Lucas 5
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH
1 Mamɨmbo Sisas ai Genesaret kurɨhoe-mayo ranɨ gudikɨmɨ nüŋguane, asu nindou afɨndɨ ranai ahandɨ fikɨmɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyowanɨ hɨmborɨmbo sɨmborɨ nɨnendürɨyeihɨ burɨmayei.
1 Certo dia Jesus estava na praia do lago da Galileia, e a multidão se apertava em volta dele para ouvir a mensagem de Deus.
2 Ranɨyu ai hoeireanda bot yimbu ra hürüpündɨmo gudianɨ masɨhoupɨrɨ. Nindou kinɨ batüru-rundeimbɨ ranai bot ra raru sɨhoupɨrɨ houmbo andürɨ popoairundühɨ manɨŋgomo.
2 Ele viu dois barcos no lago, perto da praia. Os pescadores tinham saído deles e estavam lavando as redes.
3 Ranɨyu asu Sisas ai bot yimbu meŋgorafe ra ŋgorü Saimonɨndɨ-mayo ranambe kefuai haya ahambo gudianɨpoedɨ akɨdou hoe safana nɨnendɨfembohünda hoafɨmayundo. Sisas ai bot ranambe nɨmarümbo Godɨndɨ hoafɨ yamundɨmarearü.
3 Jesus entrou num dos barcos, o de Simão, e pediu que ele o afastasse um pouco da praia. Então sentou-se e começou a ensinar a multidão.
4 Wataporɨmbo ra kɨkamündühɨ nüŋgumbo Saimonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Bot ra asükai akɨdou hohoeanambo safɨ nɨnendo hafühɨ anɨmbo asu se sɨhafɨ ŋgorü afɨndɨ yimbu ranɨ-babɨdɨmbo sɨhamundɨ andürɨ ra kinɨ wakemɨndɨmbohünda foandu gadɨmo,” mehundo.
4 Quando acabou de falar, Jesus disse a Simão:
5 Saimon ai Sisasɨmbo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ ro nɨmbɨ gebuai maho ra hüti-hütiyefɨmboyefane moai akɨdou-amboanɨ wakɨrɨhumɨndefɨ. Ŋga asu se rawasafɨ ana, ro andürɨ nda hɨmonɨ foandɨhe gadɨmboyahɨ,” mehundo.
5 Simão respondeu: — Mestre, nós trabalhamos a noite toda e não pescamos nada. Mas, já que o senhor está mandando jogar as redes, eu vou obedecer.
6 Ai andürɨ ra foarɨne hanɨfanɨmbo kinɨ afɨndɨ safɨ andürambe pɨyeihɨ andürɨ ranai bɨremɨndɨ pɨmbo yaŋgɨrɨmayo.
6 Quando eles jogaram as redes na água, pescaram tanto peixe, que as redes estavam se rebentando.
7 Ranɨyomo asu ai ahamundɨ bɨdɨfɨrɨ wandafɨ mamɨ ŋgorü botambe mamarɨmo ranahamumbo warɨkakɨmemo yɨhoefombo sɨnɨmo farɨhaumunɨ yahomombo. Ranɨyomo asu ai sɨfomo bot yimbu ra wambürühɨrupɨrɨ hafomombo bot ranai tükürɨnɨ pirɨneandühɨ hɨmonɨ tɨporɨkofembo yaŋgɨrɨmayo.
7 Então fizeram um sinal para os companheiros que estavam no outro barco a fim de que viessem ajudá-los. Eles foram e encheram os dois barcos com tanto peixe, que os barcos quase afundaram.
8 Saimon Pita ai ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ra hoeire haya Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ yirü yimbu pusɨre nɨmarümbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, se andai ragu ŋgafɨ, ŋga wandɨ fikɨmɨ nɨŋgopoanɨ. Ŋga roana moaruwai hohoanɨmoyaheimbɨ nindou-anahɨ!” mehundo.
8 Quando Simão Pedro viu o que havia acontecido, ajoelhou-se diante de Jesus e disse: — Senhor, afaste-se de mim, pois eu sou um pecador!
9 Saimon aiyu asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai-babɨdɨmbo manɨŋgomo ranaiyomo muŋguambo kinɨ afɨndɨ yahurai wakɨmaründümo ranɨmbo hoeirunda mayoa mahepünafundɨ.
9 Simão e os outros que estavam com ele ficaram admirados com a quantidade de peixes que haviam apanhado.
10 Saimonɨndɨ ŋgorü afɨndɨ yimbu Sems Son Sebedindɨ nɨmorɨ ai-amboanɨ marɨne mahepünafɨneandɨ. Ranɨyu Sisas ai Saimonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se yɨhɨmbo-ndamboyafɨ, hapondahündɨ ana sapo se kinɨ afɨndɨ andürambeahɨ pɨrɨfɨmarandɨ yahurai anɨmbo nindou-amboanɨ se ndowandɨfɨ wambo sowana dɨdɨmboyafɨ,” mehu.
10 Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram companheiros de Simão, também ficaram muito admirados. Então Jesus disse a Simão:
11 Ranɨyomo ai bot ra gudianɨ kiafu hürüpündɨmo sɨhaupɨrɨ houmbo muŋguambo moatükunɨ ra ranɨhü raru kokosɨfoaru sɨhoemo houmbo Sisasɨndɨ süŋgumefundɨ.
11 Eles arrastaram os barcos para a praia, deixaram tudo e seguiram Jesus.
12 Asu Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨhü nɨmaruane, ranɨ ŋgoafɨhü nindou mamɨ mɨmanɨho masɨmeimbɨ tɨŋɨrɨfomboyuhü mamaru. Ai Sisasɨmbo hoeirirɨ haya ahandɨ fikɨmɨ yimɨndoho yimbu pusɨre hɨfɨnɨ mbɨro türe nɨmarümbo hüti hoafɨrürühɨ yahuya, “Adükarɨ, se refembo hohoanɨmondafühɨ ana, se wambo dɨdɨboado-ndowandɨra aboedɨndamboane!” mehundo.
12 Certa vez Jesus estava numa cidade onde havia um homem que tinha o corpo todo coberto de lepra. Quando viu Jesus, o leproso se ajoelhou diante dele, encostou o rosto no chão e pediu: — Senhor, eu sei que o senhor pode me curar se quiser!
13 Ranɨyu asu Sisas ai warɨfi sündirühɨ yahuya, “Ro refembo samboanahɨ, ŋga se aboedɨ tüküyafo,” mehundo. Ranɨyo asu nindou ranahambo masɨmei ranai mamɨharɨ hoafɨ nɨŋgoambe hɨnɨŋgɨmarerɨ.
13 Jesus estendeu a mão, tocou nele e disse: No mesmo instante a lepra desapareceu.
14 Ranɨyu asu Sisas ai nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou amurambo hoafɨndamboyafɨ, ŋga se moanɨ ŋgafɨ Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ-mayu ranahambo anɨmbo sɨhafɨ fi ra nafuindafɨ. Rananɨmbo Mosesɨndɨ hoafɨ hoafɨmayo süŋgu Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ ai sɨhambohünda sesɨ mbɨsɨhendamboane. Rananɨmbo asu masɨmei aboedayo ra nindou amurɨ ranai fɨfɨrɨmbɨrɨhi-ndamboane,” mehundo.
14 Então Jesus lhe deu esta ordem:
15 Ŋga asu Sisas ai ranɨ-moatükunɨ yare arandɨ hoafɨ ranai afɨndɨ hamɨndɨ yaŋgorɨ wakɨmareandɨ. Ranɨyei nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo asu ahei fiambe aŋgünɨ ra aboedɨfembohünda ahambo sowana masɨnei.
15 Mas as notícias a respeito de Jesus se espalhavam ainda mais, e muita gente vinha para ouvi-lo e para ser curada das suas doenças.
16 Ŋga afɨndɨmbo Sisas ai nindou kɨkefoefekoate-reandühɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨfembo aimbo huhani.
16 Porém Jesus ia para lugares desertos e orava.
17 Mamɨmbo Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo yamundeandürühɨ nɨmaruane, asu ranɨhü Farisi nindou-yomo Suda-yafe ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo ranai mamarɨmo. Bɨdɨfɨrɨ ai muŋguambo ŋgoafɨ Gariri hɨfambe adaburo ranambeahɨndɨ, bɨdɨfɨrɨ ai Sudiahündɨ asu bɨdɨfɨrɨ Serusarem ŋgoafɨhündɨ ranɨyomo ranɨhü mamarɨmo. Ranɨyo asu nindouyei fiambe aŋgünɨ moaruwai amarondürɨ ra aboedɨfembohünda Adükarɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai Sisasɨndɨ fiambe mamaro.
17 Um dia Jesus estava ensinando, e alguns fariseus e alguns mestres da Lei estavam sentados perto dele. Eles tinham vindo de todas as cidades da Galileia e da Judeia e também de Jerusalém. O poder do Senhor estava com Jesus para que ele curasse os doentes.
18 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou mamɨ yirɨwarɨ moaruwaimbü Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ safoefimbo yahomo houmbo safɨsendɨwamɨ nandu sowaründümo mahomo.
18 Alguns homens trouxeram um paralítico deitado numa cama e estavam querendo entrar na casa e colocá-lo diante de Jesus.
19 Asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai gümarɨhi-ndamboemo ai ahambo semündü hɨfombo nafɨ ra hoeifekoate-yomondühɨyomo, asu ahambo worɨwamɨ sowaründümo mahafomo. Ranɨyomo ai woteimɨ fɨfahɨrɨhoemo mburu ranɨ nafɨ nindou-mayu ra safɨsendɨ-mayo ranɨ kameihɨ nindou-mayei ranahei mbusümo Sisasɨndɨ wagabe masafoarüwurɨ.
19 Porém, por causa da multidão, não conseguiram entrar com o paralítico. Então o carregaram para cima do telhado. Fizeram uma abertura nas telhas e o desceram na sua cama em frente de Jesus, no meio das pessoas que estavam ali.
20 Sisas ai ahamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ranahambo ndare hoeireapuranɨ mayoa, nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandafɨ, sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi samboanahɨ,” mehundo.
20 Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
21 Suda-yafe ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo asu Farisi nindou-yomo ai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨndurü-yafundühɨ yahomoya, “Nindou nda nɨnɨ nindouyu God nahurai hoafɨyuhɨ ranɨnambo ahambo tɨrafoarirɨ ndana? God yaŋgɨrɨ anɨmbo moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi mbüsümbuisɨ!” mehomo.
21 Os mestres da Lei e os fariseus começaram a pensar: — Quem é este homem que
22 Sisas ai ahamundɨ hohoanɨmo amaropurɨ ranahambo fɨfɨre haya ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ra nɨmboemo yahurai raru hohoanɨmoemo rana?
22 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
23 Ro hoafɨyahühɨya ‘Sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi’ asahɨyo asu ‘Botɨyafo hawa hafɨ’ asahɨyo, yimbu ra hoafɨmbo ro ŋgɨnɨndeimb-anahɨ. Asu yimbu hoafɨ ra hoafɨmbo nahanɨyo hɨnɨŋgɨrouayo asu nahanɨyo tɨŋümbayo? Yɨbobo ra ro hoafɨndahanɨ anɨhondümbo tükündɨfemboe.
23 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
24 Se Nindou Hondü ro ŋgɨnɨndɨ masahamɨndɨhɨ moaruwai hohoanɨmo amboawi yaho hoafɨmbohünda ranahambo sɨhamumbo nafuimbo ro nindou nda aboedɨndɨhinɨmboyahɨ,” mehu. Ranɨyu asu ai nindou yirɨwarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Haponda ro sɨhambo hoafehanɨnɨ, botɨyafo sɨhafɨ safɨsendɨ ra sowandɨfɨ hawa ŋgoafɨnambo ŋgafɨ,” mehundo.
24 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
25 Hoafɨ nɨŋgoambe muŋguambo nindou-mayei ranahei wagabe botɨfi ahandɨ safɨsendɨ ra semündü haya Godɨmbo aboedɨ hamɨnd-ani yahuhü ŋgoafɨna mahu.
25 No mesmo instante o homem se levantou diante de todos, pegou a cama e foi para casa, louvando a Deus.
26 Ranɨyei asu muŋguambo nindou ranai muŋguna yahurai afɨndɨ hamɨndɨ mahepünehindɨ! Ai ranɨ-moatükunɨmbo ŋgusüfo kɨbodɨrɨ-foarɨhindühɨ Godɨmbo aboed-ani seihüya, “Ranɨ-poanɨmbo moatükunɨ haponda hoeimarɨhundɨ,” masei.
26 Todos ficaram muito admirados; e, cheios de medo, louvaram a Deus, dizendo: — Que coisa maravilhosa nós vimos hoje!
27 Ranɨ-moatükunɨ ai refe hayamboyoane ranambe Sisas ai hu hoeirirane nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Rifai takis kakɨ semündü-randeimbɨ ai ahandɨ ratüpurɨ worambe mamaru. Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se wandɨ süŋgu mborai,” mehundowamboyu.
27 Depois disso Jesus saiu e viu um cobrador de impostos, chamado Levi , sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse:
28 Asu Rifai ai botɨfi haya muŋguambo moatükunɨ yare kokosɨfoare haya Sisasɨndɨ süŋgu ndamefiyu.
28 Levi se levantou, deixou tudo e seguiu Jesus.
29 Ranɨyu asu Rifai ai ahandɨ worambe Sisasɨmbo sesɨ afɨndɨ sɨndɨmarandɨ. Ranɨyomo asu nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ-yomo asu nindou amurɨ ranɨyomo ai sesɨ ra ai-babɨdɨmbo nɨmarɨmo masowasümo.
29 Então Levi fez para Jesus uma grande festa na sua casa. Havia ali muitos cobradores de impostos, e outras pessoas estavam sentadas com eles.
30 Ranɨyomo Farisi bɨdɨfɨrɨ ranɨ rotu-ambeahɨndɨ-memo-yomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-ndeimbɨ bɨdɨfɨrɨ-yomo ranai Sisasɨndɨ süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo momorɨ hoafɨyomopurühɨ düdurüpurühɨ yahomoya, “Se ra nɨmboemo takis kakɨ sowandümo rundeimb-anemo asu nindou amurɨ moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimb-anemo ranɨ-babɨdɨmbo sesɨ sowasümo hoe sɨmɨndɨmo arunda?” mehomopurɨ.
30 Os fariseus e os mestres da Lei, que eram do partido dos fariseus, ficaram zangados com os discípulos de Jesus e perguntaram: — Por que vocês comem e bebem com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
31 Sisas ai ahamumbo hɨhɨre hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Nindou aŋgünɨkoate ana, moai dokta sowana hei rɨhündɨ, ŋga aŋgüneimb-anei hei arɨhündɨ.
31 Jesus respondeu:
32 Ro tükümeheandɨ nda nindou aheihoarɨmboya ro mbumundɨ nindou-anefɨ sei arɨhündɨ ranaheimbo awi se moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨrɨhindühɨ aboedɨ hohoanɨmoyei sahehea tüküyaheambo yahɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ro moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ nindou ai aboedɨ hohoanɨmo süŋgumbeyahindɨ sahehea tükümeheandane,” mehupurɨ.
32 Eu não vim para
33 Ranɨyei asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou bɨdɨfɨrɨ Sonɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ana afɨndɨmbo sesɨ wehɨ nɨŋgomombo Godɨmbo yaŋgɨrɨ dɨdɨbafɨ-yomondühanemo. Asu nindou Farisi-yomondɨ hohoanɨmo süŋgurundeimbɨ-ranai-amboanɨ maru ranɨ süŋguru arundɨ, ŋga sɨhambo süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ aiana sesɨ sowasümo hoe sɨmɨndɨmo rundühanemo?” maseiamboyu.
33 Algumas pessoas disseram a Jesus: — Os discípulos de João Batista jejuam muitas vezes e fazem orações, e os discípulos dos
34 Asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahundürɨya, “Asu se ra nindou mamɨ ai nɨmorehɨ semɨndɨmbo yahuanɨ ranɨ-sɨmboanɨ sesɨ afɨndɨ raraorɨhindühɨ ŋgunindɨ afandɨhindɨ ranaheimbo sesɨ wembopo ndahümündihündürɨ mamandiyo sapo nindou nɨmorehɨ semɨndɨmbo-mayu ranai ai-babɨdɨmbo nɨmanduanɨ? I, ra wanɨ.
34 Jesus respondeu:
35 Ŋga süŋgunambo nɨmorehɨ semɨndɨmbo nindou ranahambo ndowarɨndümo gorügoanɨnɨ ŋgomondanɨ ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo ai sesɨ wehɨndeimboyei,” mehu.
35 Mas chegará o tempo em que o noivo será tirado do meio deles; então sim eles vão jejuar!
36 Asükaiyu Sisas ai aheimbo ŋgorü kafoefe hoafɨ hoafɨyundürühɨ yahundürɨya, “Nindou mamɨ ai-amboanɨ moai hoearɨ sɨmborɨndambo buramündɨ haya asu ŋgɨsɨharɨ hoearɨ wamɨndafɨ ambe anɨŋgo ranɨfihɨ pare haya kakɨyu randɨ, ŋga wanɨ. Ai rawareandɨ ana, hoearɨ sɨmborɨ-mayo ranai bundeandanɨ asu sɨmborɨ hoearɨ ranai ŋgɨrɨ wamɨndafɨ hoearɨ-mayo ranɨfihɨ sɨmoŋgorɨ-ndamɨndo.
36 Jesus fez também esta comparação:
37 Asu nindou ŋgorü ai wain boboe sɨmborɨ ra sapo wamɨndafɨ nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ wain keferandeimbɨ-mayo ranambe karareandɨ ana, sɨmborɨ wain ranai wamɨndafɨ wain hɨpɨrɨ ra borɨndeandühɨ wain ranai hɨfɨnɨ keboendühɨ wamɨndafɨ hɨpɨrɨ-mayo ra moaruwaindɨmboe.
37 Ninguém põe vinho novo em
38 Ŋga sɨmborɨ wain boboe ranana sapo sɨmborɨ nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ-mayo ranambe anɨmbo kefemboane!
38 Não. Vinho novo deve ser posto em odres novos.
39 Nindou ai wamɨndafɨ wain ra sümündɨ hayambo ana, ai ŋgɨrɨ sɨmborɨ sɨmɨndɨmbo yifirɨndu. Ai hoafɨyuhɨya, ‘Wamɨndafɨ wain-ane aboedayo,’ mbüsümbui,” mehundürɨ.
39 E ninguém quer vinho novo depois de beber vinho velho, pois diz: “O vinho velho é melhor.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.