João 8

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ranɨyei asu nindou ranai ahei ŋgoafɨnambo bukürɨmehindamboyo, asu Sisas ai asükaiyu Orif Wafunambo mahafu.
1 [Depois todos foram para casa, mas Jesus foi para o monte das Oliveiras.
2 Hapoadümbo siambe asükaiyu Godɨndɨ worɨnambo mahu. Ai hu tüküfi nɨmaruane, asu nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai ahambo sowana maheiamboyu yamundɨmareandürɨ.
2 De madrugada ele voltou ao pátio do Templo, e o povo se reuniu em volta dele. Jesus estava sentado, ensinando a todos.
3 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ asu Farisi bɨdɨfɨrɨyomo ai nɨmorehɨ mamɨ hoeirundane nindowenihɨ-dɨbo serɨmɨndɨ mahoamboemo asu ai ahambo sowandümo nindou hɨmboahü mbusümo hɨnɨŋgɨmarundɨ.
3 Aí alguns mestres da Lei e fariseus levaram a Jesus uma mulher que tinha sido apanhada em adultério e a obrigaram a ficar de pé no meio de todos.
4 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Yamundo-randeimbɨ, nɨmorehɨ ranai nindou ŋgorü-dɨbo meŋgorafea asu hoeimarupɨrɨ.
4 Eles disseram: — Mestre, esta mulher foi apanhada no ato de adultério.
5 Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yare hoafɨmayo ranana yahurai-ane, ‘Nɨmorehɨ yahurai refewanɨ ana, nɨmoeinambo hɨfokoefe-ndürɨmboane.’ Ŋga asu se haponda nüŋgundo hoafɨmandafa?” mehomo.
5 De acordo com a Lei que Moisés nos deu, as mulheres adúlteras devem ser mortas a pedradas. Mas o senhor, o que é que diz sobre isso?
6 Ai hoafɨ yaru hoafɨmemo ra moanɨ Sisasɨmbo yürümombo nahuraiyomo ranɨ-süŋgundɨhuranɨ ai nüŋgu mbüsuwanɨ papɨ-hoafɨndɨhurɨ yahomo houmbo.
6 Eles fizeram essa pergunta para conseguir uma prova contra Jesus, pois queriam acusá-lo. Mas ele se abaixou e começou a escrever no chão com o dedo.
7 Nindou ranai ranɨhü nɨŋgomombo Sisasɨmbo düdu-düdupomaruramboyu asu ai botɨfi hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou sɨhamundɨ mbusümo moaruwai hohoanɨmokoate-mayu ranai boatei-anɨmbo nɨmoeinambo harɨmbindo-wamboane.”
7 Como eles continuaram a fazer a mesma pergunta, Jesus endireitou o corpo e disse a eles:
8 Yare hoafɨyupurɨ mbura asükaiyu hɨfɨnɨ piyu yimɨndɨho yimbunambo nɨmarümbo hɨfɨfihɨ sürü-sürümarandɨ.
8 Depois abaixou-se outra vez e continuou a escrever no chão.
9 Nindou ranai Sisas ranɨ hoafɨ hoafɨmayu ra hɨmborɨyomo houmbo ahambo hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo mamai kɨkefoefe mamai kɨkefoefeyomombo ndamefundɨ. Amoŋgohoandɨ boateiyomo ndamefundɨ. Asu Sisas yaŋgɨrɨ nüŋguane nɨmorehɨ ranai ahandɨ hɨmboahü manɨŋgo.
9 Quando ouviram isso, todos foram embora, um por um, começando pelos mais velhos. Ficaram só Jesus e a mulher, e ela continuou ali, de pé.
10 Ranɨyu asu ai botɨfi hoafɨyundühɨ yahuya, “E, nindou nda muŋgu bukürɨmefoendɨ. Asu nindou sɨhambo papɨ-hoafɨyonɨnɨmbo ra mamamboanɨ nüŋguai?” mehuamboyo.
10 Então Jesus endireitou o corpo e disse:
11 Asu nɨmorehɨ ranai Sisasɨmbo hoafɨyondowohü yahoya, “Adükarɨ, moai nindou mamamboanɨ nüŋgu.” Asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro-amboanɨ ŋgɨrɨ sɨhambo papɨ-hoafɨndɨhanɨnɨ. Se ŋgafɨ, ŋga yowanɨ asükaiyo moaruwai hohoanɨmoyopoanɨ,” mehu.]
11 — Ninguém, senhor! — respondeu ela. Jesus disse:
12 Asu ŋgorü-sɨmboanɨ Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Roana hɨfɨ ndanahandɨ si nɨmɨnd-anahɨ. Nindou ai wandɨ süŋgu ahu ana, ai ŋgɨrɨ nɨmbokoanɨ hoahoaŋgu wakɨndeandɨ, ŋga wanɨ. Nindou ranai koadürümbo-koadürümbo yaŋgɨrɨ nɨŋgo ranahandɨ si ra ndemündümbui,” mehu.
12 De novo Jesus começou a falar com eles e disse:
13 Ranɨyomo asu Farisi ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Seana sɨhafɨ fimbo-anafɨ hoafɨ ra weindahɨ hoafɨyafɨ arandɨ. Ranɨmboane asu sɨhafɨ hoafɨ ra ŋgɨrɨ anɨhondümbo-ndɨfeyo,” mehomondamboyu.
13 Os fariseus disseram a Jesus: — Agora você está falando a favor de você mesmo. Por isso o que você diz não tem valor.
14 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Yɨnɨ, anɨhond-ane rananasɨ, roana wandɨ fimbo-anahɨ weindahɨ sɨheimbo hoafɨya arɨhandɨ. Ŋga asu wandɨ hoafɨ ranana anɨhondü hoaf-ane. Asu wandɨ hoafɨ ra nɨmboe anɨhondü hoafayo? E! Hoafɨ ra yahurai-ane. Ro fɨfɨrɨheandɨ nahanɨnɨpoedɨyahɨ tükümeheandɨ asu nahanamboyo homboayahɨ ra. Ŋga asu seana moai wandɨ ŋgoafɨ hondü ana fɨfɨrundɨ. Asu ro nahanafɨyo homboayahɨ ranamboanɨ se moai fɨfɨrundɨ.
14 Jesus respondeu:
15 Asu se hɨfɨnɨndɨ hohoanɨmo süŋgurundühɨ nindoumbo yɨboboru-rundeimb-anemo, ŋga roana moai nindou mamɨmbo amboanɨ yɨboborɨhe rɨhandɨ.
15 Vocês julgam de modo puramente humano; mas eu não julgo ninguém.
16 Ŋga asu, ro nindou daboe yɨboboarɨheandɨ ana, wandɨ yɨbobofe ra anɨhondü hondündomboe. Asu roana ro yaŋgɨrɨyahɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Ape wambo koamarɨhendɨrɨ ai ro-dɨbo ranɨ-moatükunɨ ratüpurɨyuhani.
16 E, se eu julgar, o meu julgamento é verdadeiro porque não julgo sozinho, pois o Pai, que me enviou, está comigo.
17 Sɨhei ahɨnümbɨ hohoanɨmo yare meŋgoro. Nindou yimbu ai hoafɨ mamɨ ranahambo yɨbobo hoafefandɨ ana, ra anɨhond-ane.
17 Na
18 Asu ro wandɨ fimbo anɨhondümbo hoafɨyahanane Ape wambo koamarɨhendɨrɨ ranai wambo anɨhondümbo hoafɨyu arandɨ,” mehuamboyei.
18 Eu dou testemunho a respeito de mim mesmo, e o Pai, que me enviou, também dá testemunho a meu respeito.
19 Asu ai Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü seiya, “Sɨhafɨ ape nahi anüŋgua?” maseiamboyu. Ranɨyu asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Seana moai wambo fɨfɨrɨhindɨrɨ asu wandɨ Apembo fɨfɨrɨhorɨ raraorɨhorɨ. Asu se wambo fɨfɨrɨhindɨrɨ-mbonana, wandɨ Apembo amboanɨ fɨfɨrɨhorɨ,” mehu.
19 — Onde está o seu pai? — perguntaram. Jesus respondeu:
20 Hoafɨ Sisas ai yare hoafɨmayu ra Godɨndɨ worɨkɨmɨ aheimbo yamundearühüyu hoafɨmayu, kakɨ foarɨhi-rɨhündeimbɨ hɨpɨrɨ nɨŋgo fikɨmɨ. Sisasɨmbo kɨkɨhimɨndɨmbo si ra awi tüküfekoate-mayoa asu nindou mamai-amboanɨ ŋgɨrɨ Sisasɨmbo kɨkɨhɨndürɨmündu.
20 Jesus disse essas coisas quando estava ensinando no pátio do Templo, perto da caixa das ofertas. Ninguém o prendeu porque ainda não tinha chegado a sua hora.
21 Asükaiyu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Roana ndeara ndefembo samboanahɨ, ŋga asu se wambo kokondɨhündɨrɨmboyei. Ŋga asu se sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranambo-anɨmbo ŋgei ŋgeimbo yɨfɨndeimboyei. Asu seana ŋgɨrɨ ro ahahɨ ranambe ŋgei,” mehu.
21 Jesus disse outra vez:
22 Ranɨyomo asu Suda-yomondɨ bogorɨ nindou ranai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sisas ai yare hoafɨyuhɨya, ‘Seana ŋgɨrɨ ro ahahɨ ranambe ŋgei,’ mehu. Ai hoafɨ yare hoafɨmayu ra ahandɨhoarɨ hɨfokoefe yaŋgorombo yahumboyu?” mehomo.
22 Os líderes judeus disseram: — Ele diz que nós não podemos ir para onde ele vai! Será que ele vai se matar?
23 Asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Seana hɨfɨnɨndɨ poed-anei, ŋga roana nɨmoamo sünambeahɨndɨ tükümeheand-anahɨ. Seana hɨfɨ ndanɨhünda tükümehind-ane, ŋga roana hɨfɨ ndanɨhünda tüküyaheambo-yahɨpoanɨ.
23 Jesus continuou:
24 Ranɨmboanahɨ asu ro sɨheimbo hoafɨyahühɨ, seana sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranambo-anɨmbo ŋgei-ŋgeimbo yɨfɨndeimboyei masahɨ. Asu ro dɨdeahɨ se wambo anɨhondümbofe-koate-ayei ana, se sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranambo-anɨmbo ŋgei-ŋgeimbo yɨfɨndeimboyei,” mehuamboyei.
24 Por isso eu disse que vocês vão morrer sem o perdão dos seus pecados. De fato, morrerão sem o perdão dos seus pecados se não crerem que “
25 Asu ai düduyahindühɨ seiya, “Asu se dɨdɨyafɨ nɨmora?” maseiamboyu. Asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro sapo sɨheimbo horombo hoafɨmayahandürɨ ran-anahɨ nda. Ŋga se wambo moai anɨhondümbo-rɨhindɨrɨ.
25 — Quem é você? — perguntaram a Jesus. Ele respondeu:
26 Ro sɨhei hohoanɨmo ranahambo afɨndɨ hoafɨnda samboanahɨ. Süŋgunambo sɨhei hohoanɨmo yɨbobondɨheamboyahɨ. Nindou ai wambo hɨfɨna koamarɨhendɨrɨ aiana anɨhond-anisɨ. Asu ro nɨmorehɨ nindowenihɨ aheimbo hoafayahɨ ra ro ahandɨ-mayo hoafɨ hɨmborɨya heheamboanahɨ hoafayahɨ,” mehu.
26 Existem muitas coisas a respeito de vocês das quais eu preciso falar e as quais eu preciso julgar. Porém quem me enviou é verdadeiro, e eu digo ao mundo somente o que ele me disse.
27 Asu Sisas ai ahandɨ Afɨndambo aheimbo hoafɨmayundürɨ ranɨmbo moai fɨfɨrɨhindɨ.
27 Eles não entenderam que ele estava falando a respeito do Pai.
28 Ranɨmboyu asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se Nindou Hondü ranahambo nɨmoamo sahorɨmɨndei botɨrɨhorühɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ fihɨ pararɨhorɨ ana, asu se ranɨ-sɨmboan-anɨmbo fɨfɨrɨndɨ-horɨmboyei. Rananɨmbo asu ropoanɨmbofe hohoanɨmoyo hefembo ratüpurɨkoate-ya arɨhandɨ ra se fɨfɨrɨndɨhimboyei. Ro hoafɨ hoafɨya arɨhandɨ ra Ape ai nafuiyundɨranane sɨheimbo ranɨ-süŋgurɨhe hoafayahandürɨ.
28 Por isso Jesus disse:
29 Nindou wambo hɨfɨna koamarɨhendɨrɨ ranai ŋgɨrɨ wambo hɨnɨŋgɨndeandɨrɨ, ŋga ai wandɨ fikɨmɨ nüŋgumboani, nɨne-moatükunɨ ai yifirɨyu haya hohohoanɨmoayu ra muŋguambo si ratüpurɨya arɨhandɨ,” mehu
29 Quem me enviou está comigo e não me deixou sozinho, pois faço sempre o que lhe agrada.
30 Nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai Sisasɨndɨ hoafɨ hɨmborɨ-yei hehi ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ.
30 Quando Jesus disse isso, muitos creram nele.
31 Ranɨyu asu Sisas ai nindou Sudahündɨ ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Asu se ro yamundɨrɨ-hendüreimbɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨyeihɨ ranɨ-süŋguarɨhindɨ ana, asu se wandɨ anɨhondü süŋgurɨhindɨ-reimbɨndeimboyei.
31 Então Jesus disse para os que creram nele:
32 Asu se anɨhondü hohoanɨmo ra fɨfɨrɨndɨhindanɨ asu hohoanɨmo ranai sɨheimbo aboedɨ koandɨheira ŋgeimboyei,” mehu.
32 e conhecerão a verdade, e a verdade os libertará.
33 Asu Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü seiya, “Roana Abrahamɨndɨ ahuir-anefɨ. Asu roana moai nindou ŋgoründɨ moanɨ hefɨ ratüpurɨyefɨ rɨhundɨ. Nɨmboeafɨ se yɨhoefɨmbo hoafɨyafɨmunühɨ hoafɨ ranai ‘sɨheimbo aboedɨ koandɨheira ŋgeimboyei,’ masafa?” maseiamboyu.
33 Eles responderam: — Nós somos descendentes de Abraão e nunca fomos escravos de ninguém. Como é que você diz que ficaremos livres?
34 Ranɨyu asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Yɨnɨ, nindou muŋguambo moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ ranai moaruwai hohoanɨmo ranahandɨ moanɨ ratüpurɨyei-rɨhündeimb-anei. Ŋga ranɨmboyo ro ramasahɨ.
34 Jesus disse a eles:
35 Nindou moanɨ ratüpurɨyu arandɨ ranai moai fikɨmɨnɨndɨ babɨdɨ worambe nɨmarü randɨ, ŋga wanɨ. Ŋga nindou ahandɨ nɨmorɨ ai-anɨmbo ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ babɨdɨ worambe nɨmandümbui.
35 O escravo não fica sempre com a família, mas o filho sempre faz parte da família.
36 Ranɨmboane asu Godɨndɨ Nɨmorɨ ranai sɨheimbo aboedɨ nɨmarɨmbohünda fandɨhendüranɨ asu se aboedɨ hamɨndɨ nɨmandeimboyei.
36 Se o Filho os libertar, vocês serão, de fato, livres.
37 Ro sɨheimbo fɨfɨrɨhearümboanahɨ se Abrahamɨndɨ ahuir-anei. Ŋga wandɨ hoafana moai sɨhei hohoanɨmoambe nɨmarondürɨ. Ranɨmboanei asu se wambo hɨfokoefendɨrɨmbo sei hehimbo raraoayei.
37 Eu sei que vocês são descendentes de Abraão; porém estão tentando me matar porque não aceitam os meus ensinamentos.
38 Nɨnɨ-moatükunɨ ra ro wandɨ Apendɨ-mayo hoeirɨhe heheamboanahɨ sɨheimbo hoafɨyahandürɨ arɨhandɨ. Ŋga asu seana raranɨ-moatükunɨ ratüpurɨyei arɨhündɨ ra sɨhei apendɨ-mayo-ane sahümündi hehimbo ranɨ-süŋgurɨhi ratüpurɨyei arɨhündɨ,” mehu.
38 Eu falo das coisas que o meu Pai me mostrou, mas vocês fazem o que aprenderam com o pai de vocês.
39 Asu sɨmborɨ ahambo hoafɨyahündowohü seiya, “Yɨhoefɨ ape ana Abraham-ani,” maseiamboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Asu se Abrahamɨndɨ nɨmorɨ hondümbeyei-mbonana, asu Abrahamɨndɨ hohoanɨmo ra süŋgurɨhi.
39 — O nosso pai é Abraão! — responderam eles. Então Jesus disse:
40 Ro sɨheimbo hoafɨ hondü Apendɨ-mayo hɨmborɨmayahɨ ranɨyo weindahɨ hoafɨmayahandürɨ. Rananei asu se wambo haponda hɨfokoefendɨrɨmbo sei hehimbo rarawarɨhündɨrɨ. Abraham ana moai yare ranɨ hohoanɨmoyu randɨ. Ŋga se yaŋgɨr-anei rarɨhi moaruwai hohoanɨmoayei.
40 Mas eu lhes tenho dito a verdade que ouvi de Deus, e assim mesmo vocês estão tentando me matar. Abraão nunca fez uma coisa assim!
41 Asu seana raranɨ-moatükunɨ ra sɨhei apemamɨ-yomondɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ süŋgurɨhündühanei,” mehuamboyei. Asu Suda ai Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü sahündoya, “Roana boagɨrɨ fɨfɨrɨfekoate nafɨ mbusümonɨndɨ nɨmorɨyefɨpoanɨ. Roana yɨhoefɨ ape mamɨ God ai yaŋgɨr-ani anüŋgu asu ro ahandɨ nɨmorɨ hond-anefɨ,” maseiamboyu.
41 Vocês estão fazendo o que o pai de vocês fez. Eles responderam: — Nós não somos filhos ilegítimos; nós temos um Pai, que é Deus!
42 Asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “God ai anɨhondü sɨhei apembei-mbonana, asu se wambo aboedɨ hohoanɨmo-rɨhündɨrɨsɨ. Ŋga ro Godɨ-dɨbo nɨmboa heheamboyahɨ asu makosahɨ. Ro makosahɨ ra ropoanɨmbo hohoanɨmoya hehea kosamboyahɨpoanɨ, ŋga God ai wambo koamarɨ-hendɨramboyahɨ makosahɨ.
42 Jesus disse a eles:
43 Asu se nɨmboyei wandɨ hoafɨ ndofe fɨfɨrɨfekoate-mayeia? Asu seana ŋgɨrɨ wandɨ hoafɨ ra awi hɨmborɨndei.
43 Por que é que vocês não entendem o que eu digo? É porque não querem ouvir a minha mensagem.
44 Sɨhei ape ana Satan-ani. Rananei asu se sɨhei apendɨ hohoanɨmo ranɨ yaŋgɨrɨ sahümündi anɨboadei. Horombo hondü aiana nindou hɨfokoare-randeimbɨyu manüŋgu. Ranɨyu asu ai moai anɨhondü hohoanɨmo süŋgure randɨ sapo anɨhondü hohoanɨmo ra ahandɨ fiambe nɨmarɨkoate-wambo. Tɨkai hoafɨ ai hoafɨyu arandɨ ra ahandɨ hoafɨ hond-ane. Aiana nindou tɨkai hoafɨyu-randeimb-ani, ŋga ranɨmboani asu tɨkai hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndühani.
44 Vocês são filhos do Diabo e querem fazer o que o pai de vocês quer. Desde a criação do mundo ele foi assassino e nunca esteve do lado da verdade porque nele não existe verdade. Quando o Diabo mente, está apenas fazendo o que é o seu costume, pois é mentiroso e é o pai de todas as mentiras.
45 Ŋga ro sɨheimbo anɨhondümbo hoaf-ane hoafayahandürɨ. Ranane asu se wandɨ hoafɨ ra anɨhondümbofe-koate-ayei.
45 Mas, porque eu digo a verdade, vocês não creem em mim.
46 Sɨhei mbusümo nindou mamɨ ranai wandɨ hohoanɨmo-ambeahɨndɨ hohoanɨmo moaruwai weindahɨmandeyo wanɨmandɨyo? Asu ro anɨhondü hoafɨ hoafɨya arɨhandɨ ana, asu se nɨmboe wandɨ hoafɨ anɨhondümbofe-koate-mayeia?
46 Qual de vocês pode provar que eu tenho algum pecado? Se digo a verdade, por que não creem em mim?
47 Godɨndɨ nɨmorɨ ana Godɨndɨ hoafɨ muŋgu ra hɨmborɨyeihanei. Seana Godɨndɨ nɨmorɨyeipoanɨ. Ranɨmboanei asu se ahandɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-yei arɨhündɨ,” mehu
47 A pessoa que é de Deus escuta as palavras de Deus. Vocês não escutam as palavras de Deus porque vocês não são dele.
48 Asu Suda ai Sisasɨmbo sɨmborɨ tɨrɨfoarɨhorɨ hoafɨyeihɨ seiya, “Roana sɨhambo rarɨhu hoafɨyahunɨnühanefɨ: ‘Seana Samariahünd-anafɨ asu sɨhafɨ fiambe moaruwai nendɨ mamɨ mbamarɨ,’ asefɨ. Ra anɨhondüyo?” maseiamboyu.
48 Eles disseram a Jesus: — Por acaso não temos razão quando dizemos que você é
49 Asu Sisas ai aheimbo yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Wandɨ fiambe ana moai moaruwai nendɨ nɨmaro, ŋga wanɨ. Roana wandɨ Ape ranahambo, adükar-ani sahühanahɨ, ŋga se wambo moaruwaimbo-arɨhindɨrɨ.
49 Jesus respondeu:
50 Ro wandɨ fimbo ndürümbanahɨ yahomboyahɨpoanɨ. Ŋga Nindou mamɨ wambo ndürümbani yahombo hoafɨ yɨbobore-randeimbɨ mbanüŋgu.
50 Não procuro conseguir elogios para mim mesmo; mas existe alguém que procura consegui-los para mim, e ele é o Juiz.
51 Ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, nindou ŋgorü ai wandɨ hoafɨ ra süŋguareandɨ ana, ai ŋgɨrɨ yɨfɨndu, ŋga wanɨ,” mehuamboyei.
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem obedecer aos meus ensinamentos não morrerá nunca.
52 Asu Suda ai hoafɨyahündowohü seiya, “Haponda ro sɨhambo anɨhondü fɨfɨrɨ-hunɨnɨmboanefɨ, sɨhafɨ fiambe moaruwai nendɨ amaronɨnɨ. Abraham yɨfɨyu asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ amboanɨ yɨfɨsafɨmemo. Ranane asu se hoafɨyafühɨya ‘Nindou mamɨ ai wandɨ hoafɨ ranɨ-süŋguareandɨ ana, ŋgɨrɨ yɨfɨndu,’ masafɨ.
52 Então eles disseram: — Agora temos a certeza de que você está dominado por um demônio! Abraão e todos os
53 Se yaro hohoanɨmoyafühɨ sɨhefɨ amoao Abrahamɨmbo ŋgasündɨworɨmboyafɨ? Aiana sapo yɨfɨmayu rasɨ. Asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ amboanɨ ai yɨfɨmemo rasɨ. Asu se dɨdɨyafa?” maseiamboyu.
53 Será que você é mais importante do que Abraão, o nosso pai, que morreu? E os profetas também morreram! Quem você pensa que é?
54 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Asu ro wandɨhoarɨ wandɨ fimbo ‘adükar-anahɨ’ mbasahɨ-mbonana, asu ro moan-anahɨ. Ŋga wandɨ Ape aiani wambo ‘adükar-ani,’ yahu arandɨ, ŋga se hoafɨyeihɨ ‘ai yɨhoefɨ God-ani,’ asei.
54 Ele respondeu:
55 Asu seana moai ahambo fɨfɨrɨhorɨ. Ŋga roana ahambo fɨfɨrɨhinɨmboanahɨ. Asu ro hoafɨyahühɨ, ‘Roana moai fɨfɨrɨhinɨ,’ mbasahɨ-mbonana, asu ro se rawehindɨ nou tɨkai hoafɨya. Ŋga roana ahambo ndorɨhinɨ fɨfɨrɨhinɨ hehea asu ahandɨ hoafɨ ra süŋgurɨheandühanahɨ.
55 Vocês nunca conheceram a Deus, mas eu o conheço. Se eu disser que não o conheço, serei mentiroso como vocês; mas eu o conheço e obedeço ao que ele manda.
56 Horombo sɨhei amoao Abraham ai ro tüküfembo-mayahɨ ra hoeifembo hohoanɨmoyuhü hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayu. Ai ra hoeire hayamboyu asu ahandɨ ŋgusüfo ndore küre mamaru,” mehu.
56 Abraão, o pai de vocês, ficou alegre ao ver o tempo da minha vinda. Ele viu esse tempo e ficou feliz.
57 Ranɨmboyei asu Suda ai Sisasɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, “Seana awi moai 50 hɨmbanɨyafɨpoanɨ, ŋga se Abrahamɨmbo hoeimarɨhinɨ asafɨ?” maseiamboyu.
57 — Você não tem nem cinquenta anos e viu Abraão? — perguntaram eles.
58 Asu Sisas ai asükaiyu aheimbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Yɨnɨ, ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ horombo hondü Abraham ai tüküfekoate-yuambeahɨyahɨ ro boatei manɨmboahɨ,” mehuamboyei
58 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: antes de Abraão nascer, “ — respondeu Jesus.
59 Ranɨyei asu Suda ai nɨmoei hüründümo houmbo Sisasɨmbo nɨmoeinambombo mehomo, ŋga asu ai Godɨndɨ worɨ hɨnɨŋgɨre haya dɨbo ndamefiyu.
59 Então eles pegaram pedras para atirar em Jesus, mas ele se escondeu e saiu do pátio do Templo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.