Apocalipse 14
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs ARIB
1 Ne nké mpɛlé, ngɛ́ maá ɛgɔŋme ndɛre atɛ́né né mfaá mekwɛ ɛwé ákuú nnó Sayɔn ne usaá dɛle bɔɔ́ ukénéama meso ɛni. Ása mabɔ Maá ɛgɔŋme ne ami Ntɛ wuú né mampwɛ ɛbwɔ́.
1 E olhei, e eis o Cordeiro em pé sobre o Monte Sião, e com ele cento e quarenta e quatro mil, que traziam na fronte escrito o nome dele e o nome de seu Pai.
2 Ne nwú meko muú fɔ né mfaánebuú, meko yimbɔ awyale ɛké meko makɔne nnyi ne anyáne ntó keŋké ɛké nefe. Meko ayi nwú mbɔ alú ɛké bɔɔ́ ákwɛlé bɔ dandyɛɛ́ ɛbwɔ́.
2 E ouvi uma voz do céu, como a voz de muitas águas, e como a voz de um grande trovão e a voz que ouvi era como de harpistas, que tocavam as suas harpas.
3 Ne njune bɔɔ́ bina ákwa ɛkwɔ mekɛ né mbɛ geluɔge gefwage Ɛsɔwɔ ne menya ɛni ɛyi ɛlú mebɛ ne ákpakpa. Ne yɛ́ muú ayi ákágé ɛkwɔ ɛwéna apɔ́, ɛkosé ɛbwɔ́ ambɔɔ́ ne ákaá. Ɛbwɔ́ bina ne álú bɔɔ́ abi Ɛsɔwɔ áwené gemɛ́ge ɛbwɔ́ né gabo fa mme.
3 E cantavam um cântico novo diante do trono, e diante dos quatro seres viventes e dos anciãos; e ninguém podia aprender aquele cântico, senão os cento e quarenta e quatro mil, aqueles que foram comprados da terra.
4 Ɛbwɔ́ bina ne álú bɔɔ́ abi ábele menyammyɛ ɛbwɔ́ pópó yɛ́ andée álá akaá wɔ́, gétúgé álú ubwyɛne. Ɛbwɔ́ ákwɔlege Maá ɛgɔŋme ájyɛ yɛ́ndé mbaá ayi ji ájyɛɛ́. Álú bɔɔ́ abi Ɛsɔwɔ áwené gemɛ́ge bwɔ́ né gabo né geluage bɔɔ́ ako abi álu fa mme. Ɛbwɔ́ álu ndɛre mbwɛ mbɛ ayi áchyɛɛ́ mbaá Ɛsɔwɔ ne Maá ɛgɔŋme.
4 Estes são os que não se contaminaram com mulheres; porque são virgens. Estes são os que seguem o Cordeiro para onde quer que vá. Estes foram comprados dentre os homens para serem as primícias para Deus e para o Cordeiro.
5 Gebyɔ gepɔ fɔ́ ɛbwɔ́ né meno néndé ɛbwɔ́ álu pópó ápɔ́ ne deba.
5 E na sua boca não se achou engano; porque são irrepreensíveis.
6 Ne mma ngɛ́ ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛwé fɔ ndɛre ɛlyɛnege tɛ́ mfaá. Ɛkpa abya melɔ́mélɔ́ ayi álu tɛ kwyakwya mangaré mbaá bɔɔ́ malɔ mme meko. Yɛ́ndé ntoó, ufɔɔ́ ufɔɔ́ mejɔɔ́ ne ufɔɔ́ ufɔɔ́ bɔɔ́.
6 E vi outro anjo voando pelo meio do céu, e tinha um evangelho eterno para proclamar aos que habitam sobre a terra e a toda nação, e tribo, e língua, e povo,
7 Ɛjɔɔ́ ne meko keŋké ɛké “Fɔgé Ɛsɔwɔ ne nógé ji néndé gébé gekwané ɛyigé ji asɔɔ́ mpa bɔɔ́ fa mme. Ndɛre ɛlúmbɔ, fɛge ji muú akwyɛɛ́ mfaá ne mme chónchó ne mabɛɛ́ mega ne ambu annyi.”
7 dizendo com grande voz: Temei a Deus, e dai-lhe glória; porque é chegada a hora do seu juízo; e adorai aquele que fez o céu, e a terra, e o mar, e as fontes das águas.
8 Ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛwé fɔ ɛwé ɛgbeé makiɛ́nné ápeá ɛchwɔ́ ntó, ɛké, “Babilɔn ákwe, melɔ́ ɛwé ɛbɔ ɛlú melɔ́ ŋgɔ ɛkwe ‘burup’ ɛwɔ́ ŋgma mme. Manane jií ayi ji anané tametame áchɔ́ malɔ mme mako. Manane ji yɛ́mbɔ alu ɛké ɛlé mmɔɔ́ ne ji achyɛɛ́ malɔ ayifɔ anyuú mapyɛné ɛbwɔ́.”
8 Um segundo anjo o seguiu, dizendo: Caiu, caiu a grande Babilônia, que a todas as nações deu a beber do vinho da ira da sua prostituição.
9 Ne ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛwé fɔ ɛwé ɛgbeé makiɛ́nné álɛɛ́ ɛchwɔ ntó, ɛjɔɔ́ ne meko keŋké ɛké, “Bɔɔ́ abi ánógé menya mebo ne meló uka wuú, ne ákame nnó menya yimbɔ afyɛɛ́ ɛbwɔ́ gelo jií né mampwɛ ɛbwɔ́ yɛ́ né amu ɛbwɔ́,
9 Seguiu-os ainda um terceiro anjo, dizendo com grande voz: Se alguém adorar a besta, e a sua imagem, e receber o sinal na fronte, ou na mão,
10 Ɛsɔwɔ achyɛgé nyɛ ntó ɛbwɔ́ ɛfwyale. Ɛfwyale ɛwémbɔ ɛbɛ́ nyɛ ɛké mmɔɔ́ matomato ami álá áchwaré ne maná wɔ́, amí Ɛsɔwɔ afyɛɛ́ né mmu ŋkɔ wuú ayi metɔɔ́ usɔɔ́. Ne Ɛsɔwɔ apyɛ nyɛ ɛbwɔ́ ásɔɔ́ né mmu mewɛ ɛwé ɛlulé ne genó ɛyigé ákuú nnó sɔlfɔ. Ne ɛbwɔ́ ásɔgé nyɛ né mbɛ ushu makiɛ́nné ukpea ne Maá ɛgɔŋme.
10 também o tal beberá do vinho da ira de Deus, que se acha preparado sem mistura, no cálice da sua ira; e será atormentado com fogo e enxofre diante dos santos anjos e diante do Cordeiro.
11 Ne amuawɛ ayi atanege né mewɛ ɛwé ɛsɔɔ́ ɛbwɔ́, átanege nyɛ wyɛ tanege tɛ́ kwyakwya ne kwyakwya. Bɔɔ́ bina abi ánógé menya mebo yimbɔ ne melo uka wuú ne yendemuú ayi ákame nnó menya yimbɔ afyɛɛ́ ji gelo ɛyi getɛne mbaá mabɔ mií, ugbeé mmyɛ upɔ́ ne ɛbwɔ́ utuú ne nwɔmese.”
11 A fumaça do seu tormento sobe para todo o sempre; e não têm repouso nem de dia nem de noite os que adoram a besta e a sua imagem, nem aquele que recebe o sinal do seu nome.
12 Mechɔ ɛwéna ɛlú ɛlé majyɛɛ́ mbaá bɔɔ́ Ɛsɔwɔ nnó ákogé matɔɔ́ ɛbwɔ́. Ɛbwɔ́ bina ne ábélege mabɛ Ɛsɔwɔ ne áfyɛɛ́ wyɛ metɔɔ́ ne Jisɔs.
12 Aqui está a perseverança dos santos, daqueles que guardam os mandamentos de Deus e a fé em Jesus.
13 Ne nwú meko muú fɔ né mfaánebuú nkane ajɔ́gé ne me, aké, “Sa meko mejɔɔ́ ɛyina: aké ɛlɔ nana ɛjyɛgé mbɛ metɔɔ́ megɔmegɔ ɛbɛɛ́ ne bɔɔ́ abi ágboó ndɛre áŋkwɔlé Jisɔs Kras.” Ajɔ́gémbɔ Mendoó Ɛsɔwɔ ɛkamé ɛké “Ɛɛh ɛlú wáwálé. Ɛbwɔ́ ágbéege nyɛ mmyɛ né utɔɔ́ ɛbwɔ́ néndé nsa utɔɔ́ ulɔ́ulɔ́ ɛbi ɛbwɔ́ ápyɛɛ́ akwɔlege nyɛ ɛbwɔ́.”
13 Então ouvi uma voz do céu, que dizia: Escreve: Bem-aventurados os mortos que desde agora morrem no Senhor. Sim, diz o Espírito, para que descansem dos seus trabalhos, pois as suas obras os acompanham.
14 Ne nké mpɛlé, ngɛ́ geko ɛyi gelu pópó, ne muú fɔ ajwɔlé né mmu geko ɛyigémbɔ alú ɛké maá ntɛ mekwaá, akweré ɛla gefwa ɛwé akwyɛɛ́ ne gul. Agbaré ŋga mechyamechya né ɛbwɔ wuú, ŋga yimbɔ awya geti getyɛ getyɛɛ́.
14 E olhei, e eis uma nuvem branca, e assentado sobre a nuvem um semelhante a filho de homem, que tinha sobre a cabeça uma coroa de ouro, e na mão uma foice afiada.
15 Ne ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛwé fɔ ɛtane né ɛcha upɛ Ɛsɔwɔ, ɛkú muú ayi ajwɔlé né mmu geko keŋké ɛké, “Lɔ mankyɛ mbwɛ ne ŋga wyɛ ayi ɔgbaré, néndé gébé ɛyigé ákyɛ mbwɛ gekwané ne mbwɛ ayi álu né mme ákwɔné maŋkyɛ.”
15 E outro anjo saiu do santuário, clamando com grande voz ao que estava assentado sobre a nuvem: Lança a tua foice e ceifa, porque é chegada a hora de ceifar, porque já a seara da terra está madura.
16 Ɛjɔ́gé mbɔ, muú yimbɔ né mmu geko afu ŋga wuú né mme, akyɛ mbwɛ né mme meko.
16 Então aquele que estava assentado sobre a nuvem meteu a sua foice à terra, e a terra foi ceifada.
17 Ɛpyɛgé mbɔ, ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛwé fɔ ɛtané né mmu ɛcha upɛ Ɛsɔwɔ né mfaánebuú. Ɛwú ntó ɛgbaré ŋga mechya yimbɔ ayi ákuú nnó shɛkɛl.
17 Ainda outro anjo saiu do santuário que está no céu, o qual também tinha uma foice afiada.
18 Ne ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛwé fɔ, ɛwé ɛbɔɔ́ uto ɛpwɔ́ mewɛ ɛtané kwɔ́kwɔ́lé ne geluɔ́gé upɛ Ɛsɔwɔ, ɛkúu ɛkiɛ́nné ɛwé ɛgbaré ŋga mechyamechya ɛjɔɔ́ keŋké ɛké, “Gɛ́ umpɔme unɔɔ́ ɛbi ákuú nnó grɛp, uwɔme né mme ugɛle. Cho sɔɔ́ uchɔ́chɔ́ bwɔ́ ne ŋga ayi wɔ ɔgbaré mbɔ.”
18 E saiu do altar outro anjo, que tinha poder sobre o fogo, e clamou com grande voz ao que tinha a foice afiada, dizendo: Lança a tua foice afiada, e vindima os cachos da vinha da terra, porque já as suas uvas estão maduras.
19 Ɛjɔ́gémbɔ, ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛwémbɔ, ɛfu ŋga wuú fa mme, ɛsɔré umpomé grɛp ɛbimbɔ, ɛju né mmu ɛjya ɛwé aŋamege ubi wyɛ. Ɛjya ɛwéna ɛtɛ́ne mbaá metɔɔ́ usɔɔ́ Ɛsɔwɔ ɛwé ji álɛregé nyɛ bɔɔ́.
19 E o anjo meteu a sua foice à terra, e vindimou as uvas da vinha da terra, e lançou-as no grande lagar da ira de Deus.
20 Ɛjya ɛwéna ɛpɔ́fɔ́ né melɔ. Ɛfɛmbɔ́ ne ájyale upɔme ɛbimbɔ manoó matané, makoó byɔgɔlɔgɔlɔ ɛké ɛbɛɛ́. Metyɛɛ́ ɛbɛɛ́ manoó ɛwémbɔ ɛlú usaá ŋkpa nekɛ ufya. Ne ugome ɛbɛɛ́ ɛwéna úlú genóge matyɛɛ́ amu ápeá.
20 E o lagar foi pisado fora da cidade, e saiu sangue do lagar até os freios dos cavalos, pelo espaço de mil e seiscentos estádios.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.