João 8
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC
1 Ranɨyei asu nindou ranai ahei ŋgoafɨnambo bukürɨmehindamboyo, asu Sisas ai asükaiyu Orif Wafunambo mahafu.
1 Dirigiu-se Jesus para o monte das Oliveiras.
2 Hapoadümbo siambe asükaiyu Godɨndɨ worɨnambo mahu. Ai hu tüküfi nɨmaruane, asu nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai ahambo sowana maheiamboyu yamundɨmareandürɨ.
2 Ao romper da manhã, voltou ao templo e todo o povo veio a ele. Assentou-se e começou a ensinar.
3 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ asu Farisi bɨdɨfɨrɨyomo ai nɨmorehɨ mamɨ hoeirundane nindowenihɨ-dɨbo serɨmɨndɨ mahoamboemo asu ai ahambo sowandümo nindou hɨmboahü mbusümo hɨnɨŋgɨmarundɨ.
3 Os escribas e os fariseus trouxeram-lhe uma mulher que fora apanhada em adultério.
4 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Yamundo-randeimbɨ, nɨmorehɨ ranai nindou ŋgorü-dɨbo meŋgorafea asu hoeimarupɨrɨ.
4 Puseram-na no meio da multidão e disseram a Jesus: Mestre, agora mesmo esta mulher foi apanhada em adultério.
5 Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yare hoafɨmayo ranana yahurai-ane, ‘Nɨmorehɨ yahurai refewanɨ ana, nɨmoeinambo hɨfokoefe-ndürɨmboane.’ Ŋga asu se haponda nüŋgundo hoafɨmandafa?” mehomo.
5 Moisés mandou-nos na lei que apedrejássemos tais mulheres. Que dizes tu a isso?
6 Ai hoafɨ yaru hoafɨmemo ra moanɨ Sisasɨmbo yürümombo nahuraiyomo ranɨ-süŋgundɨhuranɨ ai nüŋgu mbüsuwanɨ papɨ-hoafɨndɨhurɨ yahomo houmbo.
6 Perguntavam-lhe isso, a fim de pô-lo à prova e poderem acusá-lo. Jesus, porém, se inclinou para a frente e escrevia com o dedo na terra.
7 Nindou ranai ranɨhü nɨŋgomombo Sisasɨmbo düdu-düdupomaruramboyu asu ai botɨfi hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou sɨhamundɨ mbusümo moaruwai hohoanɨmokoate-mayu ranai boatei-anɨmbo nɨmoeinambo harɨmbindo-wamboane.”
7 Como eles insistissem, ergueu-se e disse-lhes: Quem de vós estiver sem pecado, seja o primeiro a lhe atirar uma pedra.
8 Yare hoafɨyupurɨ mbura asükaiyu hɨfɨnɨ piyu yimɨndɨho yimbunambo nɨmarümbo hɨfɨfihɨ sürü-sürümarandɨ.
8 Inclinando-se novamente, escrevia na terra.
9 Nindou ranai Sisas ranɨ hoafɨ hoafɨmayu ra hɨmborɨyomo houmbo ahambo hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo mamai kɨkefoefe mamai kɨkefoefeyomombo ndamefundɨ. Amoŋgohoandɨ boateiyomo ndamefundɨ. Asu Sisas yaŋgɨrɨ nüŋguane nɨmorehɨ ranai ahandɨ hɨmboahü manɨŋgo.
9 A essas palavras, sentindo-se acusados pela sua própria consciência, eles se foram retirando um por um, até o último, a começar pelos mais idosos, de sorte que Jesus ficou sozinho, com a mulher diante dele.
10 Ranɨyu asu ai botɨfi hoafɨyundühɨ yahuya, “E, nindou nda muŋgu bukürɨmefoendɨ. Asu nindou sɨhambo papɨ-hoafɨyonɨnɨmbo ra mamamboanɨ nüŋguai?” mehuamboyo.
10 Então ele se ergueu e vendo ali apenas a mulher, perguntou-lhe: Mulher, onde estão os que te acusavam? Ninguém te condenou?
11 Asu nɨmorehɨ ranai Sisasɨmbo hoafɨyondowohü yahoya, “Adükarɨ, moai nindou mamamboanɨ nüŋgu.” Asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro-amboanɨ ŋgɨrɨ sɨhambo papɨ-hoafɨndɨhanɨnɨ. Se ŋgafɨ, ŋga yowanɨ asükaiyo moaruwai hohoanɨmoyopoanɨ,” mehu.]
11 Respondeu ela: Ninguém, Senhor. Disse-lhe então Jesus: Nem eu te condeno. Vai e não tornes a pecar.
12 Asu ŋgorü-sɨmboanɨ Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Roana hɨfɨ ndanahandɨ si nɨmɨnd-anahɨ. Nindou ai wandɨ süŋgu ahu ana, ai ŋgɨrɨ nɨmbokoanɨ hoahoaŋgu wakɨndeandɨ, ŋga wanɨ. Nindou ranai koadürümbo-koadürümbo yaŋgɨrɨ nɨŋgo ranahandɨ si ra ndemündümbui,” mehu.
12 Falou-lhes outra vez Jesus: Eu sou a luz do mundo; aquele que me segue não andará em trevas, mas terá a luz da vida.
13 Ranɨyomo asu Farisi ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Seana sɨhafɨ fimbo-anafɨ hoafɨ ra weindahɨ hoafɨyafɨ arandɨ. Ranɨmboane asu sɨhafɨ hoafɨ ra ŋgɨrɨ anɨhondümbo-ndɨfeyo,” mehomondamboyu.
13 A isso, os fariseus lhe disseram: Tu dás testemunho de ti mesmo; teu testemunho não é digno de fé.
14 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Yɨnɨ, anɨhond-ane rananasɨ, roana wandɨ fimbo-anahɨ weindahɨ sɨheimbo hoafɨya arɨhandɨ. Ŋga asu wandɨ hoafɨ ranana anɨhondü hoaf-ane. Asu wandɨ hoafɨ ra nɨmboe anɨhondü hoafayo? E! Hoafɨ ra yahurai-ane. Ro fɨfɨrɨheandɨ nahanɨnɨpoedɨyahɨ tükümeheandɨ asu nahanamboyo homboayahɨ ra. Ŋga asu seana moai wandɨ ŋgoafɨ hondü ana fɨfɨrundɨ. Asu ro nahanafɨyo homboayahɨ ranamboanɨ se moai fɨfɨrundɨ.
14 Respondeu-lhes Jesus: Embora eu dê testemunho de mim mesmo, o meu testemunho é digno de fé, porque sei de onde vim e para onde vou; mas vós não sabeis de onde venho nem para onde vou.
15 Asu se hɨfɨnɨndɨ hohoanɨmo süŋgurundühɨ nindoumbo yɨboboru-rundeimb-anemo, ŋga roana moai nindou mamɨmbo amboanɨ yɨboborɨhe rɨhandɨ.
15 Vós julgais segundo a aparência; eu não julgo ninguém.
16 Ŋga asu, ro nindou daboe yɨboboarɨheandɨ ana, wandɨ yɨbobofe ra anɨhondü hondündomboe. Asu roana ro yaŋgɨrɨyahɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Ape wambo koamarɨhendɨrɨ ai ro-dɨbo ranɨ-moatükunɨ ratüpurɨyuhani.
16 E, se julgo, o meu julgamento é conforme a verdade, porque não estou sozinho, mas comigo está o Pai que me enviou.
17 Sɨhei ahɨnümbɨ hohoanɨmo yare meŋgoro. Nindou yimbu ai hoafɨ mamɨ ranahambo yɨbobo hoafefandɨ ana, ra anɨhond-ane.
17 Ora, na vossa lei está escrito: O testemunho de duas pessoas é digno de fé {Dt 19,15}.
18 Asu ro wandɨ fimbo anɨhondümbo hoafɨyahanane Ape wambo koamarɨhendɨrɨ ranai wambo anɨhondümbo hoafɨyu arandɨ,” mehuamboyei.
18 Eu dou testemunho de mim mesmo; e meu Pai, que me enviou, o dá também.
19 Asu ai Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü seiya, “Sɨhafɨ ape nahi anüŋgua?” maseiamboyu. Ranɨyu asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Seana moai wambo fɨfɨrɨhindɨrɨ asu wandɨ Apembo fɨfɨrɨhorɨ raraorɨhorɨ. Asu se wambo fɨfɨrɨhindɨrɨ-mbonana, wandɨ Apembo amboanɨ fɨfɨrɨhorɨ,” mehu.
19 Perguntaram-lhe: Onde está teu Pai? Respondeu Jesus: Não conheceis nem a mim nem a meu Pai; se me conhecêsseis, certamente conheceríeis também a meu Pai.
20 Hoafɨ Sisas ai yare hoafɨmayu ra Godɨndɨ worɨkɨmɨ aheimbo yamundearühüyu hoafɨmayu, kakɨ foarɨhi-rɨhündeimbɨ hɨpɨrɨ nɨŋgo fikɨmɨ. Sisasɨmbo kɨkɨhimɨndɨmbo si ra awi tüküfekoate-mayoa asu nindou mamai-amboanɨ ŋgɨrɨ Sisasɨmbo kɨkɨhɨndürɨmündu.
20 Estas palavras proferiu Jesus ensinando no templo, junto aos cofres de esmola. Mas ninguém o prendeu, porque ainda não era chegada a sua hora.
21 Asükaiyu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Roana ndeara ndefembo samboanahɨ, ŋga asu se wambo kokondɨhündɨrɨmboyei. Ŋga asu se sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranambo-anɨmbo ŋgei ŋgeimbo yɨfɨndeimboyei. Asu seana ŋgɨrɨ ro ahahɨ ranambe ŋgei,” mehu.
21 Jesus disse-lhes: Eu me vou, e procurar-me-eis e morrereis no vosso pecado. Para onde eu vou, vós não podeis ir.
22 Ranɨyomo asu Suda-yomondɨ bogorɨ nindou ranai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sisas ai yare hoafɨyuhɨya, ‘Seana ŋgɨrɨ ro ahahɨ ranambe ŋgei,’ mehu. Ai hoafɨ yare hoafɨmayu ra ahandɨhoarɨ hɨfokoefe yaŋgorombo yahumboyu?” mehomo.
22 Perguntavam os judeus: Será que ele se vai matar, pois diz: Para onde eu vou, vós não podeis ir?
23 Asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Seana hɨfɨnɨndɨ poed-anei, ŋga roana nɨmoamo sünambeahɨndɨ tükümeheand-anahɨ. Seana hɨfɨ ndanɨhünda tükümehind-ane, ŋga roana hɨfɨ ndanɨhünda tüküyaheambo-yahɨpoanɨ.
23 Ele lhes disse: Vós sois cá de baixo, eu sou lá de cima. Vós sois deste mundo, eu não sou deste mundo.
24 Ranɨmboanahɨ asu ro sɨheimbo hoafɨyahühɨ, seana sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranambo-anɨmbo ŋgei-ŋgeimbo yɨfɨndeimboyei masahɨ. Asu ro dɨdeahɨ se wambo anɨhondümbofe-koate-ayei ana, se sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranambo-anɨmbo ŋgei-ŋgeimbo yɨfɨndeimboyei,” mehuamboyei.
24 Por isso vos disse: morrereis no vosso pecado; porque, se não crerdes o que eu sou, morrereis no vosso pecado.
25 Asu ai düduyahindühɨ seiya, “Asu se dɨdɨyafɨ nɨmora?” maseiamboyu. Asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro sapo sɨheimbo horombo hoafɨmayahandürɨ ran-anahɨ nda. Ŋga se wambo moai anɨhondümbo-rɨhindɨrɨ.
25 Quem és tu?, perguntaram-lhe eles então. Jesus respondeu: Exatamente o que eu vos declaro.
26 Ro sɨhei hohoanɨmo ranahambo afɨndɨ hoafɨnda samboanahɨ. Süŋgunambo sɨhei hohoanɨmo yɨbobondɨheamboyahɨ. Nindou ai wambo hɨfɨna koamarɨhendɨrɨ aiana anɨhond-anisɨ. Asu ro nɨmorehɨ nindowenihɨ aheimbo hoafayahɨ ra ro ahandɨ-mayo hoafɨ hɨmborɨya heheamboanahɨ hoafayahɨ,” mehu.
26 Tenho muitas coisas a dizer e a julgar a vosso respeito, mas o que me enviou é verdadeiro e o que dele ouvi eu o digo ao mundo.
27 Asu Sisas ai ahandɨ Afɨndambo aheimbo hoafɨmayundürɨ ranɨmbo moai fɨfɨrɨhindɨ.
27 Eles, porém, não compreenderam que ele lhes falava do Pai.
28 Ranɨmboyu asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se Nindou Hondü ranahambo nɨmoamo sahorɨmɨndei botɨrɨhorühɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ fihɨ pararɨhorɨ ana, asu se ranɨ-sɨmboan-anɨmbo fɨfɨrɨndɨ-horɨmboyei. Rananɨmbo asu ropoanɨmbofe hohoanɨmoyo hefembo ratüpurɨkoate-ya arɨhandɨ ra se fɨfɨrɨndɨhimboyei. Ro hoafɨ hoafɨya arɨhandɨ ra Ape ai nafuiyundɨranane sɨheimbo ranɨ-süŋgurɨhe hoafayahandürɨ.
28 Jesus então lhes disse: Quando tiverdes levantado o Filho do Homem, então conhecereis quem sou e que nada faço de mim mesmo, mas falo do modo como o Pai me ensinou.
29 Nindou wambo hɨfɨna koamarɨhendɨrɨ ranai ŋgɨrɨ wambo hɨnɨŋgɨndeandɨrɨ, ŋga ai wandɨ fikɨmɨ nüŋgumboani, nɨne-moatükunɨ ai yifirɨyu haya hohohoanɨmoayu ra muŋguambo si ratüpurɨya arɨhandɨ,” mehu
29 Aquele que me enviou está comigo; ele não me deixou sozinho, porque faço sempre o que é do seu agrado.
30 Nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai Sisasɨndɨ hoafɨ hɨmborɨ-yei hehi ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ.
30 Tendo proferido essas palavras, muitos creram nele.
31 Ranɨyu asu Sisas ai nindou Sudahündɨ ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Asu se ro yamundɨrɨ-hendüreimbɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨyeihɨ ranɨ-süŋguarɨhindɨ ana, asu se wandɨ anɨhondü süŋgurɨhindɨ-reimbɨndeimboyei.
31 E Jesus dizia aos judeus que nele creram: Se permanecerdes na minha palavra, sereis meus verdadeiros discípulos;
32 Asu se anɨhondü hohoanɨmo ra fɨfɨrɨndɨhindanɨ asu hohoanɨmo ranai sɨheimbo aboedɨ koandɨheira ŋgeimboyei,” mehu.
32 conhecereis a verdade e a verdade vos livrará.
33 Asu Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü seiya, “Roana Abrahamɨndɨ ahuir-anefɨ. Asu roana moai nindou ŋgoründɨ moanɨ hefɨ ratüpurɨyefɨ rɨhundɨ. Nɨmboeafɨ se yɨhoefɨmbo hoafɨyafɨmunühɨ hoafɨ ranai ‘sɨheimbo aboedɨ koandɨheira ŋgeimboyei,’ masafa?” maseiamboyu.
33 Replicaram-lhe: Somos descendentes de Abraão e jamais fomos escravos de alguém. Como dizes tu: Sereis livres?
34 Ranɨyu asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Yɨnɨ, nindou muŋguambo moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ ranai moaruwai hohoanɨmo ranahandɨ moanɨ ratüpurɨyei-rɨhündeimb-anei. Ŋga ranɨmboyo ro ramasahɨ.
34 Respondeu Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: todo homem que se entrega ao pecado é seu escravo.
35 Nindou moanɨ ratüpurɨyu arandɨ ranai moai fikɨmɨnɨndɨ babɨdɨ worambe nɨmarü randɨ, ŋga wanɨ. Ŋga nindou ahandɨ nɨmorɨ ai-anɨmbo ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ babɨdɨ worambe nɨmandümbui.
35 Ora, o escravo não fica na casa para sempre, mas o filho sim, fica para sempre.
36 Ranɨmboane asu Godɨndɨ Nɨmorɨ ranai sɨheimbo aboedɨ nɨmarɨmbohünda fandɨhendüranɨ asu se aboedɨ hamɨndɨ nɨmandeimboyei.
36 Se, portanto, o Filho vos libertar, sereis verdadeiramente livres.
37 Ro sɨheimbo fɨfɨrɨhearümboanahɨ se Abrahamɨndɨ ahuir-anei. Ŋga wandɨ hoafana moai sɨhei hohoanɨmoambe nɨmarondürɨ. Ranɨmboanei asu se wambo hɨfokoefendɨrɨmbo sei hehimbo raraoayei.
37 Bem sei que sois a raça de Abraão; mas quereis matar-me, porque a minha palavra não penetra em vós.
38 Nɨnɨ-moatükunɨ ra ro wandɨ Apendɨ-mayo hoeirɨhe heheamboanahɨ sɨheimbo hoafɨyahandürɨ arɨhandɨ. Ŋga asu seana raranɨ-moatükunɨ ratüpurɨyei arɨhündɨ ra sɨhei apendɨ-mayo-ane sahümündi hehimbo ranɨ-süŋgurɨhi ratüpurɨyei arɨhündɨ,” mehu.
38 Eu falo o que vi junto de meu Pai; e vós fazeis o que aprendestes de vosso pai.
39 Asu sɨmborɨ ahambo hoafɨyahündowohü seiya, “Yɨhoefɨ ape ana Abraham-ani,” maseiamboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Asu se Abrahamɨndɨ nɨmorɨ hondümbeyei-mbonana, asu Abrahamɨndɨ hohoanɨmo ra süŋgurɨhi.
39 Nosso pai, replicaram eles, é Abraão. Disse-lhes Jesus: Se fôsseis filhos de Abraão, faríeis as obras de Abraão.
40 Ro sɨheimbo hoafɨ hondü Apendɨ-mayo hɨmborɨmayahɨ ranɨyo weindahɨ hoafɨmayahandürɨ. Rananei asu se wambo haponda hɨfokoefendɨrɨmbo sei hehimbo rarawarɨhündɨrɨ. Abraham ana moai yare ranɨ hohoanɨmoyu randɨ. Ŋga se yaŋgɨr-anei rarɨhi moaruwai hohoanɨmoayei.
40 Mas, agora, procurais tirar-me a vida, a mim que vos falei a verdade que ouvi de Deus! Isso Abraão não o fez.
41 Asu seana raranɨ-moatükunɨ ra sɨhei apemamɨ-yomondɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ süŋgurɨhündühanei,” mehuamboyei. Asu Suda ai Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü sahündoya, “Roana boagɨrɨ fɨfɨrɨfekoate nafɨ mbusümonɨndɨ nɨmorɨyefɨpoanɨ. Roana yɨhoefɨ ape mamɨ God ai yaŋgɨr-ani anüŋgu asu ro ahandɨ nɨmorɨ hond-anefɨ,” maseiamboyu.
41 Vós fazeis as obras de vosso pai. Retrucaram-lhe eles: Nós não somos filhos da fornicação; temos um só pai: Deus.
42 Asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “God ai anɨhondü sɨhei apembei-mbonana, asu se wambo aboedɨ hohoanɨmo-rɨhündɨrɨsɨ. Ŋga ro Godɨ-dɨbo nɨmboa heheamboyahɨ asu makosahɨ. Ro makosahɨ ra ropoanɨmbo hohoanɨmoya hehea kosamboyahɨpoanɨ, ŋga God ai wambo koamarɨ-hendɨramboyahɨ makosahɨ.
42 Jesus replicou: Se Deus fosse vosso pai, vós me amaríeis, porque eu saí de Deus. É dele que eu provenho, porque não vim de mim mesmo, mas foi ele quem me enviou.
43 Asu se nɨmboyei wandɨ hoafɨ ndofe fɨfɨrɨfekoate-mayeia? Asu seana ŋgɨrɨ wandɨ hoafɨ ra awi hɨmborɨndei.
43 Por que não compreendeis a minha linguagem? É porque não podeis ouvir a minha palavra.
44 Sɨhei ape ana Satan-ani. Rananei asu se sɨhei apendɨ hohoanɨmo ranɨ yaŋgɨrɨ sahümündi anɨboadei. Horombo hondü aiana nindou hɨfokoare-randeimbɨyu manüŋgu. Ranɨyu asu ai moai anɨhondü hohoanɨmo süŋgure randɨ sapo anɨhondü hohoanɨmo ra ahandɨ fiambe nɨmarɨkoate-wambo. Tɨkai hoafɨ ai hoafɨyu arandɨ ra ahandɨ hoafɨ hond-ane. Aiana nindou tɨkai hoafɨyu-randeimb-ani, ŋga ranɨmboani asu tɨkai hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndühani.
44 Vós tendes como pai o demônio e quereis fazer os desejos de vosso pai. Ele era homicida desde o princípio e não permaneceu na verdade, porque a verdade não está nele. Quando diz a mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Ŋga ro sɨheimbo anɨhondümbo hoaf-ane hoafayahandürɨ. Ranane asu se wandɨ hoafɨ ra anɨhondümbofe-koate-ayei.
45 Mas eu, porque vos digo a verdade, não me credes.
46 Sɨhei mbusümo nindou mamɨ ranai wandɨ hohoanɨmo-ambeahɨndɨ hohoanɨmo moaruwai weindahɨmandeyo wanɨmandɨyo? Asu ro anɨhondü hoafɨ hoafɨya arɨhandɨ ana, asu se nɨmboe wandɨ hoafɨ anɨhondümbofe-koate-mayeia?
46 Quem de vós me acusará de pecado? Se vos falo a verdade, por que me não credes?
47 Godɨndɨ nɨmorɨ ana Godɨndɨ hoafɨ muŋgu ra hɨmborɨyeihanei. Seana Godɨndɨ nɨmorɨyeipoanɨ. Ranɨmboanei asu se ahandɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-yei arɨhündɨ,” mehu
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus, e se vós não as ouvis é porque não sois de Deus.
48 Asu Suda ai Sisasɨmbo sɨmborɨ tɨrɨfoarɨhorɨ hoafɨyeihɨ seiya, “Roana sɨhambo rarɨhu hoafɨyahunɨnühanefɨ: ‘Seana Samariahünd-anafɨ asu sɨhafɨ fiambe moaruwai nendɨ mamɨ mbamarɨ,’ asefɨ. Ra anɨhondüyo?” maseiamboyu.
48 Responderam então os judeus: Não dizemos com razão que és samaritano, e que estás possesso de um demônio?
49 Asu Sisas ai aheimbo yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Wandɨ fiambe ana moai moaruwai nendɨ nɨmaro, ŋga wanɨ. Roana wandɨ Ape ranahambo, adükar-ani sahühanahɨ, ŋga se wambo moaruwaimbo-arɨhindɨrɨ.
49 Respondeu-lhes Jesus: Eu não estou possesso de demônio, mas honro a meu Pai. Vós, porém, me ultrajais!
50 Ro wandɨ fimbo ndürümbanahɨ yahomboyahɨpoanɨ. Ŋga Nindou mamɨ wambo ndürümbani yahombo hoafɨ yɨbobore-randeimbɨ mbanüŋgu.
50 Não busco a minha glória. Há quem a busque e ele fará justiça.
51 Ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, nindou ŋgorü ai wandɨ hoafɨ ra süŋguareandɨ ana, ai ŋgɨrɨ yɨfɨndu, ŋga wanɨ,” mehuamboyei.
51 Em verdade, em verdade vos digo: se alguém guardar a minha palavra, não verá jamais a morte.
52 Asu Suda ai hoafɨyahündowohü seiya, “Haponda ro sɨhambo anɨhondü fɨfɨrɨ-hunɨnɨmboanefɨ, sɨhafɨ fiambe moaruwai nendɨ amaronɨnɨ. Abraham yɨfɨyu asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ amboanɨ yɨfɨsafɨmemo. Ranane asu se hoafɨyafühɨya ‘Nindou mamɨ ai wandɨ hoafɨ ranɨ-süŋguareandɨ ana, ŋgɨrɨ yɨfɨndu,’ masafɨ.
52 Disseram-lhe os judeus: Agora vemos que és possuído de um demônio. Abraão morreu, e também os profetas. E tu dizes que, se alguém guardar a tua palavra, jamais provará a morte...
53 Se yaro hohoanɨmoyafühɨ sɨhefɨ amoao Abrahamɨmbo ŋgasündɨworɨmboyafɨ? Aiana sapo yɨfɨmayu rasɨ. Asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ amboanɨ ai yɨfɨmemo rasɨ. Asu se dɨdɨyafa?” maseiamboyu.
53 És acaso maior do que nosso pai Abraão? E, entretanto, ele morreu... e os profetas também. Quem pretendes ser?
54 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Asu ro wandɨhoarɨ wandɨ fimbo ‘adükar-anahɨ’ mbasahɨ-mbonana, asu ro moan-anahɨ. Ŋga wandɨ Ape aiani wambo ‘adükar-ani,’ yahu arandɨ, ŋga se hoafɨyeihɨ ‘ai yɨhoefɨ God-ani,’ asei.
54 Respondeu Jesus: Se me glorifico a mim mesmo, a minha glória não é nada; meu Pai é quem me glorifica, aquele que vós dizeis ser o vosso Deus
55 Asu seana moai ahambo fɨfɨrɨhorɨ. Ŋga roana ahambo fɨfɨrɨhinɨmboanahɨ. Asu ro hoafɨyahühɨ, ‘Roana moai fɨfɨrɨhinɨ,’ mbasahɨ-mbonana, asu ro se rawehindɨ nou tɨkai hoafɨya. Ŋga roana ahambo ndorɨhinɨ fɨfɨrɨhinɨ hehea asu ahandɨ hoafɨ ra süŋgurɨheandühanahɨ.
55 e, contudo, não o conheceis. Eu, porém, o conheço e, se dissesse que não o conheço, seria mentiroso como vós. Mas conheço-o e guardo a sua palavra.
56 Horombo sɨhei amoao Abraham ai ro tüküfembo-mayahɨ ra hoeifembo hohoanɨmoyuhü hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayu. Ai ra hoeire hayamboyu asu ahandɨ ŋgusüfo ndore küre mamaru,” mehu.
56 Abraão, vosso pai, exultou com o pensamento de ver o meu dia. Viu-o e ficou cheio de alegria.
57 Ranɨmboyei asu Suda ai Sisasɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, “Seana awi moai 50 hɨmbanɨyafɨpoanɨ, ŋga se Abrahamɨmbo hoeimarɨhinɨ asafɨ?” maseiamboyu.
57 Os judeus lhe disseram: Não tens ainda cinqüenta anos e viste Abraão!...
58 Asu Sisas ai asükaiyu aheimbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Yɨnɨ, ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ horombo hondü Abraham ai tüküfekoate-yuambeahɨyahɨ ro boatei manɨmboahɨ,” mehuamboyei
58 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: antes que Abraão fosse, eu sou.
59 Ranɨyei asu Suda ai nɨmoei hüründümo houmbo Sisasɨmbo nɨmoeinambombo mehomo, ŋga asu ai Godɨndɨ worɨ hɨnɨŋgɨre haya dɨbo ndamefiyu.
59 A essas palavras, pegaram então em pedras para lhas atirar. Jesus, porém, se ocultou e saiu do templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.