Mateus 27
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC
1 Ndeara siambe hondü Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu Suda-yafe bogorɨ nindouyomo ranai Sisasɨmbo hɨfokoefimbo hoafɨ ra fɨfɨrɨmarundɨ.
1 Chegando a manhã, todos os príncipes dos sacerdotes e os anciãos do povo reuniram-se em conselho para entregar Jesus à morte.
2 Ranɨyomo asu Sisas ahambo hüputüpurɨhou sowaründümo hɨfomo Romɨ-yomondɨ Israer hɨfɨ hɨfanda-randeimbɨ bogorɨ nindou ahandɨ ndürɨ Pairatɨndɨ warühɨmarüwurɨ.
2 Ligaram-no e o levaram ao governador Pilatos.
3 Asu Sudas sapo Sisasɨmbo hürütürümbɨ nindou-yomondɨ warühɨmarirɨ ahambo papɨ hoafɨyu hɨfokoefimbo hoafɨ ra hɨmborɨmayu. Ranɨmboane ŋgusüfoambe afɨndɨ hohoanɨmoyuhü ai kakɨ hoarɨ 30 ra hɨhɨre semündü hu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu bogorɨ nindouyomo ranahamumbo masagapurɨ.
3 Judas, o traidor, vendo-o então condenado, tomado de remorsos, foi devolver aos príncipes dos sacerdotes e aos anciãos as trinta moedas de prata,
4 Ranɨyu asu Sudas ai ahamumbo yare hoafɨyuhü yahuya, “Awi ro hütiyahɨ moaruwai hohoanɨmomayahɨ. Ro nindou ai nɨnɨ-moatükunɨyo moaruwai refekoate ranahambo nindou hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümomarɨhinɨ,” mehuamboemo. Asu ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Awi ro ranahambo ra nɨmboe mambɨsefɨyo? Ranɨ-moatükunɨ ra yɨhoefɨ moatükunɨyo, ŋga sɨhafɨ moatükunɨ yaŋgɨrane ranana,” mehomondo.
4 dizendo-lhes: Pequei, entregando o sangue de um justo. Responderam-lhe: Que nos importa? Isto é lá contigo!
5 Ranɨyu asu Sudas ai kakɨ hoarɨ-mayo ra Godɨndɨ worɨ ranambe pire haya ndamefiyu. Ranɨyu asu ai hu wofɨfihɨ kiarü ahandɨ fi ra ahandɨhoarɨ hɨfokoamareandɨ.
5 Ele jogou então no templo as moedas de prata, saiu e foi enforcar-se.
6 Ranɨyomo asu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ ranai kakɨ pimareandɨ ra fufuründümo houmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Kakɨ ndanana nindou hɨfokoamefiyu ranahandɨ horɨ takɨnɨ kakane. Sapo sɨhefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgumbo Godɨndɨ worambeahɨndɨ kakɨ gugurɨfe sɨhefe arandɨ ranambe pefepoanɨ,” mehomo.
6 Os príncipes dos sacerdotes tomaram o dinheiro e disseram: Não é permitido lançá-lo no tesouro sagrado, porque se trata de preço de sangue.
7 Kakɨ ranahambo wataporɨmboru homo mamɨ nɨmɨndühɨru sɨhoemo houmbo asu ai kakɨ ranambo hɨfɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Hɨfɨ Sospen Nafɨmbo Hɨfɨ pemayomo. Hɨfɨ ra aŋgunpoedɨ nindou yɨfɨyeianɨ hɨfɨkefendürɨmbo hɨfane.
7 Depois de haverem deliberado, compraram com aquela soma o campo do Oleiro, para que ali se fizesse um cemitério de estrangeiros.
8 Ranɨmbohündamboane haponda hɨfɨ ranahambo rarɨhi dükarɨhindühɨya Nindou Horɨ Hɨfane, sei arɨhündɨ.
8 Esta é a razão por que aquele terreno é chamado, ainda hoje, Campo de Sangue.
9 Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ mamɨ, Seremaia, ai hoafɨmayu sɨmogodühɨ rahurai tükümefeyo. Ai yare horombo hoafɨreandühɨ yahuya, “Ai kakɨ hoarɨ 30 ra masowandümo sapo Israer nindou bɨdɨfɨrɨ ai horombo hoafɨmayu süŋgu ai nindou ranahambo pemɨmbohünda.
9 Assim se cumpriu a profecia do profeta Jeremias: Eles receberam trinta moedas de prata, preço daquele cujo valor foi estimado pelos filhos de Israel;
10 Ranɨyo asu kakɨ ranambo Hɨfɨ Sospen Nafɨmbo Hɨfɨ ra pemɨmemo. Ranɨ hoafɨ ra Adükarɨ ai wambo randowandɨ mehu nou ane,” mehu. Asu moanɨ anɨhondü ranɨ yahurai safɨ tükümefeyo.
10 e deram-no pelo campo do Oleiro, como o Senhor me havia prescrito.
11 Sisas ai Romɨ-yomondɨ bogorɨ nindou, Pairat, ranahandɨ hɨmboarühɨ manüŋgu. Ranɨyu asu Pairat ai ahambo düdurirühɨ yahuya, “Se ra Suda-yomondɨ adükarɨ bogorɨ nindouyafɨ?” mehundo-amboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ndeara raro hoafɨyafomboanafɨsɨ,” mehundo.
11 Jesus compareceu diante do governador, que o interrogou: És o rei dos judeus? Sim, respondeu-lhe Jesus.
12 Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindouyomo asu bogorɨ nindouyomo ranai awi ahambo papɨ-hoafɨrürɨ hoaŋgomosɨ, ŋga asu Sisas ai moai nɨnɨ hoafɨ akɨdou ahandɨ yahamo tüküfendo.
12 Ele, porém, nada respondia às acusações dos príncipes dos sacerdotes e dos anciãos.
13 Ranɨyu asu Pairat ai ahambo hoafɨyundühɨ yahundoya, “Awi se moai hoafɨ ra hɨmborɨyafɨyo sɨhambo ai papɨ-hoafarunɨnɨ ranahambo rana?” mehundo.
13 Perguntou-lhe Pilatos: Não ouves todos os testemunhos que levantam contra ti?
14 Ŋga asu Sisas ai sɨmborɨ mamɨ hoafɨ akɨdou-amboanɨ hoafombo moai hoafɨyu. Ranɨyu asu Romɨ-yomondɨ bogorɨ nindou-mayu ranai moanɨ adükarɨ hamɨndɨ hepünɨfe mahepünɨfiyu.
14 Mas, para grande admiração do governador, não quis responder a nenhuma acusação.
15 Muŋgu hɨmbanɨ Pasofa adükarɨ si tüküfeyoambe, muŋguambo nindou ranai nindou karabusambeahɨndɨ hɨnɨŋgɨfiyuwanɨ aboedühɨ tüküfembo hohoanɨmoyei marɨhündɨ. Ranahambo ana Romɨ-yomondɨ bogorɨ nindou ranahamboyo hoafɨyeianɨ ai nindou ranahambo aboedühɨ koarɨheirɨ marandɨ.
15 Era costume que o governador soltasse um preso a pedido do povo em cada festa de Páscoa.
16 Ranɨ-sɨmboanɨ ana, muŋguambo nindou ai fɨfɨrɨhoreimbɨ nindou ahandɨ ndürɨ Barabas ai karabusambe manüŋgu.
16 Ora, havia naquela ocasião um prisioneiro famoso, chamado Barrabás.
17 Asu ranɨ-sɨmboanɨ nindou afɨndɨ ranai gugurɨyahi mamareiamboyu Pairat ai aheimbo düdureandürühɨ yahuya, “Se ra nindou daboe ro ahambo karabusambeahɨndɨ aboedühɨ koarɨhefimbo hohoanɨmoayeia? Barabasɨyu asu Sisas ranahambo Kraisani sei arɨhündɨ ranɨyu?” mehu.
17 Pilatos dirigiu-se ao povo reunido: Qual quereis que eu vos solte: Barrabás ou Jesus, que se chama Cristo?
18 Ŋga Pairat Suda nindou Sisasɨmbo ŋgusüfoambe moaruwairürühɨyomo wandɨ warühɨmarurü yahu haya ai ranɨmbo ndore fɨfɨrɨmareandɨ.
18 {Ele sabia que tinham entregue Jesus por inveja.}
19 Pairat ai nindou hoafɨ yɨboboferambo worɨ safambe nɨmaru-ane, ahandɨ nɨmorehɨ ai hoafɨ koarɨhendühɨ yahoya, “Nindou ra nɨnɨ-moatükunɨyo ai refe-koatemayu ranahambo hoafɨ ana moai yaŋgoro, ŋga se ahambo nɨnɨ-nüŋgundorɨmboyafɨ. Hamanɨ nɨmbokoanɨ ro ahambo yafogoadɨnambo hoeirɨhinɨ hehea hɨdɨdɨmo apoyahühɨ afɨndɨ hohoanɨmomayahɨ,” meho.
19 Enquanto estava sentado no tribunal, sua mulher lhe mandou dizer: Nada faças a esse justo. Fui hoje atormentada por um sonho que lhe diz respeito.
20 Ŋga Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu bogorɨ nindou-memo ranai-yomo ai nindou afɨndɨ ranühɨ meŋgoro ranaheimboya “Se hoafɨndeianɨ anɨmbo Pairat ai Barabasɨmbo aboedühɨ koarɨheirühɨ asu Sisasɨmbo hɨfokoambɨriramboane,” yahomo houmbo aheimbo hohoanɨmombo ŋgusüfoambe botɨmarundürɨ.
20 Mas os príncipes dos sacerdotes e os anciãos persuadiram o povo que pedisse a libertação de Barrabás e fizesse morrer Jesus.
21 Asu Pairat ai nindou afɨndɨ ranaheimbo düdufindürühɨ yahuya, “Se nindou yimbu ra nindou daboeyei ro ahambo karabusambeahɨndɨ aboeda koarɨhefimbo hohoanɨmoayeia?” mehundüramboyei. Asu ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyahündowohü seiya, “Barabasɨmbo,” masei.
21 O governador tomou então a palavra: Qual dos dois quereis que eu vos solte? Responderam: Barrabás!
22 Asu Pairat ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Asu refe ana, Sisasɨmbo Krais sei arɨhündɨ ranahambo ra nüŋgumandɨhina?” mehuamboyei. Sɨmborɨ muŋgu ai ahambo hoafɨyeihü seiya, “Nɨmɨfihɨ tokoemündɨ pefimboani,” masei.
22 Pilatos perguntou: Que farei então de Jesus, que é chamado o Cristo? Todos responderam: Seja crucificado!
23 Asu Pairat ai aheimbo düdufindürühɨ yahuya, “Nindou ndanai nɨne-moatükunɨ moaruwai ramareanda?” mehuamboyei. Asu ai moanɨ puküna hoafɨ nɨmoamo karɨhehindühɨ hoafɨyeihü seiya, “Nindou ranahambo nɨmɨfihɨ tokoemündɨ pefimboani,” masei.
23 O governador tornou a perguntar: Mas que mal fez ele? E gritavam ainda mais forte: Seja crucificado!
24 Pairat ai ndare hoeireandane hoafɨ ranahambo wataporɨmboyo hombo ra wanɨyowohü ai ro ŋgɨrɨndahɨ, ŋga yifiarɨ tükündüfihü hoafɨ afɨndɨ yagodomboe mehu. Ranɨyu asu hoe fuiyamündɨ haya nindou ranahei hɨmboahü warɨ ahandɨ ra popoaifoareandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Nindou ndanɨ ahandɨ yɨfɨ ra i ro hütirühünɨpoanɨ, ŋga ranɨ moatükunɨ ra sɨheihoaranei,” mehu.
24 Pilatos viu que nada adiantava, mas que, ao contrário, o tumulto crescia. Fez com que lhe trouxessem água, lavou as mãos diante do povo e disse: Sou inocente do sangue deste homem. Isto é lá convosco!
25 Ranɨyei asu nindou afɨndɨ muŋguambo ranai sɨmborɨ ahambo hoafɨyeihü seiya, “Ai hüti yɨfɨmboayu ranɨ-moatükunɨ ra yɨhoefane asu yɨhoefɨ nɨmorɨ ranahei ane!” masei.
25 E todo o povo respondeu: Caia sobre nós o seu sangue e sobre nossos filhos!
26 Ranɨyu Pairat ai Barabasɨmbo aboeda koamarɨheira aheimbo sowana mahu. Ranɨyu asu ai Sisasɨmbo daboadanɨ ndüfurɨ-ndüfurɨfoarüwurɨ mehua ahambo nɨmɨfihɨ tokoemündü pefimbohünda ami-yomondɨ warɨhümarirɨ.
26 — ausente —
27 Ranɨyomo asu Pairatɨndɨ ami ai Sisasɨmbo sowaründümo gafmanɨ yomondɨ worɨ ranambe mahɨfomondamboemo, asu muŋguambo ami nindou ranai Sisasɨmbo wakɨmarüwurɨ.
27 Os soldados do governador conduziram Jesus para o pretório e rodearam-no com todo o pelotão.
28 Ranɨyomo asu ai ahandɨ hoearɨ ra yimɨndɨbadɨ houndowohüyomo asu hamburɨ hoearɨ hoandarɨ ra magüdündo.
28 Arrancaram-lhe as vestes e colocaram-lhe um manto escarlate.
29 Ranɨyomo asu ai wofɨ tɨhoarɨ-tɨhoarümbɨnambo mbɨroambe kɨkɨmafoarundɨ. Asu nɨmɨharɨ sowandümo ahandɨ warɨhondü waranɨ waramberundühɨ yimɨndɨho pusɨru nɨmarɨmondühɨ ahambo tɨkɨfɨnamborüwurühɨ hoafɨyomondowohü yahomoya, “Suda-yafe adükarɨ bogorɨ, karɨhasou-anafɨ,” mehomondo.
29 Depois, trançaram uma coroa de espinhos, meteram-lha na cabeça e puseram-lhe na mão uma vara. Dobrando os joelhos diante dele, diziam com escárnio: Salve, rei dos judeus!
30 Ranɨyomo asu ai ahambo ŋgurɨ tɨtɨfɨyomondowohü ahandɨ warambeahɨndɨ nɨmɨharɨ-mayo ra kosɨründümo ahambo mbɨhapɨrɨ kakɨmarüwurɨ.
30 Cuspiam-lhe no rosto e, tomando da vara, davam-lhe golpes na cabeça.
31 Ai ahambo tɨkɨfɨnamborüwurɨ tɨrɨfoefe hoafɨyomondo mburumboemo asu ahandɨ fihɨndɨ hamburɨ hoearɨ hoandarɨ-mayo ra yimündündümo-ndühɨyomo asu hoearɨ ahandɨ hondü ra sowandümo güdu hɨnɨŋgɨmarundo. Ranɨyomo asu ai ahambo nɨmɨfihɨ pefi hɨfokoefimbohünda sowaründümo mahomo.
31 Depois de escarnecerem dele, tiraram-lhe o manto e entregaram-lhe as vestes. Em seguida, levaram-no para o crucificar.
32 Ahambo sowaründümo hou homondühɨyomo asu ai nindou mamɨ Sairinihündɨ, ahandɨ ndürɨ Saimon, ranahambo hoeimarɨhorɨ. Ranɨyomo asu ai nindou ranahambo Sisasɨndɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-mayo ra sowandɨfɨndo yahomo houmbo hüti-hütimarurü.
32 Saindo, encontraram um homem de Cirene, chamado Simão, a quem obrigaram a levar a cruz de Jesus.
33 Ranɨyomo ai homo Gorgotahü tükümefundɨ. Gorgota ranahamboane ai mbɨhapɨrɨ nahurai hɨfɨ sei arɨhündɨ.
33 Chegaram ao lugar chamado Gólgota, isto é, lugar do crânio.
34 Ranɨ hɨfɨhüyomo ami ai Sisasɨmbo wain hoe hühütimbü moatükunɨ fandu yamundu mburu masabudo. Asu Sisas ai ranɨ-moatükunɨ ra sümündü hoeireanda mayoa asu ai moai sümündu.
34 Deram-lhe de beber vinho misturado com fel. Ele provou, mas se recusou a beber.
35 Ranɨyomo ai ahambo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ parüwurɨ hou asu ai ahandɨ-mayo hoearɨ ra ahamundɨ mbusümo sowandümo yɨboborundümo hou ranambo ŋgorü ai mbɨsemündua yahomo houmbo piraimemo.
35 Depois de o haverem crucificado, dividiram suas vestes entre si, tirando a sorte. Cumpriu-se assim a profecia do profeta: Repartiram entre si minhas vestes e sobre meu manto lançaram a sorte {Sl 21,19}.
36 Ranɨyomo asu ai raraoyafu mburu ranühɨ nɨmarɨmo Sisas ahambo yɨfɨmbiyu yahomo houmbo homo hɨmboana wamarurü.
36 Sentaram-se e montaram guarda.
37 Ahandɨ mbɨro wafusɨfohü ahambo papɨ-hoafɨ sürü papɨru mburu tɨkoründɨmo pamarundɨ ranai yare hoafɨyohü yahoya, NDANANA SISAS SUDAYAFE BOGORƗ ADÜKARƗ NINDOUANI, yahomo paru hɨnɨŋgɨmarundɨ.
37 Por cima de sua cabeça penduraram um escrito trazendo o motivo de sua crucificação: Este é Jesus, o rei dos judeus.
38 Ranɨyomo asu ai nindou yimbu hümbuhünɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ ranahafanɨmbo Sisas babɨdɨ ahandɨ fikɨmɨ pamarupɨrɨ. Ŋgorü Sisasɨndɨ warɨhondü waranɨ parüwurɨ asu ŋgorü kadüdü waranɨ parüwurɨ marupɨrɨ.
38 Ao mesmo tempo foram crucificados com ele dois ladrões, um à sua direita e outro à sua esquerda.
39 — ausente —
39 Os que passavam o injuriavam, sacudiam a cabeça e diziam:
40 — ausente —
40 Tu, que destróis o templo e o reconstróis em três dias, salva-te a ti mesmo! Se és o Filho de Deus, desce da cruz!
41 Nindou ai ramehindɨ ranɨ-süŋgu yahurai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindou, ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ asu ranɨhündambo bogorɨ nindou ranai-amboanɨ yaru tɨkɨfɨnambo-rüwurühɨ tɨrɨfoarüwurühɨ yahomoya,
41 Os príncipes dos sacerdotes, os escribas e os anciãos também zombavam dele:
42 “Sisas ai nindou bɨdɨfɨramboyu ai aboedamboreandürɨ marandɨ, ŋga asu ai ŋgɨrɨ ahandɨ fimbo ana aboedambondeandɨ! Awi aiana Israerɨ-yafe adükarɨ bogorɨmbeipoanɨ! Asu ai haponda nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ ranɨ-fihɨndɨ hɨfɨnɨ akusɨfoendɨ ana, asu ro ahambo anɨhondümbo-ndɨhurɨmboyefɨ!
42 Ele salvou a outros e não pode salvar-se a si mesmo! Se é rei de Israel, desça agora da cruz e nós creremos nele!
43 Ai Godɨmbo anɨhondümborirühɨ Ahandɨ nɨmoranahɨ mehu. Refeanasɨ, awi sɨhɨrɨ hoeindɨhu God ai ahambo farɨhefimboayu ranahambo,” mehomondo.
43 Confiou em Deus, Deus o livre agora, se o ama, porque ele disse: Eu sou o Filho de Deus!
44 Asu nindou hümbuhünɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ Sisasɨndɨ fikɨmɨ mapaiarɨfanɨ amboanɨ ai mare moanɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai ramarɨhorɨ nou yahurai rarɨnerɨ tɨrɨmafoarɨnerɨ.
44 E os ladrões, crucificados com ele, também o ultrajavam.
45 Refe hayamboyo-ane hüfɨnɨmbo peyo haya hɨfɨ muŋgu ranai nɨmbɨ nɨmarɨ ho ho hombo nɨmbambe hondü hüfɨwuyuambe tükümefeyo.
45 Desde a hora sexta até a nona, cobriu-se toda a terra de trevas.
46 Hüfɨwuyuambe safɨ sɨmogodühɨ Sisas ai puküna heiyuhü yahuya, “Eri, Eri, rema, sabaktani?” mehu. Ranɨ hoafɨ ra yare yahurai hoafɨyowohü yahoya, “Wandɨ God, wandɨ God, se nɨmboe wambo hɨnɨŋgɨro-wandɨrɨmboayafɨ?” meho.
46 Próximo da hora nona, Jesus exclamou em voz forte: Eli, Eli, lammá sabactáni? - o que quer dizer: Meu Deus, meu Deus, por que me abandonaste?
47 Nindou bɨdɨfɨrɨ ranühɨ manɨmboei ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi hoafɨyeihü seiya, “Nindou ranai ana Erais-amboani dükarirɨ mɨŋgayundo,” masei.
47 A estas palavras, alguns dos que lá estavam diziam: Ele chama por Elias.
48 Nɨmai nindou mamɨ ahei mbusümo ranai pɨpɨyu hu worapo-worapoyoweimbɨ moatükunɨ nou semündü mbura nɨmɨharɨfihɨ pare hɨmondamündü mbura hühütimbü wain hoe ranambe foare hüramündɨ haya Sisas ai ranɨ moatükunɨ ra mbɨsümündu yahu haya segodɨmbo mehu.
48 Imediatamente um deles tomou uma esponja, embebeu-a em vinagre e apresentou-lha na ponta de uma vara para que bebesse.
49 Ŋga asu bodɨmondɨ ai hoafɨyahündowohü seiya, “Awi, hoeindɨhu mbundɨhumbo Eraisa ai ahambo farɨhefembo tükümandɨfiyu wanɨmandɨyo,” masei.
49 Os outros diziam: Deixa! Vejamos se Elias virá socorrê-lo.
50 Ranɨyu asu Sisas ai asükaiyu puküna heiyuhü ahandɨ yifiafɨ hɨnɨŋgɨrirühɨ nɨmokomayu.
50 Jesus de novo lançou um grande brado, e entregou a alma.
51 Ranɨyo asu Godɨndɨ worɨ safambe hoearɨ yipurɨ nafɨtambehü mahetaro ranai nɨmoamo ŋgahɨ peyo haya hanɨ hɨfɨnɨ gebü türeandühɨ yimbu kɨkɨmareandɨ. Hɨfɨ ai fɨfɨmɨyowohüyo muŋguambo nɨmoei ranai gübüdümarɨhoayo.
51 E eis que o véu do templo se rasgou em duas partes de alto a baixo, a terra tremeu, fenderam-se as rochas.
52 Yɨfambe ranai nafɨtambe tihoai-tihoairandühɨ asu Godɨndɨ nindou afɨndɨ horombo yɨfɨsafɨmayei ranai yaŋgɨrɨ botɨyahi-botɨyahi marɨhündɨ.
52 Os sepulcros se abriram e os corpos de muitos justos ressuscitaram.
53 Ai yɨfambe ra hɨnɨŋgɨrɨhi hehi Sisas yaŋgɨrɨ asükaiyu botɨmefiyu ranɨ-süŋgunambo ai Sürühoeimbɨ Ŋgoafɨ adükarɨ (Serusarem) ranɨna mahei. Ranɨyo nindou afɨndɨ ranai aheimbo ranühɨ hoeimarɨhindürɨ.
53 Saindo de suas sepulturas, entraram na Cidade Santa depois da ressurreição de Jesus e apareceram a muitas pessoas.
54 Ami-yomondɨ bogorɨyu asu bɨdɨfɨrɨ amiyomo ranai ai-babɨdɨmbo nɨŋgomombo Sisasɨmbo hɨmboanawarürühɨ manɨŋgomo ranai sapo hɨfɨheyowohü asu muŋguambo moatükunɨ tükümefeyoa hoeimarundɨ ranɨmbo yɨhɨmboyomondühɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Awi aiana Godɨndɨ Nɨmorɨ hondüyu,” mehomo.
54 O centurião e seus homens que montavam guarda a Jesus, diante do estremecimento da terra e de tudo o que se passava, disseram entre si, possuídos de grande temor: Verdadeiramente, este homem era Filho de Deus!
55 Nɨmorehɨ afɨndɨ bɨdɨfɨrɨ Gariri hɨfɨ hɨnɨŋgɨrɨhi hehi Sisasɨmbo farɨhefimbo süŋgumarɨhorɨ masühüsi-mayei ranai burɨyei. Ai moai akɨmɨ papühüyahindɨ, ŋga moanɨ aŋgunɨ goagu safɨ nɨmboeimbo hɨmboarɨ papɨmayei.
55 Havia ali também algumas mulheres que de longe olhavam; tinham seguido Jesus desde a Galiléia para o servir.
56 Nɨmorehɨ burɨmayei ranahei mbusümo ra ŋgorü Maria Makdarahündɨyo, ŋgorü ra Maria Sems Sosepɨyafandɨ hondɨyo asu sapo Sebedindɨ nɨmorehɨyo rarɨhi ai manɨmboei.
56 Entre elas se achavam Maria Madalena e Maria, mãe de Tiago e de José, e a mãe dos filhos de Zebedeu.
57 Ndeara nɨmbambe nindou napo afɨndeimbɨ ahandɨ ndürɨ Sosep Arimateahündɨ-mayu ranai tükümefiyu. Nindou ranai-amboanɨ Sisasɨmbo süŋgurürɨ-randeimbɨ nindouyu.
57 À tardinha, um homem rico de Arimatéia, chamado José, que era também discípulo de Jesus,
58 Ai hüfu Pairatɨndɨ hɨmboahü tüküfi nüŋgumbo Sisasɨndɨ yɨfɨnɨmoko ranahambo ndahamɨndɨ yahu haya düdumefindo. Ranɨyu asu Pairat ai Sisasɨndɨ yɨfɨ-nɨmoko ra Sosepɨmbo dabudo mehu.
58 foi procurar Pilatos e pediu-lhe o corpo de Jesus. Pilatos cedeu-o.
59 Sosep ai yɨfɨ-nɨmoko serümündü mbura sɨmborɨ kɨfohɨ hoearɨfihɨ parirɨ hɨmondɨmarirɨ.
59 José tomou o corpo, envolveu-o num lençol branco
60 Ranɨyu ai ahandɨ hoŋgu nɨmoei ŋgɨnɨndambe sɨmborɨ nafɨrɨhai hɨnɨŋgɨmareandɨ ranambe masɨherü. Ai nɨmoei yɨtɨfo afɨndɨ ra gügürɨhai nafɨtambembo güre pare mbura ndamefiyu.
60 e o depositou num sepulcro novo, que tinha mandado talhar para si na rocha. Depois rolou uma grande pedra à entrada do sepulcro e foi-se embora.
61 Ranɨ-yafe Maria Makdarɨhündɨ-mayo ranaiyo asu ŋgorü Maria-mayo ranaiyo ai hoŋgu ra haŋgɨfohü mamarɨfe.
61 Maria Madalena e a outra Maria ficaram lá, sentadas defronte do túmulo.
62 — ausente —
62 No dia seguinte - isto é, o dia seguinte ao da Preparação -, os príncipes dos sacerdotes e os fariseus dirigiram-se todos juntos à casa de Pilatos.
63 — ausente —
63 E disseram-lhe: Senhor, nós nos lembramos de que aquele impostor disse, enquanto vivia: Depois de três dias ressuscitarei.
64 Ranɨmbohündambo anɨmbo asu se hoafɨndafanɨ hoŋgu ra ndore ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨyo ho ŋgɨmɨ si ranühɨ tüküfemboane. Rananɨmbo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai ŋgɨrɨ ahandɨ finɨmoko ra dɨbo hümbuhünɨmbo ndowandümo houmbo asu ai nindou ranaheimbo hoafɨndɨmondühɨya, ‘Ai yɨfɨhündɨ yaŋgɨrɨ botɨmefiyu,’ mbɨsɨmo. Süŋgunambo wosɨhoaforɨ hoafɨ ranai asu horombo wosɨhoaforɨ hoafɨmayu ranahambo ŋgasündeamboe,” mehomo.
64 Ordena, pois, que seu sepulcro seja guardado até o terceiro dia. Os seus discípulos poderiam vir roubar o corpo e dizer ao povo: Ressuscitou dos mortos. E esta última impostura seria pior que a primeira.
65 Ranɨyu asu Pairat ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se hɨfandɨru-rundeimbɨ nindou bɨdɨfɨrɨ sowapundümo houmbo ŋgomo moanɨ hoŋgu ambe ra ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ papɨ papɨndu hɨnɨŋgɨndundɨ,” mehupurɨ.
65 Respondeu Pilatos: Tendes uma guarda. Ide e guardai-o como o entendeis.
66 Ranɨyo asu ai ranɨhünda botɨyafu homo hoŋgu ambe ranahambo yowanɨ yahomombo paru hɨnɨŋgɨru houmbo asu nindou bɨdɨfɨrambo hɨfandɨyo nɨmarɨmbo hɨnɨŋgɨmarupurɨ.
66 Foram, pois, e asseguraram o sepulcro, selando a pedra e colocando guardas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.