Lucas 18
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH
1 Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo dɨdɨbafɨferambo yiboaruko-ndɨmboemo yahu haya kafoefe hoafɨ mamɨ yamundɨfe-purɨmbohünda hoafɨmayupurɨ.
1 Jesus contou a seguinte parábola , mostrando aos discípulos que deviam orar sempre e nunca desanimar:
2 Sisas ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Mamɨ adükarɨ ŋgoafɨhü nindou yɨbobore-randeimbɨ mamɨ ai manüŋgu. Aiana moai Godɨmbo yɨhɨmboyu asu nindoumbo afɨndɨ hohoanɨmoyu randɨ.
2 — Em certa cidade havia um juiz que não
3 Ranɨyo adükarɨ ŋgoafɨ ranɨhü nɨmorehɨ kai nɨŋgo haya ho nindou yɨbobore-randeimbɨmbo hüti hoafɨyondo randühɨya, ‘Wandɨ hürütümbɨ ai wambo hürütarandɨrɨ, ŋga se wambo hoafɨ yɨbobofe ra farɨhawandɨrɨ,’ meho.
3 Nessa cidade morava uma viúva que sempre o procurava para pedir justiça, dizendo: “Ajude-me e julgue o meu caso contra o meu adversário!”
4 Gedühɨ safɨyu nindou yɨbobore-randeimbɨ ranai nɨmorehɨ ranahambo fehefembo moei mehu. Ŋga humbo süŋgunamboyu ai ahandɨ fimbo hoafɨyuhɨya, ‘Sapo ro moai Godɨmbo yɨhɨmboya asu nindoumbo hohoanɨmoya rɨhandɨ.
4 — Durante muito tempo o juiz não quis julgar o caso da viúva, mas afinal pensou assim: “É verdade que eu não temo a Deus e também não respeito ninguém.
5 Ŋga nɨmboe nɨmorehɨ kai ranai muŋguambo si wambo tɨŋɨrɨfo sai arandɨmbo anɨmbo ro ahambo fandɨhehe hehea ahandɨ papɨ-hoafɨ ra hɨmborɨnda. Asu ro refekoate-ayahɨ ana wambo sowana muŋguambo si dɨdɨ ndandanɨ wambo süŋgunambo garɨbɨndea-ndɨrɨmboe,’” mehu.
5 Porém, como esta viúva continua me aborrecendo, vou dar a sentença a favor dela. Se eu não fizer isso, ela não vai parar de vir me amolar até acabar comigo.”
6 Asükaiyu Adükarɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se nindou yɨbobore-randeimbɨ moaruwai ranahandɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo.
6 E o Senhor continuou:
7 Nimorehɨ nindowenihɨ God ai wandanei yahundüreimbɨ ranai nɨmbɨnɨmbɨ si muŋguambo Godɨmbo aranɨ aranayei ra aheimbo fehefendürɨ-koate-mandüyo? Asu awi fehefendürɨ-koate ahei hoafɨ ra hɨhɨmborɨpo-mandüyo? Wanɨ.
7 Será, então, que Deus não vai fazer justiça a favor do seu próprio povo, que grita por socorro dia e noite? Será que ele vai demorar para ajudá-lo?
8 Ŋga ro sɨhamumbo rarɨhe hoafehapurɨ, ai ahei papɨ-hoafɨ ra nɨmehünou hɨmborɨnduhü yɨbobondeambui. Ŋga Nindou Hondü ai kudümbo nɨmorehɨ nindowenihɨ hɨfɨ ndanɨhü anɨmboei ahei anɨhondümbofe ra hoeimandeyo?’” mehu.
8 Eu afirmo a vocês que ele julgará a favor do seu povo e fará isso bem depressa. Mas, quando o
9 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai ahamundɨ fimboya aiana mbumundɨ hamɨnd-anemo, ŋga ŋgorü nindou aiana mbumundɨ-yomopoanɨ ehomo ranahambo Sisas ai kafoefe hoafɨ hoafɨmayu.
9 Jesus também contou esta parábola para os que achavam que eram muito bons e desprezavam os outros:
10 “Mamɨmbo nindou yimbu ranai dɨdɨbafɨfembohünda Godɨndɨ worɨna mahafanɨ. Mamɨ ai Farisihündɨyu asu ŋgorü ai takis kakɨ semündü-randeimbɨyu.
10 — Dois homens foram ao Templo para orar. Um era
11 Farisihündɨ ranai ahandɨpoanɨmbo nüŋgumbo ŋgusüfoambe dɨdɨbafɨfihɨya, ‘God, ro sɨhambo hɨhɨfarɨhanɨnɨ, roana moai nindou bɨdɨfɨrɨ rarɨhi arɨhündɨ süŋgurɨhe hehea dɨbokorɨya, tɨkai hoafɨya asu nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoya rɨhandɨ. Ŋga roana nindou takis kakɨ semündü-randeimbɨ gogu ranɨ nahurai-yahɨpoanɨ.
11 O fariseu ficou de pé e orou sozinho, assim: “Ó Deus, eu te agradeço porque não sou avarento, nem desonesto, nem imoral como as outras pessoas. Agradeço-te também porque não sou como este cobrador de impostos.
12 Ro mamɨ wik ranambe yimbumbo sesɨ wehɨya asu muŋguambo moatükunɨ ro asahamɨndɨhɨ ra 10 yɨboborɨhe hehea sɨhambo mamɨ bɨdɨfɨrɨ sɨhehe arɨhandɨ,’ mehu.
12 Jejuo duas vezes por semana e te dou a décima parte de tudo o que ganho.”
13 Ŋga takis kakɨ semündü-randeimbɨ-mayu ranai ahandɨpoanɨmbo akɨdou aŋgunɨ safɨ manüŋgu. Ai sünambe hɨmbo-koate mbɨro türe nüŋgumbo ahandɨ ŋgusüpoahühɨ purükɨreandühɨ yahuya, ‘God, ro moaruwai hohoanɨmoya rɨhandeimb-anahɨ, ŋga se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ,’ mehu.
13 — Mas o cobrador de impostos ficou de longe e nem levantava o rosto para o céu. Batia no peito e dizia: “Ó Deus, tem pena de mim, pois sou pecador!”
14 Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, takis kakɨ semündü-randeimbɨ-mayu ranai worɨnambo ŋguwanɨ ai anɨmbo Godɨndɨ hɨmboahü mbumundɨ nindou-ndümbui, ŋga Farisi nindou ana wanɨ. Sapo mamɨ yahuraiane nindou dɨdɨyei ahei fimbo hɨfɨnambo-arɨhindɨ aheimbo God ai botɨndearümbui. Ŋga asu nindou dɨdɨyei ahei fimbo botarɨhindɨ aheimbo God ai hɨfɨnambo-ndearümbui,” mehu.
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Ranɨyei nindou bɨdɨfɨrɨ ranai Sisasɨmboya ai warɨ nande haya dɨdɨbafɨ-mbɨfindüra sei hehi nɨmoakɨdɨbou fufurɨhümündindürɨ tükümehind. Ŋga asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ranai nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨ-marundürɨ.
15 Depois disso, algumas pessoas levaram as suas crianças a Jesus para que ele as abençoasse, mas os discípulos viram isso e repreenderam aquelas pessoas.
16 Ŋga asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmoakɨdɨbou ra aheimbo hɨnɨŋgɨndɨhindüra ndühɨ wambo sowana mbüsühüsi, ŋga ŋgɨrɨ bobohɨndundüra. Sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmorɨ akɨdɨbou ndahurai aheiane,” mehu.
16 Então Jesus chamou as crianças para perto de si e disse:
17 Sisas yahuya, “Se nda fɨfɨrɨndundɨ, nindou dɨdɨyei God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmoakɨdɨbou sahümündi arɨhündɨ nahurai semɨndɨkoate-ayei ana, ŋgɨrɨ keboehindɨ, ŋga wanɨ,” mehu.
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem não receber o Reino de Deus como uma criança nunca entrará nele.
18 Suda-yafe bogorɨ nindou ranai Sisasɨmbo düdurirühɨya, “Nindou yamundo-randeimbɨ aboedɨ, ro yaŋgɨrɨ koadürü koadürümbo nɨŋgombo ra nɨnɨ-moatükunɨ nünuŋgondɨhendühɨ mandahamɨndɨha?” mehundowamboyu.
18 Certo líder judeu perguntou a Jesus: — Bom Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
19 Asu Sisas ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Nɨmboe se wambo aboedɨ asafa? Moai nindou dɨdɨ ai aboedɨyu, ŋga God yaŋgɨr-ani aboedayu.
19 Jesus respondeu:
20 Sapo se ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra fɨfɨrowandɨ: Se yowanɨ nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoyo asu anamɨndɨhoandɨ bɨrabɨrɨyopoanɨ, wosɨhoaforɨ hoafɨyopoanɨ, nindou hɨfokoefepoanɨ, hümbuhünɨyopoanɨ, se yowanɨ ŋgorümbo tɨkefe-hefe papɨ-hoafɨyopoanɨ, asu se sɨhafɨ me-apembo ahɨnɨndafühɨ ahafe hoafɨ hɨmborɨndafɨ,” mehu.
20 Você conhece os mandamentos: “Não cometa adultério, não mate, não roube, não dê falso testemunho contra ninguém, respeite o seu pai e a sua mãe.”
21 Nindou ranai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Ro nɨmorɨ akɨdouyahambe peya hehea hambo hapondanɨ ro ranɨ ahɨnümbɨ ra süŋgurɨhe arɨhandɨ,” mehu.
21 O homem respondeu: — Desde criança eu tenho obedecido a todos esses mandamentos.
22 Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Awi mamɨ moatükunɨ se randowandɨ. Sɨhafɨmayo napo ra nindou ŋgorümbo dabadürühɨ ranɨfihɨndɨ kakɨ asowandɨfɨ ra napo-koate-yeimbɨ ranaheimbo dabadürɨ. Rananɨmbo se sünambe napo afɨndeimbɨ-ndamboyafɨ. Ranɨ boatei ranɨ-süŋgundo mbundambo anɨmbo asu wandɨ süŋgu dɨdɨfɨ,” mehu.
22 Quando Jesus ouviu isso, disse:
23 Ŋga nindou ranai Sisas hoafɨmayu ra hɨmborɨyu haya ŋgusüfoambe nɨmbɨmayu, nɨmboe sapo ai napo afɨndeimbɨ wambo.
23 Quando o homem ouviu isso, ficou muito triste, pois era riquíssimo.
24 Sisas ai horiranɨ mayoa hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou napo afɨndeimbɨ ana God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo tɨŋümbane.
24 Vendo a tristeza dele, Jesus disse:
25 Nɨnɨhondɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ kamer ranai ana hoearɨ kakɨmbo nir ambenafɨ kefoefembo tɨŋümbɨyopoanɨ, ŋga nindou napo afɨndeimbɨ ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo ana, tɨŋümbane,” mehu.
25 É mais difícil um rico entrar no Reino de Deus do que um camelo passar pelo fundo de uma agulha.
26 Nindou bɨdɨfɨrɨ ranai hoafɨ ra hɨmborɨyeihehi düdurɨhorühɨ seiya, “Asu refe ana, nindou dɨdɨ ai yaŋgɨrɨ koadürü koadürümbo manüŋgua?”
26 Os que ouviram isso perguntaram: — Então, quem é que pode se salvar?
27 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨya, “Nɨnɨ-moatükunɨyo nindoumbo tɨŋümbayo ra Godɨmbo ana tɨŋümbɨyopoanɨ,” mehu.
27 Jesus respondeu:
28 Asu Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Awi! Ro yɨhoefɨ ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu sɨhafɨ süŋgu masɨnefɨ,” mehundowamboyu.
28 Aí Pedro disse: — Veja! Nós deixamos a nossa família e seguimos o senhor.
29 — ausente —
29 Jesus respondeu:
30 — ausente —
30 receberá ainda nesta vida muito mais e, no futuro, receberá a vida eterna.
31 Sisas ai süŋgrurü-rundeimbɨ 12 sepurɨmündü hɨnɨŋgɨreapurɨ haya hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hɨmborɨyomo! Haponda sɨhɨrɨ Serusaremɨnambo anefɨ ahahifɨ. Ranɨhü anɨmbo sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou ai Nindou Hondü ranahambo nɨnɨ-moatükunɨyo tüküfembo horombo sürü papɨru masɨhoemo ra anɨhondü tükündɨfemboe.
31 Jesus levou os doze discípulos para um lado e disse:
32 Ai ahambo ndɨfoyei warɨhündüwurɨmboemo. Rananɨmbo ahambo tɨkɨfɨnambondɨhorɨ, türüfoefe hoafɨndei, asu ŋgurɨ tɨfɨndahi raraondɨhümboyei.
32 Ele será entregue aos não judeus, e estes vão zombar dele, insultá-lo, cuspir nele
33 Rananɨmbo asu ahambo ndüfurɨ ndüfurɨboadüwurɨ mbundümbo hɨfokoandüwurɨ-mboemo, ŋga ŋgɨmɨ sindo haya süŋgunambo asükai botɨndüfimbui,” mehu.
33 e bater nele; e depois o matarão. Mas no terceiro dia ele ressuscitará.
34 Ŋga asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai moai hoafɨ ra türüfoaru fɨfɨrundɨ. Hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra moai ahamundɨ hohoanɨmoambe weindahɨfeyo. Asu ai moai Sisas nɨmboe hoafɨmayu ra akɨdou-amboanɨ fɨfɨrundɨ.
34 Os discípulos não entenderam nada do que Jesus disse. O que essas palavras queriam dizer estava escondido deles, e eles não sabiam do que Jesus estava falando.
35 Sisas ai Seriko ŋgoafɨkɨmɨ huane nindou mamɨ hɨmboatɨharɨ nafɨkɨmɨ nɨmarümbo nindou heiyanɨ kakɨ napombo moako-moakoyu marandɨ.
35 Jesus já estava chegando perto da cidade de Jericó. Acontece que um cego estava sentado na beira do caminho, pedindo esmola.
36 Ai hɨmborɨyuwanɨ awai nendɨ afɨndɨ ranai tümareandamboyu, asu nindou ranaheimbo düdureandürühɨ yahuya, “Nindou ra nɨnɨhünda?” mehundüramboyo.
36 Quando ouviu a multidão passando, ele perguntou o que era aquilo.
37 Asu nindou ranai seiya, “Sisas Nasaretɨhündɨ ranai ndanafɨ masɨnuamboanɨyefɨ,” mehomondamboyu.
37 — É Jesus de Nazaré que está passando! — responderam.
38 Nindou hɨmboatɨharɨ ranai puküna hoafɨ karɨhoeihü hoafɨyuhɨ yahuya, “Sisas, Defitɨndɨ ahuirɨ, se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ.”
38 Aí o cego começou a gritar: — Jesus,
39 Asu nindou horomboyahi masɨnei ranai ŋgɨnɨndɨ hoafɨyahündowohü seiya, “Se hoafɨ kɨkɨrandɨfɨ,” maseiamboyu. Asu nindou ranai asükai hoafɨ puküna karɨhoeihüya, “Sisas Defitɨndɨ ahuirɨ, se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ,” mehuamboyu.
39 As pessoas que iam na frente o repreenderam e mandaram que ele calasse a boca. Mas ele gritava ainda mais: — Filho de Davi, tenha pena de mim!
40 Ranɨyo Sisas ai hu nüŋgumbo nindou hɨmboatɨharɨ ranahambo ahambo sowanambo semündühombo hoafɨmayu. Nindou ranai hu manüŋguwa Sisas ai düdurirühɨ yahuya,
40 Jesus parou e mandou que trouxessem o cego. Quando ele chegou perto, Jesus perguntou:
41 “Ro sɨhambo nɨnɨ-moatükunɨ nünüŋgufenɨnɨmboyo se hohoanɨmoayafa?” mehundowamboyu. Asu nindou ranai yahuya, “Nindou Adükarɨ, ro wandɨ hɨmboarɨ ra asükai aboedɨmbeyowa samboanahɨ.”
41 — O que é que você quer que eu faça? — Senhor, eu quero ver de novo! — respondeu ele.
42 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ hɨmboarɨ ra aboed-ane. Sɨhafɨ anɨhondümbofe ranɨ süŋgumboyafɨ se aboedayafɨ,” mehu.
42 Então Jesus disse:
43 Asu mamɨharɨ ahandɨ hɨmboarɨ ranai bɨrɨmahoeyowamboyu Sisasɨndɨ süŋgu huhü Godɨmbo aboed-ani mehu. Nindou afɨndɨ ranai ranɨ-moatükunɨ ra hoeirɨhinda mayoa ai-amboanɨ Godɨmbo aboed-ani masei.
43 No mesmo instante o homem começou a ver e, dando glória a Deus, foi seguindo Jesus. E todos os que viram isso começaram a louvar a Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.