Hebreus 11

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Sapo anɨhondümbofe hohoanɨmo ranana nɨnɨ-moatükunɨmboyo hɨmboayefɨ ra tükündɨfemboe ranahambo sɨhɨrɨ dɨdɨboadorɨhu fɨfɨrɨhundɨ. Ranɨ-moatükunɨ ranana sɨhɨrɨ ŋgɨrɨ sɨhefɨ hɨmboarɨnambo hoeindɨhundɨ, ŋga moanɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨr-anɨmbo ranɨ-moatükunɨ ra anɨhondü mbeŋgorɨ mbɨsemboyefɨ. Hohoanɨmo ra anɨhondümbofe hohoanɨmo-ane.
1 A fé é o fundamento da esperança, é uma certeza a respeito do que não se vê.
2 Horombo amoao ahei anɨhondümbofe hohoanɨmo ranɨmbo-hündambo God ai aheimboya, nindou aboedɨ mbumund-anei mehundürɨ.
2 Foi ela que fez a glória dos nossos, antepassados.
3 Sɨhefɨ anɨhondüfe hohoanɨmo-mbohündambo fɨfɨrɨhumboayefɨ sapo God ai hoafɨyuhü ahandɨ hoafɨnambo sünü hɨfɨ ra nafɨmarandɨ ranahambo. Ŋga ranɨ-moatükunɨ ra nafɨmaranda hɨmboarɨnambo hoeiarɨhundɨ ai moanɨ hoeifekoate moatükunɨnambo randɨ ramareandɨ.
3 Pela fé reconhecemos que o mundo foi formado pela palavra de Deus e que as coisas visíveis se originaram do invisível.
4 Aber ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohündambo ai Godɨmbohünda nɨnɨhondɨ hɨfokoare mamandeandɨ. Ai ramareandɨ ra Ken ai ramareandɨ ranahambo ŋgasünde haya Godɨndɨ hɨmboahü moanɨ aboedɨ hamɨndɨyo. Asu ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohündambo God ai ahamboya, aiana nindou moanɨ mbumundɨ hamɨnd-ani mehu hoafɨ ra Aber ahambo maho. Ranɨyu asu God ai nɨne-moatükunɨ Aber ai ahambo masagado ra hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyu marandɨ. Aber ai yɨfɨmayusɨ, ŋga awi ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ranɨ-süŋgumbo hoafɨ yare hoafɨyo ara ho.
4 Pela fé Abel ofereceu a Deus um sacrifício bem superior ao de Caim, e mereceu ser chamado justo, porque Deus aceitou as suas ofertas. Graças a ela é que, apesar de sua morte, ele ainda fala.
5 Enok ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda God ai ahambo nɨmoamo maserümünduwa asu ai yɨfɨ-koate gedühɨ manüŋgu. God ai maserümündu-wambo asu nindou dɨdai moai ahambo hoeirirɨ. God ai Enok ahambo semündü hafokoate-yuambe ranɨ-sɨmboanɨ ahambo hoafɨyuhüya, ‘Ro hohoanɨmoayahɨ ranɨ-süŋgu yaŋgɨrɨ süŋgumara hu,’ mehundo.
5 Pela fé Henoc foi arrebatado, sem ter conhecido a morte: e não foi achado, porquanto Deus o arrebatou; mas a Escritura diz que, antes de ser arrebatado, ele tinha agradado a Deus {Gn 5,24}.
6 Ŋga nindou Godɨmbo anɨhondümbofe-koate-ayu ana, asu ahambo God ai ŋgɨrɨ siaondɨfiyu. Ŋga nindou düdi ai Godɨndɨ fikɨmɨ sühüfembo hohoanɨmoayu ana, God ai anüŋgu ranahambo anɨhondümbo-mbɨreand-amboane. Sapo God ai nindou düdi ahambo hüti-hütiyuhü kokoarürɨ ranahambo takɨnɨ segodombo ranahambo kameihɨ anɨhondümbo-mbɨreand-amboane.
6 Ora, sem fé é impossível agradar a Deus, pois para se achegar a ele é necessário que se creia primeiro que ele existe e que recompensa os que o procuram.
7 Noa ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda God ai nɨne-moatükunɨ süŋguna refeyowanɨ tüküfemboayo ra Noa ai hoeifekoate-yuambe ranahambo ahɨnɨ hoafɨrürühɨya ranɨ-moatükunɨ tükündɨfemboe mehu. Ranɨyu ai Godɨndɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu mbura, moanɨ ai hoafɨmayu süŋgu sip afɨndɨ ra nafɨmarandɨ ai ahandɨ aborüdɨ-babɨdɨ ranambe kefoehi nɨmareimbo aboedamehindɨ-mayo ra. Ranɨyo asu ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda God ai ahamboya seana nindou mbumund-anafɨ mehundo. Ranɨ-süŋgu nindou muŋguambo ahambo anɨhondümbo-arɨhorɨ ranahambo refemboayu nou. Ranɨmbo-hündamboyo asu Noa ai muŋguambo nindou ndanɨ hɨfɨhündɨ ranaheimbo nindou moaruwai-anei yaho nafuiyombo nou ramareandɨ.
7 Pela fé na palavra de Deus, Noé foi avisado a respeito de acontecimentos imprevisíveis; cheio de santo temor, construiu a arca para salvar a sua família. Pela fé ele condenou o mundo e se tornou o herdeiro da justificação mediante a fé.
8 Abraham ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda God ai ahambo hɨdɨborɨ nafɨnɨ hɨfɨ ŋgorü segodɨmbo koehefimbo mehu ra hɨmborɨmayu. Ai ahandɨ hɨfɨ hondü hɨnɨŋgɨre haya moanɨ fɨfɨrɨfekoate nahanafɨmbayahɨ nda ahahɨ yahuhaya sɨrɨmbɨrowohü mahu.
8 Foi pela fé que Abraão, obedecendo ao apelo divino, partiu para uma terra que devia receber em herança. E partiu não sabendo para onde ia.
9 Ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda God ai ahambo hɨfɨ ŋgorü ndahandomboyahɨ yahu horombo hoafɨmayu ranɨ hɨfambe hɨdɨbo-hɨdɨborɨhoei manüŋgu. Ranɨyu ai hɨfɨ ranɨhü ser worambe manüŋgu sapo Aisak ahandɨ nɨmorɨ, asu Sekob Aisakɨndɨ nɨmorɨ marɨne mamɨ ranɨ hɨfɨ God ai süŋguna dagapɨranɨ nɨŋgomboayafanɨ nou. Ŋga ahafanɨmbo amboanɨ God ai ranɨ-moatükunɨ segopɨrɨmbohünda horombo hoafɨmareapɨrɨ.
9 Foi pela fé que ele habitou na terra prometida, como em terra estrangeira, habitando aí em tendas com Isaac e Jacó, co-herdeiros da mesma promessa.
10 Abraham ai ser worambe manüŋgu, ŋga ŋgoafɨ adükarɨ koadürümbo-koadürümbo nɨŋgoweimbɨ God ai ahandɨhoarɨ nafɨmbo hohoanɨmoyu mbura nafɨmarandɨ ra hoeifemboyu hɨmbomayu hu.
10 Porque tinha a esperança fixa na cidade assentada sobre os fundamentos {eternos}, cujo arquiteto e construtor é Deus.
11 Sara Abrahamɨndɨ nɨmorehɨ ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda ai ahandɨhoarɨ amboanɨ purüsɨ nɨmorɨ-koate nɨŋgo ho-hombo boagɨrɨ-mayoyosɨ, ŋga asu God ai ahambo ŋgɨnɨndɨ masagado nɨmorɨ wakemɨndɨmbo. Ranɨyo asu Sara ai yare hohoanɨmoyowohüya, God ai nɨmorɨ wakɨndandɨmboyafɨ yahu horombo hoafɨmayu ra ai anɨhondümboyu hoafɨmayu, ŋga ai ranɨ-süŋgundeambui, yahohaya hohoanɨmomayo.
11 Foi pela fé que a própria Sara cobrou o vigor de conceber, apesar de sua idade avançada, porque acreditou na fidelidade daquele que lhe havia prometido.
12 Ranɨyu asu Abraham ai ndeara boagɨrɨyuhü yɨfɨmbo yaŋgɨrɨmayusɨ, ŋga asu ai afɨndɨ nɨmorɨ burayo ranahei amoao-mayu. Nɨmorɨ nindou mamɨ yaŋgɨrɨ ranahandambo-hündɨ burayo ra moanɨ afɨndɨ tüküfeihɨyo sapo mupui sünambe eŋgorü asu gudikɨkɨrɨ tapuiyowa kɨkɨfekoate eŋgorü yahurai tükümefeyo, God ai ahambo horombo hoafɨmeindo nou.
12 Assim, de um só homem quase morto nasceu uma posteridade tão numerosa como as estrelas do céu e inumerável como os grãos de areia da praia do mar.
13 Nindou muŋgu ranai Godɨmbo anɨhondümbo-rɨhorɨ heimbo süŋguna yɨfɨmayei. Ai ndanɨ hɨfɨhü nɨmboei-ambe awi moai sapo God ai aheimbo aboedɨ moatükunɨ segodürɨmbo horombo hoafɨmayu ra sahümündi, ŋga wanɨ. Ŋga moanɨ ai aŋgunɨ nɨmboeimbo hɨmboarɨ-nambo yaŋgɨrɨ hoeirɨhindühɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei. Ranɨyei ai weindahɨ yarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, ‘Ro ndanɨ hɨfɨhü nɨmboefanɨ ro ŋgorü hɨfɨhündɨ hɨdɨborɨ nindou nou-anefɨ, moanɨ bodɨfombo ndanɨ hɨfɨhü anɨmboefɨ,’ masei.
13 Foi na fé que todos {nossos pais} morreram. Embora sem atingir o que lhes tinha sido prometido, viram-no e o saudaram de longe, confessando que eram só estrangeiros e peregrinos sobre a terra {Gn 23,4}.
14 Nindou ai yarɨhi yahurai hoafayei ana, sɨhɨrɨ randɨhu hohoanɨmo-ndefɨhüya, aiana ahei hɨfɨ hondü aboedɨ hamɨndɨ ranɨ hoeifembo seimboanei yarɨhi yahurai hoafayei mbɨsefɨmboane.
14 Dizendo isto, declaravam que buscavam uma pátria.
15 Nindou ranai ahei hɨfɨhü weaŋgurühɨ nɨmboei mburɨhü ra hɨnɨŋgɨrɨhi hehi ŋgoründühɨ nɨmboembo weaŋgurühɨdɨdɨ hɨfɨ ranahambo hohoanɨmo pambarɨhi-mbonana, awi ai koadürana hɨhɨrɨyahi hei.
15 E se se referissem àquela donde saíram, ocasião teriam de tornar a ela...
16 Wanɨ, ŋga ai sapo hɨfɨ sünambe eŋgoro hɨfɨ ndanɨhü ŋgasündareandɨ ranɨ hɨfɨnamboyei hombo sei-hehi hohoanɨmomayei. Ranɨmbo-hündambo-anɨmbo asu Godɨmbo ai sɨhefɨ God-ani seimbo ra God ai ŋgɨrɨ aheimbo amoanɨŋgɨ-ndundürɨ sapo hɨfɨ ranɨfihɨ aheimbo ŋgoafɨ adükarɨ nafɨra hɨnɨŋgɨ-mareandambo wambo.
16 Mas não. Eles aspiravam a uma pátria melhor, isto é, à celestial. Por isso, Deus não se dedigna de ser chamado o seu Deus; de fato, ele lhes preparou uma cidade.
17 Abraham ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda God ai ahambo yari hoeimarirɨ ranambo asu ai ahandɨ nɨmorɨ Aisak ra Godɨmbohünda hɨfokoefi sɨhefimbo hohoanɨmomayu. Abraham ranahamboyu God ai nɨnɨ-moatükunɨmboyu ahambo refimboayu ranahambo horombo hoafɨmarira fɨfɨrɨmareandɨ. Ŋga asu Abraham ai ahandɨ nɨmorɨ mamɨ hamɨndɨ-mayu ranahambo Godɨmbohünda hɨfokoefi sɨhefimbo hohoanɨmomayu.
17 Foi pela sua fé que Abraão, submetido à prova, ofereceu Isaac, seu único filho,
18 Sapo God ai Abrahamɨmbo Aisak ranahamboyu horombo hoafɨrirühɨ yahuya “Aisak ranahandambo-hünd-anɨmbo sɨhafɨ amoao mamɨ afɨndɨ ra yagodɨmboe sa horombo hoafɨmarɨheanɨnɨ,” mehuyosɨ, ŋga asu ai ahandɨ nɨmorɨmbo hɨfokoefimbo hohoanɨmomayu.
18 depois de ter recebido a promessa e ouvido as palavras: Uma posteridade com o teu nome te será dada em Isaac {Gn 21,12}.
19 Abraham ai yare hohoanɨmo-yuhüya, Aisak ai yɨfayu ana, God ai yɨfɨhündɨ botɨndirümbui yahuhaya hohoanɨmomayu. Ŋga moanɨ hoafɨmbo randɨhu hoafɨndefɨhüya, Abraham ai ahandɨ nɨmorɨ yɨfɨhündɨ nou hɨhɨri maserümündu mbɨsefɨmboane.
19 Estava ciente de que Deus é poderoso até para ressuscitar alguém dentre os mortos. Assim, ele conseguiu que seu filho lhe fosse devolvido. E isso é um ensinamento para nós!
20 Aisak ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda ai ahandɨ nɨmorɨ yimbu Sekop Isombo aboedɨ dɨdɨboado-mareapɨrɨ. Ai hoafɨ ranɨnambo nɨnɨ-moatükunɨyo ahafanɨmbo süŋguna tüküfemboayo ranahambo hoafɨmayupɨrɨ.
20 Foi inspirado pela fé que Isaac deu a Jacó e a Esaú uma bênção em vista de acontecimentos futuros.
21 Sekop ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda ai ndeara yɨfɨmbo yaŋgɨrɨ-yuambe Sosepɨndɨ nɨmorɨ yimbu ranahafanɨmbo aboedɨ-aboedɨmareapɨrɨ. Ai ahandɨ nɨmɨnɨmɨ wafu ranɨwamɨ kɨkɨhamündü amofihü Godɨmbo seana Adükarɨ aboedɨ hamɨnd-anafɨ yahuhaya hɨhɨfɨmarürɨ.
21 Foi pela fé que Jacó, estando para morrer, abençoou cada um dos filhos de José e venerou a extremidade do seu bastão.
22 Sosep ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda asu ai ndeara yɨfɨmbo yaŋgɨrɨ-yuambe hoafɨyuhüya, süŋgunambo Israer ai Isip hɨfɨ hɨnɨŋgɨndɨhi hehi ŋgorü hɨfɨna ŋgeimboyei mehu. Asu ai yɨfɨndua ahandɨ hamɨndɨ ranahambo nüŋgundɨhi-nüŋgundɨhi-mandɨhündɨ yahuhaya hoafɨmayundürɨ.
22 Foi pela fé que José, quando estava para morrer, fez menção da partida dos filhos de Israel e dispôs a respeito dos seus despojos.
23 Mosesɨndɨ hond-afɨndɨ ahafe anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda ai ahafe nɨmorɨ Moses ra wakɨrɨndɨfe mburɨna aboedɨ hamɨndɨmayu ranɨmboane asu nindou adükarɨ bogorɨ Isip hɨfɨ hɨfandarandɨ ranahandɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo yɨhɨmbokoate ŋgɨmɨ amoamo weindahɨfikoate sowarɨndɨfe manɨmbafe. Sapo nindou adükarɨ bogorɨndɨ ahɨnümbɨ ranane nda: Suda-yafe nindowenihɨ nɨmorɨ muŋgu hɨfokoambɨrɨhind-amboane.
23 Foi pela fé que os pais de Moisés, vendo nele uma criança encantadora, o esconderam durante três meses e não temeram o edito real.
24 Moses ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda ai adükarɨyu mbura se wambo ana Isip-yafe nindou adükarɨ bogorɨndɨ nɨmorɨ Ferondɨ nɨmor-ani mbɨsahü-ndɨrɨmboyei yahuhaya hohoanɨmomayu.
24 Foi pela fé que Moisés, uma vez crescido, renunciou a ser tido como filho da filha do faraó,
25 Moses ai sapo Godɨndɨ nendambo ŋgorü nindou ai moaruwai-moaruwaimbo-marɨhindüra afɨndɨ tɨŋɨrɨfoayei ranɨ-babɨdɨmbo yahurai refemboyu hohoanɨmomayu. Ŋga asu ai moai bodɨfombo moaruwai hohoanɨmo süŋgu hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbo hohoanɨmoyu.
25 preferindo participar da sorte infeliz do povo de Deus, a fruir dos prazeres culpáveis e passageiros.
26 Krais ranahambohünda Mosesɨmbo amoanɨŋgümbɨ hoafɨ hoafɨ-yahündowanɨ ai muŋguambo kakɨ, hoearɨ, ŋgɨnɨndɨ moatükunɨ napo Isip hɨfɨhü eŋgoro ranahambo ŋgasündeamboayo yahuhaya hohoanɨmomayu. Ranɨyu ai süŋgunambo God ai ahambo tɨŋɨrɨfomayu ranɨ takɨnɨ aboedɨ moatükunɨ segodɨmbo-mayu ranɨmbo hɨmboapomayu.
26 Com os olhos fixos na recompensa, considerava os ultrajes por amor de Cristo como um bem mais precioso que todos os tesouros dos egípcios.
27 Moses ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda asu ai Isip hɨfɨ hɨnɨŋgɨre haya Isipɨhündɨ nindou bogorɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranahambo yɨhɨmbokoate mahu. Nindou Godɨmbo hoeifikoate-mayu ra Moses ai hohoanɨmonambo yaŋgɨrɨ hoeimarirɨ ranɨmboyu ŋgɨnɨndɨ yaŋgɨrɨ manüŋgu hu.
27 Foi pela fé que deixou o Egito, não temendo a cólera do rei, com tanta segurança como estivesse vendo o invisível.
28 Ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda nindou aheimbo Pasofa si ra botɨmareandɨ. Si ranɨfihɨ sipsip hɨfokoaru mburümbo yipurɨfihɨ horɨ kükihoemonda, God ai sünambeahɨndɨ nendɨ amoŋgo nɨmorɨ hɨfokoe-fembohünda koamarɨherü ranai Israer nindou ranahei fikɨmɨ akɨmɨ hokoate-mbiyuwa yahuhaya se ranɨ-moatükunɨ ra yaru mehupurɨ.
28 Foi pela fé que mandou celebrar a Páscoa e aspergir {os portais} com sangue, para que o anjo exterminador dos primogênitos poupasse os dos filhos de Israel.
29 Israer nindou ahei anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda ai Hamburɨ Sɨrɨwara bamarɨhehindɨ moanɨ hɨfɨ yaŋgɨrɨ süŋgu nou. Isipɨhündɨ nindou ai randɨhu badɨhehu yahomo houmbo raweafundane, hoe ranai koadürü-koadüreandühɨ tɨtɨporɨko-mareapura yɨfɨsafɨmemo.
29 Foi pela fé que os fez atravessar o mar Vermelho, como por terreno seco, ao passo que os egípcios que se atreveram a persegui-los foram afogados.
30 Israerɨhündɨ ahei anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda Godɨndɨ ŋgɨnɨndɨnambo Seriko ŋgoafɨ-yafe ginɨrɨ ra tiboai pɨndɨmboe sei hehi ginɨrɨ ranahambo 7 ambe-ramɨndeimbɨmbo wakɨyei wakɨmarɨhinda tütifoai pɨmayo.
30 Foi pela fé que desabaram as muralhas de Jericó, depois de rodeadas por sete dias.
31 Rahap nɨmorehɨ nindowenihɨ bɨrabɨrɨyo-randeimbɨ ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda ai Israerɨhündɨ nindou yimbu ŋgoafɨ kosemɨndɨ-mbohünda samoŋgorɨmbo tükümefɨneanda aboedɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨna worɨnɨmareapɨrɨ. Ranɨmbo-hündamboyo ahambo moai hɨfokoarundɨ nindou Godɨmbo anɨhondü-mbofekoate-yeimbɨ hɨfokoako-mafoarundürɨ ranambe.
31 Foi pela fé que Raab, a meretriz, não pereceu com aqueles que resistiram, por ter dado asilo aos espias.
32 Awi ro nɨnɨ hoafɨ ŋgorü sɨheimbo hoafɨmandahɨ ŋgaha? Si moai gedühɨ nɨŋgo ro Gideon, Barak, Samson, Septa, Defit asu nindou muŋgu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-memo ranahamumbo hoafɨyombo, ŋga wanɨ.
32 Que mais direi? Faltar-me-á o tempo, se falar de Gedeão, Barac, Sansão, Jefté, Davi, Samuel e dos profetas.
33 Nindou ranai ahamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda ndɨfo nindou-babɨdɨmbo yifiarɨ-yomombo asu ai hamarɨhoemo. Bɨdɨfɨrɨ ai mbumundɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨrɨ nindoumbo hɨfandɨmarapurɨ asu ai nɨnɨ-moatükunɨmboyo God ai saimbo horombo hoafɨmareapurɨ ra masowandümo. Ranɨyomo bɨdɨfɨrɨ ai adükarɨ nɨmambeahɨ nɨnɨhondɨ ahandɨ ndürɨ raion ranahandɨ yafambe tapɨru kɨkɨhɨmaründümo.
33 Graças à sua fé conquistaram reinos, praticaram a justiça, viram se realizar as promessas. Taparam bocas de leões,
34 Bɨdɨfɨrɨ ai yɨhɨmbo sɨsɨreandeimbɨ hai ŋgɨnɨndɨ-hamɨndɨ ahamundɨ hürütümbɨ püpimaranda mahoro ra dɨkɨru mamandundɨ asu bɨdɨfɨrɨ aboedambomefundɨ ranambeahɨndɨ ahamumbo pisaonambo hɨfokoefepurɨmbo mehomo. Nindou ranɨmemo ai hamɨndɨ kemɨndɨkoate-memosɨ, ŋga asu süŋgunambo ai hamɨndɨ ŋgɨnɨmaründümo. Ai yifiarambe moanɨ tɨtaboarɨ-hoemondühɨyomo asu ai ndɨfo nindou-yomondɨ harɨndɨfo nendɨ ranahamumbo wamafandüpurɨ.
34 extinguiram a violência do fogo, escaparam ao fio de espada, triunfaram de enfermidades, foram corajosos na guerra e puseram em debandada exércitos estrangeiros.
35 Nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ ahei anɨhondümbofe hohoanɨmo-mbohünda ahei fikɨmɨnɨndɨ yɨfɨyomondeimbɨ yaŋgɨrɨyafu marunda sahüpurümündi marɨhündɨ. Bɨdɨfɨrɨ ai karabusambe Godɨmbo daboadanambo-arɨhorɨ ana, aboeda ŋgeimboyei, ŋga ai moei masei ranɨmboanei asu nindou ŋgorü ai ahei fi moaruwaimbo-marɨhindüra asu yɨfɨmayei. Nindou ranai aboedambofe yiboarukombo süŋgunambo yɨfɨyei mburɨhü yɨfɨhündɨ botɨyahi yaŋgɨrɨ aboedɨ nɨŋgombo-mayo ra hohoanɨmoyeihɨ aboedambofembo yɨboarukomayei.
35 Devolveram vivos às suas mães os filhos mortos. Alguns foram torturados, por recusarem ser libertados, movidos pela esperança de uma ressurreição mais gloriosa.
36 Asu bɨdɨfɨrambo hoafɨnambo moaruwai-moaruwaimborundürɨ asu bubumarundürɨ asu bɨdɨfɨrambo senɨnambo hüputüpu-rɨhoundürɨ karabus-ambe hɨnɨŋgɨmarundürɨ.
36 Outros sofreram escárnio e açoites, cadeias e prisões.
37 Bɨdɨfɨrambo nɨmoeinambo pütiyomondühɨ bubumarundüra yɨfɨmayei. Bɨdɨfɨrɨmbo sonambo yimbu kɨkɨrundürɨ sɨhoundürɨ asu bɨdɨfɨrambo pisaonambo hɨfokoarundürɨ sɨhoundürɨ marundɨ. Bɨdɨfɨrɨ ai aheimbo moaruwai-moaruwaimbo-rɨhindürühɨ tɨŋɨrɨfo masahündüra moanɨ napo-koate sipsip hoearɨ, meme hoearɨ ranɨ yaŋgɨrɨ güdühi sahümündi hehi hahabodei wakɨmarɨhindɨ.
37 Foram apedrejados, massacrados, serrados ao meio, mortos a fio de espada. Andaram errantes, vestidos de pele de ovelha e de cabra, necessitados de tudo, perseguidos e maltratados,
38 Sapo ai nindou aboedɨ hamɨndɨyei, ŋga asu nindou hɨfɨ ranɨhündambo ai aboedɨ hamɨndɨ-yeipoanɨ! Nindou ranai nɨmɨ wohɨ furɨkoate-yowohü, hɨfɨ wafuanɨ hɨhɨrɨyei wakɨrɨhindühɨ, nɨmoei ambɨsambe hɨfɨ ambɨsambe ranambe nɨmboei marɨhündɨ.
38 homens de que o mundo não era digno! Refugiaram-se nas solidões das montanhas, nas cavernas e em antros subterrâneos.
39 Sapo nindou muŋguambo ranai Godɨmbo anɨhondümbo-marɨhorɨ ranɨmbo-wambo God ai nindou aboed-anei mehu, ŋga asu ai God nɨnɨ moatükunɨmboyo segondürɨmboane yahu horombo hoafɨmareandɨ ra awi moai sahümündi.
39 E, no entanto, todos estes mártires da fé não conheceram a realização das promessas!
40 God ai süŋguambo sɨhefɨmbo muŋgu semunɨmboayu aboedɨ moatükunɨ hondü ra ndore sɨhai hayambo wamboyu asu nindou ranai boatei semɨndɨkoate-mayei. God ahandɨ hohoanɨmo ana yahurai-ane, sɨhefɨmbo muŋgu ramareamuna aboedɨ sɨmoŋgorɨ-humɨndefɨmboanefɨ.
40 Porque Deus, que tinha para nós uma sorte melhor, não quis que eles chegassem sem nós à perfeição {da felicidade}.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.