Lucas 18

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo dɨdɨbafɨferambo yiboaruko-ndɨmboemo yahu haya kafoefe hoafɨ mamɨ yamundɨfe-purɨmbohünda hoafɨmayupurɨ.
1 Jesu bai’obaiyen ta oroubonamaim ana bai’ufununayah i’obaiyih eo, “Mar etei kwanayoyoyoban, men guban nahurir yoyoban kwanihamiyimih.”
2 Sisas ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Mamɨ adükarɨ ŋgoafɨhü nindou yɨbobore-randeimbɨ mamɨ ai manüŋgu. Aiana moai Godɨmbo yɨhɨmboyu asu nindoumbo afɨndɨ hohoanɨmoyu randɨ.
2 “Veya ta bar merar gagamin ta’amaim tur nowarayan orot ta nati’imaim ma’am, i men kafa’imo God isan birubir naatu orot babin isah birubirumih.
3 Ranɨyo adükarɨ ŋgoafɨ ranɨhü nɨmorehɨ kai nɨŋgo haya ho nindou yɨbobore-randeimbɨmbo hüti hoafɨyondo randühɨya, ‘Wandɨ hürütümbɨ ai wambo hürütarandɨrɨ, ŋga se wambo hoafɨ yɨbobofe ra farɨhawandɨrɨ,’ meho.
3 Nati bar meraramaim i kwafur babin auman ma’am. Nati babin mar etei tur nowarayan orot ifefeyan eo, ‘Ayu akokok inibaisu au kamabiy wairafin airi kwanao ayu ana ma gewas.’
4 Gedühɨ safɨyu nindou yɨbobore-randeimbɨ ranai nɨmorehɨ ranahambo fehefembo moei mehu. Ŋga humbo süŋgunamboyu ai ahandɨ fimbo hoafɨyuhɨya, ‘Sapo ro moai Godɨmbo yɨhɨmboya asu nindoumbo hohoanɨmoya rɨhandɨ.
4 Veya moumurih maiyow orot iti babin ana fefeyan nonowar men kafa’imo abisa ta sinafumih. Baise yomaninamaim taiyuwin ma binotanot eo, ‘Ayu i men God abibiruw naatu orot babin men akakafiyih.
5 Ŋga nɨmboe nɨmorehɨ kai ranai muŋguambo si wambo tɨŋɨrɨfo sai arandɨmbo anɨmbo ro ahambo fandɨhehe hehea ahandɨ papɨ-hoafɨ ra hɨmborɨnda. Asu ro refekoate-ayahɨ ana wambo sowana muŋguambo si dɨdɨ ndandanɨ wambo süŋgunambo garɨbɨndea-ndɨrɨmboe,’” mehu.
5 Baise iti babin i mar etei isau enan, gewasin babin i boro anibais nama gewas, saise men mar etei nan ayu nihaharu’umih.’”
6 Asükaiyu Adükarɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se nindou yɨbobore-randeimbɨ moaruwai ranahandɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo.
6 Naatu Regah Jesu eo, “Tur nowarayan orot kakafin ana tur kwanowar.
7 Nimorehɨ nindowenihɨ God ai wandanei yahundüreimbɨ ranai nɨmbɨnɨmbɨ si muŋguambo Godɨmbo aranɨ aranayei ra aheimbo fehefendürɨ-koate-mandüyo? Asu awi fehefendürɨ-koate ahei hoafɨ ra hɨhɨmborɨpo-mandüyo? Wanɨ.
7 Naatu kwanotanot God ana roubinen sabuw fai mar isan hinarererey boro men na’itin nibaisih hinama gewas? Naatu baibaisih isan boro nama narubirabir?
8 Ŋga ro sɨhamumbo rarɨhe hoafehapurɨ, ai ahei papɨ-hoafɨ ra nɨmehünou hɨmborɨnduhü yɨbobondeambui. Ŋga Nindou Hondü ai kudümbo nɨmorehɨ nindowenihɨ hɨfɨ ndanɨhü anɨmboei ahei anɨhondümbofe ra hoeimandeyo?’” mehu.
8 Baise a tur ao’owen, God i boro hai yababan na’itin naatu boro matan nakabiy nasinaf. Baise Orot Natun namatabir maiye nanan ana veya, tafaramamaim boro sabuw baitumatumayah natita’urih.”
9 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai ahamundɨ fimboya aiana mbumundɨ hamɨnd-anemo, ŋga ŋgorü nindou aiana mbumundɨ-yomopoanɨ ehomo ranahambo Sisas ai kafoefe hoafɨ hoafɨmayu.
9 Sabuw afa taiyuwih tebora’ahih gewasih terouw, taih tuwah tinunufuruwih isan, Jesu oroubonamaim eo.
10 “Mamɨmbo nindou yimbu ranai dɨdɨbafɨfembohünda Godɨndɨ worɨna mahafanɨ. Mamɨ ai Farisihündɨyu asu ŋgorü ai takis kakɨ semündü-randeimbɨyu.
10 “Ana veya ta orot rou’ab hitit hin Tafaror Baremaim yoyoban isan, orot ta i Pharisee, naatu orot ta i kabay o’onayan.
11 Farisihündɨ ranai ahandɨpoanɨmbo nüŋgumbo ŋgusüfoambe dɨdɨbafɨfihɨya, ‘God, ro sɨhambo hɨhɨfarɨhanɨnɨ, roana moai nindou bɨdɨfɨrɨ rarɨhi arɨhündɨ süŋgurɨhe hehea dɨbokorɨya, tɨkai hoafɨya asu nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoya rɨhandɨ. Ŋga roana nindou takis kakɨ semündü-randeimbɨ gogu ranɨ nahurai-yahɨpoanɨ.
11 Pharisee orot akisin nabin bat yoyoban eo, ‘God a merar ayiy gagamin maiyow, anayabin ayu i men sabuw afa na’atube’emih, ayu men kabat mowan, men baifufuwenayan, men bainowan mowan, men taituwau a’aawah ufuh a nan, naatu ayu i men iti kabay o’onayan na’atube.
12 Ro mamɨ wik ranambe yimbumbo sesɨ wehɨya asu muŋguambo moatükunɨ ro asahamɨndɨhɨ ra 10 yɨboborɨhe hehea sɨhambo mamɨ bɨdɨfɨrɨ sɨhehe arɨhandɨ,’ mehu.
12 Fur ta’imon wanawanan mar rou’ab ayoyohar naatu au kabay abaib roumukur etei o a siwar abit ofafaramaim eo na’atube.’
13 Ŋga takis kakɨ semündü-randeimbɨ-mayu ranai ahandɨpoanɨmbo akɨdou aŋgunɨ safɨ manüŋgu. Ai sünambe hɨmbo-koate mbɨro türe nüŋgumbo ahandɨ ŋgusüpoahühɨ purükɨreandühɨ yahuya, ‘God, ro moaruwai hohoanɨmoya rɨhandeimb-anahɨ, ŋga se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ,’ mehu.
13 Baise kabay o’onayan akisin babanane bat, uwan yi dogoron rab yoyoban eo, ‘God kwiwanbabanu, ayu bowabow kakafin wairafu.’
14 Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, takis kakɨ semündü-randeimbɨ-mayu ranai worɨnambo ŋguwanɨ ai anɨmbo Godɨndɨ hɨmboahü mbumundɨ nindou-ndümbui, ŋga Farisi nindou ana wanɨ. Sapo mamɨ yahuraiane nindou dɨdɨyei ahei fimbo hɨfɨnambo-arɨhindɨ aheimbo God ai botɨndearümbui. Ŋga asu nindou dɨdɨyei ahei fimbo botarɨhindɨ aheimbo God ai hɨfɨnambo-ndearümbui,” mehu.
14 A tur ao’owen, orot rou’ab yoyoban ufunamaim au bar hinan kabay o’onayan God matanamaim i roumutufuren bai yasisiramaim ana ubar in, men Pharisee. Anayabin orot yait taiyuwin ebobora’ah God boro nab nayare, baise orot babin yait taiyuwin eyayare God boro nayara’ah orot gagamin namatar.”
15 Ranɨyei nindou bɨdɨfɨrɨ ranai Sisasɨmboya ai warɨ nande haya dɨdɨbafɨ-mbɨfindüra sei hehi nɨmoakɨdɨbou fufurɨhümündindürɨ tükümehind. Ŋga asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ranai nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨ-marundürɨ.
15 Sabuw afa natunatuh Jesu baigegewasinih isan hibow hina biyan hititit, ana bai’ufununayah hi’itih, sabuw higam hi’uwih.
16 Ŋga asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmoakɨdɨbou ra aheimbo hɨnɨŋgɨndɨhindüra ndühɨ wambo sowana mbüsühüsi, ŋga ŋgɨrɨ bobohɨndundüra. Sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmorɨ akɨdɨbou ndahurai aheiane,” mehu.
16 Baise Jesu kek eafih hina biyan hitit naatu eo, “Kek kwaihamiyih tena biyou titit, men kwanao tanihimih, anayabin sabuw iyab dogoroh iti kek gidigidih na’atube God ana aiwobomaim boro hinarun.
17 Sisas yahuya, “Se nda fɨfɨrɨndundɨ, nindou dɨdɨyei God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmoakɨdɨbou sahümündi arɨhündɨ nahurai semɨndɨkoate-ayei ana, ŋgɨrɨ keboehindɨ, ŋga wanɨ,” mehu.
17 A tur ao’owen, orot yait nayare iti kek na’atube God ana aiwobomaim boro narun.”
18 Suda-yafe bogorɨ nindou ranai Sisasɨmbo düdurirühɨya, “Nindou yamundo-randeimbɨ aboedɨ, ro yaŋgɨrɨ koadürü koadürümbo nɨŋgombo ra nɨnɨ-moatükunɨ nünuŋgondɨhendühɨ mandahamɨndɨha?” mehundowamboyu.
18 Jew sabuw hai bonawiyenayan orot ta Jesu ibatiy, “Bai’obaiyenayan Gewas, kuo anowar, abisa anasinaf boro yawas ma’ama wanatowan anab.”
19 Asu Sisas ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Nɨmboe se wambo aboedɨ asafa? Moai nindou dɨdɨ ai aboedɨyu, ŋga God yaŋgɨr-ani aboedayu.
19 Jesu iya’afut eo, “O aisim ayu orot gewasu irouw kuo’o? Men yait ta gewasinamih, baise God akisinamo i gewasin.
20 Sapo se ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra fɨfɨrowandɨ: Se yowanɨ nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoyo asu anamɨndɨhoandɨ bɨrabɨrɨyopoanɨ, wosɨhoaforɨ hoafɨyopoanɨ, nindou hɨfokoefepoanɨ, hümbuhünɨyopoanɨ, se yowanɨ ŋgorümbo tɨkefe-hefe papɨ-hoafɨyopoanɨ, asu se sɨhafɨ me-apembo ahɨnɨndafühɨ ahafe hoafɨ hɨmborɨndafɨ,” mehu.
20 Ofafar etei Moses ana Bukamaim kikirum iso’ob? ’Taituwa a’aawah ufuh men inan, men sabuw ina’asbunuw, men inabain, men inifufuwen, men inayanuw, naatu hinat tamat fanah inabosiyasiyar.’”
21 Nindou ranai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Ro nɨmorɨ akɨdouyahambe peya hehea hambo hapondanɨ ro ranɨ ahɨnümbɨ ra süŋgurɨhe arɨhandɨ,” mehu.
21 Orot iya’afut eo, “Ayu kek ana veya’ika abusuruf iti ofafar etei ai’ufnunen, men ta astu’ubimih.”
22 Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Awi mamɨ moatükunɨ se randowandɨ. Sɨhafɨmayo napo ra nindou ŋgorümbo dabadürühɨ ranɨfihɨndɨ kakɨ asowandɨfɨ ra napo-koate-yeimbɨ ranaheimbo dabadürɨ. Rananɨmbo se sünambe napo afɨndeimbɨ-ndamboyafɨ. Ranɨ boatei ranɨ-süŋgundo mbundambo anɨmbo asu wandɨ süŋgu dɨdɨfɨ,” mehu.
22 Jesu nonowar ufunamaim eo, “Sawar ta’imonamo men isinafumih. Inan sawar etei inabow sabuw hinatobon naatu kabay yababan wairafih inafaramih. Imaibo inan ayu ni’ufnunu, saise maramaim o boro totobuyoy wairaf inamatar.”
23 Ŋga nindou ranai Sisas hoafɨmayu ra hɨmborɨyu haya ŋgusüfoambe nɨmbɨmayu, nɨmboe sapo ai napo afɨndeimbɨ wambo.
23 Baise orot iti tur nonowar ana maramaim ana yababan ra’at, anayabin i totobuyoy wairafin.
24 Sisas ai horiranɨ mayoa hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou napo afɨndeimbɨ ana God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo tɨŋümbane.
24 Jesu iti orot biyababan itin basit eo, “Sabuw iyab totobuyoy wairafih maramaim run isan boro isah nafokar.
25 Nɨnɨhondɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ kamer ranai ana hoearɨ kakɨmbo nir ambenafɨ kefoefembo tɨŋümbɨyopoanɨ, ŋga nindou napo afɨndeimbɨ ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo ana, tɨŋümbane,” mehu.
25 Sinak ana sou awan kikimin camel imaim boro karam nasorabon, baise orot totobuyoy wairafin God ana aiwobomaim run isan boro men karam narun.”
26 Nindou bɨdɨfɨrɨ ranai hoafɨ ra hɨmborɨyeihehi düdurɨhorühɨ seiya, “Asu refe ana, nindou dɨdɨ ai yaŋgɨrɨ koadürü koadürümbo manüŋgua?”
26 Sabuw iti tur hinonowar hio, “Orot yait i boro yawas natita’ur?”
27 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨya, “Nɨnɨ-moatükunɨyo nindoumbo tɨŋümbayo ra Godɨmbo ana tɨŋümbɨyopoanɨ,” mehu.
27 Jesu iyafutih eo, “Sabuw isah i fokar, baise God isan i hamehamen maiyow.”
28 Asu Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Awi! Ro yɨhoefɨ ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu sɨhafɨ süŋgu masɨnefɨ,” mehundowamboyu.
28 Imaibo Peter, Regah isan eo, “Aki ai bar ai tumar o abi’ufnuni ku’itin.”
29 — ausente —
29 Jesu iuwih eo, “Anababatun a tur ao’owen, orot yait ana bar, aawan, natunatun, taintuwan, hinah tamah, ihamiyen God ana aiwob isan i’akir ebowabow
30 — ausente —
30 boro sawar moumurih na’in iti tafaramamaim tafan hinaya’abar nabow naatu yawas mar boro enan ma’ama wanatowan boro nab.”
31 Sisas ai süŋgrurü-rundeimbɨ 12 sepurɨmündü hɨnɨŋgɨreapurɨ haya hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hɨmborɨyomo! Haponda sɨhɨrɨ Serusaremɨnambo anefɨ ahahifɨ. Ranɨhü anɨmbo sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou ai Nindou Hondü ranahambo nɨnɨ-moatükunɨyo tüküfembo horombo sürü papɨru masɨhoemo ra anɨhondü tükündɨfemboe.
31 Jesu ana tur abarayah nah 12 buwih nabinamaim iuwih eo, “Kwananowar! It i au Jerusalem tayey, naatu nati’imaim dinab oro’orot Orot Natun isan abisa mataramih hio hikikirum boro imaim yabin namatar.
32 Ai ahambo ndɨfoyei warɨhündüwurɨmboemo. Rananɨmbo ahambo tɨkɨfɨnambondɨhorɨ, türüfoefe hoafɨndei, asu ŋgurɨ tɨfɨndahi raraondɨhümboyei.
32 Nati’imaim i boro hinab Eteni Sabuw umahimaim hinayai, hinab hini’i’iyab, hinigigim, hinakwaitututur, hinawabir naatu hina’asabun namorob.
33 Rananɨmbo asu ahambo ndüfurɨ ndüfurɨboadüwurɨ mbundümbo hɨfokoandüwurɨ-mboemo, ŋga ŋgɨmɨ sindo haya süŋgunambo asükai botɨndüfimbui,” mehu.
33 Baise veya tounu ufunamaim boro nayawas maiye namisir.”
34 Ŋga asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai moai hoafɨ ra türüfoaru fɨfɨrundɨ. Hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra moai ahamundɨ hohoanɨmoambe weindahɨfeyo. Asu ai moai Sisas nɨmboe hoafɨmayu ra akɨdou-amboanɨ fɨfɨrundɨ.
34 Naatu bai’ufununayah Jesu abisa eo men kafa’imo tur naniyan hibai hinotaboun. Anayabin kawen turamaim eo naniyan bain isan fokar.
35 Sisas ai Seriko ŋgoafɨkɨmɨ huane nindou mamɨ hɨmboatɨharɨ nafɨkɨmɨ nɨmarümbo nindou heiyanɨ kakɨ napombo moako-moakoyu marandɨ.
35 Jesu yena Jericho biyubin auman orot ta matan fim nati ef yanamaim ma fefefeyan.
36 Ai hɨmborɨyuwanɨ awai nendɨ afɨndɨ ranai tümareandamboyu, asu nindou ranaheimbo düdureandürühɨ yahuya, “Nindou ra nɨnɨhünda?” mehundüramboyo.
36 Sabuw hinan fanah nowar, basit ibatiyih, “Abisa matar kwa’i’itin?”
37 Asu nindou ranai seiya, “Sisas Nasaretɨhündɨ ranai ndanafɨ masɨnuamboanɨyefɨ,” mehomondamboyu.
37 Sabuw hiya’afut hio, “Jesu Nazareth matuwan enan.”
38 Nindou hɨmboatɨharɨ ranai puküna hoafɨ karɨhoeihü hoafɨyuhɨ yahuya, “Sisas, Defitɨndɨ ahuirɨ, se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ.”
38 Basit orot matan fim erererey auman eaf eo, “Jesu David ana’agir kwiwanbabanu.”
39 Asu nindou horomboyahi masɨnei ranai ŋgɨnɨndɨ hoafɨyahündowohü seiya, “Se hoafɨ kɨkɨrandɨfɨ,” maseiamboyu. Asu nindou ranai asükai hoafɨ puküna karɨhoeihüya, “Sisas Defitɨndɨ ahuirɨ, se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ,” mehuamboyu.
39 Sabuw wan hi’iyon hinan hitatabir orot hikwarar tatab awan fotamih hio. Baise orot matan fim fan sib aumetawat na’in eaf eo, “David ana agir kwiwanbabanu!”
40 Ranɨyo Sisas ai hu nüŋgumbo nindou hɨmboatɨharɨ ranahambo ahambo sowanambo semündühombo hoafɨmayu. Nindou ranai hu manüŋguwa Sisas ai düdurirühɨ yahuya,
40 Basit Jesu nutanub bat naatu eo, “Orot kwabai kwana aitin.” Orot hibai hina Jesu biyan hitit, Jesu orot ibatiy.
41 “Ro sɨhambo nɨnɨ-moatükunɨ nünüŋgufenɨnɨmboyo se hohoanɨmoayafa?” mehundowamboyu. Asu nindou ranai yahuya, “Nindou Adükarɨ, ro wandɨ hɨmboarɨ ra asükai aboedɨmbeyowa samboanahɨ.”
41 “Abisa kukokok isa anasinaf?” Orot iya’afut eo, “Regah ayu akokok matau nigewasin ana nuw maiye.”
42 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ hɨmboarɨ ra aboed-ane. Sɨhafɨ anɨhondümbofe ranɨ süŋgumboyafɨ se aboedayafɨ,” mehu.
42 Basit Jesu orot iu, “Mata igewasin kunuw, abaitumatumamaim ebiyawasi.”
43 Asu mamɨharɨ ahandɨ hɨmboarɨ ranai bɨrɨmahoeyowamboyu Sisasɨndɨ süŋgu huhü Godɨmbo aboed-ani mehu. Nindou afɨndɨ ranai ranɨ-moatükunɨ ra hoeirɨhinda mayoa ai-amboanɨ Godɨmbo aboed-ani masei.
43 Mar ta’imonamo orot matan igewasin nuw naatu God ana merar yi bora’ara’ah auman Jesu i’ufunun hairi hin. Naatu abisa matar sabuw hi’itin ana maramaim God ana merar hiyi wabin hibora’ara’ah.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.