João 8
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA
1 Ranɨyei asu nindou ranai ahei ŋgoafɨnambo bukürɨmehindamboyo, asu Sisas ai asükaiyu Orif Wafunambo mahafu.
1 Jesus, entretanto, foi para o monte das Oliveiras.
2 Hapoadümbo siambe asükaiyu Godɨndɨ worɨnambo mahu. Ai hu tüküfi nɨmaruane, asu nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai ahambo sowana maheiamboyu yamundɨmareandürɨ.
2 De madrugada, voltou novamente para o templo, e todo o povo ia ter com ele; e, assentado, os ensinava.
3 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ asu Farisi bɨdɨfɨrɨyomo ai nɨmorehɨ mamɨ hoeirundane nindowenihɨ-dɨbo serɨmɨndɨ mahoamboemo asu ai ahambo sowandümo nindou hɨmboahü mbusümo hɨnɨŋgɨmarundɨ.
3 Os escribas e fariseus trouxeram à sua presença uma mulher surpreendida em adultério e, fazendo-a ficar de pé no meio de todos,
4 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Yamundo-randeimbɨ, nɨmorehɨ ranai nindou ŋgorü-dɨbo meŋgorafea asu hoeimarupɨrɨ.
4 disseram a Jesus: Mestre, esta mulher foi apanhada em flagrante adultério.
5 Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yare hoafɨmayo ranana yahurai-ane, ‘Nɨmorehɨ yahurai refewanɨ ana, nɨmoeinambo hɨfokoefe-ndürɨmboane.’ Ŋga asu se haponda nüŋgundo hoafɨmandafa?” mehomo.
5 E na lei nos mandou Moisés que tais mulheres sejam apedrejadas; tu, pois, que dizes?
6 Ai hoafɨ yaru hoafɨmemo ra moanɨ Sisasɨmbo yürümombo nahuraiyomo ranɨ-süŋgundɨhuranɨ ai nüŋgu mbüsuwanɨ papɨ-hoafɨndɨhurɨ yahomo houmbo.
6 Isto diziam eles tentando-o, para terem de que o acusar. Mas Jesus, inclinando-se, escrevia na terra com o dedo.
7 Nindou ranai ranɨhü nɨŋgomombo Sisasɨmbo düdu-düdupomaruramboyu asu ai botɨfi hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou sɨhamundɨ mbusümo moaruwai hohoanɨmokoate-mayu ranai boatei-anɨmbo nɨmoeinambo harɨmbindo-wamboane.”
7 Como insistissem na pergunta, Jesus se levantou e lhes disse: Aquele que dentre vós estiver sem pecado seja o primeiro que lhe atire pedra.
8 Yare hoafɨyupurɨ mbura asükaiyu hɨfɨnɨ piyu yimɨndɨho yimbunambo nɨmarümbo hɨfɨfihɨ sürü-sürümarandɨ.
8 E, tornando a inclinar-se, continuou a escrever no chão.
9 Nindou ranai Sisas ranɨ hoafɨ hoafɨmayu ra hɨmborɨyomo houmbo ahambo hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo mamai kɨkefoefe mamai kɨkefoefeyomombo ndamefundɨ. Amoŋgohoandɨ boateiyomo ndamefundɨ. Asu Sisas yaŋgɨrɨ nüŋguane nɨmorehɨ ranai ahandɨ hɨmboahü manɨŋgo.
9 Mas, ouvindo eles esta resposta e acusados pela própria consciência, foram-se retirando um por um, a começar pelos mais velhos até aos últimos, ficando só Jesus e a mulher no meio onde estava.
10 Ranɨyu asu ai botɨfi hoafɨyundühɨ yahuya, “E, nindou nda muŋgu bukürɨmefoendɨ. Asu nindou sɨhambo papɨ-hoafɨyonɨnɨmbo ra mamamboanɨ nüŋguai?” mehuamboyo.
10 Erguendo-se Jesus e não vendo a ninguém mais além da mulher, perguntou-lhe: Mulher, onde estão aqueles teus acusadores? Ninguém te condenou?
11 Asu nɨmorehɨ ranai Sisasɨmbo hoafɨyondowohü yahoya, “Adükarɨ, moai nindou mamamboanɨ nüŋgu.” Asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro-amboanɨ ŋgɨrɨ sɨhambo papɨ-hoafɨndɨhanɨnɨ. Se ŋgafɨ, ŋga yowanɨ asükaiyo moaruwai hohoanɨmoyopoanɨ,” mehu.]
11 Respondeu ela: Ninguém, Senhor! Então, lhe disse Jesus: Nem eu tampouco te condeno; vai e não peques mais.]
12 Asu ŋgorü-sɨmboanɨ Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Roana hɨfɨ ndanahandɨ si nɨmɨnd-anahɨ. Nindou ai wandɨ süŋgu ahu ana, ai ŋgɨrɨ nɨmbokoanɨ hoahoaŋgu wakɨndeandɨ, ŋga wanɨ. Nindou ranai koadürümbo-koadürümbo yaŋgɨrɨ nɨŋgo ranahandɨ si ra ndemündümbui,” mehu.
12 De novo, lhes falava Jesus, dizendo: Eu sou a luz do mundo; quem me segue não andará nas trevas; pelo contrário, terá a luz da vida.
13 Ranɨyomo asu Farisi ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Seana sɨhafɨ fimbo-anafɨ hoafɨ ra weindahɨ hoafɨyafɨ arandɨ. Ranɨmboane asu sɨhafɨ hoafɨ ra ŋgɨrɨ anɨhondümbo-ndɨfeyo,” mehomondamboyu.
13 Então, lhe objetaram os fariseus: Tu dás testemunho de ti mesmo; logo, o teu testemunho não é verdadeiro.
14 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Yɨnɨ, anɨhond-ane rananasɨ, roana wandɨ fimbo-anahɨ weindahɨ sɨheimbo hoafɨya arɨhandɨ. Ŋga asu wandɨ hoafɨ ranana anɨhondü hoaf-ane. Asu wandɨ hoafɨ ra nɨmboe anɨhondü hoafayo? E! Hoafɨ ra yahurai-ane. Ro fɨfɨrɨheandɨ nahanɨnɨpoedɨyahɨ tükümeheandɨ asu nahanamboyo homboayahɨ ra. Ŋga asu seana moai wandɨ ŋgoafɨ hondü ana fɨfɨrundɨ. Asu ro nahanafɨyo homboayahɨ ranamboanɨ se moai fɨfɨrundɨ.
14 Respondeu Jesus e disse-lhes: Posto que eu testifico de mim mesmo, o meu testemunho é verdadeiro, porque sei donde vim e para onde vou; mas vós não sabeis donde venho, nem para onde vou.
15 Asu se hɨfɨnɨndɨ hohoanɨmo süŋgurundühɨ nindoumbo yɨboboru-rundeimb-anemo, ŋga roana moai nindou mamɨmbo amboanɨ yɨboborɨhe rɨhandɨ.
15 Vós julgais segundo a carne, eu a ninguém julgo.
16 Ŋga asu, ro nindou daboe yɨboboarɨheandɨ ana, wandɨ yɨbobofe ra anɨhondü hondündomboe. Asu roana ro yaŋgɨrɨyahɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Ape wambo koamarɨhendɨrɨ ai ro-dɨbo ranɨ-moatükunɨ ratüpurɨyuhani.
16 Se eu julgo, o meu juízo é verdadeiro, porque não sou eu só, porém eu e aquele que me enviou.
17 Sɨhei ahɨnümbɨ hohoanɨmo yare meŋgoro. Nindou yimbu ai hoafɨ mamɨ ranahambo yɨbobo hoafefandɨ ana, ra anɨhond-ane.
17 Também na vossa lei está escrito que o testemunho de duas pessoas é verdadeiro.
18 Asu ro wandɨ fimbo anɨhondümbo hoafɨyahanane Ape wambo koamarɨhendɨrɨ ranai wambo anɨhondümbo hoafɨyu arandɨ,” mehuamboyei.
18 Eu testifico de mim mesmo, e o Pai, que me enviou, também testifica de mim.
19 Asu ai Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü seiya, “Sɨhafɨ ape nahi anüŋgua?” maseiamboyu. Ranɨyu asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Seana moai wambo fɨfɨrɨhindɨrɨ asu wandɨ Apembo fɨfɨrɨhorɨ raraorɨhorɨ. Asu se wambo fɨfɨrɨhindɨrɨ-mbonana, wandɨ Apembo amboanɨ fɨfɨrɨhorɨ,” mehu.
19 Então, eles lhe perguntaram: Onde está teu Pai? Respondeu Jesus: Não me conheceis a mim nem a meu Pai; se conhecêsseis a mim, também conheceríeis a meu Pai.
20 Hoafɨ Sisas ai yare hoafɨmayu ra Godɨndɨ worɨkɨmɨ aheimbo yamundearühüyu hoafɨmayu, kakɨ foarɨhi-rɨhündeimbɨ hɨpɨrɨ nɨŋgo fikɨmɨ. Sisasɨmbo kɨkɨhimɨndɨmbo si ra awi tüküfekoate-mayoa asu nindou mamai-amboanɨ ŋgɨrɨ Sisasɨmbo kɨkɨhɨndürɨmündu.
20 Proferiu ele estas palavras no lugar do gazofilácio, quando ensinava no templo; e ninguém o prendeu, porque não era ainda chegada a sua hora.
21 Asükaiyu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Roana ndeara ndefembo samboanahɨ, ŋga asu se wambo kokondɨhündɨrɨmboyei. Ŋga asu se sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranambo-anɨmbo ŋgei ŋgeimbo yɨfɨndeimboyei. Asu seana ŋgɨrɨ ro ahahɨ ranambe ŋgei,” mehu.
21 De outra feita, lhes falou, dizendo: Vou retirar-me, e vós me procurareis, mas perecereis no vosso pecado; para onde eu vou vós não podeis ir.
22 Ranɨyomo asu Suda-yomondɨ bogorɨ nindou ranai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sisas ai yare hoafɨyuhɨya, ‘Seana ŋgɨrɨ ro ahahɨ ranambe ŋgei,’ mehu. Ai hoafɨ yare hoafɨmayu ra ahandɨhoarɨ hɨfokoefe yaŋgorombo yahumboyu?” mehomo.
22 Então, diziam os judeus: Terá ele, acaso, a intenção de suicidar-se? Porque diz: Para onde eu vou vós não podeis ir.
23 Asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Seana hɨfɨnɨndɨ poed-anei, ŋga roana nɨmoamo sünambeahɨndɨ tükümeheand-anahɨ. Seana hɨfɨ ndanɨhünda tükümehind-ane, ŋga roana hɨfɨ ndanɨhünda tüküyaheambo-yahɨpoanɨ.
23 E prosseguiu: Vós sois cá de baixo, eu sou lá de cima; vós sois deste mundo, eu deste mundo não sou.
24 Ranɨmboanahɨ asu ro sɨheimbo hoafɨyahühɨ, seana sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranambo-anɨmbo ŋgei-ŋgeimbo yɨfɨndeimboyei masahɨ. Asu ro dɨdeahɨ se wambo anɨhondümbofe-koate-ayei ana, se sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranambo-anɨmbo ŋgei-ŋgeimbo yɨfɨndeimboyei,” mehuamboyei.
24 Por isso, eu vos disse que morrereis nos vossos pecados; porque, se não crerdes que
25 Asu ai düduyahindühɨ seiya, “Asu se dɨdɨyafɨ nɨmora?” maseiamboyu. Asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro sapo sɨheimbo horombo hoafɨmayahandürɨ ran-anahɨ nda. Ŋga se wambo moai anɨhondümbo-rɨhindɨrɨ.
25 Então, lhe perguntaram: Quem és tu? Respondeu-lhes Jesus: Que é que desde o princípio vos tenho dito?
26 Ro sɨhei hohoanɨmo ranahambo afɨndɨ hoafɨnda samboanahɨ. Süŋgunambo sɨhei hohoanɨmo yɨbobondɨheamboyahɨ. Nindou ai wambo hɨfɨna koamarɨhendɨrɨ aiana anɨhond-anisɨ. Asu ro nɨmorehɨ nindowenihɨ aheimbo hoafayahɨ ra ro ahandɨ-mayo hoafɨ hɨmborɨya heheamboanahɨ hoafayahɨ,” mehu.
26 Muitas coisas tenho para dizer a vosso respeito e vos julgar; porém aquele que me enviou é verdadeiro, de modo que as coisas que dele tenho ouvido, essas digo ao mundo.
27 Asu Sisas ai ahandɨ Afɨndambo aheimbo hoafɨmayundürɨ ranɨmbo moai fɨfɨrɨhindɨ.
27 Eles, porém, não atinaram que lhes falava do Pai.
28 Ranɨmboyu asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se Nindou Hondü ranahambo nɨmoamo sahorɨmɨndei botɨrɨhorühɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ fihɨ pararɨhorɨ ana, asu se ranɨ-sɨmboan-anɨmbo fɨfɨrɨndɨ-horɨmboyei. Rananɨmbo asu ropoanɨmbofe hohoanɨmoyo hefembo ratüpurɨkoate-ya arɨhandɨ ra se fɨfɨrɨndɨhimboyei. Ro hoafɨ hoafɨya arɨhandɨ ra Ape ai nafuiyundɨranane sɨheimbo ranɨ-süŋgurɨhe hoafayahandürɨ.
28 Disse-lhes, pois, Jesus: Quando levantardes o Filho do Homem, então, sabereis que
29 Nindou wambo hɨfɨna koamarɨhendɨrɨ ranai ŋgɨrɨ wambo hɨnɨŋgɨndeandɨrɨ, ŋga ai wandɨ fikɨmɨ nüŋgumboani, nɨne-moatükunɨ ai yifirɨyu haya hohohoanɨmoayu ra muŋguambo si ratüpurɨya arɨhandɨ,” mehu
29 E aquele que me enviou está comigo, não me deixou só, porque eu faço sempre o que lhe agrada.
30 Nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai Sisasɨndɨ hoafɨ hɨmborɨ-yei hehi ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ.
30 Ditas estas coisas, muitos creram nele.
31 Ranɨyu asu Sisas ai nindou Sudahündɨ ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Asu se ro yamundɨrɨ-hendüreimbɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨyeihɨ ranɨ-süŋguarɨhindɨ ana, asu se wandɨ anɨhondü süŋgurɨhindɨ-reimbɨndeimboyei.
31 Disse, pois, Jesus aos judeus que haviam crido nele: Se vós permanecerdes na minha palavra, sois verdadeiramente meus discípulos;
32 Asu se anɨhondü hohoanɨmo ra fɨfɨrɨndɨhindanɨ asu hohoanɨmo ranai sɨheimbo aboedɨ koandɨheira ŋgeimboyei,” mehu.
32 e conhecereis a verdade, e a verdade vos libertará.
33 Asu Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü seiya, “Roana Abrahamɨndɨ ahuir-anefɨ. Asu roana moai nindou ŋgoründɨ moanɨ hefɨ ratüpurɨyefɨ rɨhundɨ. Nɨmboeafɨ se yɨhoefɨmbo hoafɨyafɨmunühɨ hoafɨ ranai ‘sɨheimbo aboedɨ koandɨheira ŋgeimboyei,’ masafa?” maseiamboyu.
33 Responderam-lhe: Somos descendência de Abraão e jamais fomos escravos de alguém; como dizes tu: Sereis livres?
34 Ranɨyu asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Yɨnɨ, nindou muŋguambo moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ ranai moaruwai hohoanɨmo ranahandɨ moanɨ ratüpurɨyei-rɨhündeimb-anei. Ŋga ranɨmboyo ro ramasahɨ.
34 Replicou-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: todo o que comete pecado é escravo do pecado.
35 Nindou moanɨ ratüpurɨyu arandɨ ranai moai fikɨmɨnɨndɨ babɨdɨ worambe nɨmarü randɨ, ŋga wanɨ. Ŋga nindou ahandɨ nɨmorɨ ai-anɨmbo ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ babɨdɨ worambe nɨmandümbui.
35 O escravo não fica sempre na casa; o filho, sim, para sempre.
36 Ranɨmboane asu Godɨndɨ Nɨmorɨ ranai sɨheimbo aboedɨ nɨmarɨmbohünda fandɨhendüranɨ asu se aboedɨ hamɨndɨ nɨmandeimboyei.
36 Se, pois, o Filho vos libertar, verdadeiramente sereis livres.
37 Ro sɨheimbo fɨfɨrɨhearümboanahɨ se Abrahamɨndɨ ahuir-anei. Ŋga wandɨ hoafana moai sɨhei hohoanɨmoambe nɨmarondürɨ. Ranɨmboanei asu se wambo hɨfokoefendɨrɨmbo sei hehimbo raraoayei.
37 Bem sei que sois descendência de Abraão; contudo, procurais matar-me, porque a minha palavra não está em vós.
38 Nɨnɨ-moatükunɨ ra ro wandɨ Apendɨ-mayo hoeirɨhe heheamboanahɨ sɨheimbo hoafɨyahandürɨ arɨhandɨ. Ŋga asu seana raranɨ-moatükunɨ ratüpurɨyei arɨhündɨ ra sɨhei apendɨ-mayo-ane sahümündi hehimbo ranɨ-süŋgurɨhi ratüpurɨyei arɨhündɨ,” mehu.
38 Eu falo das coisas que vi junto de meu Pai; vós, porém, fazeis o que vistes em vosso pai.
39 Asu sɨmborɨ ahambo hoafɨyahündowohü seiya, “Yɨhoefɨ ape ana Abraham-ani,” maseiamboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Asu se Abrahamɨndɨ nɨmorɨ hondümbeyei-mbonana, asu Abrahamɨndɨ hohoanɨmo ra süŋgurɨhi.
39 Então, lhe responderam: Nosso pai é Abraão. Disse-lhes Jesus: Se sois filhos de Abraão, praticai as obras de Abraão.
40 Ro sɨheimbo hoafɨ hondü Apendɨ-mayo hɨmborɨmayahɨ ranɨyo weindahɨ hoafɨmayahandürɨ. Rananei asu se wambo haponda hɨfokoefendɨrɨmbo sei hehimbo rarawarɨhündɨrɨ. Abraham ana moai yare ranɨ hohoanɨmoyu randɨ. Ŋga se yaŋgɨr-anei rarɨhi moaruwai hohoanɨmoayei.
40 Mas agora procurais matar-me, a mim que vos tenho falado a verdade que ouvi de Deus; assim não procedeu Abraão.
41 Asu seana raranɨ-moatükunɨ ra sɨhei apemamɨ-yomondɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ süŋgurɨhündühanei,” mehuamboyei. Asu Suda ai Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü sahündoya, “Roana boagɨrɨ fɨfɨrɨfekoate nafɨ mbusümonɨndɨ nɨmorɨyefɨpoanɨ. Roana yɨhoefɨ ape mamɨ God ai yaŋgɨr-ani anüŋgu asu ro ahandɨ nɨmorɨ hond-anefɨ,” maseiamboyu.
41 Vós fazeis as obras de vosso pai. Disseram-lhe eles: Nós não somos bastardos; temos um pai, que é Deus.
42 Asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “God ai anɨhondü sɨhei apembei-mbonana, asu se wambo aboedɨ hohoanɨmo-rɨhündɨrɨsɨ. Ŋga ro Godɨ-dɨbo nɨmboa heheamboyahɨ asu makosahɨ. Ro makosahɨ ra ropoanɨmbo hohoanɨmoya hehea kosamboyahɨpoanɨ, ŋga God ai wambo koamarɨ-hendɨramboyahɨ makosahɨ.
42 Replicou-lhes Jesus: Se Deus fosse, de fato, vosso pai, certamente, me havíeis de amar; porque eu vim de Deus e aqui estou; pois não vim de mim mesmo, mas ele me enviou.
43 Asu se nɨmboyei wandɨ hoafɨ ndofe fɨfɨrɨfekoate-mayeia? Asu seana ŋgɨrɨ wandɨ hoafɨ ra awi hɨmborɨndei.
43 Qual a razão por que não compreendeis a minha linguagem? É porque sois incapazes de ouvir a minha palavra.
44 Sɨhei ape ana Satan-ani. Rananei asu se sɨhei apendɨ hohoanɨmo ranɨ yaŋgɨrɨ sahümündi anɨboadei. Horombo hondü aiana nindou hɨfokoare-randeimbɨyu manüŋgu. Ranɨyu asu ai moai anɨhondü hohoanɨmo süŋgure randɨ sapo anɨhondü hohoanɨmo ra ahandɨ fiambe nɨmarɨkoate-wambo. Tɨkai hoafɨ ai hoafɨyu arandɨ ra ahandɨ hoafɨ hond-ane. Aiana nindou tɨkai hoafɨyu-randeimb-ani, ŋga ranɨmboani asu tɨkai hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndühani.
44 Vós sois do diabo, que é vosso pai, e quereis satisfazer-lhe os desejos. Ele foi homicida desde o princípio e jamais se firmou na verdade, porque nele não há verdade. Quando ele profere mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Ŋga ro sɨheimbo anɨhondümbo hoaf-ane hoafayahandürɨ. Ranane asu se wandɨ hoafɨ ra anɨhondümbofe-koate-ayei.
45 Mas, porque eu digo a verdade, não me credes.
46 Sɨhei mbusümo nindou mamɨ ranai wandɨ hohoanɨmo-ambeahɨndɨ hohoanɨmo moaruwai weindahɨmandeyo wanɨmandɨyo? Asu ro anɨhondü hoafɨ hoafɨya arɨhandɨ ana, asu se nɨmboe wandɨ hoafɨ anɨhondümbofe-koate-mayeia?
46 Quem dentre vós me convence de pecado? Se vos digo a verdade, por que razão não me credes?
47 Godɨndɨ nɨmorɨ ana Godɨndɨ hoafɨ muŋgu ra hɨmborɨyeihanei. Seana Godɨndɨ nɨmorɨyeipoanɨ. Ranɨmboanei asu se ahandɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-yei arɨhündɨ,” mehu
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus; por isso, não me dais ouvidos, porque não sois de Deus.
48 Asu Suda ai Sisasɨmbo sɨmborɨ tɨrɨfoarɨhorɨ hoafɨyeihɨ seiya, “Roana sɨhambo rarɨhu hoafɨyahunɨnühanefɨ: ‘Seana Samariahünd-anafɨ asu sɨhafɨ fiambe moaruwai nendɨ mamɨ mbamarɨ,’ asefɨ. Ra anɨhondüyo?” maseiamboyu.
48 Responderam, pois, os judeus e lhe disseram: Porventura, não temos razão em dizer que és samaritano e tens demônio?
49 Asu Sisas ai aheimbo yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Wandɨ fiambe ana moai moaruwai nendɨ nɨmaro, ŋga wanɨ. Roana wandɨ Ape ranahambo, adükar-ani sahühanahɨ, ŋga se wambo moaruwaimbo-arɨhindɨrɨ.
49 Replicou Jesus: Eu não tenho demônio; pelo contrário, honro a meu Pai, e vós me desonrais.
50 Ro wandɨ fimbo ndürümbanahɨ yahomboyahɨpoanɨ. Ŋga Nindou mamɨ wambo ndürümbani yahombo hoafɨ yɨbobore-randeimbɨ mbanüŋgu.
50 Eu não procuro a minha própria glória; há quem a busque e julgue.
51 Ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, nindou ŋgorü ai wandɨ hoafɨ ra süŋguareandɨ ana, ai ŋgɨrɨ yɨfɨndu, ŋga wanɨ,” mehuamboyei.
51 Em verdade, em verdade vos digo: se alguém guardar a minha palavra, não verá a morte, eternamente.
52 Asu Suda ai hoafɨyahündowohü seiya, “Haponda ro sɨhambo anɨhondü fɨfɨrɨ-hunɨnɨmboanefɨ, sɨhafɨ fiambe moaruwai nendɨ amaronɨnɨ. Abraham yɨfɨyu asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ amboanɨ yɨfɨsafɨmemo. Ranane asu se hoafɨyafühɨya ‘Nindou mamɨ ai wandɨ hoafɨ ranɨ-süŋguareandɨ ana, ŋgɨrɨ yɨfɨndu,’ masafɨ.
52 Disseram-lhe os judeus: Agora, estamos certos de que tens demônio. Abraão morreu, e também os profetas, e tu dizes: Se alguém guardar a minha palavra, não provará a morte, eternamente.
53 Se yaro hohoanɨmoyafühɨ sɨhefɨ amoao Abrahamɨmbo ŋgasündɨworɨmboyafɨ? Aiana sapo yɨfɨmayu rasɨ. Asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ amboanɨ ai yɨfɨmemo rasɨ. Asu se dɨdɨyafa?” maseiamboyu.
53 És maior do que Abraão, o nosso pai, que morreu? Também os profetas morreram. Quem, pois, te fazes ser?
54 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Asu ro wandɨhoarɨ wandɨ fimbo ‘adükar-anahɨ’ mbasahɨ-mbonana, asu ro moan-anahɨ. Ŋga wandɨ Ape aiani wambo ‘adükar-ani,’ yahu arandɨ, ŋga se hoafɨyeihɨ ‘ai yɨhoefɨ God-ani,’ asei.
54 Respondeu Jesus: Se eu me glorifico a mim mesmo, a minha glória nada é; quem me glorifica é meu Pai, o qual vós dizeis que é vosso Deus.
55 Asu seana moai ahambo fɨfɨrɨhorɨ. Ŋga roana ahambo fɨfɨrɨhinɨmboanahɨ. Asu ro hoafɨyahühɨ, ‘Roana moai fɨfɨrɨhinɨ,’ mbasahɨ-mbonana, asu ro se rawehindɨ nou tɨkai hoafɨya. Ŋga roana ahambo ndorɨhinɨ fɨfɨrɨhinɨ hehea asu ahandɨ hoafɨ ra süŋgurɨheandühanahɨ.
55 Entretanto, vós não o tendes conhecido; eu, porém, o conheço. Se eu disser que não o conheço, serei como vós: mentiroso; mas eu o conheço e guardo a sua palavra.
56 Horombo sɨhei amoao Abraham ai ro tüküfembo-mayahɨ ra hoeifembo hohoanɨmoyuhü hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayu. Ai ra hoeire hayamboyu asu ahandɨ ŋgusüfo ndore küre mamaru,” mehu.
56 Abraão, vosso pai, alegrou-se por ver o meu dia, viu-o e regozijou-se.
57 Ranɨmboyei asu Suda ai Sisasɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, “Seana awi moai 50 hɨmbanɨyafɨpoanɨ, ŋga se Abrahamɨmbo hoeimarɨhinɨ asafɨ?” maseiamboyu.
57 Perguntaram-lhe, pois, os judeus: Ainda não tens cinquenta anos e viste Abraão?
58 Asu Sisas ai asükaiyu aheimbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Yɨnɨ, ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ horombo hondü Abraham ai tüküfekoate-yuambeahɨyahɨ ro boatei manɨmboahɨ,” mehuamboyei
58 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade eu vos digo: antes que Abraão existisse,
59 Ranɨyei asu Suda ai nɨmoei hüründümo houmbo Sisasɨmbo nɨmoeinambombo mehomo, ŋga asu ai Godɨndɨ worɨ hɨnɨŋgɨre haya dɨbo ndamefiyu.
59 Então, pegaram em pedras para atirarem nele; mas Jesus se ocultou e saiu do templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.