Lucas 5
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA
1 Mamɨmbo Sisas ai Genesaret kurɨhoe-mayo ranɨ gudikɨmɨ nüŋguane, asu nindou afɨndɨ ranai ahandɨ fikɨmɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyowanɨ hɨmborɨmbo sɨmborɨ nɨnendürɨyeihɨ burɨmayei.
1 Aconteceu que Jesus estava junto ao lago de Genesaré, e a multidão o apertava para ouvir a palavra de Deus.
2 Ranɨyu ai hoeireanda bot yimbu ra hürüpündɨmo gudianɨ masɨhoupɨrɨ. Nindou kinɨ batüru-rundeimbɨ ranai bot ra raru sɨhoupɨrɨ houmbo andürɨ popoairundühɨ manɨŋgomo.
2 Então ele viu dois barcos junto à praia do lago. Os pescadores tinham desembarcado e estavam lavando as redes.
3 Ranɨyu asu Sisas ai bot yimbu meŋgorafe ra ŋgorü Saimonɨndɨ-mayo ranambe kefuai haya ahambo gudianɨpoedɨ akɨdou hoe safana nɨnendɨfembohünda hoafɨmayundo. Sisas ai bot ranambe nɨmarümbo Godɨndɨ hoafɨ yamundɨmarearü.
3 Entrando num dos barcos, que era o de Simão, Jesus pediu-lhe que o afastasse um pouco da praia; e, assentando-se, do barco ensinava as multidões.
4 Wataporɨmbo ra kɨkamündühɨ nüŋgumbo Saimonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Bot ra asükai akɨdou hohoeanambo safɨ nɨnendo hafühɨ anɨmbo asu se sɨhafɨ ŋgorü afɨndɨ yimbu ranɨ-babɨdɨmbo sɨhamundɨ andürɨ ra kinɨ wakemɨndɨmbohünda foandu gadɨmo,” mehundo.
4 Quando acabou de falar, Jesus disse a Simão:
5 Saimon ai Sisasɨmbo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ ro nɨmbɨ gebuai maho ra hüti-hütiyefɨmboyefane moai akɨdou-amboanɨ wakɨrɨhumɨndefɨ. Ŋga asu se rawasafɨ ana, ro andürɨ nda hɨmonɨ foandɨhe gadɨmboyahɨ,” mehundo.
5 Em resposta, Simão disse: — Mestre, havendo trabalhado toda a noite, nada apanhamos; mas, sob esta sua palavra, lançarei as redes.
6 Ai andürɨ ra foarɨne hanɨfanɨmbo kinɨ afɨndɨ safɨ andürambe pɨyeihɨ andürɨ ranai bɨremɨndɨ pɨmbo yaŋgɨrɨmayo.
6 Fazendo isso, apanharam grande quantidade de peixes; e as redes deles começaram a se romper.
7 Ranɨyomo asu ai ahamundɨ bɨdɨfɨrɨ wandafɨ mamɨ ŋgorü botambe mamarɨmo ranahamumbo warɨkakɨmemo yɨhoefombo sɨnɨmo farɨhaumunɨ yahomombo. Ranɨyomo asu ai sɨfomo bot yimbu ra wambürühɨrupɨrɨ hafomombo bot ranai tükürɨnɨ pirɨneandühɨ hɨmonɨ tɨporɨkofembo yaŋgɨrɨmayo.
7 Então fizeram sinais aos companheiros do outro barco, para que fossem ajudá-los. E foram e encheram ambos os barcos, a ponto de quase afundarem.
8 Saimon Pita ai ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ra hoeire haya Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ yirü yimbu pusɨre nɨmarümbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, se andai ragu ŋgafɨ, ŋga wandɨ fikɨmɨ nɨŋgopoanɨ. Ŋga roana moaruwai hohoanɨmoyaheimbɨ nindou-anahɨ!” mehundo.
8 Vendo isto, Simão Pedro prostrou-se aos pés de Jesus, dizendo: — Senhor, afaste-se de mim, porque sou pecador.
9 Saimon aiyu asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai-babɨdɨmbo manɨŋgomo ranaiyomo muŋguambo kinɨ afɨndɨ yahurai wakɨmaründümo ranɨmbo hoeirunda mayoa mahepünafundɨ.
9 Pois, à vista da pesca que fizeram, a admiração se apoderou dele e de todos os seus companheiros,
10 Saimonɨndɨ ŋgorü afɨndɨ yimbu Sems Son Sebedindɨ nɨmorɨ ai-amboanɨ marɨne mahepünafɨneandɨ. Ranɨyu Sisas ai Saimonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se yɨhɨmbo-ndamboyafɨ, hapondahündɨ ana sapo se kinɨ afɨndɨ andürambeahɨ pɨrɨfɨmarandɨ yahurai anɨmbo nindou-amboanɨ se ndowandɨfɨ wambo sowana dɨdɨmboyafɨ,” mehu.
10 bem como de Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram seus sócios. Então Jesus disse a Simão:
11 Ranɨyomo ai bot ra gudianɨ kiafu hürüpündɨmo sɨhaupɨrɨ houmbo muŋguambo moatükunɨ ra ranɨhü raru kokosɨfoaru sɨhoemo houmbo Sisasɨndɨ süŋgumefundɨ.
11 E, arrastando eles os barcos para a praia, deixando tudo, o seguiram.
12 Asu Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨhü nɨmaruane, ranɨ ŋgoafɨhü nindou mamɨ mɨmanɨho masɨmeimbɨ tɨŋɨrɨfomboyuhü mamaru. Ai Sisasɨmbo hoeirirɨ haya ahandɨ fikɨmɨ yimɨndoho yimbu pusɨre hɨfɨnɨ mbɨro türe nɨmarümbo hüti hoafɨrürühɨ yahuya, “Adükarɨ, se refembo hohoanɨmondafühɨ ana, se wambo dɨdɨboado-ndowandɨra aboedɨndamboane!” mehundo.
12 Aconteceu que, estando Jesus numa das cidades, um homem coberto de lepra veio à sua presença. Quando ele viu Jesus, prostrou-se com o rosto em terra e pediu: — Senhor, se quiser, pode purificar-me.
13 Ranɨyu asu Sisas ai warɨfi sündirühɨ yahuya, “Ro refembo samboanahɨ, ŋga se aboedɨ tüküyafo,” mehundo. Ranɨyo asu nindou ranahambo masɨmei ranai mamɨharɨ hoafɨ nɨŋgoambe hɨnɨŋgɨmarerɨ.
13 E Jesus, estendendo a mão, tocou nele, dizendo: E, no mesmo instante, a lepra daquele homem desapareceu.
14 Ranɨyu asu Sisas ai nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou amurambo hoafɨndamboyafɨ, ŋga se moanɨ ŋgafɨ Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ-mayu ranahambo anɨmbo sɨhafɨ fi ra nafuindafɨ. Rananɨmbo Mosesɨndɨ hoafɨ hoafɨmayo süŋgu Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ ai sɨhambohünda sesɨ mbɨsɨhendamboane. Rananɨmbo asu masɨmei aboedayo ra nindou amurɨ ranai fɨfɨrɨmbɨrɨhi-ndamboane,” mehundo.
14 Jesus ordenou-lhe que não contasse isso a ninguém. E acrescentou:
15 Ŋga asu Sisas ai ranɨ-moatükunɨ yare arandɨ hoafɨ ranai afɨndɨ hamɨndɨ yaŋgorɨ wakɨmareandɨ. Ranɨyei nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo asu ahei fiambe aŋgünɨ ra aboedɨfembohünda ahambo sowana masɨnei.
15 Porém o que se dizia a respeito de Jesus se espalhava cada vez mais, e grandes multidões afluíam para o ouvir e para serem curadas de suas enfermidades.
16 Ŋga afɨndɨmbo Sisas ai nindou kɨkefoefekoate-reandühɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨfembo aimbo huhani.
16 Jesus, porém, se retirava para lugares solitários e orava.
17 Mamɨmbo Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo yamundeandürühɨ nɨmaruane, asu ranɨhü Farisi nindou-yomo Suda-yafe ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo ranai mamarɨmo. Bɨdɨfɨrɨ ai muŋguambo ŋgoafɨ Gariri hɨfambe adaburo ranambeahɨndɨ, bɨdɨfɨrɨ ai Sudiahündɨ asu bɨdɨfɨrɨ Serusarem ŋgoafɨhündɨ ranɨyomo ranɨhü mamarɨmo. Ranɨyo asu nindouyei fiambe aŋgünɨ moaruwai amarondürɨ ra aboedɨfembohünda Adükarɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai Sisasɨndɨ fiambe mamaro.
17 E aconteceu que, num daqueles dias, Jesus estava ensinando, e achavam-se ali assentados fariseus e mestres da Lei, vindos de todas as aldeias da Galileia, da Judeia e de Jerusalém. E o poder do Senhor estava com ele para curar.
18 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou mamɨ yirɨwarɨ moaruwaimbü Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ safoefimbo yahomo houmbo safɨsendɨwamɨ nandu sowaründümo mahomo.
18 Vieram, então, alguns homens trazendo um paralítico deitado num leito. Eles procuravam levá-lo para dentro e colocá-lo diante de Jesus.
19 Asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai gümarɨhi-ndamboemo ai ahambo semündü hɨfombo nafɨ ra hoeifekoate-yomondühɨyomo, asu ahambo worɨwamɨ sowaründümo mahafomo. Ranɨyomo ai woteimɨ fɨfahɨrɨhoemo mburu ranɨ nafɨ nindou-mayu ra safɨsendɨ-mayo ranɨ kameihɨ nindou-mayei ranahei mbusümo Sisasɨndɨ wagabe masafoarüwurɨ.
19 E, não encontrando uma forma de fazer isso por causa da multidão, subiram ao telhado e, por entre as telhas, desceram o paralítico no seu leito, deixando-o no meio das pessoas, diante de Jesus.
20 Sisas ai ahamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ranahambo ndare hoeireapuranɨ mayoa, nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandafɨ, sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi samboanahɨ,” mehundo.
20 Vendo-lhes a fé, Jesus disse ao paralítico:
21 Suda-yafe ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo asu Farisi nindou-yomo ai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨndurü-yafundühɨ yahomoya, “Nindou nda nɨnɨ nindouyu God nahurai hoafɨyuhɨ ranɨnambo ahambo tɨrafoarirɨ ndana? God yaŋgɨrɨ anɨmbo moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi mbüsümbuisɨ!” mehomo.
21 E os escribas e fariseus começaram a pensar: — Quem é este que diz blasfêmias? Quem pode perdoar pecados, a não ser um, que é Deus?
22 Sisas ai ahamundɨ hohoanɨmo amaropurɨ ranahambo fɨfɨre haya ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ra nɨmboemo yahurai raru hohoanɨmoemo rana?
22 Jesus, porém, conhecendo os pensamentos deles, disse-lhes:
23 Ro hoafɨyahühɨya ‘Sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi’ asahɨyo asu ‘Botɨyafo hawa hafɨ’ asahɨyo, yimbu ra hoafɨmbo ro ŋgɨnɨndeimb-anahɨ. Asu yimbu hoafɨ ra hoafɨmbo nahanɨyo hɨnɨŋgɨrouayo asu nahanɨyo tɨŋümbayo? Yɨbobo ra ro hoafɨndahanɨ anɨhondümbo tükündɨfemboe.
23 O que é mais fácil? Dizer: “Os seus pecados estão perdoados”, ou dizer: “Levante-se e ande”?
24 Se Nindou Hondü ro ŋgɨnɨndɨ masahamɨndɨhɨ moaruwai hohoanɨmo amboawi yaho hoafɨmbohünda ranahambo sɨhamumbo nafuimbo ro nindou nda aboedɨndɨhinɨmboyahɨ,” mehu. Ranɨyu asu ai nindou yirɨwarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Haponda ro sɨhambo hoafehanɨnɨ, botɨyafo sɨhafɨ safɨsendɨ ra sowandɨfɨ hawa ŋgoafɨnambo ŋgafɨ,” mehundo.
24 Mas isto é para que vocês saibam que o Filho do Homem tem autoridade sobre a terra para perdoar pecados. E disse ao paralítico:
25 Hoafɨ nɨŋgoambe muŋguambo nindou-mayei ranahei wagabe botɨfi ahandɨ safɨsendɨ ra semündü haya Godɨmbo aboedɨ hamɨnd-ani yahuhü ŋgoafɨna mahu.
25 E imediatamente ele se levantou diante de todos e, pegando o leito em que até então estava deitado, voltou para casa, glorificando a Deus.
26 Ranɨyei asu muŋguambo nindou ranai muŋguna yahurai afɨndɨ hamɨndɨ mahepünehindɨ! Ai ranɨ-moatükunɨmbo ŋgusüfo kɨbodɨrɨ-foarɨhindühɨ Godɨmbo aboed-ani seihüya, “Ranɨ-poanɨmbo moatükunɨ haponda hoeimarɨhundɨ,” masei.
26 Todos ficaram muito admirados, davam glória a Deus e, cheios de temor, diziam: — Hoje vimos coisas extraordinárias!
27 Ranɨ-moatükunɨ ai refe hayamboyoane ranambe Sisas ai hu hoeirirane nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Rifai takis kakɨ semündü-randeimbɨ ai ahandɨ ratüpurɨ worambe mamaru. Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se wandɨ süŋgu mborai,” mehundowamboyu.
27 Depois disso, Jesus saiu e viu um publicano, chamado Levi, sentado na coletoria. E lhe disse:
28 Asu Rifai ai botɨfi haya muŋguambo moatükunɨ yare kokosɨfoare haya Sisasɨndɨ süŋgu ndamefiyu.
28 Ele se levantou e, deixando tudo, o seguiu.
29 Ranɨyu asu Rifai ai ahandɨ worambe Sisasɨmbo sesɨ afɨndɨ sɨndɨmarandɨ. Ranɨyomo asu nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ-yomo asu nindou amurɨ ranɨyomo ai sesɨ ra ai-babɨdɨmbo nɨmarɨmo masowasümo.
29 Então Levi lhe ofereceu um grande banquete em sua casa; e era grande o número de publicanos e outras pessoas que estavam com eles à mesa.
30 Ranɨyomo Farisi bɨdɨfɨrɨ ranɨ rotu-ambeahɨndɨ-memo-yomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-ndeimbɨ bɨdɨfɨrɨ-yomo ranai Sisasɨndɨ süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo momorɨ hoafɨyomopurühɨ düdurüpurühɨ yahomoya, “Se ra nɨmboemo takis kakɨ sowandümo rundeimb-anemo asu nindou amurɨ moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimb-anemo ranɨ-babɨdɨmbo sesɨ sowasümo hoe sɨmɨndɨmo arunda?” mehomopurɨ.
30 Os fariseus e seus escribas murmuravam contra os discípulos de Jesus, perguntando: — Por que vocês comem e bebem com os publicanos e pecadores?
31 Sisas ai ahamumbo hɨhɨre hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Nindou aŋgünɨkoate ana, moai dokta sowana hei rɨhündɨ, ŋga aŋgüneimb-anei hei arɨhündɨ.
31 Jesus tomou a palavra e disse:
32 Ro tükümeheandɨ nda nindou aheihoarɨmboya ro mbumundɨ nindou-anefɨ sei arɨhündɨ ranaheimbo awi se moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨrɨhindühɨ aboedɨ hohoanɨmoyei sahehea tüküyaheambo yahɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ro moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ nindou ai aboedɨ hohoanɨmo süŋgumbeyahindɨ sahehea tükümeheandane,” mehupurɨ.
32 Não vim chamar justos, e sim pecadores, ao arrependimento.
33 Ranɨyei asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou bɨdɨfɨrɨ Sonɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ana afɨndɨmbo sesɨ wehɨ nɨŋgomombo Godɨmbo yaŋgɨrɨ dɨdɨbafɨ-yomondühanemo. Asu nindou Farisi-yomondɨ hohoanɨmo süŋgurundeimbɨ-ranai-amboanɨ maru ranɨ süŋguru arundɨ, ŋga sɨhambo süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ aiana sesɨ sowasümo hoe sɨmɨndɨmo rundühanemo?” maseiamboyu.
33 Então eles disseram a Jesus: — Os discípulos de João frequentemente jejuam e fazem orações, e os discípulos dos fariseus fazem o mesmo; mas os seus discípulos comem e bebem.
34 Asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahundürɨya, “Asu se ra nindou mamɨ ai nɨmorehɨ semɨndɨmbo yahuanɨ ranɨ-sɨmboanɨ sesɨ afɨndɨ raraorɨhindühɨ ŋgunindɨ afandɨhindɨ ranaheimbo sesɨ wembopo ndahümündihündürɨ mamandiyo sapo nindou nɨmorehɨ semɨndɨmbo-mayu ranai ai-babɨdɨmbo nɨmanduanɨ? I, ra wanɨ.
34 Jesus, porém, lhes disse:
35 Ŋga süŋgunambo nɨmorehɨ semɨndɨmbo nindou ranahambo ndowarɨndümo gorügoanɨnɨ ŋgomondanɨ ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo ai sesɨ wehɨndeimboyei,” mehu.
35 No entanto, virão dias em que o noivo lhes será tirado, e então, naqueles dias, eles vão jejuar.
36 Asükaiyu Sisas ai aheimbo ŋgorü kafoefe hoafɨ hoafɨyundürühɨ yahundürɨya, “Nindou mamɨ ai-amboanɨ moai hoearɨ sɨmborɨndambo buramündɨ haya asu ŋgɨsɨharɨ hoearɨ wamɨndafɨ ambe anɨŋgo ranɨfihɨ pare haya kakɨyu randɨ, ŋga wanɨ. Ai rawareandɨ ana, hoearɨ sɨmborɨ-mayo ranai bundeandanɨ asu sɨmborɨ hoearɨ ranai ŋgɨrɨ wamɨndafɨ hoearɨ-mayo ranɨfihɨ sɨmoŋgorɨ-ndamɨndo.
36 Também lhes contou uma parábola:
37 Asu nindou ŋgorü ai wain boboe sɨmborɨ ra sapo wamɨndafɨ nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ wain keferandeimbɨ-mayo ranambe karareandɨ ana, sɨmborɨ wain ranai wamɨndafɨ wain hɨpɨrɨ ra borɨndeandühɨ wain ranai hɨfɨnɨ keboendühɨ wamɨndafɨ hɨpɨrɨ-mayo ra moaruwaindɨmboe.
37 E ninguém põe vinho novo em odres velhos, porque, se fizer isso, o vinho novo romperá os odres, o vinho se derramará, e os odres se estragarão.
38 Ŋga sɨmborɨ wain boboe ranana sapo sɨmborɨ nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ-mayo ranambe anɨmbo kefemboane!
38 Pelo contrário, vinho novo deve ser posto em odres novos.
39 Nindou ai wamɨndafɨ wain ra sümündɨ hayambo ana, ai ŋgɨrɨ sɨmborɨ sɨmɨndɨmbo yifirɨndu. Ai hoafɨyuhɨya, ‘Wamɨndafɨ wain-ane aboedayo,’ mbüsümbui,” mehundürɨ.
39 E ninguém, tendo bebido o vinho velho, prefere o novo, porque diz: “O velho é excelente.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.