João 18

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Ranɨyu asu Sisas ai dɨdɨbafɨyu kɨkamündü haya, ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo Kidron hoe apoarɨ hanɨmo bamarɨhoemo. Orif nɨmɨ nümbürɨ mamɨ ranai gogoanɨnɨ yaŋgoroane, ai ranafɨ hanɨmo barɨhoemo houmbo nümbürambe nafɨ mahafomo.
1 Depois de dizer isso, Jesus saiu juntamente com os seus discípulos para o outro lado do ribeiro de Cedrom, onde havia um jardim; e aí entrou com eles.
2 Sudas, nindou sapo Sisasɨmbo hürütümbɨ-yomondɨ warɨhüfimbo-mayu ranai nümbürɨ ra fɨfɨreandɨ. Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo nümbürɨ ranɨ fikɨmɨ homo gugurɨyafu nɨmarɨmo marundɨ, ranɨmboyu Sudas ai ranahambo fɨfɨrɨmareandɨ.
2 Judas, o traidor, também conhecia aquele lugar, porque Jesus muitas vezes havia se reunido ali com os seus discípulos.
3 Ranɨmboyu Sudas ai ami bɨdɨfɨrɨyomo asu prisman Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ ai koamarɨhoupurɨyomo, Farisi bɨdɨfɨrɨyomo sepurümündü haya, nümbürɨ yaŋgoro nafɨ mahafomo. Ai ranafɨ hɨfomondühüyomo, ram haiyo, asu hai hondü yimundu sowandümo, asu yifiarɨmbo napoyo ra raraoru sowandümo houmbo mahɨfomo.
3 Tendo, pois, Judas recebido a escolta e alguns guardas da parte dos principais sacerdotes e fariseus, chegou a esse lugar com lanternas, tochas e armas.
4 Asu Sisas ai ahambo nɨnɨ-moatükunɨyo tüküfemboayo ra fɨfɨreandɨ. Ranɨmboyu ai ahamumbo sowahɨ akɨmɨ hüfu hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ra daboe kokoarura?” mehuamboemo.
4 Então Jesus, sabendo de tudo o que ia acontecer com ele, adiantou-se e perguntou-lhes:
5 Asu ai sɨmborɨ yahomoya, “Ro ana Nasaretɨhündɨ Sisasɨmbo kokomboanefɨ,” mehomondamboyu. Asu Sisas ai yahuya, “Ro Sisas-anahɨ ndasɨ,” mehuamboemo. Asu Sudas Sisasɨmbo hürütümbɨ-yomondɨ warɨhüfimbo-mayu ranai ai-babɨdɨmbo manüŋgu.
5 Eles responderam: — A Jesus, o Nazareno. Então Jesus lhes disse: Ora, Judas, o traidor, também estava com eles.
6 Ranɨyu asu Sisas ai “Ro Sisas-anahɨ ndasɨ,” mehupuramboyo nindou ranai daboadanambo sühɨyafu-ndühündamboemo hɨfɨnɨ pütapɨmemo.
6 Quando Jesus lhes disse: “Sou eu”, recuaram e caíram por terra.
7 Ranɨmboyu asu Sisas ai ahamumbo asükaiyu düdufipurühɨ yahupurɨya, “Se nindou dabo kokomboemoa?” mehupuramboemo. Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sisas Nasaretɨhündɨ,” mehomondamboyu.
7 Jesus, de novo, lhes perguntou: Responderam: — A Jesus, o Nazareno.
8 Asu Sisas ai sɨmborɨ yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo hoafɨyahapureimb-ane, ro Sisas-anahɨ. Se wambo kokondundɨrühɨ ana, asu wandɨ süŋgururü-rundeimbɨ hɨnɨŋgɨndupuranɨ mbɨhomondamboane.”
8 Então Jesus disse:
9 Ai yare hoafɨmayu ra sapo ai horombo hoafɨmayu ra anɨhondü tükümbɨfeyoa yahuhayamboyu yare hoafɨmayupurɨ. Sapo ai ndare hoafɨyuhɨ, “Nindou wambo se masawapurɨ ra ro moai mam-amboanɨ hɨnɨŋgɨrɨhinɨ,” mehu. Ranɨmboyu asu ahamumbo farɨhefepurɨmbo hohoanɨmoyuhü “Wandɨ süŋgururü-rundeimbɨ hɨnɨŋgɨndüpuranɨ mbɨhomondamboane,” mehupurɨ.
9 Ele disse isso para se cumprir a palavra que tinha dito anteriormente: “Não perdi nenhum dos que me deste.”
10 Saimon Pita ai pisao yihɨmɨndɨ semündü hayamboyu pisao ra Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ-yomondɨ adükarɨ bogorɨndɨ ratüpurɨyu-randeimbɨndɨ warɨhondü hɨmbohoearɨ mafoafoareandɨ. Nindou ratüpurɨyu-randeimbɨ ahandɨ ndürɨ ra Markus.
10 Então Simão Pedro puxou da espada que trazia e feriu o servo do sumo sacerdote, cortando-lhe a orelha direita. E o nome do servo era Malco.
11 Ranɨyu asu Sisas ai Saimon Pitambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Pisao ra asükaiyafɨ koadürambe sando! Ro Ape ai wambo asübusɨ saindɨrɨmboayu ra ŋgɨrɨ hɨnɨŋgɨndɨheandɨ,” mehu.
11 Mas Jesus disse a Pedro:
12 Ranɨmboemo asu amiyomo, ahamundɨ bogorɨyu, asu Suda-yomondɨ prismanɨyomo ranai Sisasɨmbo mburündümo mburu hüputüpu-marɨhawurɨ.
12 Assim, a escolta, o comandante e os guardas dos judeus prenderam Jesus e o amarraram.
13 Ranɨyomo asu ai Anas sowanambo boatei sowaründümo mahomo. Anas ai Kaiafasɨndɨ yamoŋgoamɨndɨyu haya ranɨ hɨmbanɨfihɨ Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨmbofi mamaru.
13 Então o levaram primeiramente a Anás, sogro de Caifás, sumo sacerdote naquele ano.
14 Kaiafas ranɨyu nindou Sudahündɨmbo horombo yare hoafɨyupurühɨya, “Nindou mamɨ ai hɨfɨ ndanɨhü burayei aheimbo farɨhefembohünda yɨfɨmbiyu-wamboane,” mehu.
14 Ora, Caifás era quem havia declarado aos judeus ser conveniente morrer um homem pelo povo.
15 Saimon Pita ai Sisasɨmbo süŋgurürɨ-randeimbɨ ŋgorü-dɨbo Sisasɨmbo süŋgumarɨnɨrɨ hafanɨ. Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ai süŋgurürɨ-randeimbɨ ŋgorü-mayu ahambo fɨfɨrirɨ. Ranɨyu asu ai Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨndɨ ginɨrambe Sisas dɨbo kamefoeneandɨ.
15 Simão Pedro e outro discípulo seguiam Jesus. Esse discípulo era conhecido do sumo sacerdote e, por isso, conseguiu entrar no pátio da casa deste com Jesus.
16 Asu Saimon Pita ai weindanɨ yipurɨkɨmɨ nüŋgu. Ranɨmboyu asu Sisasɨmbo süŋgurürɨ-randeimbɨ ŋgorü Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ai fɨfɨrireimbɨ-mayu ranai hu, nɨmorehɨ yipurɨ hɨfanda-randeimbɨ-mayo ahambo hoafɨyundo haya Saimon Pitambo ginɨrambe serümündü kamefuendɨ.
16 Pedro, porém, ficou de fora, junto à porta. O outro discípulo, que era conhecido do sumo sacerdote, saiu, falou com a encarregada da porta e levou Pedro para dentro.
17 Nɨmorehɨ yipurɨ hɨfanda-randeimbɨ ai Saimon Pitambo yahoya, “Awi se-amboanɨ nindou ndanahambo süŋgurɨrɨ-randeimb-anafɨ?” mehoamboyu. Asu Pita ai yahuya, “Roana wanɨ,” mehu.
17 Então a empregada, encarregada da porta, perguntou a Pedro: — Você também não é um dos discípulos desse homem? Ele respondeu: — Não, não sou.
18 Nindou ratüpurɨyomo-rundeimbɨyomo asu prismanɨyomo ai hai mamɨ püpiru hɨnɨŋgɨru houmbo ŋgɨsɨharɨmboemondühɨ wakɨyomo nɨŋgomombo haihehümemo. Asu Pita amboanɨ ai-babɨdɨmbo nüŋgumbo haihehü-mayu.
18 Os servos e os guardas estavam ali, tendo acendido uma fogueira por causa do frio, e se aqueciam. Pedro estava no meio deles, aquecendo-se também.
19 Ranɨ-sɨmboanɨ Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ai Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ asu hoafɨ nindou yamundearü marandɨ ranɨmbo düdumefindo.
19 Então o sumo sacerdote interrogou Jesus a respeito dos seus discípulos e da sua doutrina.
20 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo sɨmborɨ yahuya, “Ro nɨmbɨ-nɨmbɨsi Godɨndɨ worambe, Suda ai muŋgu fandɨhi nɨmarei rɨhündambe ranɨhüyahɨ ro aheimbo hoafɨ ra yamundɨ-marɨheandürɨ. Ŋga ro moai hoafɨ mam-amboanɨ dɨbo hoafɨyahɨ.
20 Jesus lhe respondeu:
21 Se nɨmboe wambo düduefoandɨra? Nindou hoafɨ hɨmborɨmayei aheimbo-anɨmbo düduyafoandürɨsɨ. Ai ro hoafɨyaheimbɨ ra fɨfɨrɨhimboaneisɨ.”
21 Por que o senhor está perguntando para mim? Pergunte aos que ouviram o que lhes falei. Eles sabem muito bem o que eu disse.
22 Sisas ai ra mehuamboyu, asu prisman mamɨ manüŋgu ranai Sisasɨmbo pakarümündü pürirühɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Ŋgɨrɨ se Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨmbo rando hoafɨndafɨ,” mehundowamboyu.
22 Quando Jesus disse isto, um dos guardas que estavam ali deu-lhe uma bofetada, dizendo: — É assim que você fala com o sumo sacerdote?
23 Asu Sisas ai ahambo sɨmborɨ yahuya, “Ro moaruwai hoafɨndahanɨ anɨmbo se hoafɨ ra weindahɨ ndowandɨfɨ wataporɨmbo-ndandɨ. Ŋga asu ro aboedɨ hoafayahɨ ana, se nɨmboe wambo harɨmayafa?” mehu.
23 Jesus lhe respondeu:
24 Asu wofɨna hüputüpumaruründümo ra fufurɨhefikoate mbanɨŋgo nou, Anas ai ahambo Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ Kaiafas sowana koamarɨherü.
24 Então Anás o enviou, amarrado, à presença de Caifás, o sumo sacerdote.
25 Saimon Pita ai haikɨmɨ haihü manüŋguamboemo. Nindou Pita-dɨbo manɨŋgomo ranai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Awi se-amboanɨ ahambo süŋgurɨrɨ-randeimbɨmbayafɨ?” mehomondamboyu. Asu ai dɨdɨmofihɨ yahuya, “Roana wanɨ,” mehu.
25 Simão Pedro estava em pé, aquecendo-se. Então lhe perguntaram: — Você também não é um dos discípulos dele? Ele negou e disse: — Não, não sou.
26 Nindou mamɨ Godɨmbo sɨhai-randeimbɨndɨ ratüpurɨyu-randeimbɨyu haya, asu Pita hɨmbo hoearɨ mafoafoarirɨ ahandɨ mamɨsɨrɨ ranai hoafɨyuhɨ yahuya, “Awi seana Sisas-dɨbo nümbürambe mamarɨfa hoeimarɨheanɨnɨ,” mehuamboyu.
26 Um dos servos do sumo sacerdote, parente daquele a quem Pedro tinha decepado a orelha, perguntou: — Não é verdade que eu vi você no jardim com ele?
27 Asu Pita ai asükaiyu “Roana wanɨ,” yahuambe asu kakaro ai hoafɨmayu.
27 De novo, Pedro negou. E no mesmo instante o galo cantou.
28 Ranɨyomo asu ai hapoadümbo siyoambe Kaiafasɨndɨ worɨ hɨnɨŋgɨru houmbo, Romɨ-yafe gafman bogorɨndɨ worɨnambo Sisasɨmbo sowaründümo mahomo. Asu Suda ai moai gafman bogorɨndɨ worambe kefou hɨfomo ai adükarɨ si Pasofa ra sesɨmbo yahomombo wambo. Suda nindou ai ndɨfo-yafe worambe kefoefembo ra ahɨnümb-ane. Ŋga asu ai karefoahundɨ ana, asu ‘ŋgɨrɨ Pasofa sesɨ ra dagüdifɨ,’ yahomo houmboemo.
28 Depois, levaram Jesus da casa de Caifás para o Pretório. Era cedo de manhã. Eles não entraram no Pretório para não se contaminar, pois somente assim poderiam comer a Páscoa.
29 Ranɨyomo asu ai weindanɨ nɨŋgomondane Pairat ai ahamumbo sowahɨ tüküfi hu hoafɨyuhɨ yahuya, “Se nɨmboe nindou ndanahambo papɨ-hoafɨyumbo yahomo houmboemoa?” mehuamboemo.
29 Então Pilatos saiu para falar com eles e perguntou: — Que acusação vocês trazem contra este homem?
30 Asu sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Asu nindou ndanai moaruwai hohoanɨmo süŋgufekoate-mbei-mbonana, ŋgɨrɨ ndarɨhu sɨhambo sowana sahurümɨndefɨ sɨnefɨ,” mehomondamboyu.
30 Eles responderam: — Se este não fosse malfeitor, não o teríamos entregue ao senhor.
31 Asu Pairat ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se sɨhamundɨhoarɨ sowaründümo houmbo sɨhamundɨ ahɨnümbɨ süŋgu papɨ-hoafɨndürɨ,” mehuamboemo. Asu Suda ai hoafɨyomondowohü yahomoya, “Yɨhoefɨ papɨ-hoafambe ŋgɨrɨ nindou ŋgorümbo hɨfokoandɨhundɨ,” mehomo.
31 Então Pilatos disse: — Levem-no daqui e julguem-no segundo a lei de vocês. Ao que os judeus responderam: — Não nos é lícito matar ninguém.
32 Horombo Sisas ai yahurai randɨhe yɨfɨndamboyahɨ mehu. Asu ranɨ hoafɨ ra anɨhondü tüküfembohünda Suda ai ra-süŋgumarundɨ.
32 Isso aconteceu para que se cumprisse a palavra de Jesus, significando com que tipo de morte estava para morrer.
33 Ranɨmboyu asu Pairat ai gafman bogorɨndɨ worambe asükai kefue hüfu Sisasɨmbo mborai mehundowa mahüfuwa düdufinduhü yahuya, “Se Suda-yomondɨ adükarɨ bogorɨyafɨ?” mehuamboyu.
33 Pilatos entrou novamente no Pretório, chamou Jesus e lhe perguntou: — Você é o rei dos judeus?
34 Asu Sisas ai hoafɨyunduhü yahuya, “Awi sɨhafɨhoarɨ hohoanɨmoyafɨ hawamboyafɨ se yaro hoafayafɨ, asu nindou amurɨ ai wambo yaru hoafɨmemondamboyafɨ yaro hoafayafɨ?” mehuamboyu.
34 Jesus respondeu:
35 Asu Pairat ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Roana Sudayahɨpoanɨ. Ŋga sɨhafɨ nendɨyomo Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ-babɨdɨmbo wambo sowana sowandümonɨnɨ masɨnɨmo. Asu se nɨnɨ nünüŋgurowamboyafa?” mehundowamboyu.
35 Pilatos respondeu: — Por acaso sou judeu? A sua própria gente e os principais sacerdotes é que o entregaram a mim. Que foi que você fez?
36 Asu Sisas ai sɨmborɨ yahuya, “Ro ŋgɨnɨndɨ hɨfandarɨhandɨ ranana hɨfɨ ndanɨhündambo-yopoanɨ. Ranɨ hohoanɨmo wandɨ ra hɨfɨ ndanɨhündambombe-mbonana, asu wandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranai yifiarɨndɨmonda asu ŋgɨrɨ nindou ranai wambo Suda-yomondɨ warɨhündundɨrɨ. Ŋga wandɨ ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨmbo ranana hɨfɨ ndanɨhündambo-yopoanɨ,” mehu.
36 Jesus respondeu:
37 Ranɨyu asu Pairat ai yahuya, “Refe ana, asu se adükarɨ bogorɨwamboyafɨ!” mehuamboyu. Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Sɨhafɨhoarɨ anɨhondümboanafɨ yaro hoafɨyafühɨ, ‘Se adükarɨ bogor-anafɨ,’ asafɨ. Roana anɨhondü moatükunɨ ro hoeimarɨheandɨ ranɨmbo anɨhondümbo hoafɨmbohünda makosahɨ. Ranɨmboyahɨ Ape wambo koamarɨhendɨra makosaha me ai wambo wakɨmaramɨndɨ-ndɨrɨ. Nindou ai hohoanɨmo hondü ranɨ-süŋgurɨhindeimbɨ ana ai wandɨ yafambehündɨ hoafɨ hɨmborɨyei rɨhündühanei,” mehuamboyu.
37 Pilatos perguntou: — Então você é rei? Jesus respondeu:
38 Asu Pairat ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Anɨhondü hohoanɨmo ra nɨnea?” mehu.
38 Pilatos perguntou: — O que é a verdade? Depois de dizer isso, Pilatos voltou aos judeus e lhes disse: — Eu não acho nele crime algum.
39 Ŋga sɨhamundɨ boagɨrɨ hohoanɨmo ranɨ-süŋgunambo adükarɨ si Pasofa ranɨhü ro nindou mamɨ sɨhamundɨ hohoanɨmo süŋgu ahambo karabusambeahɨndɨ aboedambo koarɨhehinɨ arɨhandɨ. Se hohoanɨmoyomondanɨ ro ‘Sudayei adükarɨ bogorɨ’ nda aboedambo koandɨhehinɨmboyo?” mehuamboemo.
39 Mas é costume entre vocês que eu solte alguém por ocasião da Páscoa. Vocês querem que eu lhes solte o rei dos judeus?
40 Ranɨyomo asu ai sɨmborɨ puküna hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Aiana wanɨ, ŋga se Barabasɨmbo-anɨmbo hɨnɨŋgɨndɨworɨ!” mehomo. Barabas ra gafman-babɨdɨmbo yifiarɨyu nindou hɨfokoare randeimb-ani.
40 Então todos gritaram, novamente: — Não este, mas Barrabás! Ora, Barrabás era salteador.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.