Apocalipse 6

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ndɛre mpɛlé, ngɛ nkane Maá ɛgɔŋme abea melu ɛma ɛwé mbɛ né geluɔge malu akénéama ayi adyɛɛ́ né ŋwɛ yimbɔ. Ne nwu meko menya ama né geluage menya ɛyi mebɛ ɛni, ndɛre ajɔɔ́ ne meko keŋké ɛké néfé aké, “Chwɔ we.”
1 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o primeiro dos sete selos do livro. Então ouvi um dos quatro seres vivos dizer com voz de trovão: “Venha!”.
2 Mpɛge, ngɛ mpɔ mekagala pópó. Muú ayi ajwɔlé mfaá agbare ɛmbeé né ɛbwɔ ne áchyɛɛ́ ji ɛla gefwa ne akɛne ajyɛ ndɛre muú ayi ajyɛ mmyɛ mɛ ummyɛ apwɔ ne amage pwɔ nyɛ.
2 Quando olhei, vi um cavalo branco. Seu cavaleiro carregava um arco, e sobre sua cabeça foi colocada uma coroa. Ele saiu batalhando para conquistar vitórias.
3 Ne ji ábeagé melu ɛma ɛwe ɛgbeé malu apea nwu meko menya ayi agbeé menya ɛpea ndɛre ajɔɔ́ aké, “Chwɔ́ we.”
3 Quando o Cordeiro abriu o segundo selo, ouvi o segundo ser vivo dizer: “Venha!”.
4 Ajɔ́gé mbɔ, mpɔ mekagala megɛle atane achwɔ́. Ji achyɛɛ́ muú ayi ajwɔlé mfaá uto ne gekpɛkpɛgé aparanja mamfere nesɔ fa mme nnó bɔɔ́ ámmyɛge áwané atɛ.
4 Então surgiu um cavalo vermelho. Seu cavaleiro recebeu uma grande espada e autoridade para tirar a paz da terra. E houve guerra e matança em toda parte.
5 Ámá ábeagé melu ɛwé ɛgbeé malú alɛɛ́, nwu meko menya ayi agbeé menya ɛlɛɛ́, ndɛre ajɔɔ́ aké, “Chwɔ́ we.” Mpɛge, ngɛ mpɔ mekagala megíle ne muú ayi ajwɔlé mfaá agbare ɛlómé né ɛbwɔ.
5 Quando o Cordeiro abriu o terceiro selo, ouvi o terceiro ser vivo dizer: “Venha!”. Quando olhei, vi um cavalo preto. Seu cavaleiro tinha na mão uma balança.
6 Nwú meko ayi alú ɛké meko muú ndɛre atane né geluagé menya yi mebɛ ɛyimbɔ ɛni ájɔɔ́ aké, “Ɛkpoko Flawa ɛma, ɛlú né ŋka utɔɔ́ bií uma ne makpoko barlɛ alɛɛ́ alú ntó ŋka utɔɔ́ bií uma. Ne ɔchɔge fɔ mbwɛ maweé ne mmɔɔ́.”
6 E ouvi uma voz dentre os quatro seres vivos dizer: “Uma medida de trigo ou três medidas de cevada custarão o salário de um dia, mas não desperdice o azeite nem o vinho”.
7 Ne ji ámá ábeagé melu ɛma ɛwé ɛgbeé malu ani, nwú menya mebɛ ayi agbeé menya ɛni ndɛre ajɔɔ́ aké, “Chwɔ́ we.”
7 Quando o Cordeiro abriu o quarto selo, ouvi o quarto ser vivo dizer: “Venha!”.
8 Mpɛge, ngɛ mpɔ mekagala ayi ala bɛɛ́ ne muú ayi ajwɔlé né mfaá akamégé negbo. Ne muú ayifɔ, ayi akwɔle ji meso, akamege melɔ áwuú bɔɔ́. Áchyɛɛ́ ɛbwɔ́ uto nnó akare mme meko né malu aní, áwá bɔɔ́ né melu ɛma ne bee, mesa, ufɔɔ́ ufɔɔ́ mameé ne menyá ɛyi ɛpyɛɛ́ ɛfɔ.
8 Quando olhei, vi um cavalo amarelo. Seu cavaleiro se chamava Morte, e o mundo dos mortos o seguia. Eles receberam autoridade sobre um quarto da terra para matar pela espada, pela fome e pela doença e por meio de animais selvagens.
9 Maá ɛgɔŋme ábeagé melu ɛma ɛwé ɛgbeé malu ata, ngɛ né nteé geluɔ́gé upɛ Ɛsɔwɔ mandoó bɔɔ́ abi áwané gétúgé mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ ayi ɛbwɔ́ ágaré.
9 Quando o Cordeiro abriu o quinto selo, vi sob o altar as almas de todos que haviam sido mortos por causa da palavra de Deus e por seu testemunho fiel.
10 Ne mandoó bɔɔ́ Ɛsɔwɔ bimbɔ, ájɔɔ́ keŋké áké, “Ɛh Anyata Ɛsɔwɔ, wɔ ɔlú muú ukpea ne bɔɔ́ ákage ánɛre metɔɔ́ ne wɔ. Ɛ́bɛlege mbɔ nnó ne wɔ ɔsɔ mpa bɔɔ́ mme abi áwané ɛsé, ɔshuú ɛbwɔ́ amu manchyɛɛ́ ɛbwɔ́ ɛfwyale?”
10 Clamavam ao Senhor em alta voz e diziam: “Ó Soberano Senhor, santo e verdadeiro, quanto tempo passará até que julgues os habitantes da terra e vingues nosso sangue?”.
11 Ájɔɔ́gé mbɔ, áchyɛɛ́ yɛ́ndémuú bwɔ́ ɛwule pópó, ne ágaré ɛbwɔ́ nnó ákoó metɔɔ́, ágilé kpaá tɛɛ́ mpa atɛ aŋmɛ ɛbwɔ́ abi ápyɛɛ́ utɔɔ́ Ɛsɔwɔ, ɛbwɔ́ abi áwané ákwanege ndɛre Ɛsɔwɔ akɛlege.
11 Então a cada um deles foi dada uma veste branca, e lhes foi dito que descansassem mais um pouco até que se completasse o número de seus irmãos, seus companheiros no serviço, que se juntariam a eles depois de serem mortos.
12 Ne maá ɛgɔŋme ábeagé melu ɛma ɛwé ɛgbeé malu akene, ngɛ ndɛre mme anyigé ne ɛshyɛ tegetege. Ŋmɛɛ́ ɛbwɔ́lé ɛlá megílé ɛké ndeé nekwi ne mfaá ntó agɛlé chuú ɛké manoó.
12 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o sexto selo, e houve um grande terremoto. O sol ficou escuro como pano negro, e a lua inteira se tornou vermelha como sangue.
13 Ambe átane mfaá ákwe mme ɛké umpome genɔɔ́ fik ɛbi ula ugɛlé wɔ́, ukwene gébé mbyo metometo anyigé ubi.
13 Então as estrelas caíram do céu como figos verdes de uma figueira sacudida por um forte vento.
14 Nebuú neseé ɛké gebɔ ɛyi muú apwiré afeé ne mbaá ayi gebɔ́ gélú. Yɛ́ndé mekwɛ kpaá ne mewaá metɔɔ́ nnyi áferé ɛwu né melu wuú.
14 O céu foi enrolado como pergaminho, e todas as montanhas e ilhas foram movidas de seu lugar.
15 Ne afwa mme meko, bɔɔ́ kpakpa, ákpakpa bɔɔ bee, bɔɔ́ abi awyaá gefwa, anɔɔ́ bɔɔ́, ne bɔɔ́ ako choncho ne áfwɛ ne abi álá ápɔ́ áfwɛ ábó ájyɛɛ́ bií né mmu ambu maba ntaá ne meso mataravɛ ayi álú né mfaá makwɛ kpakpa,
15 Então os reis da terra, os governantes, os generais, os ricos, os poderosos, os escravos e os livres, todos se esconderam em cavernas e entre as rochas das montanhas.
16 ákalé ákuú maba ntaá ne makwɛ kpakpa áké, “Kwege débií ɛsé nnó ɛ́kágé muú ayi ajwɔlé né mfaá geluɔgé gefwa agɛ ɛsé ne nnó ɛ́kágé maá ɛgɔŋme achyɛɛ́ ɛsé ɛfwyale.
16 E gritavam às montanhas e às rochas: “Caiam sobre nós e escondam-nos da face daquele que está sentado no trono e da ira do Cordeiro!
17 Néndé gekpɛ́kpɛ́ bií ɛbi Ɛsɔwɔ ne maá ɛgɔŋme achyɛge bɔɔ́ ɛfwyale ukwɔ́ne, ne ndémuú ákágé bo ɛfwyale ɛwémbɔ?”
17 Pois chegou o grande dia de sua ira, e quem poderá sobreviver?”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.