Lucas 18

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo dɨdɨbafɨferambo yiboaruko-ndɨmboemo yahu haya kafoefe hoafɨ mamɨ yamundɨfe-purɨmbohünda hoafɨmayupurɨ.
1 Jesus lhes contou uma parábola para mostrar que deviam orar sempre e nunca desanimar:
2 Sisas ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Mamɨ adükarɨ ŋgoafɨhü nindou yɨbobore-randeimbɨ mamɨ ai manüŋgu. Aiana moai Godɨmbo yɨhɨmboyu asu nindoumbo afɨndɨ hohoanɨmoyu randɨ.
2 — Em certa cidade havia um juiz que não temia a Deus, nem respeitava ninguém.
3 Ranɨyo adükarɨ ŋgoafɨ ranɨhü nɨmorehɨ kai nɨŋgo haya ho nindou yɨbobore-randeimbɨmbo hüti hoafɨyondo randühɨya, ‘Wandɨ hürütümbɨ ai wambo hürütarandɨrɨ, ŋga se wambo hoafɨ yɨbobofe ra farɨhawandɨrɨ,’ meho.
3 Havia também, naquela mesma cidade, uma viúva que sempre o procurava, dizendo: “Julgue a minha causa contra o meu adversário.”
4 Gedühɨ safɨyu nindou yɨbobore-randeimbɨ ranai nɨmorehɨ ranahambo fehefembo moei mehu. Ŋga humbo süŋgunamboyu ai ahandɨ fimbo hoafɨyuhɨya, ‘Sapo ro moai Godɨmbo yɨhɨmboya asu nindoumbo hohoanɨmoya rɨhandɨ.
4 Por algum tempo, ele não a quis atender, mas depois pensou assim: “É bem verdade que eu não temo a Deus, nem respeito ninguém.
5 Ŋga nɨmboe nɨmorehɨ kai ranai muŋguambo si wambo tɨŋɨrɨfo sai arandɨmbo anɨmbo ro ahambo fandɨhehe hehea ahandɨ papɨ-hoafɨ ra hɨmborɨnda. Asu ro refekoate-ayahɨ ana wambo sowana muŋguambo si dɨdɨ ndandanɨ wambo süŋgunambo garɨbɨndea-ndɨrɨmboe,’” mehu.
5 Porém, como esta viúva fica me incomodando, vou julgar a sua causa, para não acontecer que, por fim, venha a molestar-me.”
6 Asükaiyu Adükarɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se nindou yɨbobore-randeimbɨ moaruwai ranahandɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo.
6 Então o Senhor disse:
7 Nimorehɨ nindowenihɨ God ai wandanei yahundüreimbɨ ranai nɨmbɨnɨmbɨ si muŋguambo Godɨmbo aranɨ aranayei ra aheimbo fehefendürɨ-koate-mandüyo? Asu awi fehefendürɨ-koate ahei hoafɨ ra hɨhɨmborɨpo-mandüyo? Wanɨ.
7 Será que Deus não fará justiça aos seus escolhidos, que a ele clamam dia e noite, embora pareça demorado em defendê-los?
8 Ŋga ro sɨhamumbo rarɨhe hoafehapurɨ, ai ahei papɨ-hoafɨ ra nɨmehünou hɨmborɨnduhü yɨbobondeambui. Ŋga Nindou Hondü ai kudümbo nɨmorehɨ nindowenihɨ hɨfɨ ndanɨhü anɨmboei ahei anɨhondümbofe ra hoeimandeyo?’” mehu.
8 Digo a vocês que, depressa, lhes fará justiça. Contudo, quando o Filho do Homem vier, será que ainda encontrará fé sobre a terra?
9 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai ahamundɨ fimboya aiana mbumundɨ hamɨnd-anemo, ŋga ŋgorü nindou aiana mbumundɨ-yomopoanɨ ehomo ranahambo Sisas ai kafoefe hoafɨ hoafɨmayu.
9 Jesus também contou esta parábola para alguns que confiavam em si mesmos, por se considerarem justos, e desprezavam os outros:
10 “Mamɨmbo nindou yimbu ranai dɨdɨbafɨfembohünda Godɨndɨ worɨna mahafanɨ. Mamɨ ai Farisihündɨyu asu ŋgorü ai takis kakɨ semündü-randeimbɨyu.
10 — Dois homens foram ao templo para orar: um era fariseu e o outro era publicano.
11 Farisihündɨ ranai ahandɨpoanɨmbo nüŋgumbo ŋgusüfoambe dɨdɨbafɨfihɨya, ‘God, ro sɨhambo hɨhɨfarɨhanɨnɨ, roana moai nindou bɨdɨfɨrɨ rarɨhi arɨhündɨ süŋgurɨhe hehea dɨbokorɨya, tɨkai hoafɨya asu nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoya rɨhandɨ. Ŋga roana nindou takis kakɨ semündü-randeimbɨ gogu ranɨ nahurai-yahɨpoanɨ.
11 O fariseu ficou em pé e orava de si para si mesmo, desta forma: “Ó Deus, graças te dou porque não sou como os demais homens, roubadores, injustos e adúlteros, nem ainda como este publicano.
12 Ro mamɨ wik ranambe yimbumbo sesɨ wehɨya asu muŋguambo moatükunɨ ro asahamɨndɨhɨ ra 10 yɨboborɨhe hehea sɨhambo mamɨ bɨdɨfɨrɨ sɨhehe arɨhandɨ,’ mehu.
12 Jejuo duas vezes por semana e dou o dízimo de tudo o que ganho.”
13 Ŋga takis kakɨ semündü-randeimbɨ-mayu ranai ahandɨpoanɨmbo akɨdou aŋgunɨ safɨ manüŋgu. Ai sünambe hɨmbo-koate mbɨro türe nüŋgumbo ahandɨ ŋgusüpoahühɨ purükɨreandühɨ yahuya, ‘God, ro moaruwai hohoanɨmoya rɨhandeimb-anahɨ, ŋga se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ,’ mehu.
13 O publicano, estando em pé, longe, nem mesmo ousava levantar os olhos para o céu, mas batia no peito, dizendo: “Ó Deus, tem pena de mim, que sou pecador!”
14 Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, takis kakɨ semündü-randeimbɨ-mayu ranai worɨnambo ŋguwanɨ ai anɨmbo Godɨndɨ hɨmboahü mbumundɨ nindou-ndümbui, ŋga Farisi nindou ana wanɨ. Sapo mamɨ yahuraiane nindou dɨdɨyei ahei fimbo hɨfɨnambo-arɨhindɨ aheimbo God ai botɨndearümbui. Ŋga asu nindou dɨdɨyei ahei fimbo botarɨhindɨ aheimbo God ai hɨfɨnambo-ndearümbui,” mehu.
14 Digo a vocês que este desceu justificado para a sua casa, e não aquele. Porque todo o que se exalta será humilhado; mas o que se humilha será exaltado.
15 Ranɨyei nindou bɨdɨfɨrɨ ranai Sisasɨmboya ai warɨ nande haya dɨdɨbafɨ-mbɨfindüra sei hehi nɨmoakɨdɨbou fufurɨhümündindürɨ tükümehind. Ŋga asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ranai nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨ-marundürɨ.
15 Traziam também as crianças a Jesus para que ele as abençoasse, mas os discípulos, ao verem isso, os repreendiam.
16 Ŋga asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmoakɨdɨbou ra aheimbo hɨnɨŋgɨndɨhindüra ndühɨ wambo sowana mbüsühüsi, ŋga ŋgɨrɨ bobohɨndundüra. Sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmorɨ akɨdɨbou ndahurai aheiane,” mehu.
16 Jesus, porém, chamando as crianças para junto de si, disse:
17 Sisas yahuya, “Se nda fɨfɨrɨndundɨ, nindou dɨdɨyei God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmoakɨdɨbou sahümündi arɨhündɨ nahurai semɨndɨkoate-ayei ana, ŋgɨrɨ keboehindɨ, ŋga wanɨ,” mehu.
17 Em verdade lhes digo: Quem não receber o Reino de Deus como uma criança de maneira nenhuma entrará nele.
18 Suda-yafe bogorɨ nindou ranai Sisasɨmbo düdurirühɨya, “Nindou yamundo-randeimbɨ aboedɨ, ro yaŋgɨrɨ koadürü koadürümbo nɨŋgombo ra nɨnɨ-moatükunɨ nünuŋgondɨhendühɨ mandahamɨndɨha?” mehundowamboyu.
18 Certo homem de destaque perguntou a Jesus: — Bom Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
19 Asu Sisas ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Nɨmboe se wambo aboedɨ asafa? Moai nindou dɨdɨ ai aboedɨyu, ŋga God yaŋgɨr-ani aboedayu.
19 Jesus respondeu:
20 Sapo se ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra fɨfɨrowandɨ: Se yowanɨ nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoyo asu anamɨndɨhoandɨ bɨrabɨrɨyopoanɨ, wosɨhoaforɨ hoafɨyopoanɨ, nindou hɨfokoefepoanɨ, hümbuhünɨyopoanɨ, se yowanɨ ŋgorümbo tɨkefe-hefe papɨ-hoafɨyopoanɨ, asu se sɨhafɨ me-apembo ahɨnɨndafühɨ ahafe hoafɨ hɨmborɨndafɨ,” mehu.
20 Você conhece os mandamentos: “Não cometa adultério”, “não mate”, “não furte”, “não dê falso testemunho”, “honre o seu pai e a sua mãe”.
21 Nindou ranai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Ro nɨmorɨ akɨdouyahambe peya hehea hambo hapondanɨ ro ranɨ ahɨnümbɨ ra süŋgurɨhe arɨhandɨ,” mehu.
21 Então o homem disse: — Tudo isso tenho observado desde a minha juventude.
22 Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Awi mamɨ moatükunɨ se randowandɨ. Sɨhafɨmayo napo ra nindou ŋgorümbo dabadürühɨ ranɨfihɨndɨ kakɨ asowandɨfɨ ra napo-koate-yeimbɨ ranaheimbo dabadürɨ. Rananɨmbo se sünambe napo afɨndeimbɨ-ndamboyafɨ. Ranɨ boatei ranɨ-süŋgundo mbundambo anɨmbo asu wandɨ süŋgu dɨdɨfɨ,” mehu.
22 Ouvindo isso, Jesus lhe disse:
23 Ŋga nindou ranai Sisas hoafɨmayu ra hɨmborɨyu haya ŋgusüfoambe nɨmbɨmayu, nɨmboe sapo ai napo afɨndeimbɨ wambo.
23 Mas, ouvindo ele estas palavras, ficou muito triste, porque era riquíssimo.
24 Sisas ai horiranɨ mayoa hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou napo afɨndeimbɨ ana God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo tɨŋümbane.
24 Jesus, vendo-o assim triste, disse:
25 Nɨnɨhondɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ kamer ranai ana hoearɨ kakɨmbo nir ambenafɨ kefoefembo tɨŋümbɨyopoanɨ, ŋga nindou napo afɨndeimbɨ ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo ana, tɨŋümbane,” mehu.
25 Porque é mais fácil um camelo passar pelo fundo de uma agulha do que um rico entrar no Reino de Deus.
26 Nindou bɨdɨfɨrɨ ranai hoafɨ ra hɨmborɨyeihehi düdurɨhorühɨ seiya, “Asu refe ana, nindou dɨdɨ ai yaŋgɨrɨ koadürü koadürümbo manüŋgua?”
26 Os que ouviram isto perguntaram: — Sendo assim, quem pode ser salvo?
27 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨya, “Nɨnɨ-moatükunɨyo nindoumbo tɨŋümbayo ra Godɨmbo ana tɨŋümbɨyopoanɨ,” mehu.
27 Mas Jesus respondeu:
28 Asu Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Awi! Ro yɨhoefɨ ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu sɨhafɨ süŋgu masɨnefɨ,” mehundowamboyu.
28 Então Pedro disse: — Eis que nós deixamos nossa casa e seguimos o senhor.
29 — ausente —
29 Jesus lhes respondeu:
30 — ausente —
30 que não receba, no presente, muitas vezes mais e, no mundo por vir, receberá a vida eterna.
31 Sisas ai süŋgrurü-rundeimbɨ 12 sepurɨmündü hɨnɨŋgɨreapurɨ haya hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hɨmborɨyomo! Haponda sɨhɨrɨ Serusaremɨnambo anefɨ ahahifɨ. Ranɨhü anɨmbo sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou ai Nindou Hondü ranahambo nɨnɨ-moatükunɨyo tüküfembo horombo sürü papɨru masɨhoemo ra anɨhondü tükündɨfemboe.
31 Chamando os doze para um lado, Jesus lhes disse:
32 Ai ahambo ndɨfoyei warɨhündüwurɨmboemo. Rananɨmbo ahambo tɨkɨfɨnambondɨhorɨ, türüfoefe hoafɨndei, asu ŋgurɨ tɨfɨndahi raraondɨhümboyei.
32 Ele será entregue aos gentios, que vão zombar dele, insultá-lo e cuspir nele.
33 Rananɨmbo asu ahambo ndüfurɨ ndüfurɨboadüwurɨ mbundümbo hɨfokoandüwurɨ-mboemo, ŋga ŋgɨmɨ sindo haya süŋgunambo asükai botɨndüfimbui,” mehu.
33 Depois de açoitá-lo, eles o matarão, mas, ao terceiro dia, ressuscitará.
34 Ŋga asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai moai hoafɨ ra türüfoaru fɨfɨrundɨ. Hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra moai ahamundɨ hohoanɨmoambe weindahɨfeyo. Asu ai moai Sisas nɨmboe hoafɨmayu ra akɨdou-amboanɨ fɨfɨrundɨ.
34 Eles, porém, não entenderam nada disso. O significado dessas palavras lhes era encoberto, e eles não sabiam do que Jesus estava falando.
35 Sisas ai Seriko ŋgoafɨkɨmɨ huane nindou mamɨ hɨmboatɨharɨ nafɨkɨmɨ nɨmarümbo nindou heiyanɨ kakɨ napombo moako-moakoyu marandɨ.
35 Aconteceu que, quando Jesus se aproximava de Jericó, um cego estava sentado à beira do caminho, pedindo esmolas.
36 Ai hɨmborɨyuwanɨ awai nendɨ afɨndɨ ranai tümareandamboyu, asu nindou ranaheimbo düdureandürühɨ yahuya, “Nindou ra nɨnɨhünda?” mehundüramboyo.
36 E, ouvindo o barulho da multidão que passava, perguntou o que era aquilo.
37 Asu nindou ranai seiya, “Sisas Nasaretɨhündɨ ranai ndanafɨ masɨnuamboanɨyefɨ,” mehomondamboyu.
37 Anunciaram-lhe que Jesus, o Nazareno, estava passando.
38 Nindou hɨmboatɨharɨ ranai puküna hoafɨ karɨhoeihü hoafɨyuhɨ yahuya, “Sisas, Defitɨndɨ ahuirɨ, se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ.”
38 Então ele gritou: — Jesus, Filho de Davi, tenha compaixão de mim!
39 Asu nindou horomboyahi masɨnei ranai ŋgɨnɨndɨ hoafɨyahündowohü seiya, “Se hoafɨ kɨkɨrandɨfɨ,” maseiamboyu. Asu nindou ranai asükai hoafɨ puküna karɨhoeihüya, “Sisas Defitɨndɨ ahuirɨ, se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ,” mehuamboyu.
39 E os que iam na frente o repreendiam para que se calasse. Mas ele gritava cada vez mais: — Filho de Davi, tenha compaixão de mim!
40 Ranɨyo Sisas ai hu nüŋgumbo nindou hɨmboatɨharɨ ranahambo ahambo sowanambo semündühombo hoafɨmayu. Nindou ranai hu manüŋguwa Sisas ai düdurirühɨ yahuya,
40 Jesus parou e mandou que trouxessem o cego. E, tendo ele chegado, Jesus perguntou:
41 “Ro sɨhambo nɨnɨ-moatükunɨ nünüŋgufenɨnɨmboyo se hohoanɨmoayafa?” mehundowamboyu. Asu nindou ranai yahuya, “Nindou Adükarɨ, ro wandɨ hɨmboarɨ ra asükai aboedɨmbeyowa samboanahɨ.”
41 — O que você quer que eu lhe faça? Ele respondeu: — Senhor, que eu possa ver de novo.
42 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ hɨmboarɨ ra aboed-ane. Sɨhafɨ anɨhondümbofe ranɨ süŋgumboyafɨ se aboedayafɨ,” mehu.
42 Jesus lhe disse:
43 Asu mamɨharɨ ahandɨ hɨmboarɨ ranai bɨrɨmahoeyowamboyu Sisasɨndɨ süŋgu huhü Godɨmbo aboed-ani mehu. Nindou afɨndɨ ranai ranɨ-moatükunɨ ra hoeirɨhinda mayoa ai-amboanɨ Godɨmbo aboed-ani masei.
43 Imediatamente ele passou a ver de novo e seguia Jesus, glorificando a Deus. Também todo o povo, vendo isto, dava louvores a Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.