João 11
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC
1 Nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Rasarus Betani ŋgoafɨhündɨ ranai aŋgünɨmbo mamaru. Betani ra Maria asu Mata apodoho nɨmarɨ-feimbɨ ŋgoaf-ane.
1 Lázaro caiu doente em Betânia, onde estavam Maria e sua irmã Marta.
2 Maria aiyo werɨ fɨsɨŋarümbɨ Sisasɨndɨ tɨŋarɨwamɨ kafoare mbura, asu ahandɨ mbɨrɨnaŋɨnambo gedümarɨhendɨ. Nɨmorehɨ mamɨ ranahandɨ ranihɨyu Rasarus aŋgünɨmbo Betani ŋgoafɨhü meŋguru.
2 Maria era quem ungira o Senhor com o óleo perfumado e lhe enxugara os pés com os seus cabelos. E Lázaro, que estava enfermo, era seu irmão.
3 Ranɨyafe asu apodoho ranai Sisasɨmbo hoafɨmbo nindou koarɨhenerühɨ safeya, “Adükarɨ, nindou se ŋgusüfo pamarɨworɨ ranai aŋgünümboani,” masafeamboyu.
3 Suas irmãs mandaram, pois, dizer a Jesus: Senhor, aquele que tu amas está enfermo.
4 Ranɨyu asu Sisas ai ahafe hoafɨ ra hɨmborɨyu haya hoafɨyuhɨ yahuya, “Aŋgünɨ ranana yɨfɨmbo aŋgünüyopoanɨ, ŋga wanɨ. Ranana moanɨ Godɨmbo ndürɨ adükarɨ segodɨmbo-hündamboane tükefeyo asu ranɨ-süŋgumboanɨmbo Godɨndɨ Nɨmorɨ amboanɨ ndürɨ adükarɨ ndemündümbui,” mehu.
4 A estas palavras, disse-lhes Jesus: Esta enfermidade não causará a morte, mas tem por finalidade a glória de Deus. Por ela será glorificado o Filho de Deus.
5 Sisas ai Mata apondoho asu Rasarus aheimbo ŋgusüfo pareandürɨ marandɨ.
5 Ora, Jesus amava Marta, Maria, sua irmã, e Lázaro.
6 Ŋga asu Sisas ai Rasarus aŋgünümboayu hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, ranɨhü yimbu si mamaru.
6 Mas, embora tivesse ouvido que ele estava enfermo, demorou-se ainda dois dias no mesmo lugar.
7 Asükaiyu süŋguna nɨmarümbo ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo yahuya, “Asükai mborai, Suda-yafe hɨfɨnambo ŋgefombo,” mehuamboemo.
7 Depois, disse a seus discípulos: Voltemos para a Judéia.
8 Asu sɨmborɨ hoafɨyomondowohü yahomoya, “Yamundo-randeimbɨ, sapo hapondanɨyomo Suda ai sɨhambo nɨmoeinambo hɨfɨkoefenɨnɨmbo yahomo houmbo raraomarünɨnɨsɨ. Asu se asükai Suda-yafe hɨfɨnambo hɨfombo safomboyafɨ?” mehomondamboyu.
8 Mestre, responderam eles, há pouco os judeus te queriam apedrejar, e voltas para lá?
9 Asu sɨmborɨ Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Mamɨ si ra gebuai-ane anɨŋgo. Nindou ai sɨrühɨ ana ŋgɨrɨ pɨndu si ra hoeireambowambo.
9 Jesus respondeu: Não são doze as horas do dia? Quem caminha de dia não tropeça, porque vê a luz deste mundo.
10 Ŋga asu nindou ai nɨmbokoanɨ ahu ana, piyu arandɨ si yaŋgorɨkoate wambo.”
10 Mas quem anda de noite tropeça, porque lhe falta a luz.
11 Ahamumbo yare hoafɨyupurɨ mbura asükaiyu hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sɨhefɨ wandafɨ Rasarus ai mapuamboanahɨ awi ro ŋgü ahambo botɨndɨhinɨ samboanahɨ,” mehuamboemo.
11 Depois destas palavras, ele acrescentou: Lázaro, nosso amigo, dorme, mas vou despertá-lo.
12 Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, nindou ra apo yaŋgɨrɨ apu ana, asükai ahandɨ aŋgünü ra aboedɨndümbui,” mehomondamboyu.
12 Disseram-lhe os seus discípulos: Senhor, se ele dorme, há de sarar.
13 Sisas ai hoafɨmayupurɨ ra, Rasarus ana yɨfɨmayu yahumboyu, ŋga ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ana moanɨ apo hondü mapu-amboani yare hoafayu mehomo.
13 Jesus, entretanto, falara da sua morte, mas eles pensavam que falasse do sono como tal.
14 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo dɨboadɨre hoafɨyupurühɨ yahuya, “Rasarus ana muŋguna yɨfɨmayu.
14 Então Jesus lhes declarou abertamente: Lázaro morreu.
15 Ranɨ-sɨmboanɨ ro moai ai-dɨbo nɨmarɨhɨ, ŋga ro ranɨmbo-hündambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfayahɨ. Ranɨnɨmbo asu se wambo anɨhondümbo-ndundɨrɨ. Ŋga hapondanɨ sɨhɨrɨ ahambo sowana ŋgefɨmboane,” mehupurɨ.
15 Alegro-me por vossa causa, por não ter estado lá, para que creiais. Mas vamos a ele.
16 Ranɨyu asu Tomas ahambo Didimas sahündo-rɨhündeimbɨ ai Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ahamumbo yahuya, “Wai sɨhɨrɨ andai ŋgifɨ, Sisas-babɨdɨmbo Sudiahü yɨfɨndefo,” mehu.
16 A isso Tomé, chamado Dídimo, disse aos seus condiscípulos: Vamos também nós, para morrermos com ele.
17 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo hɨfomo Betanihɨ tüküyafundühɨyomo Rasarus ai yɨfɨmayua hoŋguambe masɨhehorɨ ra yimbuyimbu si homboane hoafɨ ra hɨmborɨmayu.
17 À chegada de Jesus, já havia quatro dias que Lázaro estava no sepulcro.
18 Betani ŋgoafɨ ana Serusaremɨhündɨ aŋgunɨyopoanɨ. Betani ŋgoafɨhündɨ botɨfe hefe Serusarem ŋgoafɨna aho ra ŋgɨmɨ kiromita-ane.
18 Ora, Betânia distava de Jerusalém cerca de quinze estádios.
19 Rasarus yɨfɨmayua ranɨyei asu Sudahündɨ afɨndɨ ranai Mata Mariambo kɨkɨmɨfoefepɨrɨ nɨmaroanɨ ŋgusufo aboedɨ kürɨne mbɨmarɨfeya sei hehimbo masühüsi.
19 Muitos judeus tinham vindo a Marta e a Maria, para lhes apresentar condolências pela morte de seu irmão.
20 Mata ai Sisas masüfu hoafɨ ra hɨmborɨyo haya, ahambo nafoarɨfimbo ho, ŋga asu Maria ai worambeahɨ nɨmaro.
20 Mal soube Marta da vinda de Jesus, saiu-lhe ao encontro. Maria, porém, estava sentada em casa.
21 Mata ai Sisasɨmbo hoafɨyondowohü yahoya, “Adükarɨ, asu se ndanɨhü mbanɨmbafɨ-mbonana, wandɨ ranihɨ ai ŋgɨrɨ yɨfɨyu.
21 Marta disse a Jesus: Senhor, se tivesses estado aqui, meu irmão não teria morrido!
22 Ŋga ro fɨfɨrɨheamboanahɨ, asu se hapondanɨ amboanɨ Godɨmbo nɨnɨmbo dɨdɨbafefoando ana, sɨhambo daganɨnɨmbui,” mehoamboyu.
22 Mas sei também, agora, que tudo o que pedires a Deus, Deus to concederá.
23 Asu Sisas ai ahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ ranihɨ ana yaŋgɨrɨ aboedɨ hɨfambe-ambeahɨndɨ botɨndüfimbui,” mehundowamboyo.
23 Disse-lhe Jesus: Teu irmão ressurgirá.
24 Asu Mata ai ahambo asükaiyo hoafɨyowohü yahoya, “Ro ranɨmbo fɨfɨrɨheamboanahɨ, ŋga ai asükaindu süŋgunambo hɨfɨ nda muŋguyowambe yaŋgɨrɨ aboedɨ botɨndɨfimbui,” mehoamboyu.
24 Respondeu-lhe Marta: Sei que há de ressurgir na ressurreição no último dia.
25 Asu Sisas ai yahuya, “Yɨfɨhündɨ yaŋgɨrɨ botɨfe nɨŋgo ra ro nɨmɨnd-anahɨ. Nindou ai wambo anɨhondümbo-reandɨrɨ haya yɨfayu ana, ai asükaindu yɨfɨhündɨ botɨndüfi nüŋgumbui.
25 Disse-lhe Jesus: Eu sou a ressurreição e a vida. Aquele que crê em mim, ainda que esteja morto, viverá.
26 Ŋga nindou muŋgu yaŋgɨrɨ nɨmboeimbo wambo anɨhondümbo-arɨhindɨrɨ ana, ŋgɨrɨ yɨfɨndei, ŋga ai koadürümbo-koadürümbo yaŋgɨrɨ nɨboadeimboyei. Asu se hoafɨ ndanahambo anɨhondümbo-rowandai wanɨyo?” mehuamboyo.
26 E todo aquele que vive e crê em mim, jamais morrerá. Crês nisto?
27 Asu Mata ai yahoya, “Yɨnɨ, Adükarɨ, ro sɨhambo anɨhondümbo-rɨheanɨnɨmboanahɨ seana God kafoare hɨnɨŋgɨmareanɨnɨ Krais-anafɨ. Seana Godɨndɨ nɨmorɨ horombo hɨfɨnambo nindou kudümbui mehu ran-anafɨ,” meho.
27 Respondeu ela: Sim, Senhor. Eu creio que tu és o Cristo, o Filho de Deus, aquele que devia vir ao mundo.
28 Mata ai yare hoafɨyo haya, ahandɨ akɨdambo hɨfo hɨnɨŋgɨrou hɨmboambeambe hoafɨyondowohü yahoya, “Yamunde-randeimbɨ ana ndanɨhü süfumboani sɨhambo düdumefinɨnɨ,” mehoamboyo.
28 A essas palavras, ela foi chamar sua irmã Maria, dizendo-lhe baixinho: O Mestre está aí e te chama.
29 Asu Maria ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyo haya, nɨmehünou botɨfe haya Sisasɨmbo sowana maho.
29 Apenas ela o ouviu, levantou-se imediatamente e foi ao encontro dele.
30 Sisas ai awi moai ŋgoafɨhü tüküfiyu, ŋga nafɨnɨ Mata ho hoeirerühɨ ranɨhü manüŋgu.
30 {Pois Jesus não tinha chegado à aldeia, mas estava ainda naquele lugar onde Marta o tinha encontrado.}
31 Ranɨyo Maria ai nɨmai botɨfe haya pɨpɨnambo mahowamboyei asu Suda Maria-babɨdɨmbo worambe ahafembo kɨkɨmɨfoarɨhipɨrɨ mamarei ranai ahandɨ süŋgu mahei ndanana Rasarus yaŋgurühɨ ho aranɨ-hoafɨmboane aho sei hehi.
31 Os judeus que estavam com ela em casa, em visita de pêsames, ao verem Maria levantar-se depressa e sair, seguiram-na, crendo que ela ia ao sepulcro para ali chorar.
32 Maria ai ho Sisas nüŋguhü tüküfe ahambo hoeirerühɨyo ahandɨ fikɨmɨ yirɨ yimbu pusɨre yimɨndɨho yimbunambo nɨmarɨmbo hoafɨyowohü yahoya, “Adükarɨ, se ndanɨhü mbanɨmbafɨ-mbonana, wandɨ ranihɨ ai ŋgɨrɨ yɨfɨyu,” mehoamboyu.
32 Quando, porém, Maria chegou onde Jesus estava e o viu, lançou-se aos seus pés e disse-lhe: Senhor, se tivesses estado aqui, meu irmão não teria morrido!
33 Sisas ai Mariambo hoeireandane aranɨ-hoafɨmaranda, asu Suda ahandɨ süŋgu masɨnei ranai kameihɨ aranɨ-hoafɨ-marɨhündamboyu. Asu Sisas ai ahandɨ ŋgusüfoambe moaruwaimarɨrɨ.
33 Ao vê-la chorar assim, como também todos os judeus que a acompanhavam, Jesus ficou intensamente comovido em espírito. E, sob o impulso de profunda emoção,
34 Asu Sisas ai aheimbo düdufindürühɨ yahuya, “Se ahambo nahü sɨhehora?” mehuamboyei. Asu ai seiya, “Adükarɨ, naha se sühüfɨ hoeiro,” maseiamboyu.
34 perguntou: Onde o pusestes? Responderam-lhe: Senhor, vinde ver.
35 Asu Sisas ai aranɨmayundo.
35 Jesus pôs-se a chorar.
36 Asu Suda ai hoafɨyeihɨ seiya, “Hoeirɨhi. Sisas ana nindou ranahambo afɨndɨ hamɨndɨ ŋgusüfo parirühɨ wamboani,” masei.
36 Observaram por isso os judeus: Vede como ele o amava!
37 Ŋga bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyeihɨ seiya, “Sisas ai nindou hɨmboatɨharɨ aboedɨmarirɨ. Ŋga asu ai nɨmboe Rasarusɨmbo fehefiyua yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra wanɨmayua?” masei.
37 Mas alguns deles disseram: Não podia ele, que abriu os olhos do cego de nascença, fazer com que este não morresse?
38 Asükaiyu Sisas ai ahandɨ ŋgusüfoambe moaruwai mahafowamboyu hu hoŋguambe tükümefiyu. Hoŋgu ra nɨmoei nɨmaroweimbɨ wowondɨmarɨhündɨyo ranɨyo nɨmoeiambe nafɨtambe ra nɨmoei ŋgorünambo gürühi pamarɨhindɨ.
38 Tomado, novamente, de profunda emoção, Jesus foi ao sepulcro. Era uma gruta, coberta por uma pedra.
39 Asu Sisas ai yahuya, “Nɨmoei ambembo gürühi pamarɨhindɨ ra farɨhehi,” mehuamboyo. Asu Mata nindou yɨfɨmayu ranahandɨ rehɨ ai yahoya, “Adükarɨ, Rasarus ana yimbuyimbu si hoŋguambe yaŋgurɨmb-ani. Ŋga fɨsɨŋɨrümbei nawe,” mehoamboyu.
39 Jesus ordenou: Tirai a pedra. Disse-lhe Marta, irmã do morto: Senhor, já cheira mal, pois há quatro dias que ele está aí...
40 Asu Sisas ai yahuya, “Sapo hapoasüŋgu hoafɨya-hanɨneimb-ane. Asu se wambo anɨhondümbo-arowandɨrɨ ana, se Godɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ra hoeindowamboyafɨ,” mehuamboyei.
40 Respondeu-lhe Jesus: Não te disse eu: Se creres, verás a glória de Deus? Tiraram, pois, a pedra.
41 Ranɨyei asu ai nɨmoei ra mafarɨhehindamboyu, Sisas ai nɨmoamo hɨmboarɨyuhü yahuya, “Ape, ro sɨhambo hɨhɨfarɨhanɨnɨ. Se wandɨ hoafɨ hɨmborɨ-yafomboanafɨ.
41 Levantando Jesus os olhos ao alto, disse: Pai, rendo-te graças, porque me ouviste.
42 Ro fɨfɨrɨheandɨ ro hoafɨya arɨhandɨ ra se afɨndɨmbo hɨmborɨ-yafɨ randühanafɨ. Ŋga nindou ndanɨhü manɨboadei-amboanahɨ ro ndarɨhe hoafayahɨ. Rananɨmbo se wambo koamarɨhawandɨra makosahɨ ra anɨhondümbo-mbɨrɨhindɨ-ramboane.”
42 Eu bem sei que sempre me ouves, mas falo assim por causa do povo que está em roda, para que creiam que tu me enviaste.
43 Raweyahu haya puküna mɨŋgɨyuhü yahuya, “Rasarus, se weindana tüküyafo sɨnɨfɨ,” mehuamboyu.
43 Depois destas palavras, exclamou em alta voz: Lázaro, vem para fora!
44 Ranɨyu asu Rasarus ai hoŋguambeahɨndɨ tüküfi haya masünu. Ahandɨ yitɨŋarɨ watɨŋarɨ ra hoearɨ goesürɨnambo hüputüpurühümündi hɨnɨŋgɨmarɨhindɨyo, asu ahandɨ ŋgusümboarɨ hoearɨnambo gabudɨ-mafoarɨhindɨyo ranɨ-kameihɨ tükümefiyu. Ranɨyu asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Hoearɨ ra fufurɨhehindoan-anɨmbo ai mbühu,” mehundürɨ.
44 E o morto saiu, tendo os pés e as mãos ligados com faixas, e o rosto coberto por um sudário. Ordenou então Jesus: Desligai-o e deixai-o ir.
45 Ranɨyei asu Suda bɨdɨrɨrɨ ranɨhü Mariambo hoeifembo masühüsi ranai ranɨ-moatükunɨ Sisas ai ramareandɨ ranɨmbo hoeirɨhi hehi asu ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ.
45 Muitos dos judeus, que tinham vindo a Marta e Maria e viram o que Jesus fizera, creram nele.
46 Ŋga asu bɨdɨfɨrɨ ai Farisi sowana hei, Sisas ratüpurɨmayu ranahambo ahamumbo hoafɨmehüpurɨ.
46 Alguns deles, porém, foram aos fariseus e lhes contaram o que Jesus realizara.
47 Ranɨyomo asu nindou Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ ai Farisi bɨdɨfɨrɨ-babɨdɨmbo kansɨrɨmbo gugurüpurɨ houmbo hoafɨyomopurühɨ yahomoya, “Sɨhɨrɨ nda nüŋgumandahua? Nindou ndanani ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ afɨndɨ ratüpurɨyu arandɨ.
47 Os pontífices e os fariseus convocaram o conselho e disseram: Que faremos? Esse homem multiplica os milagres.
48 Sɨhɨrɨ ahambo moanɨ rarɨhurɨ hɨnɨŋgɨrɨhuranɨ ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ratüpurɨyu randanɨ nindou afɨndɨ ai ahambo anɨhondümbo-arɨhorɨ ana, Rom bogorɨ sɨhefɨmbo hɨfandarɨmunɨ ai dɨfomo sɨhefɨmbo moaruwaimbo-ndɨmunühɨ asu sɨhefɨ Godɨndɨ worɨ ra bɨrɨboadümboemo,” mehomo.
48 Se o deixarmos proceder assim, todos crerão nele, e os romanos virão e arruinarão a nossa cidade e toda a nação.
49 Ranɨyo asu ranɨ hɨmbanɨfihɨ nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Kaiafas ai Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨmbofi manüŋgu. Ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Seana moai raranɨ-moatükunɨ fɨfɨrundɨ!
49 Um deles, chamado Caifás, que era o sumo sacerdote daquele ano, disse-lhes: Vós não entendeis nada!
50 Se ndoru fɨfɨrundai? Nindou mamɨ ai nindou amurɨ aheimbohünda yɨfayu ranana aboed-ane, ŋga Suda sɨhefɨmbo muŋguambo moaruwaimbofe ana, moaruwai-ane,” mehu.
50 Nem considerais que vos convém que morra um só homem pelo povo, e que não pereça toda a nação.
51 Kaiafas ai yare hoafɨmayu ra ahandɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨrɨyupoanɨ. Ŋga ranɨ hɨmbanɨfihɨ Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨmbofi nɨmarümbowambo Sisas ai aheimbohünda yɨfɨmboayu ranɨmbo horombo hoafɨreandühɨyu.
51 E ele não disse isso por si mesmo, mas, como era o sumo sacerdote daquele ano, profetizava que Jesus havia de morrer pela nação,
52 Ai Sudambo farɨhefembo yaŋgɨrɨyupoanɨ yɨfayu ra, ŋga Godɨndɨ nɨmorɨ muŋgua hɨfɨhü burɨyei wakarɨhindɨ aheimbo semündündürɨ mamambefendüranɨ mamɨsɨrɨmboyahi mbɨnɨboadeia mbüsɨ hayambo-anɨmbo yɨfɨndümbui.
52 e não somente pela nação, mas também para que fossem reconduzidos à unidade os filhos de Deus dispersos.
53 Asu ranɨyomo ranɨ-sɨmboanɨ pɨyomo houmbo, Suda-yomondɨ bogorɨ ai Sisasɨmbo hɨfokoefimbo yahomo houmbo hoafɨ fɨfɨrɨmarundɨ.
53 E desde aquele momento resolveram tirar-lhe a vida.
54 Ranɨmboyu asu Sisas ai moai Suda-yomondɨ hɨmboahü weindahɨ tüküfiyu. Ranɨyu ai Sudia hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨre haya, ŋgorü hɨfɨ nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ ŋgoafɨ ŋgorü ahandɨ ndürɨ Efraim ranɨhü hu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo manüŋgu.
54 Em conseqüência disso, Jesus já não andava em público entre os judeus. Retirou-se para uma região vizinha do deserto, a uma cidade chamada Efraim, e ali se detinha com seus discípulos.
55 God ai Sudambo Isipɨhündɨ aboedɨmareandürɨ si Pasofa ra awi tüküfekoate akɨmɨ tüküfembo yaŋgɨrɨyoambe nindou ŋgorü ŋgoafɨhündɨ ŋgorü ŋgoafɨhündɨ ranai Serusarem ŋgoafɨnambo ahei fi Godɨndɨ hɨmboahü aboedɨ tüküfembohünda mafandɨhindɨ.
55 Estava próxima a Páscoa dos judeus, e muita gente de todo o país subia a Jerusalém antes da Páscoa para se purificar.
56 Ranɨyei asu ai Sisasɨmbo kokorɨhorɨ wakɨrɨhora mayoa Godɨndɨ worambe nɨmboeimbo aheihoarɨ wataporɨyeihɨ seiya, “Se nüŋgurühi hohoanɨmoayeia? Sisas ai adükarɨ si tükefeyo nda hoeifembo madüfuyo wanɨmandüyo?” masei.
56 Procuravam Jesus e falavam uns com os outros no templo: Que vos parece? Achais que ele não virá à festa?
57 Nindou Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ ai Farisi-babɨdɨmbo yaru hoafɨmemo: ‘Nindou mamɨ ai Sisasɨmbo hoeiriranɨ anüŋgu ana, asu ahamumbo ranɨh-ani anüŋgu yahopuran-anɨmbo ahambo papɨ-hoafɨyumbohünda kɨkɨhɨ-mbɨrundümo-ndamboane,’ mehomo.
57 Mas os sumos sacerdotes e os fariseus tinham dado ordem para que todo aquele que soubesse onde ele estava o denunciasse, para o prenderem.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.