2 Coríntios 12
Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs VC
1 Na tukanhu toh nmbuhathu mrokfotn kfo ptha hasohato niko be ndtn yihof href wany hasorahko, nhai nikmoh toh nmbuham yak htaruhattm. Be wanys wanyrahko. To nhai mrokfom. Na hwe twehany kanjo wany hanymo kafrohet mrokfom yo kafrohet nefm, ndroh mrokfomn kfo ptharuhanko.
1 Importa que me glorie? Na verdade, não convém! Passarei, entretanto, às visões e revelações do Senhor.
2 Na tawisafwanr wom Kristen yimarhu tndh mrokfot. Bingot wom Kristen yimar, Bro Nkifrar tuhafunanimotrr yimor tu hefenrhu tu wuroh kmi mfhatn. Nd tndh mrokfot bi 14 gunyjimm yohnemom. Nd yimar tuhafunanimohat na nhai tu tawisaf marnyakaha, ka yuht thatipetr tuhafu-nanimorr o be yafotharpat fnahni yimot. Bro Nkifrarpar tawisafwor.
2 Conheço um homem em Cristo que há catorze anos foi arrebatado até o terceiro céu. Se foi no corpo, não sei. Se fora do corpo, também não sei; Deus o sabe.
3 — ausente —
3 E sei que esse homem - se no corpo ou se fora do corpo, não sei; Deus o sabe -
4 — ausente —
4 foi arrebatado ao paraíso e lá ouviu palavras inefáveis, que não é permitido a um homem repetir.
5 Kanga nd yimarhu yufat ayuta grha yindhorante, to nhai. Na nhai tukanhu yufat tfit yuta grha yindhorkfot. Na ndhtet yimena, be nanrpayann finji narmoyanm tamoh nefm o finji hingrnarmoyanm tamoh hingrnefm. Bro Nkifrar tohnhomotra tamoh tamoh nefm namoyanm o hingrnefm hingrnamoyanm. Ndtpno na Bro Nkifrar kfo grha yindhorwanr.
5 Desse homem eu me gloriarei, mas de mim mesmo não me gloriarei, a não ser das minhas fraquezas.
6 Nanhu tamoh tamoh mrokfom be kfo mif mifwanm. Ndnettn na kanga nanhu yufat ayuta grhayant, to nhai mrokfom, to na mrokfom kfo pthaneft nhai mmo kanjo mrokfom be tubatu-yaknikahanm. Nhai. Nanhu mrokfom dukak hanyhato kfo pthiwanm. Yo mrokfom kfo mif mifruhanm. To na, na nhai wofnkaha na Bro Nkifrar tuhafunanimo yuhathu mrokfomn yimam wanyhato be nd mrokfotn rim rhuta mrhutahato nann yimam bro yufat htaneft. Nhai. Na nikompno tohhato namo nefm yo pthamo mrokfom dukakkfot. Nd tkittn htirahn, na tamohtet yimaya.
6 Pois, ainda que me quisesse gloriar, não seria insensato, porque diria a verdade. Mas abstenho-me, para que ninguém me tenha em conta de mais do que vê em mim ou ouve dizer de mim.
7 Bro Nkifrar hefenrhu dborioh dborioh shrkar fak nuhasmora yo dborioh dborioh mrokfom kfo nuhas-mora. To Bro Nkifrar nhai wofnkahr na kfo grha yindhor manyeft, “Nanrpayann Bro Nkifrar fak nuhasmor hefenrhu kafrohet shrkar yo kafrohet mrokfom. Nanrpaya yufeta.” Ndnetrn wom bro krho nmbuhat hemora. Nd krho nmbuhat huhrat washato hiyarmonwa kanjo inji yironamoa. Bro Nkifrar nd krho nmbuhat hemohat Satanr htihato memor, “Hifa nd krho nmbuha yuhatn rim tohniruha.” To be Satanr nd yuhat buha yarim tohnehato nd krho nmbuhat tfit rorn yakhato tfit rorn nd krho nmbuhaye hta karhumorr nd kfo grha yima yuhur.
7 Demais, para que a grandeza das revelações não me levasse ao orgulho, foi-me dado um espinho na carne, um anjo de Satanás para me esbofetear e me livrar do perigo da vaidade.
8 Husfirpa kfo bruttnat kfo bruttnamoyanr Bror nd krho nmbuhathu yak thuneft.
8 Três vezes roguei ao Senhor que o apartasse de mim.
9 Kfo bruttnamotanr nhai yak thurmort nanhu krho nmbuhat. Be kfo memora, “Nd krho nmbuhat nhai yak thurhotant. To mirahn ka nhai yuhuwafkohann. Nhai. Na yuhuwafwann. Na nhai yukatoh marsisarhotann ni ndar krho nmbuhat titewohat. Na titahiruhann.” Bror inji kfomotra na tamoh krhopam titaneft na be yindhorhato titewanm. Nanhu Kraisr tor, rorn bmtefr hnewurr.
9 Mas ele me disse: Basta-te minha graça, porque é na fraqueza que se revela totalmente a minha força. Portanto, prefiro gloriar-me das minhas fraquezas, para que habite em mim a força de Cristo.
10 Ndnettn na Kraisrhu hingrneft hingrnahany hingrna hanyhato mhingrna narhohtewan o wonk wonk kurhefenm kekwoman o yimam sinyahato rir borirwoma, nhai mrokfom. Nanhu Kraisr tor, rorn bmtefr hnewurr.
10 Eis por que sinto alegria nas fraquezas, nas afrontas, nas necessidades, nas perseguições, no profundo desgosto sofrido por amor de Cristo. Porque quando me sinto fraco, então é que sou forte.
11 Nd nanhu dborioh nefroh kfo yindhor mrokfom tfit tukann kfo pthiwanm, ndm rom nikomn kfo ptharfokomm. Tamohmpno nhai nikomn kfo yindhorkahkomm na niwa dborioh nefm? Nd yimam niko kfo yamuka, “nmoh aposerm,” nd yimaroh hingrnefroh kfo yindhorneftn niko be mrhunitko. Rom hingrnewa hingrneft nhai na hingrnewa hingr-neft kanjo inji hingrnakahmt rroh hingrneft. Nhai mrokfom. Na htitkoma yima furapam kanjo. Rot htitkoma yima furapam kanjo,
11 Tenho-me tornado insensato! Vós a isso me obrigastes. Vós é que deveríeis fazer o meu elogio, visto que em nada fui inferior a esses eminentes apóstolos, se bem que nada sou.
12 to htimokomt na nikompno tohhato hingrnamo hingrneft? Finji tohhato hingrnamoya? Tot fak nuhasmoyanko tu aposerroh hingrnayuk hingrna yuhat. Nd wuruha aruha niayuk krhopam na tohhato titamohat ndm htimokomm, yo htimokomm na wonk wonk mirakerm na hingrnamom, yo wonk wonk nefm na hingrnahato tuhant yindars miyoh riha rmonhato Bro Nkifrarhu bbukeft htimohat.
12 Os sinais distintivos do verdadeiro apóstolo se realizaram em vosso meio através de uma paciência a toda prova, de sinais, prodígios e milagres.
13 Na nikompno tohmohat, na wom siosmpno tohhato nahnamoa nefm kanjo inji nikompno namoya. Wom rpa nefrpat nikompno namot, nhai wom siosmpno narmoyant. Yeshri, maruha, hmbresha nd ndroh he nmbuhatn na nhai nikomn kfo tndaukfot htarmoya. Ndrpat nndo namoya. To na inji namohate ka ufasoh beb nmbuhat namoya? Nikone yima yuhu duhateko na nayuk nefroh yak nhtaneft? Yima yuhume yaum famomko? To na fasoh neft na thombat wayafhotwakomt na nayuk beb nmbuhat.
13 Em que fostes inferiores às outras igrejas, senão no fato de que a vós não vos fui pesado? Relevai-me esta injúria!...
14 Tfit bi yibon hanita nikompno namba tri taim nianeft. To ndar yaus na nia thombat nhaf nhai kfo mirhota nikomn krhopam hiruha nanhu tamoh tamohroh yak hanyeft. Nhai. Na nhai wofnkaha nikmoh tamohroh yak hutfaneft. Kanga niko yimakomn na ayak ahatoha. To mrokfot nhai kfo mekaht yonmn yeshri tamoht yak htfashato yifammam mthu wuna hasorahmm. Nhai. Yifammamn yeshrt yak htfashato yonm mhtahukmm.
14 Eis que estou pronto a ir ter convosco pela terceira vez. Não vos serei oneroso, porque não busco os vossos bens, mas sim a vós mesmos. Com efeito, não são os filhos que devem entesourar para os pais, mas os pais para os filhos.
15 Na nia thombat na be yindhorruha nanhu tamoh tamohroh nikmoh yak hanyeft. Na nhai wom tamohm dukarhota, niko dukahato nanhu yiham, nanhu hingrnefm, nanhu dukefm, nanhu yikia tpt nikompno htaruhant. To wahtiko, ka nanrpaya ndhtet yima yuhur nikompno hta-ruhanr, to niko nhai tawo mfro nan-pno nikmoh yima yuhum htaruhat-komm.
15 De mui boa vontade darei o que é meu, e me darei a mim mesmo pelas vossas almas, ainda que, amando-vos mais, seja menos amado por vós.
16 Tfit nikmoh wommn kfo kangma, “Porr nompno tafon yuhat niahato tamohm tndauneft ror nhai ndhtet neft. Rorhut to be yima mkfo yongm boyongm yo mkfo nheh bonhehhato wuskam tamohm kekwor.”
16 Mas seja! Não vos fui pesado. Como, porém, sou esperto, apanhei-vos pela astúcia...
17 Niko inji kfiwatkma na duka mumiwa. Ka nd maruharoh yak nhafohyuk mrokfothu mkfo hanyuk yimam na kfo tkrurafmom, ka nikmoh yi mfrnhehhato nanhu wuskaroh yakneftn yimamn kfo tkrurafmoyan o nhai?
17 Acaso tirei proveito de vós por meio de algum daqueles que vos enviei?
18 Taitusr nann kfo kasinyafmoyanr nikompno yinyeft, yo tor wom Kristen bratar rpat niamof. Ka Taitusrn wom yak brurfam yak nfhotinehato hna-morm? Nd no wiyauyauwa dukefr ka nhai tuno rpa yima yuhur rhuhato Bro Nkifrarparhu bbukeftpno wiyau-yaukahnono nhai? Niko waduka hik marnyakahkomn mrokfom wakfo pthakomm.
18 Roguei a Tito, e com ele enviei um irmão que conheceis. Por acaso tirou Tito de vós alguma coisa? Não andamos nós com o mesmo espírito, sobre as mesmas pegadas?
19 Nom ndar gontwat wandfiwohat, nom nhai duka mekahnom, “Inji inji akfokahtnom Korinm hti mirahm, ‘Ndm tu aposer mifem.’” Nhai. Nom nikompno wandfiwohat, niko Jisasr hikwa hik yuhathu kfo bmtayuk mrokfomn gontwat htewunomm. Nom Kraisrpno bi rim tohniyet yimanomn nom Bro Nkifrarhu nyingampno kfo mifwonomko.
19 Já há muito pensais que nos justificamos diante de vós. Perante Deus, em Cristo, é que nós falamos; mas tudo isto, meus caríssimos, para vossa edificação.
20 Na wom dukefr duka yanho hanitar, kanga kfo duha yirah-nomm, tfit miruha nikmoha aneya, tfit niko nayuk nefm mhti hhrekruhanm. Mhti hhrekhato tfit miruha kfo tebos mrokfom o kfo hta mrokfom ahiyanko nhai yindhorruhatko. Na wofnkaha na rhu hanyhato niko mrokfom gijohmt kanjo nateh natehneft o womroh hifa nefmpno o womroh dborioh wuskam-pno kfo nur yuhuwehneft o tamoh mrokfom be watanhehakneft o niko tuko Kristenko nafrtndohhato rpen rpen o husen husen tohneft. Yo na wofnkaha rhu hanyhato tuko nakfo rindho borindhoneft o kfo rkmok kfo gungmiohnefm o niko tuhagrhahato sioshu nefm tfit nikomn kfo kekutneft.
20 Temo que, quando for, não vos ache quais eu quisera, e que vós me acheis qual não quereríeis. Receio encontrar entre vós contendas, invejas, rixas, dissensões, calúnias, murmurações, arrogâncias e desordens.
21 Yo na miruha nikompno aneya, ka nia mhti yimtnaruhanm bok met yindarim nhai yima yuhum yak kekuthato mong trohrmomm turoh ijoh tone yuham, fasoh nefroh naneftn o wom mett o yindarir htihato yima yuhu tohetoh nefm. Na ndhtet nefm mhtineft na be bro duka dungunangu-nefti bro yimtneft Bro Nkifrarhu nyingampno yakruha.
21 Receio que à minha chegada entre vós Deus me humilhe ainda a vosso respeito; e tenha de chorar por muitos daqueles que pecaram e não fizeram penitência da impureza, fornicação e dissolução que cometeram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.