Atos 27
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA
1 Ro Itari hɨfɨnambo sipambe hombo hoafɨ ra fɨmarɨndümo. Ranɨyo Romɨhündɨ ami-yomondɨ bogorɨ Surius ai Por asu karabus nindou bɨdɨfɨrɨ ahamumbo Itarinambo hɨfandɨmarapurɨ hu. Surius ai Romɨ-yomondɨ bogorɨ adükarɨndɨ ami bɨdɨfɨr-ambeahɨnd-ani.
1 Quando foi decidido que devíamos navegar para a Itália, entregaram Paulo e alguns outros presos a um centurião chamado Júlio, do Batalhão Imperial.
2 Ro sip mamɨ Adramitium ŋgoafɨhündɨ-mayo ranai ndeara Esia hɨfambe hɨmbomayo ranambe kefohu hohu mahefɨ. Nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Aristarkus Tesaronaikahündɨ Masedonia hɨfambeahɨndɨ ranai-amboanɨ ro-babɨdɨmbo mahu.
2 Embarcando num navio de Adramítio, que estava de partida para costear a província da Ásia, fizemo-nos ao mar, indo conosco Aristarco, um macedônio de Tessalônica.
3 Siambe hefɨ Saidon ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Ranɨyo asu ranɨhü Surius ai Porɨmbo aboedɨ ndore hohoanɨmo-yundowohü yahuya, “Se ŋgafɨ sɨhafɨ ŋgunindɨ sɨhambo fehefenɨnɨmbo hoeindowapurɨ,” mehundo.
3 No dia seguinte, chegamos a Sidom. Júlio, tratando Paulo com humanidade, permitiu que ele fosse ver os amigos e obter assistência.
4 Asu ranɨhünda botɨyahu hohu sipambe hefane werɨnambo semɨndɨmunɨ koamarɨhemuna Saiprus airanɨkɨmɨ mahefɨ.
4 Partindo dali, navegamos ao abrigo da ilha de Chipre, porque os ventos eram contrários.
5 Asu ro Sirisia hɨfɨ asu Pamfiria hɨfɨkɨmɨ sɨrɨwara haŋgɨfo süŋgu hefɨ Risia hɨfambe Maira ŋgoafɨhü tükümehundɨ.
5 E, tendo atravessado o mar ao longo da Cilícia e Panfília, chegamos a Mirra, na Lícia.
6 Ranɨhü ami-yomondɨ bogorɨ ranai ŋgorü sipɨ Areksandriahündɨ Itari hɨfɨnambo hɨmbomayo ra fɨfɨre hayamboyu asu ai yɨhoefɨmbo sip ranambe koamarɨhemunɨ.
6 Nesse porto, o centurião encontrou um navio de Alexandria, que estava de partida para a Itália, e nos fez embarcar nele.
7 Asu sip ranai werɨ afɨndɨwambo moanɨ hɨnɨŋgɨrou mahowa ranambe yahunümbɨ siyefɨ hohu, moanɨ afɨndɨ tɨŋɨrɨfombü hɨnɨŋgɨrou safɨ Nidus ŋgoafɨkɨmɨ tükümehundɨ. Ŋga ranafɨ hombo werɨ ranai gümareamunambo tɨŋɨrɨfoyefühɨ asu Krit airan Sarmone bɨdɨfɨranɨ raguanɨ hundünɨ wakɨmehundɨ.
7 Navegando vagarosamente muitos dias, foi com dificuldade que chegamos às imediações de Cnido. Não nos sendo permitido prosseguir, por causa do vento contrário, navegamos ao abrigo de Creta, na altura de Salmona.
8 Asu ro sɨrɨwara hɨmborɨ süŋgu moanɨ hürütümbo hefɨ hohoe mamɨ ahandɨ ndürɨ Hohoe Aboedɨ sei arɨhündɨ Rasea ŋgoafɨkɨmɨ ranɨhü tükümehundɨ.
8 Costeando a ilha com dificuldade, chegamos a um lugar chamado Bons Portos, perto do qual estava a cidade de Laseia.
9 Ro moanɨ gedühɨ nɨmarefɨ hefɨ hefɨmbo asu Suda ai sesɨ wehɨmbo si ranai ho hayambo wambo sɨrɨwara ranai afɨndɨ-afɨndɨ mayowambo sipambe hombomayo ra moaruwai hamɨndɨyo. Ranɨmboyu asu Por ai ahamumbo ahɨnɨ hoafɨmayupurɨ.
9 Depois de muito tempo, tendo-se tornado a navegação perigosa, e já passado o tempo do Dia do Jejum, Paulo os aconselhou,
10 Ai yahuya, “Wai, ro rarɨhe fɨfɨrɨheandɨ sɨhɨrɨ moanɨ haponda botɨyahu ahefɨ ana, moaruwai hamɨndɨ tükündɨfemboe asu ŋgɨrɨ napo sip yaŋgɨrɨndo, ŋga sɨhɨr-amboa kapeihü anɨmbondemboyefɨ,” mehu.
10 dizendo: — Senhores, vejo que a viagem vai ser trabalhosa, com dano e muito prejuízo, não só da carga e do navio, mas também da nossa vida.
11 Ŋga asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai moai Porɨndɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-reandɨ, ŋga sip semündü-hurandeimbɨ nindou-mayu asu sip aharambürɨ ranahafandɨ hohoanɨmo süŋgumareandɨ.
11 Porém o centurião dava mais crédito ao piloto e ao mestre do navio do que ao que Paulo dizia.
12 Aboedɨ hohoe ranana ai werɨ afɨndɨyowambe ra aboedɨyopoanɨ sip ho paiarɨ rambo. Ranɨyomo asu nindou afɨndɨ sipambe mamarɨmo ranai ranɨhünda botɨfe hefe sɨrɨwara süŋgu ho Finiks hohoeambe nɨmarɨmbo hohoanɨmo-memo. Finiks hohoe Krit airanɨhane apuiaro. Ranɨhü anɨmbo ai werɨ afɨndambe aboedɨ nɨmandeimboyei.
12 Não sendo o porto próprio para invernar, a maioria deles era de opinião que deviam partir dali, para ver se podiam chegar a Fenice e aí passar o inverno, visto ser um porto de Creta, que olha para o noroeste e para o sudoeste.
13 Refe hayamboyowane, süŋgunambo werɨ akɨdou ranai hoarinafɨnɨpoedɨ werɨmayo. Ranɨyomo asu nindou ranai yaru hoafɨyomondühɨya awi ndandɨfeyowanɨ ana, aboedɨ safɨ ŋgemboyefɨ mehomo. Ranɨyomo ai sipɨmbo kɨkɨhɨyɨmɨndɨ nɨŋgombo moatükunɨ ahandɨ ndürɨ aŋga ra hüründümo foaru houmbo ai Krit airanɨ hɨmborɨkɨmɨ mahomo.
13 Soprando brandamente o vento sul, e pensando eles ter alcançado o que desejavam, levantaram âncora e foram costeando mais de perto a ilha de Creta.
14 Ŋga asu homondane, moai amɨtata ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ werɨ ahandɨ ndürɨ ‘Ndɨhoanɨpoedɨ Werɨ’ ranai Krit airan ranafɨpoedɨ masɨno.
14 Entretanto, não muito depois, desencadeou-se, do lado da ilha, um tufão de vento, chamado Euroaquilão.
15 Ranɨyo asu werambe sip semɨndɨ hɨmbomayo ra ŋgɨrɨndɨmo. Ŋga ro moanɨ rarɨhu hɨnɨŋgɨrɨhundane, werɨ ai sip ra semɨndɨ maho.
15 O navio foi arrastado com violência e, sem poder resistir ao vento, cessamos a manobra e nos fomos deixando levar.
16 Ranɨyefɨ asu ro rebanafɨ airanɨ akɨdou mamɨ ahandɨ ndürɨ Kauda hundünɨ werɨkoate-yowanɨ wakɨmehundɨ. Ranɨhü ro sapo bot akɨdou sipambeahɨndɨ makiaro ranahambo hürütümbo tɨŋɨrɨfoyefühɨ kiahu hühɨmarɨhundɨ.
16 Passando ao abrigo de uma ilhota chamada Cauda, com dificuldade conseguimos recolher o bote.
17 Ranɨyomo asu bot akɨdou ranahambo sipambe hüründümo nandu hüputüpumaründümo. Asu wofɨ ŋgɨnɨndɨ bɨdɨfɨrɨ sip hoarehɨ safoaru hanɨmo mburu hühɨru hɨnɨŋgɨmarundɨ. Sip ranai Ribia-yafe hɨfɨkɨmɨ gudi karɨhoeimbɨ ranɨ süŋgu ŋgomboe yahomo houmbo yɨhɨmbo-yomondühɨ ser sipɨfihɨ makiaro ra hɨfɨnamaru hanɨmo. Sip ra werɨnambo yaŋgɨrɨ funamɨndɨ mbɨho yahomo houmbo.
17 Tendo içado o bote, os marinheiros usaram de todos os meios para reforçar o navio com cabos de segurança. E, temendo que fossem encalhar nos bancos de areia de Sirte, desceram as velas e foram à deriva.
18 Moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ hoewerɨ ranai yare matiyaro-wamboemo, asu ŋgorü sinambo bɨdɨfɨrɨ napo sip ranambeahɨndɨ hɨmonɨ fufumafoarundɨ.
18 Açoitados severamente pela tormenta, no dia seguinte começaram a jogar a carga no mar.
19 Asükai ŋgorü sina ai sip ranahandɨ napo ra masafoarundɨ.
19 E, no terceiro dia, nós mesmos, com as próprias mãos, lançamos ao mar a armação do navio.
20 Afɨndɨ si maho ra moai ro akɨdou-amboanɨ hüfɨhamɨndɨ mupui hoeirɨhundɨ. Ŋga werɨ ranai moanɨ afɨndɨ ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ tümero ho. Ranɨyefɨ asu ro ŋgɨrɨ aboedambo-ndahundɨ sefɨ hohu hohoanɨmomefɨ.
20 E, não aparecendo, havia já alguns dias, nem sol nem estrelas, caindo sobre nós grande tempestade, dissipou-se, afinal, toda a esperança de salvamento.
21 Nindou sipambe mamarɨmo ranai sesɨ, sesɨkoate-moanɨ gedühɨ heimbo süŋgunambo Por ai botɨfi haŋgɨfoanɨ nüŋgumbo hoafɨyuhü yahuya, “Awi se wandɨ hoafɨ ra hɨmborɨmbei-mbonana ŋgɨrɨ Krit airan ra hɨnɨŋgɨrɨhi hei. Asu ranɨmbe-mbonana ŋgɨrɨ muŋguambo napo ra yare yahurai moaruwaimbo reandühɨ yeimbɨrɨhundɨ, ŋga wanɨ.
21 Havendo todos estado muito tempo sem comer, Paulo, pondo-se em pé no meio deles, disse: — Senhores, na verdade, era preciso terem-me atendido e não partir de Creta, para evitar este dano e perda.
22 Ŋga asu ro haponda sɨheimbo nda hoafehandürɨ, awi hapoana ŋgusüfoambe afurɨndɨhi kündɨhindɨ! Nindou se-ana ŋgɨrɨ mamɨ ai-amboanɨ yɨfɨndu, ŋga sip ranai yaŋgɨrɨ anɨmbo awarɨndɨhoemboe.
22 Mas agora aconselho que tenham coragem, porque nenhuma vida se perderá, mas somente o navio.
23 Ro Godɨndɨ nindouya hehea asu ahambo hohoanɨmoya rɨhandeimbɨ mayahambo nɨmbokoanɨ ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ wambo-so tükümefiyu.
23 Porque, esta mesma noite, um anjo do Deus a quem pertenço e a quem sirvo, esteve comigo,
24 Ai wambo hoafɨyuhü yahuya, ‘Por, awi se yɨhɨmbo-ndamboyafɨ! Ŋga se Romɨ-yomondɨ bogorɨ hondü Sisarɨndɨ hɨmboahü mbɨnɨmbafamboane. God ai sɨhambo aboedɨ hohoanɨmo-yunɨnühɨ nindou se-babɨdɨmbo sipambe ahei ranai ŋgɨrɨ moaruwaimbo-ndahindɨ,’ mehu.
24 dizendo: “Paulo, não tenha medo! É preciso que você compareça diante de César, e eis que Deus, por sua graça, lhe deu todos os que navegam com você.”
25 Ranɨmbo-hündambo anɨmbo awi nindou nda se ŋgusüfoambe afurɨndɨhi kündɨhindɨ! Ro Godɨmbo anɨhondümbo-rɨhinɨmboanahɨ, ŋga ranɨ-moatükunɨ ra sünambeahɨndɨ nendɨ hoafɨmayundɨrɨ yahurai hamɨndɨ anɨmbo tükündɨfemboe.
25 Portanto, senhores, tenham coragem! Pois eu confio em Deus que tudo vai acontecer conforme me foi dito.
26 Ŋga awi sɨhɨrɨ hoe mbusümondühɨ ŋgorü airanɨ amaro ranɨ hɨmborɨkɨmɨ ŋgefɨ tɨrɨmondɨ-humboyefɨ,” mehu.
26 Porém é necessário que sejamos arrastados para alguma ilha.
27 Ndeara 14 nɨmbɨyefɨ hohu hoewer-ambeahɨndɨ Edriak Sɨrɨwara ambe mahefɨ. Nɨmbɨ mbusümondühɨ nindou sip sowandümo homondeimbɨ-memo ranai yaru hohoanɨmo-yomondühüya, ndeara gudianɨ tüküyahu-ndühanefɨ mehomo.
27 Quando chegou a décima quarta noite, sendo nós batidos de um lado para outro no mar Adriático, por volta da meia-noite os marinheiros pressentiram que se aproximavam de alguma terra.
28 Ranɨyomo asu ai wofɨ hoandarɨ ranɨfihɨ nɨmboreimbɨ moatükunɨ paru hɨmondɨ-marundümo ra hɨmonɨ sɨmoŋgoru hoeirundane, asu hoe hohoe ranai 40 mita sɨmoŋgorɨfihɨ hanɨ kaimayo. Asükaiyomo akɨdou sühɨyafu homo mburumbo safoaru sɨmoŋgorundane, 30 mita sɨmoŋgorühü hanɨ kaimayo.
28 E, lançando a sonda, viram que a profundidade era de trinta e seis metros. Passando um pouco mais adiante, tornando a lançar a sonda, viram que a profundidade era de vinte e sete metros.
29 Sip ranai nɨmoei yahafɨ hɨmonɨ nɨnouayo ranɨfihɨ ŋgo pandarɨmboe yahomo houmbo yɨhɨmbo-yomondühɨ-yomo, asu ai sip kɨkɨhɨyɨmɨndɨ moatükunɨ aŋga yimbuyimbu ra sipambeahɨndɨ daboadanɨpoedɨ safoarundühɨ simbeyowa yahomo houmbo dɨdɨbafɨmemo.
29 E, receosos de que fôssemos atirados contra lugares rochosos, lançaram da popa quatro âncoras e oravam para que rompesse o dia.
30 Ranɨyomo asu nindou bɨdɨfɨrɨ sip sowandümo homo-rundeimbɨ-memo ranai sipambeahɨndɨ fefoefe hefe aboedambofembo yahomo houmbo nafɨ kokomarundɨ. Ranɨyomo ai botɨ akɨdou sipambe mafoero ra sowandümo houmbo sip haŋgɨfoanɨ aŋga safoefe tɨtanɨmemo.
30 Nisto os marinheiros tentaram escapar do navio. Arriaram o bote no mar, a pretexto de que iam largar âncoras da proa.
31 Ŋga asu Por ai ami-yomondɨ bogorɨ-mayu asu ami bɨdɨfɨrɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu nindou ndanai sipambe refe nɨmarɨkoate-ayomo ana, asu se ŋgɨrɨ aboeda gudianɨ ŋgomo tükündafundɨ,” mehupurɨ.
31 Paulo disse ao centurião e aos soldados: — Se estes não permanecerem a bordo, vocês não poderão se salvar.
32 Ranɨyomo asu ami ai wofɨ botɨfihɨ makiaro ra kɨkɨmarunda bot ranai hɨmonɨ pɨmayo.
32 Então os soldados cortaram os cabos do bote e o deixaram afastar-se.
33 Ndeara simbo yaŋgɨrɨmayo-wamboyu Por ai aheimbo sesɨ sahüsi yahuhaya hoafɨmendürɨ. Ai yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se 14 nɨmbɨ ra afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ hɨfandɨmarɨhü hei-ane. Asu ranambe se moai nɨnɨ sesɨ akɨdou-amboanɨ kɨkɨfoarɨhindɨ.
33 Enquanto amanhecia, Paulo rogava a todos que se alimentassem, dizendo: — Hoje é o décimo quarto dia em que, esperando, vocês estão sem comer, não tendo provado nada.
34 Haponda ro sɨheimbo hüti hoafehandürɨ, ŋga se yaŋgɨrɨ nɨŋgombohünda sesɨ bɨdɨfɨrɨ dagüdi. Asu ŋgɨrɨ sɨhei akɨdou moatükun-amboa moaruwaindo, ŋga se moanɨ aboedɨ nɨboadeimboyei.”
34 Por isso peço que comam alguma coisa, pois disto depende a sobrevivência de vocês. Porque nenhum de vocês perderá nem mesmo um fio de cabelo.
35 Por ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyu mbura süŋguna bret bɨdɨfɨrɨ fufuramündü haya ahei hɨmboahü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura karamündɨ haya masesu.
35 Tendo dito isto, pegando um pão, deu graças a Deus na presença de todos e, depois de o partir, começou a comer.
36 Ranɨyei asu muŋguambo nindou-mayei ranai aheimbo ŋgusüfoambe aboedɨ ndore küreandürühɨ asu ai-amboanɨ sesɨ ra sahümündi hehi masahüsi.
36 Todos ficaram mais animados e se puseram também a comer.
37 Nindou muŋguambo ro sip ranambe mamarefɨ ra 276 nindou-yefɨ.
37 Estávamos no navio duzentas e setenta e seis pessoas ao todo.
38 Ndeara muŋguambo nindou ai sesɨ, sesɨ sɨmogodühɨ sahüsi nafɨrɨhümündihɨ nɨboadeimbo sip ranai nɨmborɨkoate yɨmoembɨreandɨ yahomo houmbo wit bɨdɨfɨrɨ ra sɨrɨwara ambe fufumafoarundɨ.
38 Refeitos com a comida, aliviaram o navio, jogando o trigo no mar.
39 Ndeara sifoai peyoane, asu ai moai hɨfɨ gudikɨmɨ ra ndoru hoeirundühɨ fɨfɨrundɨ. Ŋga asu ai wafoeho kare sɨhendanɨ gudi aboedɨ pimaramɨndo ranɨ yaŋgɨrɨ hoeiru houmbo awi sɨhɨrɨ ranambe anɨmbo sip semɨndɨ homboane yahomo houmbo hohoanɨmomemo.
39 Quando amanheceu, não reconheceram a terra, mas avistaram uma enseada, onde havia uma praia. Então consultaram entre si se não podiam encalhar ali o navio.
40 Ranɨyomo asu ai aŋga ranahandɨ wofɨ ra kɨbodɨru mburu sɨrɨwara ambe fufumafoarundɨ. Rarundühɨ nɨŋgomomboemo asu ai maru wofɨ sapo sip nɨmɨndɨ kɨkɨhemɨndɨ horambomayo ranɨfihɨ hɨmondɨmemɨndo ra fufurɨmarɨhoemo. Ranɨyomo asu ai serɨ haŋgɨfoanɨ botɨmaru hafomo sipɨmbo semɨndɨ mbɨhowa yahomo houmbo. Ranɨyefɨ asu ro gudianɨ mahefɨ.
40 Cortando os cabos das âncoras, deixaram que ficassem no mar. Soltaram também as amarras do leme. E, alçando a vela de proa ao vento, dirigiram-se para a praia.
41 Ŋga asu sip ranai gudianɨ hɨfo hɨmonɨ gudiambe kɨkɨhɨyo haya mamaro. Ranɨyo sip haŋgɨfoyowanɨ ranai kɨkɨhɨyowohü asu daboadanɨ ranai werɨyafuinambo butakɨmarɨhoayo.
41 Dando, porém, num lugar onde duas correntes se encontravam, encalharam ali o navio; a proa encravou-se e ficou imóvel, mas a popa se despedaçava pela violência das ondas.
42 Ranɨyomo asu ami ai karabus nindou ranahamumboya, hɨfokoandɨhupuranɨ anɨmbo mamɨ ai-amboanɨ boborɨyo aboedambofekoate-mbeyomonda yahomo houmbo, hoafɨ fɨfɨrɨmarundɨ.
42 O parecer dos soldados era que os presos deviam ser mortos, para que nenhum deles fugisse nadando.
43 Ŋga asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai Porɨmbo aboedambofimbo yahuhaya hohoanɨmo-mayundo. Ranɨyu asu ai ami ranahamumbo refe hohoanɨmo ana yowanɨ yahuhaya refepoanɨ mehupurɨ. Ai ahamumbo hoafɨyupurühɨya, nindou muŋguambo düdi ai boborɨyu-randeimbɨ ranai boatei sipambeahɨndɨ hɨmonɨ horɨpɨndohoai pündu haya gudianɨ boborɨndu ŋgu tükündüfiyu,” mehupurɨ.
43 Mas o centurião, querendo salvar Paulo, impediu-os de fazer isso. Ordenou que os que soubessem nadar fossem os primeiros a lançar-se ao mar e alcançar a terra.
44 Rananɨmbo asu amurɨ ai nɨmɨ goesürɨ asu sip butakɨ-rɨhoeimbɨ-mayo ranɨfihɨ kɨkɨhɨ-ndündümo houmbo funɨ-funɨndu ŋgomo mehupurɨ. Ai rawoyafu houmboemo boborɨyomo homo gudianɨ muŋgua aboedɨ tükümefundɨ.
44 Quanto aos demais, que se salvassem, uns, em tábuas, e outros, em destroços do navio. E foi assim que todos se salvaram em terra.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.