2 Coríntios 12
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs ACF
1 Me jyɛɛ́ wyɛ mbɛ mambɛ ne gempɔgé, yɛ́ ɛlé nsa fɔ́ álá pɔ́ wyɛɛ́, ne ngaregé wyɛ ɛnyú amɛ geja ayi Ata alɛre me ne depɔ ɛtiré ji apyɛɛ́ me nkaá.
1 Em verdade que não convém gloriar-me; mas passarei às visões e revelações do Senhor.
2 Me nkaá muú Kras fɔ ayi aŋmɛ alɛ afyaneani, akpané ji ajyɛɛ́ né mfaánebuú ɛniné mfaá mfaá. Wa akpa ji afɛ né menyammyɛ wuú, wa afɛ lé né mendoó wuú, me nkaá wɔ, Ɛsɔwɔ ne ákaá.
2 Conheço um homem em Cristo que há catorze anos (se no corpo, não sei, se fora do corpo, não sei; Deus o sabe) foi arrebatado ao terceiro céu.
3 Nkaá nnó akpa ji afɛ né melɔ geŋwá. Wa afɛ lé né menyammyɛ wuú, waá lé né mendoó wuú, me nkaá wɔ́, Ɛsɔwɔ ne ákaá.
3 E sei que o tal homem (se no corpo, se fora do corpo, não sei; Deus o sabe)
4 Ji ákwɔ́négé wyɛ, awu uchu ɛbí muú álá kágé garé, ne ákame fɔ ntó nnó ajɔɔ́ ubi wɔ.
4 Foi arrebatado ao paraíso; e ouviu palavras inefáveis, que ao homem não é lícito falar.
5 Me nwyaá gempɔgé gétúgé gefɔgé muú yina. Me mpɔ́ fɔ́ ne gempɔgé gétú ya membɔɔ́. Ne genó ɛyi gekáge pyɛ nnó me mbɛ ne gempɔgé ɛkosé unó bi ulɛregé gepwa ya wɔ́.
5 De alguém assim me gloriarei eu, mas de mim mesmo não me gloriarei, senão nas minhas fraquezas.
6 Yɛ́ mbɔgé me nkɛlegé mampyɛ gempɔgé, ɛpyɛɛ́ fɔ́ me mbɛ ɛké geŋkekenégé muú, néndé me nké mpyɛ gempɔge ngaregé lé unó bi úlú wáwálé. Yɛ́mbɔ, me nshya nnó mpyɛɛ́ fɔ́ gempɔgé néndé nkɛlege fɔ́ nnó muú nyú fɔ áfɛré nnó me ŋea gemɛ dɔɔ́, mpwɔ unó bi me mpyɛ ne ɛbi me njɔ́gé.
6 Porque, se quiser gloriar-me, não serei néscio, porque direi a verdade; mas deixo isto, para que ninguém cuide de mim mais do que em mim vê ou de mim ouve.
7 Ne mampyɛ nnó ɛkágé me mbwɛgé mmyɛ gétúgé ukpɛkpɛ unó bi Ɛsɔwɔ apyɛɛ́ me nkaá, ji alyaá nnó ɛfwyale ɛkwe me né mmyɛ. Ɛké lé meshií ne afyɛɛ́ me mmyɛ. Ɛfwyale ɛwémbɔ ɛlú ɛké lé muú dentɔɔ́ danchɔmeló ayi ji atɔme nnó achwɔ́ apyɛ ɛkágé me mbwɛgé mmyɛ.
7 E, para que não me exaltasse pela excelência das revelações, foi-me dado um espinho na carne, a saber, um mensageiro de Satanás para me esbofetear, a fim de não me exaltar.
8 Me nnɛmmyɛ maŋáné alɛɛ́ mbaá Ɛsɔwɔ né mechɔ ɛwéna nnó áfeé me ɛfwyale ɛwéna né mmyɛ.
8 Acerca do qual três vezes orei ao Senhor para que se desviasse de mim.
9 Yɛ́mbɔ ji ajɔɔ́ ne me aké, “Galɔ́gálɔ́ wa ayi me nlɛregé bɔɔ́, akwane ne wɔ néndé gébégé muú abɛgé ne gepwa ne me nlɛrege uto ba cháŋéné né geŋwá jií.” Getú ɛyigémbɔ, metɔɔ́ ɛgɔɔ́ me dɔɔ́ mambɛ wyɛ ne gempɔgé gétúgé gepwa ya nnó uto Kras upyɛɛ́ utɔɔ́ né geŋwá ya.
9 E disse-me: A minha graça te basta, porque o meu poder se aperfeiçoa na fraqueza. De boa vontade, pois, me gloriarei nas minhas fraquezas, para que em mim habite o poder de Cristo.
10 Metɔɔ́ ɛgɔɔ́ me mbɔgé me mbɛgé ne gepwa bɔɔ́ aké ajuú me mashyɛ mmyɛ, ne apyɛɛ́ nnó unó ubalegé me mmyɛ, ammyɛɛ́ amu ne me, ne achyɛgé me ɛfwyale gétúgé Kras. Néndé gébégé me mbɛgé ne gepwa gébé ɛyigémbɔ ne me ntoó cháŋéné.
10 Por isso sinto prazer nas fraquezas, nas injúrias, nas necessidades, nas perseguições, nas angústias por amor de Cristo. Porque quando estou fraco então sou forte.
11 Me mbɔ nkwe ɛké gekekenegé muú né mejɔɔ́ wa. Yɛ́mbɔ ɛnyú ne dépyɛɛ́ me nlú mbɔ néndé ɛnyú ne débɔ delú mamfɛɛ́ me né mbɛ ushu bɔɔ́ gétúgé utɔɔ́ bi me mpyɛɛ́. Néndé yɛ lé me nla nfu yɛ genó wɔ́, bɔɔ́ abi ɛnyú deké álú áŋgbá Kras, ápwɔɔ́ yɛ́ me né meti fɔ́ wɔ́.
11 Fui néscio em gloriar-me; vós me constrangestes. Eu devia ter sido louvado por vós, visto que em nada fui inferior aos mais excelentes apóstolos, ainda que nada sou.
12 Gébégé me nlú ne ɛnyú nlɛré nnó me nlú ŋgbá Kras wáwálé. Nko metɔɔ́ me mpyɛ ufelekpa né geluage nyú ne ukpɛkpɛ unó bi upyɛ bɔɔ́ álaá mano mekpo fuú.
12 Os sinais do meu apostolado foram manifestados entre vós com toda a paciência, por sinais, prodígios e maravilhas.
13 Ndé genó me mpyɛɛ́ mbaá machomelé bɔɔ́ Jisɔs ayifɔ nla mpyɛɛ́ ɛta nyú wɔ́? Genó ɛyigé me nla mpyɛɛ́ ɛta nyú wɔ́ gelú nnó me ngií fɔ́ ɛnyú nnó déchyɛɛ́ me unó bi me nkɛlege wɔ́. Né ɛgbɛ ɛwémbɔ, mpyɛ gyɛɛ́ jigé me nté.
13 Pois, em que tendes vós sido inferiores às outras igrejas, a não ser que eu mesmo vos não fui pesado? Perdoai-me este agravo.
14 Nana me nkɛlege manchwɔ́ ngɛ ɛnyú né maŋáné ayi agbeé alɛɛ́. Yɛ́mbɔ nkɛlegé fɔ́ nnó ɛnyú déchyɛɛ́ me genó gefɔ, nkɛlege lé ɛnyú ambɔɔ́ ɛpɔ́fɔ́ unó bi ɛnyú déwyaá. Néndé baá melɔ fɔ wɔ́ apyɛ unó ábele mbaá antɛ ne amma bwɔ́ wɔ́, ɛlé antɛ ne amma ne ápyɛ ábele mbaá baá melɔ.
14 Eis aqui estou pronto para pela terceira vez ir ter convosco, e não vos serei pesado, pois que não busco o que é vosso, mas sim a vós: porque não devem os filhos entesourar para os pais, mas os pais para os filhos.
15 Metɔɔ́ ɛgɔɔ́ me manchɔ yɛ́ndégenó ɛyigé me nwyaá gétúgé nyú choncho ne gemɛ ya. Ndɛre me nlɛrege ɛnyú gejeé dɔɔ́ nnó dékɛlege manlɛrege me lé gachyɛɛ́?
15 Eu de muito boa vontade gastarei, e me deixarei gastar pelas vossas almas, ainda que, amando-vos cada vez mais, seja menos amado.
16 Ɛnyú ambɔɔ́ dékagé nnó me ngií fɔ́ ɛnyú nnó déchyɛɛ́ me unó bi me nkɛlegé wɔ́. Yɛ́mbɔ bɔɔ́ abifɔ né geluagé nyú ajɔ́gé aké, Me Pɔl nlú muú défyaá, mbwɔlegé ɛnyú nsɛlé unó mmyɛ défya defya.
16 Mas seja assim; eu não vos fui pesado mas, sendo astuto, vos tomei com dolo.
17 Me mbwɔlé mbɔ ɛnyú nnó? Nnó me ntɔ mɛ muú nnó achwɔ́ abwɔlé ɛnyú asɛ unó?
17 Porventura aproveitei-me de vós por algum daqueles que vos enviei?
18 Gébégé me nkpea Titɔs nnó achwɔ́ ɛta nyú ɛbwɔ́ ne ntɛ meŋmɛ se ayifɔ, nnó ji achwɔgé abwɔlé ɛnyú asɛ unó nyú detú? Ngba, ɛsé ne ji défɛregé wyɛɛ́ genó gemaá ne déwyaá ntó wyɛɛ́ gepɔ gemma.
18 Roguei a Tito, e enviei com ele um irmão. Porventura Tito se aproveitou de vós? Não andamos porventura no mesmo espírito, sobre as mesmas pisadas?
19 Ndɔ fɔ ɛnyú défɛregé nnó ɛsé déjɔ́gé mbɔ mejɔɔ́ ɛwéna ɛlé gétúgé dékɛlegé maŋga gemɛgé se né mbɛ ushu nyú. Mbɔ fɔ́ wɔ́, ɛsé déjɔ́gé ndɛre Kras achyɛgé ɛsé ɛshyɛ nnó déjɔɔ́ né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ. Aŋmɛ sé abi gejeé, yɛ́ndégenó ɛyigé ɛsé dépyɛɛ́ gelú lé nnó dépoó ɛnyú déwɛne né depɔré Ɛsɔwɔ.
19 Cuidais que ainda nos desculpamos convosco? Falamos em Cristo perante Deus, e tudo isto, ó amados, para vossa edificação.
20 Néndé nwyaá ɛfɔ né metɔɔ́ nnó nchwɔgé ɛwú mbanegé fɔ́ ɛnyú ndɛre nkɛlege nnó ɛnyú debɛ. Ne ɛnyú ntó dégɛné fɔ me gefɔɔ́ ɛyigé ɛnyú dékɛlege nnó me mbɛ. Nfɔɔ́ nnó ndɔfɔ nchwɔgé nyɛ, mbanege ɛnyú ndɛre déwamege mawame, défyɛɛ́ amɛ né unó atɛ, désɔɔ́ matɔɔ́ ne atɛ, déseé use, déjɔ́gé atɛ mesomeso, déchɔɔ́ mabɔ atɛ, dépyɛɛ́ neŋa ne dépyɛɛ́ unó mmyɛ bulébúlé.
20 Porque receio que, quando chegar, não vos ache como eu quereria, e eu seja achado de vós como não quereríeis; que de alguma maneira haja pendências, invejas, iras, porfias, detrações, mexericos, orgulhos, tumultos;
21 Me nwyaá ɛfɔ́ né metɔɔ́ nnó nchwɔgé Ata Ɛsɔwɔ wa apyɛɛ́ nyɛ me nkpa mekpo unɔɔ́ gétúgé nyú, ne me nsomege nyɛ ne manse amɛ gétúgé gejamégé bɔɔ́ abi ápyɛ gabo álá kwɔré matɔɔ́ bwɔ́ alyaá gabo yimbɔ wɔ́. Ápyɛɛ́ wyɛ depɔ debodebo, ánane manane tametame, ne áwyaá metɔɔ́ mampyɛgé wyɛ unó ɛbimbɔ.
21 Que, quando for outra vez, o meu Deus me humilhe para convosco, e chore por muitos daqueles que dantes pecaram, e não se arrependeram da imundícia, e fornicação, e desonestidade que cometeram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.