Lucas 5

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Mamɨmbo Sisas ai Genesaret kurɨhoe-mayo ranɨ gudikɨmɨ nüŋguane, asu nindou afɨndɨ ranai ahandɨ fikɨmɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyowanɨ hɨmborɨmbo sɨmborɨ nɨnendürɨyeihɨ burɨmayei.
1 Veya ta Jesu Genesaret harew kukuf rewarewan batabat sabuw rou’ay gagamin na’in God ana tur nowaramih hinahinah hina biyan hitit.
2 Ranɨyu ai hoeireanda bot yimbu ra hürüpündɨmo gudianɨ masɨhoupɨrɨ. Nindou kinɨ batüru-rundeimbɨ ranai bot ra raru sɨhoupɨrɨ houmbo andürɨ popoairundühɨ manɨŋgomo.
2 Naatu nati dones yanamaim siy bowayah hai wa rou’ab hitain hiyen hi’inu’in Jesu itah, baise siy bowayah hin hai buwat hisasouwen.
3 Ranɨyu asu Sisas ai bot yimbu meŋgorafe ra ŋgorü Saimonɨndɨ-mayo ranambe kefuai haya ahambo gudianɨpoedɨ akɨdou hoe safana nɨnendɨfembohünda hoafɨmayundo. Sisas ai bot ranambe nɨmarümbo Godɨndɨ hoafɨ yamundɨmarearü.
3 Jesu wa nati awar hibatabat wanawanahimaim Simon ana wa bai afe’en yen mare iu inatait tetenane rouw. Naatu Jesu mare sabuw rau’ay gagamin ma i’obaibiyih. Jesus wa efe’en ma sabuw ebi’obaiyih|alt="Jesus teaching from boat" src="CN01705B.TIF" size="col" loc="Luk 5.3" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.3"
4 Wataporɨmbo ra kɨkamündühɨ nüŋgumbo Saimonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Bot ra asükai akɨdou hohoeanambo safɨ nɨnendo hafühɨ anɨmbo asu se sɨhafɨ ŋgorü afɨndɨ yimbu ranɨ-babɨdɨmbo sɨhamundɨ andürɨ ra kinɨ wakemɨndɨmbohünda foandu gadɨmo,” mehundo.
4 Bi’obaibiyih ufunamaim, Simon iu, “A’wa kukutait itit taiyomaim a sabuw bairi buwat kwaya kwaway.”
5 Saimon ai Sisasɨmbo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ ro nɨmbɨ gebuai maho ra hüti-hütiyefɨmboyefane moai akɨdou-amboanɨ wakɨrɨhumɨndefɨ. Ŋga asu se rawasafɨ ana, ro andürɨ nda hɨmonɨ foandɨhe gadɨmboyahɨ,” mehundo.
5 Simon eo, “Regah, fai manin buwat aya ama’am mar to men kafai siy ta eon, baise o kuo’o imih boro anasinaf.”
6 Ai andürɨ ra foarɨne hanɨfanɨmbo kinɨ afɨndɨ safɨ andürambe pɨyeihɨ andürɨ ranai bɨremɨndɨ pɨmbo yaŋgɨrɨmayo.
6 Basit, buwat hitaiy re, siy batabat wanawanan run buwat kafa’imo tatakweb.
7 Ranɨyomo asu ai ahamundɨ bɨdɨfɨrɨ wandafɨ mamɨ ŋgorü botambe mamarɨmo ranahamumbo warɨkakɨmemo yɨhoefombo sɨnɨmo farɨhaumunɨ yahomombo. Ranɨyomo asu ai sɨfomo bot yimbu ra wambürühɨrupɨrɨ hafomombo bot ranai tükürɨnɨ pirɨneandühɨ hɨmonɨ tɨporɨkofembo yaŋgɨrɨmayo.
7 Turahinah wa ta afe’en hima’am na baibaisih isan himan, naatu turahinah hina bairi siy hibow wa rou’ab hiwan yen awah karatan, wa hairi kafa’imo hita’unun.
8 Saimon Pita ai ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ra hoeire haya Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ yirü yimbu pusɨre nɨmarümbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, se andai ragu ŋgafɨ, ŋga wandɨ fikɨmɨ nɨŋgopoanɨ. Ŋga roana moaruwai hohoanɨmoyaheimbɨ nindou-anahɨ!” mehundo.
8 Abisa matar Simon Peter i’itin ana maramaim Jesu nanamaim sun yowen re eo, “Regah, kwihamiyu sa’ab kwen, ayu i bowabow kakafin wairafu.”
9 Saimon aiyu asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai-babɨdɨmbo manɨŋgomo ranaiyomo muŋguambo kinɨ afɨndɨ yahurai wakɨmaründümo ranɨmbo hoeirunda mayoa mahepünafundɨ.
9 Naatu Simon ana ofonah bairi siy moumurih na’in hibowabow isan hifofofor men kafaita.
10 Saimonɨndɨ ŋgorü afɨndɨ yimbu Sems Son Sebedindɨ nɨmorɨ ai-amboanɨ marɨne mahepünafɨneandɨ. Ranɨyu Sisas ai Saimonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se yɨhɨmbo-ndamboyafɨ, hapondahündɨ ana sapo se kinɨ afɨndɨ andürambeahɨ pɨrɨfɨmarandɨ yahurai anɨmbo nindou-amboanɨ se ndowandɨfɨ wambo sowana dɨdɨmboyafɨ,” mehu.
10 Zebedee natunatun James naatu John hairi auman hifofofor men kafaita (Simon ana ofonah).
11 Ranɨyomo ai bot ra gudianɨ kiafu hürüpündɨmo sɨhaupɨrɨ houmbo muŋguambo moatükunɨ ra ranɨhü raru kokosɨfoaru sɨhoemo houmbo Sisasɨndɨ süŋgumefundɨ.
11 Naatu wa hibow hirun dones yan hitain hiyen, sawar etei’imak hihamiyen himisir Jesu hi’ufunun bairi hin.
12 Asu Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨhü nɨmaruane, ranɨ ŋgoafɨhü nindou mamɨ mɨmanɨho masɨmeimbɨ tɨŋɨrɨfomboyuhü mamaru. Ai Sisasɨmbo hoeirirɨ haya ahandɨ fikɨmɨ yimɨndoho yimbu pusɨre hɨfɨnɨ mbɨro türe nɨmarümbo hüti hoafɨrürühɨ yahuya, “Adükarɨ, se refembo hohoanɨmondafühɨ ana, se wambo dɨdɨboado-ndowandɨra aboedɨndamboane!” mehundo.
12 Ana veya ta Jesu tafaram ta in orot biyan kokom ani’anin ma bi’akiramaim tit. Orot Jesu i’itin ana maramaim tit nanamaim sun yowen ifefeyan eo “Regah inakokok na’at basit iniyawasu!”
13 Ranɨyu asu Sisas ai warɨfi sündirühɨ yahuya, “Ro refembo samboanahɨ, ŋga se aboedɨ tüküyafo,” mehundo. Ranɨyo asu nindou ranahambo masɨmei ranai mamɨharɨ hoafɨ nɨŋgoambe hɨnɨŋgɨmarerɨ.
13 Jesu uman bora’ah orot butubun eo, “Ayu akokok o inayawas!” Iti na’at eo mar ta’imon orot biyanamaim kokom etei na’am in sawar.
14 Ranɨyu asu Sisas ai nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou amurambo hoafɨndamboyafɨ, ŋga se moanɨ ŋgafɨ Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ-mayu ranahambo anɨmbo sɨhafɨ fi ra nafuindafɨ. Rananɨmbo Mosesɨndɨ hoafɨ hoafɨmayo süŋgu Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ ai sɨhambohünda sesɨ mbɨsɨhendamboane. Rananɨmbo asu masɨmei aboedayo ra nindou amurɨ ranai fɨfɨrɨmbɨrɨhi-ndamboane,” mehundo.
14 Jesu orot eofafar eo “Men sabuw hai tur ina’owen, baise, inan a firis biyan inatit biya nanutitiy na’itin. Imaibo Moses iu’uwi na’atube Regah isan sibor inayai, saise sabuw hina’itin hinitumatum o biya i turobe igewasin.”
15 Ŋga asu Sisas ai ranɨ-moatükunɨ yare arandɨ hoafɨ ranai afɨndɨ hamɨndɨ yaŋgorɨ wakɨmareandɨ. Ranɨyei nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo asu ahei fiambe aŋgünɨ ra aboedɨfembohünda ahambo sowana masɨnei.
15 Baise Jesu ana tur ra’at tasasar tit etei’imak hinowar, sabuw rau’ay gagamin na’in hina ana tur hinowar naatu baiyawasih isan hifefeyan iyawasih.
16 Ŋga afɨndɨmbo Sisas ai nindou kɨkefoefekoate-reandühɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨfembo aimbo huhani.
16 Baise mar etei Jesu efan nautanubinamaim akisinamo ma yoyoban isan en ema eyoyoyoban.
17 Mamɨmbo Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo yamundeandürühɨ nɨmaruane, asu ranɨhü Farisi nindou-yomo Suda-yafe ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo ranai mamarɨmo. Bɨdɨfɨrɨ ai muŋguambo ŋgoafɨ Gariri hɨfambe adaburo ranambeahɨndɨ, bɨdɨfɨrɨ ai Sudiahündɨ asu bɨdɨfɨrɨ Serusarem ŋgoafɨhündɨ ranɨyomo ranɨhü mamarɨmo. Ranɨyo asu nindouyei fiambe aŋgünɨ moaruwai amarondürɨ ra aboedɨfembohünda Adükarɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai Sisasɨndɨ fiambe mamaro.
17 Veya ta Jesu binan sabuw hima hinonowar wanawanahimaim i Pharisee naatu Ofafar Bai’obaiyenayah hina hima tur hinowar. Iti sabuw i tafaram Galilee naatu Judea wanawanan bar merar tata’ane hina, naatu Jerusalemane auman hina. Nati ana maramaim yawas ana fair Regah biyanane i na Jesu biyan tit sabuw sawusawuwih baiyawasih isan.
18 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou mamɨ yirɨwarɨ moaruwaimbü Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ safoefimbo yahomo houmbo safɨsendɨwamɨ nandu sowaründümo mahomo.
18 Sabuw afa orot an uman Kafikafirin hibai emo’em hiwan hi’abar hina, hikok kwanekwan bar wanawanan hitarun Jesu nanamaim hitayare.
19 Asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai gümarɨhi-ndamboemo ai ahambo semündü hɨfombo nafɨ ra hoeifekoate-yomondühɨyomo, asu ahambo worɨwamɨ sowaründümo mahafomo. Ranɨyomo ai woteimɨ fɨfahɨrɨhoemo mburu ranɨ nafɨ nindou-mayu ra safɨsendɨ-mayo ranɨ kameihɨ nindou-mayei ranahei mbusümo Sisasɨndɨ wagabe masafoarüwurɨ.
19 Baise sabuw i ra’at kwanekwan men ana mahar ta ma boro orot hitab hitarun. Imih hibai hiyen bar faifiy afe’en hiyare, kabay hibosaisiren sou hikuyouw imaim orot emo’em auman hiruru sabuw hima’am hai founafoun ra’iy, Jesu ma’am nanamaim tit. Orot kwafe’en faifiy wan hitarakwib orot an uman kafilafirin hruru ere’er|alt="men making hole in roof for paralytic" src="CN01686B.TIF" size="col" loc="Luk 5.19" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.19"
20 Sisas ai ahamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ranahambo ndare hoeireapuranɨ mayoa, nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandafɨ, sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi samboanahɨ,” mehundo.
20 Jesu iti sabuw hai baitumatum itin basit orot isan eo, “Au begon o a bowabow kakafih i anotanotawiyen.”
21 Suda-yafe ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo asu Farisi nindou-yomo ai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨndurü-yafundühɨ yahomoya, “Nindou nda nɨnɨ nindouyu God nahurai hoafɨyuhɨ ranɨnambo ahambo tɨrafoarirɨ ndana? God yaŋgɨrɨ anɨmbo moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi mbüsümbuisɨ!” mehomo.
21 Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah hima’ama taiyuwih hio, “Iti orot i menatan God ebi’ib? God akisinamo boro bowabow kakafih nanotawiyen.”
22 Sisas ai ahamundɨ hohoanɨmo amaropurɨ ranahambo fɨfɨre haya ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ra nɨmboemo yahurai raru hohoanɨmoemo rana?
22 Abisa hinotanot Jesu so’ob basit iuwih, “Kwa dogor wanawanah not kakafih nati na’atube aisim kwanotanot?
23 Ro hoafɨyahühɨya ‘Sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi’ asahɨyo asu ‘Botɨyafo hawa hafɨ’ asahɨyo, yimbu ra hoafɨmbo ro ŋgɨnɨndeimb-anahɨ. Asu yimbu hoafɨ ra hoafɨmbo nahanɨyo hɨnɨŋgɨrouayo asu nahanɨyo tɨŋümbayo? Yɨbobo ra ro hoafɨndahanɨ anɨhondümbo tükündɨfemboe.
23 Ef menatan i hamehamen, ana bowabow kakafih notawiyen isan anao, i hamehamen o misir bat remor, isan anao i hamehamen?
24 Se Nindou Hondü ro ŋgɨnɨndɨ masahamɨndɨhɨ moaruwai hohoanɨmo amboawi yaho hoafɨmbohünda ranahambo sɨhamumbo nafuimbo ro nindou nda aboedɨndɨhinɨmboyahɨ,” mehu. Ranɨyu asu ai nindou yirɨwarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Haponda ro sɨhambo hoafehanɨnɨ, botɨyafo sɨhafɨ safɨsendɨ ra sowandɨfɨ hawa ŋgoafɨnambo ŋgafɨ,” mehundo.
24 Baise ayu anasinaf kwana’itin saise kwanitumatum. Orot Natun i God eonowah tafaramamaim sabuw hai bowabow kakafih notawiyen isan.” Basit Jesu orot an auman kafikafirin isan eo, “Kumisir a emo’em kubai a ubar kwen!”
25 Hoafɨ nɨŋgoambe muŋguambo nindou-mayei ranahei wagabe botɨfi ahandɨ safɨsendɨ ra semündü haya Godɨmbo aboedɨ hamɨnd-ani yahuhü ŋgoafɨna mahu.
25 Orot mar ta’imonamo nahifunik inu’in misir ana emo’em bai e’abar tit God ana merar yi bora’ara’ah auman ana ubar in.
26 Ranɨyei asu muŋguambo nindou ranai muŋguna yahurai afɨndɨ hamɨndɨ mahepünehindɨ! Ai ranɨ-moatükunɨmbo ŋgusüfo kɨbodɨrɨ-foarɨhindühɨ Godɨmbo aboed-ani seihüya, “Ranɨ-poanɨmbo moatükunɨ haponda hoeimarɨhundɨ,” masei.
26 Sabuw etei’imak hima’am hifofofor men kafaita, yah birubir fafar auman, naatu God ana merar hiyi hibora’ara’ah hio, “Ina’inan iti men na’atube ta’i’itin efa’efanin bounabo matar taitin.”
27 Ranɨ-moatükunɨ ai refe hayamboyoane ranambe Sisas ai hu hoeirirane nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Rifai takis kakɨ semündü-randeimbɨ ai ahandɨ ratüpurɨ worambe mamaru. Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se wandɨ süŋgu mborai,” mehundowamboyu.
27 Iti ufunamaim Jesu tit in orot kabay o’onayan wabin Levi ana bowabow baremaim ma’am itin basit isan eo, “Kumisir ayu kwi’ufnunu.”
28 Asu Rifai ai botɨfi haya muŋguambo moatükunɨ yare kokosɨfoare haya Sisasɨndɨ süŋgu ndamefiyu.
28 Levi ma’am misir sawar etei’imak ihamiyen Jesu i’ufunun.
29 Ranɨyu asu Rifai ai ahandɨ worambe Sisasɨmbo sesɨ afɨndɨ sɨndɨmarandɨ. Ranɨyomo asu nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ-yomo asu nindou amurɨ ranɨyomo ai sesɨ ra ai-babɨdɨmbo nɨmarɨmo masowasümo.
29 Levi baitab gagamin ta ana baremaim Jesu isan itab, Levi ana ofonah bairi hai bowabow ta’imon naatu sabuw afa auman hiru’ay.
30 Ranɨyomo Farisi bɨdɨfɨrɨ ranɨ rotu-ambeahɨndɨ-memo-yomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-ndeimbɨ bɨdɨfɨrɨ-yomo ranai Sisasɨndɨ süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo momorɨ hoafɨyomopurühɨ düdurüpurühɨ yahomoya, “Se ra nɨmboemo takis kakɨ sowandümo rundeimb-anemo asu nindou amurɨ moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimb-anemo ranɨ-babɨdɨmbo sesɨ sowasümo hoe sɨmɨndɨmo arunda?” mehomopurɨ.
30 Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah himisir higam Jesu ana bai’ufununayah hibatiyih, “Kwa aisim nati kabay o’onayah naatu bowabow kakafih sabuw bairi kwama kwa’aa kwatomatom?”
31 Sisas ai ahamumbo hɨhɨre hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Nindou aŋgünɨkoate ana, moai dokta sowana hei rɨhündɨ, ŋga aŋgüneimb-anei hei arɨhündɨ.
31 Jesu iyafutih eo, “Sabuw iyab gewasih adanafur orot men tekokok, baise sabuw sawow wairafih adanafur orot i tekokok.
32 Ro tükümeheandɨ nda nindou aheihoarɨmboya ro mbumundɨ nindou-anefɨ sei arɨhündɨ ranaheimbo awi se moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨrɨhindühɨ aboedɨ hohoanɨmoyei sahehea tüküyaheambo yahɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ro moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ nindou ai aboedɨ hohoanɨmo süŋgumbeyahindɨ sahehea tükümeheandane,” mehupurɨ.
32 Ayu i men sabuw gewasih bow dogoroh baikitabirin isan anamih, baise sabuw bowabow kakafin wairafih.”
33 Ranɨyei asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou bɨdɨfɨrɨ Sonɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ana afɨndɨmbo sesɨ wehɨ nɨŋgomombo Godɨmbo yaŋgɨrɨ dɨdɨbafɨ-yomondühanemo. Asu nindou Farisi-yomondɨ hohoanɨmo süŋgurundeimbɨ-ranai-amboanɨ maru ranɨ süŋguru arundɨ, ŋga sɨhambo süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ aiana sesɨ sowasümo hoe sɨmɨndɨmo rundühanemo?” maseiamboyu.
33 Sabuw afa Jesu hibatiy hio, “John ana bai’ufununayah i mar etei teyohar teyoyoyoban naatu Pharisee hai bai’ufununayah i na’atube tisisinaf, baise o abai’ufununayah i hi’aa tetomatom.”
34 Asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahundürɨya, “Asu se ra nindou mamɨ ai nɨmorehɨ semɨndɨmbo yahuanɨ ranɨ-sɨmboanɨ sesɨ afɨndɨ raraorɨhindühɨ ŋgunindɨ afandɨhindɨ ranaheimbo sesɨ wembopo ndahümündihündürɨ mamandiyo sapo nindou nɨmorehɨ semɨndɨmbo-mayu ranai ai-babɨdɨmbo nɨmanduanɨ? I, ra wanɨ.
34 Jesu iyafutih eo, “Kwanotanot tabin boubun ana sabuw a baitab isan hinaruru’ay boro na’uwih aamoromorob hinamatabir maiye hinan? Men karam.
35 Ŋga süŋgunambo nɨmorehɨ semɨndɨmbo nindou ranahambo ndowarɨndümo gorügoanɨnɨ ŋgomondanɨ ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo ai sesɨ wehɨndeimboyei,” mehu.
35 Baise veya ta tabin boubun orot boro hinabosair sa’ab nan ana sabuw nihamiyih, imaibo i boro hinayohar.”
36 Asükaiyu Sisas ai aheimbo ŋgorü kafoefe hoafɨ hoafɨyundürühɨ yahundürɨya, “Nindou mamɨ ai-amboanɨ moai hoearɨ sɨmborɨndambo buramündɨ haya asu ŋgɨsɨharɨ hoearɨ wamɨndafɨ ambe anɨŋgo ranɨfihɨ pare haya kakɨyu randɨ, ŋga wanɨ. Ai rawareandɨ ana, hoearɨ sɨmborɨ-mayo ranai bundeandanɨ asu sɨmborɨ hoearɨ ranai ŋgɨrɨ wamɨndafɨ hoearɨ-mayo ranɨfihɨ sɨmoŋgorɨ-ndamɨndo.
36 Naatu Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Men yait ta faifuw boubun e’afuw faifuw atamanin fitimih, nati na’atube nasinaf faifuw boubun boro natakweb. Naatu faifuw boubun hinab atamanin hinafitifit ana itinin boro men gewasin.
37 Asu nindou ŋgorü ai wain boboe sɨmborɨ ra sapo wamɨndafɨ nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ wain keferandeimbɨ-mayo ranambe karareandɨ ana, sɨmborɨ wain ranai wamɨndafɨ wain hɨpɨrɨ ra borɨndeandühɨ wain ranai hɨfɨnɨ keboendühɨ wamɨndafɨ hɨpɨrɨ-mayo ra moaruwaindɨmboe.
37 Na’atube men yait ta wine boubun bai wine atamanin ana kibubumaim ririmih. Anayabin wine boubun ana kibub inab atamaninamaim inaririr wine boro nara’at kibub atamanin natafofor naatu wine nasuwa nare.
38 Ŋga sɨmborɨ wain boboe ranana sapo sɨmborɨ nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ-mayo ranambe anɨmbo kefemboane!
38 Imih wine boubun ibo kibub boubunamaim tiririr.
39 Nindou ai wamɨndafɨ wain ra sümündɨ hayambo ana, ai ŋgɨrɨ sɨmborɨ sɨmɨndɨmbo yifirɨndu. Ai hoafɨyuhɨya, ‘Wamɨndafɨ wain-ane aboedayo,’ mbüsümbui,” mehundürɨ.
39 Baise men yait ta wine atamanin tomatom ufunamaim wine boubun tom isan kokomih, aiyab. Anayabin nati orot iti na’atube eo, “Wine atamanin i gewasin anababatun.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.