Tiago 1
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA
1 Ro Sems-anahɨ God asu Adükarɨ Sisas Krais-yafandɨ ratüpurɨya-rɨhandeimbɨ. Sudahündɨ 12 mamɨsɨrɨ Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ sɨhei ŋgoafɨ hondühündɨ bukürühehi mburɨhü hɨfɨ ŋgoründühɨ anɨboadei, sɨheimboanahɨ pas nda sürü paparɨhandürɨ. Ŋga karɨhasɨ-handür-anei.
1 Tiago, servo de Deus e do Senhor Jesus Cristo, às doze tribos que se encontram na Dispersão, saudações.
2 Wandafɨ mamɨ, tɨŋɨrɨfombü moatükunɨ sɨheimbo tüküfeyoanɨ se ranɨmbo randɨhi hohoanɨmondei: Ranɨmbo-anɨmbo asu ro hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndamboyahɨ.
2 Meus irmãos, tende por motivo de toda alegria o passardes por várias provações,
3 Ŋga se yarɨhi fɨfɨrɨhindɨ, rananɨ moatükunɨ ra sɨhei anɨhondümbofe hohoanɨmo ranahambo refe hoeifembo-hündamboane tükefeyo. Ranɨ moatükunɨ ranana se ŋgɨnɨndɨ nɨmboeimbo nɨne tɨŋɨrɨfo tükefeyo ranahambo moan-ane mbɨseiya yahomboane tükefeyondürɨ.
3 sabendo que a provação da vossa fé, uma vez confirmada, produz perseverança.
4 Se ŋgɨnɨndɨ nɨboadei ŋgeimbo-anɨmbo asu se dɨdɨboado-ndɨhehi nɨmboeimbo asu se ŋgɨrɨ Godɨndɨ hohoanɨmo mbonɨmbo-ndɨhümündi.
4 Ora, a perseverança deve ter ação completa, para que sejais perfeitos e íntegros, em nada deficientes.
5 Sehündɨ mamɨ dɨdɨboado-rɨhefimbɨ fɨfɨre ra mbonɨmboaramündu ana, asu ranɨmbo-hündambo Godɨmbo dɨdɨbafɨ-femboane, ŋga ai ahambo dagadombui. Ai afɨndɨ sendeimb-ani, ŋga nindou dɨdɨyei ahambo dɨdɨbafɨyei arɨhündɨ ranaheimbo muŋguambo ŋgɨnɨnd-koate sagadürɨ arandɨ.
5 Se, porém, algum de vós necessita de sabedoria, peça-a a Deus, que a todos dá liberalmente e nada lhes impropera; e ser-lhe-á concedida.
6 Ŋga nindou ra Godɨmbo dɨdɨbafɨfihɨ ndaiambui yahu anɨhondümbo-mbɨreand-amboane, ŋga anɨhondü-mandai mbüsümbui. Ŋga nindou yimbu hohoanɨmoyu arandɨ ai wofɨ nɨmɨ werɨnambo semɨndɨ ho semɨndɨ ho arandɨ nahurai-ani.
6 Peça-a, porém, com fé, em nada duvidando; pois o que duvida é semelhante à onda do mar, impelida e agitada pelo vento.
7 Nindou yahurai God ai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨndühɨ ŋgɨrɨ ŋgorü-moatükunɨ ahambo dagado.
7 Não suponha esse homem que alcançará do Senhor alguma coisa;
8 Ai yimbu hohoanɨmoyu arandɨ, ŋga hohoanɨmo muŋgu ahandɨ wofɨ nɨmɨ nahurai siho siho arandɨ.
8 homem de ânimo dobre, inconstante em todos os seus caminhos.
9 Wandafɨ napokoateimb-ayu ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbiyu-wamboane, nɨmboe Godɨndɨ hɨmboahü aiana ndüreimbɨndümbui.
9 O irmão, porém, de condição humilde glorie-se na sua dignidade,
10 Asu nindou napo afɨndeimbayu ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbiyu-wamboane, ŋga hɨfɨnambo-ndirümbui. Nindou ranai ana sapo wohɨ ahurɨ yaparayo nou mande yahurai ranai-amboa yɨfɨndümbui.
10 e o rico, na sua insignificância, porque ele passará como a flor da erva.
11 Sapo hüfɨhamɨndɨ afɨndɨ pare kɨkasowohü ana, wohɨ ranai yaparɨyo randühɨ ahandɨ ahurɨ ranai yaparɨyo hɨfokoefoendühɨ asu ahandɨ yihuru aboedɨ hɨmbo-mayo ranai-amboanɨ moaruwai-mbofehane. Mare yahurai-anɨmbo nindou sapo napo afɨndeimbɨ-mayu ranai-amboanɨ ahandɨ ratüpurɨ afɨndɨ ra ratüpurɨnduhü ranambe yɨfɨndümbui.
11 Porque o sol se levanta com seu ardente calor, e a erva seca, e a sua flor cai, e desaparece a formosura do seu aspecto; assim também se murchará o rico em seus caminhos.
12 Nindou düdi ai ŋgɨnɨndɨ nɨŋgombo nɨne tɨŋɨrɨfo ahambo refe hoeifembo tüküfeyoanɨ ai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbiyu-wamboane. Ŋga nindou ranai refe hoeifembo moatükunɨ ranahambo tɨtaboarɨ-foareandeimbɨ ana, ai koadürümbo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo hohoanɨmo ra sapo takɨnɨ nahurai ndemündümbui God horombo hoafɨmayu süŋgu. ‘Nindou wambo ŋgusüfo pararɨhindɨrɨ ranaheimbo ra ndahandürɨ-mboyahɨ,’ mehu.
12 Bem-aventurado o homem que suporta, com perseverança, a provação; porque, depois de ter sido aprovado, receberá a coroa da vida, a qual o Senhor prometeu aos que o amam.
13 Moaruwai hohoanɨmombo-hündambo mamɨ moatükunɨ ai ŋgusüfoambe botɨnderanɨ, nindou mamɨ ranai ŋgɨrɨ hoafɨnduhüya, ‘God ai ranɨ-moatükunɨ ra ramareand-ane,’ mbüsu, ŋga wanɨ. Ŋga God ai-amboanɨ ŋgɨrɨ nindou ŋgorümbo moaruwai hohoanɨmo-mbohünda nɨnendeandɨ.
13 Ninguém, ao ser tentado, diga: Sou tentado por Deus; porque Deus não pode ser tentado pelo mal e ele mesmo a ninguém tenta.
14 Ŋga nindou ranahandɨ fiambe hohoanɨmo amarondo ranane ai moaruwai hohoanɨmo-mbohünda ŋgusüfo botɨrerɨ serɨmɨndɨ hohü asu hohoaŋɨ hohoanɨmoyu arandɨ.
14 Ao contrário, cada um é tentado pela sua própria cobiça, quando esta o atrai e seduz.
15 Ranane asu ahandɨ hohoaŋɨ hohoanɨmo ranai nɨmorehɨ ranümbɨ anɨŋgo nahurai-ane. Ranɨ-süŋgu nɨmorehɨ ai nɨmorɨ wakarɨmɨndo nahurai moaruwai hohoanɨmo ra tükefeyo. Asu moaruwai hohoanɨmo ai afɨndɨ tüküfendowohü yɨfɨ hohoanɨmo tüküfe-arandɨ.
15 Então, a cobiça, depois de haver concebido, dá à luz o pecado; e o pecado, uma vez consumado, gera a morte.
16 Wandafɨ mamɨ, hɨbadɨhümbo. Hohoanɨmo moaruwai ra sɨheimbo wosɨhoaforɨ hoafɨnda-ndürɨmboe.
16 Não vos enganeis, meus amados irmãos.
17 Muŋguambo aboedɨ asu ndorɨhoeimbɨ sai-randeimbɨ moatükunɨ ra sünambeahɨndɨ makoso-ane. Ape muŋguambo si nɨmɨndɨhani ranai ana ranɨ-moatükunɨ ra sɨhefɨmbo hɨfɨna koamafoareandɨ. Aiana ahandɨhoarɨ ŋgɨrɨ hɨhɨrɨnde si nahuraindu asu hɨhɨrɨnde nɨmbɨ nahuraindu ndandɨ, ŋga wanɨ. Ŋgɨrɨ ahandɨ hohoanɨmo ra ŋgorü süŋgunde ŋgorü süŋgunde ndandɨ, ŋga mamɨ hamɨnd-ane hohoanɨmoayu.
17 Toda boa dádiva e todo dom perfeito são lá do alto, descendo do Pai das luzes, em quem não pode existir variação ou sombra de mudança.
18 Ai moanɨ ahandɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ süŋgu ahandɨ anɨhondü hoafɨnambo ramareanda sɨhɨrɨ ahandɨ nɨmorɨ tükümehundɨ. God ai yare hohoanɨmoyuhüya, ‘Nindou ranai sapo ro muŋguambo moatükunɨ nafɨmarɨhandɨ ranaheimbo weaŋgurühɨdɨdɨ sɨrɨmboyahi mbɨdɨboadei-amboane,’ mehu.
18 Pois, segundo o seu querer, ele nos gerou pela palavra da verdade, para que fôssemos como que primícias das suas criaturas.
19 Wandafɨ mamɨ, se ndanahambo dɨdɨboado-ndɨhi fɨfɨrɨndɨhindɨ. Muŋguambo se nɨmehünou hoafɨ ra hɨmborɨmbo-hündambo nafɨndühümündi nɨmboei. Ŋga asu se awi nɨmai hoafɨmbo botɨndahi ŋgɨnɨndɨ hoafɨndeimboyei.
19 Sabeis estas coisas, meus amados irmãos. Todo homem, pois, seja pronto para ouvir, tardio para falar, tardio para se irar.
20 Ŋga nindou-yei ŋgɨnɨndɨ hohoanɨmo ranai ana Godɨndɨ aboedɨ mbumundɨ hohoanɨmo ranahambo moai weindahɨre randɨ, ŋga wanɨ.
20 Porque a ira do homem não produz a justiça de Deus.
21 Ranɨmbo-hündambo-anɨmbo muŋguambo moaruwai hamɨndɨ hohoanɨmo sɨhei ŋgusüfoambe afɨndɨ tüküfendürɨ arandɨ ra raguanambo-ndɨhindɨ. Ŋga asu se sɨheihoarɨ hɨmboarɨ hoafendühɨ dɨgegindühɨ asu God ai sɨhei ŋgusüfoambe hoafɨ mafoareandɨ ra ndahümündi, ŋga sapo hoafɨ ranai-anɨmbo sɨheimbo aboedambo-ndearümboe.
21 Portanto, despojando-vos de toda impureza e acúmulo de maldade, acolhei, com mansidão, a palavra em vós implantada, a qual é poderosa para salvar a vossa alma.
22 Asu se hoafɨ ranahambo hɨmborɨ yaŋgɨrɨ hɨmborɨ-ndeimboyei, ŋga wanɨ. Ŋga se ranahambo hɨmborɨndeihɨ asu süŋgufe amboanɨ süŋgundɨhi ŋgei. Asu se moanɨ hɨmborɨ yaŋgɨrɨ hɨmborayei ana, se sɨhei fimbo wosɨhoaforɨ hoafɨrɨ-hündühanei.
22 Tornai-vos, pois, praticantes da palavra e não somente ouvintes, enganando-vos a vós mesmos.
23 Nindou mamɨ ai Godɨndɨ hoafɨ ra moanɨ hɨmborɨ yaŋgɨrɨ hɨmborɨyu haya asu rasüŋgufe-koate-ayu ana, ai ahandɨ ŋgusümboarɨ hoehɨmbo-ambe hoeiareandɨ nou-ani.
23 Porque, se alguém é ouvinte da palavra e não praticante, assemelha-se ao homem que contempla, num espelho, o seu rosto natural;
24 Ai ahandɨ ŋgusümboarɨ ra türüfoare haya asu süŋgunambo nɨmai ahandɨ ŋgusümboarɨ ra nüŋgu-nahuraiyo hoeimareandɨ ranɨmbo mɨtanamündühani.
24 pois a si mesmo se contempla, e se retira, e para logo se esquece de como era a sua aparência.
25 Ŋga sapo ahɨnümbɨ hohoanɨmo nindoumbo aboedambofembo rawareandɨ ranai ana mbumundɨ hamɨnd-ane. Nindou düdi ai ranɨ hohoanɨmo ranahandɨ nɨmɨndɨ ra ndore türüfoareandühɨ ranahambo süŋgure huhü, ai hɨmborɨyuhü mɨtanemɨndɨ-koate-ayu ana, nindou ranahandɨ hoahoaŋgo muŋguambo ra God ai dɨdɨboado-ndirümbui.
25 Mas aquele que considera, atentamente, na lei perfeita, lei da liberdade, e nela persevera, não sendo ouvinte negligente, mas operoso praticante, esse será bem-aventurado no que realizar.
26 Nindou mamɨ ai rande hohoanɨmonduhüya, roana Godɨndɨ hohoanɨmo süŋgurɨhe-rɨhandeimb-anahɨ, yahuhü asu ai ahandɨ yafambe ra ndofe kɨkɨhemɨndɨ-koate-ayu ana, nindou ranai ahandɨ fimbo wosɨhoaforɨ hoafɨyuhani. Ranana ahandɨ Godɨmbo süŋgufe hohoanɨmo ra moanɨ fimboane.
26 Se alguém supõe ser religioso, deixando de refrear a língua, antes, enganando o próprio coração, a sua religião é vã.
27 Godɨmbo süŋgufe hohoanɨmo ra sɨhefɨ Apendɨ hɨmboahü mbumundɨ asu hütikoate ndahurai-ane: Asühɨ nɨmorɨ asu nɨmorehɨ kai ranaheimbo tɨŋɨrɨfo tükündɨfeyoanɨ sɨhefɨ daboadanɨ kɨkɨndɨhu hündɨhumɨndefɨ-mboane. Asu hɨbadɨhumbo, hɨfɨ ndanɨhündambo hohoanɨmo ranai sɨhefɨ ŋgusüfoambe mamɨkarɨ-ndeamunɨmboe.
27 A religião pura e sem mácula, para com o nosso Deus e Pai, é esta: visitar os órfãos e as viúvas nas suas tribulações e a si mesmo guardar-se incontaminado do mundo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.