, ndɛre njɔge, Mendoó Ukpea ɛchwɔ́ ɛbwɔ́ mmyɛ wyɛ nkane ɛbɔ nya mbɛ ɛchwɔ́ ɛta ɛsé.
15 “Quando comecei a falar, o Espírito Santo desceu sobre eles, como ocorreu conosco, no princípio.
16 Ngɛ́gé mbɔ, ntée genó ɛyi Átá Jisɔs abɔ ajɔɔ́ ne ɛsé nnó, ‘Jɔn abɔ́ fyɛ́ bɔɔ́ né nnyi yɛ́mbɔ Ɛsɔwɔ afyɛɛ́ nyɛ ɛnyú né amu Mendoó Ukpea.’
16 Então me lembrei das palavras do Senhor, quando ele disse: ‘João batizou com água, mas vocês serão batizados com o Espírito Santo’.
17 Ne mbɔge Ɛsɔwɔ achyɛ́ bɔɔ́ bimbɔ gefɔge ɛchyɛ ɛwé ji abɔ achyɛ́ ɛsé gébégé défyɛɛ́ matɔɔ́ ne Ata Jisɔs Kras, me nlu waá mangbɛ́ ji nnó apyɛ́ge geno yi gejeé ji metɔɔ́.”
17 E, uma vez que Deus deu a esses gentios a mesma dádiva que concedeu a nós quando cremos no Senhor Jesus Cristo, quem era eu para me opor a Deus?”.
18 Bɔɔ́ bina áwúgé mechɔ ɛwé, matɔɔ́ akwené bwɔ́ ne álɔ mamfɛɛ́ Ɛsɔwɔ áke, “Mbɔ ɛwé ɛtɛne nno Ɛsɔwɔ achyɛ́ bɔɔ́ abi álá pɔ́ bɔɔ́ Jus gébé nnó ákwɔré matɔɔ́ ne ábɔ́ geŋwá.”
18 Ao ouvirem isso, pararam de levantar objeções e começaram a louvar a Deus, dizendo: “Vemos que Deus deu aos gentios o mesmo privilégio de se arrepender e receber a vida eterna!”.
19 Ndɛre ábɔ́ achyɛ́ge bɔɔ́ abi ákamé ne Jisɔs ɛfwyale gébégé áwáné Stɛfɛn, ɛpyɛ ɛbwɔ́ átyaá malɔmalɔ. Abifɔ áfɛ́ melɔ Fonisiya, abifɔ áfɛ́ melɔ Syaprɔs ne abifɔ áfɛ́ Antiɔk. Ájyɛgé mbɔ, ágarege abya Jisɔs wyɛ mbaa bɔɔ́ Jus.
19 Enquanto isso, os discípulos que haviam sido dispersos na perseguição depois da morte de Estêvão chegaram até a Fenícia, Chipre e Antioquia da Síria. Pregaram a palavra, mas somente aos judeus.
20 Bɔɔ́ Jisɔs bifɔ átané né melɔ Syaprɔs ne Sɛren, áfɛ́ ntó né Antiɔk. Ákwɔ́négé ɛwu, ágaré abya Jisɔs mbaá bɔɔ́ Grek.
20 Contudo, alguns dos discípulos que foram de Chipre e Cirene até Antioquia começaram a anunciar aos gentios as boas-novas a respeito do Senhor Jesus.
21 Ɛsɔwɔ apoó bwɔ́ dɔɔ́ ne apyɛ gejamégé bɔɔ́ áfyɛɛ́ matɔɔ́ ne Jisɔs.
21 A mão do Senhor estava com eles, e muitos desses gentios creram e se converteram ao Senhor.
22 Ne ɛchomele bɔɔ́ Jisɔs abi alu né Jɛrosalɛ, áwuúgé abya yina, átɔ́ Banabas né melɔ Antiɔk.
22 Quando a igreja de Jerusalém soube do que havia acontecido, enviou Barnabé a Antioquia.
23 Banabas ajyɛgé ɛwu, agɛ́ nnó Ɛsɔwɔ alɛ́ré ɛbwɔ́ ulɔɔ́ melu dɔɔ́, metɔɔ́ ɛgɔ ji, afyɛ́ bwɔ́ ako ɛshyɛ nnó, “Ágbarégé depɔré Jisɔs metɔɔ́ ɛma.
23 Ao chegar ali e ver essa demonstração da graça de Deus, alegrou-se muito e incentivou os irmãos a permanecerem fiéis ao Senhor.
24 Banabas yina alu muú yi awya gepɔ gelɔ́gelɔ́, uto Mendoó Ukpea ujá ji mmyɛ ne áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ.” Gejamégé bɔɔ́ áma ákamé abya Jisɔs né melɔ Antiɔk ne ɛchomele bwɔ́ ɛwɛ́ne ɛjyɛ mbɛ.
24 Barnabé era um homem bom, cheio do Espírito Santo e de fé. E uma grande multidão se converteu ao Senhor.
25 Ɛ́bɛ́légé Banabas ajyɛ kɛ́le Sɔl né melɔ Tasɔs.
25 Então Barnabé foi a Tarso procurar Saulo.
26 Agɛ́gé Sɔl, asɛ ji, ɛbwɔ́ áfɛ́ né Antiɔk. Ábɛlé ɛfɛɛ́ ŋmɛ kpogele ne ɛchomele bɔɔ́ Kras, álɛ́rege gejamégé bɔɔ́ depɔré Ɛsɔwɔ. Ɛ́lé né Antiɔk ne álɔ mankuú bɔɔ́ bi ákamé ne Jisɔs nnó *áŋkwɔlé Kras.
26 Quando o encontrou, levou-o para Antioquia. Ali permaneceram com a igreja um ano inteiro, ensinando a muitas pessoas. Foi em Antioquia que os discípulos foram chamados de cristãos pela primeira vez.
27 Né gébé ɛyigembɔ bɔɔ́ ɛkpávé Ɛsɔwɔ fɔ átané Jɛrosalɛ áshulé áfɛ́ né Antiɔk.
27 Durante esse tempo, alguns profetas viajaram de Jerusalém a Antioquia.
28 Ne Mendoó Ukpea ɛpyɛ muú bwɔ́ ama ayi akamege Agabos akwile ka, agaré nkane mesa akwéne nyɛ mme meko. Ne ɛbɛ́légé mesa yimbɔ akwé gébégé Klodyos alu mfwa né Rom.
28 Um deles, chamado Ágabo, pôs-se em pé numa das reuniões e predisse, pelo Espírito, que uma grande fome viria sobre todo o mundo romano. (Isso se cumpriu durante o reinado de Cláudio.)
29 Ndɛre bɔɔ́ Jisɔs abi álú né Antiɔk ábɔ́ áwuú mekomejɔɔ́ yina, áke, “Yɛ́ndémuú áchwɔ ŋká nkane ji awya, ɛbwɔ́ apoó aŋmɛ́ bi alu né mme Judiya.”
29 Então os discípulos de Antioquia decidiram enviar uma ajuda aos irmãos na Judeia, cada um de acordo com suas possibilidades.
30 Ɛbwɔ́ ánywérégé ŋka yimbɔ, átɔ́ Banabas ne Sɔl nnó ájyɛ́ áchyɛ́ ákpákpá ɛchomele bɔɔ́ Jisɔs né Jɛrosalɛ.
30 Foi o que fizeram, enviando as doações aos presbíteros por meio de Barnabé e Saulo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.