Atos 27

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Ro Itari hɨfɨnambo sipambe hombo hoafɨ ra fɨmarɨndümo. Ranɨyo Romɨhündɨ ami-yomondɨ bogorɨ Surius ai Por asu karabus nindou bɨdɨfɨrɨ ahamumbo Itarinambo hɨfandɨmarapurɨ hu. Surius ai Romɨ-yomondɨ bogorɨ adükarɨndɨ ami bɨdɨfɨr-ambeahɨnd-ani.
1 Aki au Italy na’at na isan hinot hiyayabuna ufunamaim Paul naatu dibur sabuw afa bairi hibuwih Rome baiyowayah hai orot ukwarin babanamaim wabin Julius umanamaim hiya’i. Caesar baiyowayah orot hai kou’ay wabin Aiwob ana Baiyowayah. |alt="map" src="Paulrome.tif" size="col" ref="Acts 27.1"
2 Ro sip mamɨ Adramitium ŋgoafɨhündɨ-mayo ranai ndeara Esia hɨfambe hɨmbomayo ranambe kefohu hohu mahefɨ. Nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Aristarkus Tesaronaikahündɨ Masedonia hɨfambeahɨndɨ ranai-amboanɨ ro-babɨdɨmbo mahu.
2 Aki wa tafaram Adaramitiamane na batabat abai, iti wa i Asia wanawanan awar etei run titamih nununuw abai. Masedonia orot wabin Aristakus ana tafaram Thessalonica i auman is ra’at bairi an.
3 Siambe hefɨ Saidon ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Ranɨyo asu ranɨhü Surius ai Porɨmbo aboedɨ ndore hohoanɨmo-yundowohü yahuya, “Se ŋgafɨ sɨhafɨ ŋgunindɨ sɨhambo fehefenɨnɨmbo hoeindowapurɨ,” mehundo.
3 Anan marto Sidon arun, Julius, Paul isan i igewasin, baibasit itin ana ofonah bainanawanihimih itih ana kokok abisa baibaisin isan iu.
4 Asu ranɨhünda botɨyahu hohu sipambe hefane werɨnambo semɨndɨmunɨ koamarɨhemuna Saiprus airanɨkɨmɨ mahefɨ.
4 Nati’imaim atit maiye ana, baise yabat kufuti, imih aki wa abai ai kewakew Cyprus nuw sisibinamaim isinfafari anunuw an.
5 Asu ro Sirisia hɨfɨ asu Pamfiria hɨfɨkɨmɨ sɨrɨwara haŋgɨfo süŋgu hefɨ Risia hɨfambe Maira ŋgoafɨhü tükümehundɨ.
5 Anunuw anan i atit are Silisia naatu Pamfilia hai riy yan foun autubun arabon ana Maira arun Laisia wanawanan.
6 Ranɨhü ami-yomondɨ bogorɨ ranai ŋgorü sipɨ Areksandriahündɨ Itari hɨfɨnambo hɨmbomayo ra fɨfɨre hayamboyu asu ai yɨhoefɨmbo sip ranambe koamarɨhemunɨ.
6 Nati’imaim Julius orot ukwarin Alexandria hai wa ta au Italy nununuw tita’ur, basit aki imaim yara’ahi.
7 Asu sip ranai werɨ afɨndɨwambo moanɨ hɨnɨŋgɨrou mahowa ranambe yahunümbɨ siyefɨ hohu, moanɨ afɨndɨ tɨŋɨrɨfombü hɨnɨŋgɨrou safɨ Nidus ŋgoafɨkɨmɨ tükümehundɨ. Ŋga ranafɨ hombo werɨ ranai gümareamunambo tɨŋɨrɨfoyefühɨ asu Krit airan Sarmone bɨdɨfɨranɨ raguanɨ hundünɨ wakɨmehundɨ.
7 Veya moumurih maiyow efamaim aremor, yabat rabi auman awani ayey ana bar merar Sinidus anatabir. Baise yabat i ra’at men karam boro mutufor atanunuw, imih aki Kurit nuw isinfafari anunuw Samone sisibin rounane.
8 Asu ro sɨrɨwara hɨmborɨ süŋgu moanɨ hürütümbo hefɨ hohoe mamɨ ahandɨ ndürɨ Hohoe Aboedɨ sei arɨhündɨ Rasea ŋgoafɨkɨmɨ ranɨhü tükümehundɨ.
8 Kufuti auman awani tor rewarewan anunuw ana efan wabin Umabibin imaim atit, bar merar Lasea sisibinamaim Umabibin imaim arun.
9 Ro moanɨ gedühɨ nɨmarefɨ hefɨ hefɨmbo asu Suda ai sesɨ wehɨmbo si ranai ho hayambo wambo sɨrɨwara ranai afɨndɨ-afɨndɨ mayowambo sipambe hombomayo ra moaruwai hamɨndɨyo. Ranɨmboyu asu Por ai ahamumbo ahɨnɨ hoafɨmayupurɨ.
9 Nati’imaim veya manin maiyow ama naatu busurufin maiye na isan yabat i ra’at re sakirafut. Anayabin gagar ana veya i mar etei notawiyen ana hiyuw ufunamaim ebubusuruf. Imih Paul imatnuwih eo,
10 Ai yahuya, “Wai, ro rarɨhe fɨfɨrɨheandɨ sɨhɨrɨ moanɨ haponda botɨyahu ahefɨ ana, moaruwai hamɨndɨ tükündɨfemboe asu ŋgɨrɨ napo sip yaŋgɨrɨndo, ŋga sɨhɨr-amboa kapeihü anɨmbondemboyefɨ,” mehu.
10 “Oro’orot ayu ai’itin it tanatit tananan i boro kakafin wan tanamara’at, wa boro nataseb, sawar etei boro tanisaroun naatu it auman boro tanamorob.”
11 Ŋga asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai moai Porɨndɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-reandɨ, ŋga sip semündü-hurandeimbɨ nindou-mayu asu sip aharambürɨ ranahafandɨ hohoanɨmo süŋgumareandɨ.
11 Baise baiyowayan hai orot gagamih Julius, Paul ana tur men nowar, baise wa ana kaifenayan, naatu wa matuwan abisa hio hai tur i’ufunun.
12 Aboedɨ hohoe ranana ai werɨ afɨndɨyowambe ra aboedɨyopoanɨ sip ho paiarɨ rambo. Ranɨyomo asu nindou afɨndɨ sipambe mamarɨmo ranai ranɨhünda botɨfe hefe sɨrɨwara süŋgu ho Finiks hohoeambe nɨmarɨmbo hohoanɨmo-memo. Finiks hohoe Krit airanɨhane apuiaro. Ranɨhü anɨmbo ai werɨ afɨndambe aboedɨ nɨmandeimboyei.
12 Naatu nati awar wa rouwin rarab siba’u imaim ma isan men igewasin, imih orot etei hai kok i boro wa hitimtawiy takakaram na’at atarabon Phoenix imaim rarab siba’u atama. Phoenix awar i tafaram Kurit wanawanan naatu nati awar i gewasin anayabin umabibin oyaw na’atune veya ere’er boro ina’itin nare.
13 Refe hayamboyowane, süŋgunambo werɨ akɨdou ranai hoarinafɨnɨpoedɨ werɨmayo. Ranɨyomo asu nindou ranai yaru hoafɨyomondühɨya awi ndandɨfeyowanɨ ana, aboedɨ safɨ ŋgemboyefɨ mehomo. Ranɨyomo ai sipɨmbo kɨkɨhɨyɨmɨndɨ nɨŋgombo moatükunɨ ahandɨ ndürɨ aŋga ra hüründümo foaru houmbo ai Krit airanɨ hɨmborɨkɨmɨ mahomo.
13 Waruw kikimin gurufune tarsisin, orot hinotanot abisa hio i mamatar, imih aumor hitain hiyen naatu rarar hibora’aten Kurit dones sisibin akutitiy.
14 Ŋga asu homondane, moai amɨtata ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ werɨ ahandɨ ndürɨ ‘Ndɨhoanɨpoedɨ Werɨ’ ranai Krit airan ranafɨpoedɨ masɨno.
14 Baise men yok yabat gagamin wabin wowog oyawane babin re.
15 Ranɨyo asu werambe sip semɨndɨ hɨmbomayo ra ŋgɨrɨndɨmo. Ŋga ro moanɨ rarɨhu hɨnɨŋgɨrɨhundane, werɨ ai sip ra semɨndɨ maho.
15 Wa rab, aki bai kewakew run maiye isan abiwa’an men karam basit yabat wan amara’at atit are.
16 Ranɨyefɨ asu ro rebanafɨ airanɨ akɨdou mamɨ ahandɨ ndürɨ Kauda hundünɨ werɨkoate-yowanɨ wakɨmehundɨ. Ranɨhü ro sapo bot akɨdou sipambeahɨndɨ makiaro ranahambo hürütümbo tɨŋɨrɨfoyefühɨ kiahu hühɨmarɨhundɨ.
16 Baise anunuw ana nuw kikimin wabin Kauda guruf na’atune bat aki sisibin umabibin isinfafari, naatu hifafair wa kikimin uranane atain yen,
17 Ranɨyomo asu bot akɨdou ranahambo sipambe hüründümo nandu hüputüpumaründümo. Asu wofɨ ŋgɨnɨndɨ bɨdɨfɨrɨ sip hoarehɨ safoaru hanɨmo mburu hühɨru hɨnɨŋgɨmarundɨ. Sip ranai Ribia-yafe hɨfɨkɨmɨ gudi karɨhoeimbɨ ranɨ süŋgu ŋgomboe yahomo houmbo yɨhɨmbo-yomondühɨ ser sipɨfihɨ makiaro ra hɨfɨnamaru hanɨmo. Sip ra werɨnambo yaŋgɨrɨ funamɨndɨ mbɨho yahomo houmbo.
17 murab hibow hikiktatan gaigiwas, wa afe’en baginayah yabat buwih run Libia dones yen yara’ahih hirouw hibir, basit rar hitaiyen hire wa bat earuw.
18 Moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ hoewerɨ ranai yare matiyaro-wamboemo, asu ŋgorü sinambo bɨdɨfɨrɨ napo sip ranambeahɨndɨ hɨmonɨ fufumafoarundɨ.
18 Yabat i wan fus kubar rouw in marto, naatu wa afe’en sabuw sawar hibow hisrouruwen riy yan hire.
19 Asükai ŋgorü sina ai sip ranahandɨ napo ra masafoarundɨ.
19 Naatu veya baitaunin i wa ana sawar afa: rar, murab, koutataren, naatu boy i hibow taiyan hitaiyen hire.
20 Afɨndɨ si maho ra moai ro akɨdou-amboanɨ hüfɨhamɨndɨ mupui hoeirɨhundɨ. Ŋga werɨ ranai moanɨ afɨndɨ ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ tümero ho. Ranɨyefɨ asu ro ŋgɨrɨ aboedambo-ndahundɨ sefɨ hohu hohoanɨmomefɨ.
20 Tafaram etei gugum aki sumar, daman men a’itah veya manin maiyow yabat kutuw rouw inan aki etei akasiy yawas isan anotanot ai not etei sawar.
21 Nindou sipambe mamarɨmo ranai sesɨ, sesɨkoate-moanɨ gedühɨ heimbo süŋgunambo Por ai botɨfi haŋgɨfoanɨ nüŋgumbo hoafɨyuhü yahuya, “Awi se wandɨ hoafɨ ra hɨmborɨmbei-mbonana ŋgɨrɨ Krit airan ra hɨnɨŋgɨrɨhi hei. Asu ranɨmbe-mbonana ŋgɨrɨ muŋguambo napo ra yare yahurai moaruwaimbo reandühɨ yeimbɨrɨhundɨ, ŋga wanɨ.
21 Orot nati wa afe’en veya bai’ab ama yabat rarabi bay men yait ta eaan, Paul misir nah yan foun bat eo, “Oro’orot kwa gewasin ayu fanau kwatanowar Kurit tatama’am iti sawar boro men hita’af naatu boro men ta yababan tab.
22 Ŋga asu ro haponda sɨheimbo nda hoafehandürɨ, awi hapoana ŋgusüfoambe afurɨndɨhi kündɨhindɨ! Nindou se-ana ŋgɨrɨ mamɨ ai-amboanɨ yɨfɨndu, ŋga sip ranai yaŋgɨrɨ anɨmbo awarɨndɨhoemboe.
22 Baise boun i kwa abifefeyani koufair kwanab, anayabin kwa orot etei boro men ta inamorobomih. Wa akisinamo boro natafofor na’unun.
23 Ro Godɨndɨ nindouya hehea asu ahambo hohoanɨmoya rɨhandeimbɨ mayahambo nɨmbokoanɨ ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ wambo-so tükümefiyu.
23 Fai gugumin God ayu aru, naatu God ayu akwakwafir i ana tounamatar iyafar ayu sisibu’umaim bat,
24 Ai wambo hoafɨyuhü yahuya, ‘Por, awi se yɨhɨmbo-ndamboyafɨ! Ŋga se Romɨ-yomondɨ bogorɨ hondü Sisarɨndɨ hɨmboahü mbɨnɨmbafamboane. God ai sɨhambo aboedɨ hohoanɨmo-yunɨnühɨ nindou se-babɨdɨmbo sipambe ahei ranai ŋgɨrɨ moaruwaimbo-ndahindɨ,’ mehu.
24 naatu iuwu, ‘Paul men inabir, o i boro Caesar nanamaim ubar hibit hinibabatiyi. God i ana kabeberamaim sabuw iti bairi wa afe’en kwanan hai yawas etei o umamaim ya, imih boro men yait ta namorob.’
25 Ranɨmbo-hündambo anɨmbo awi nindou nda se ŋgusüfoambe afurɨndɨhi kündɨhindɨ! Ro Godɨmbo anɨhondümbo-rɨhinɨmboanahɨ, ŋga ranɨ-moatükunɨ ra sünambeahɨndɨ nendɨ hoafɨmayundɨrɨ yahurai hamɨndɨ anɨmbo tükündɨfemboe.
25 Imih oro’orot koufair kwanab! Anayabin ayu God abitumitum abisa eo anonowar na’atube boro nasinaf.
26 Ŋga awi sɨhɨrɨ hoe mbusümondühɨ ŋgorü airanɨ amaro ranɨ hɨmborɨkɨmɨ ŋgefɨ tɨrɨmondɨ-humboyefɨ,” mehu.
26 Baise it i boro narabit tanan nuw ta ana donesamaim boro nayara’ahit.”
27 Ndeara 14 nɨmbɨyefɨ hohu hoewer-ambeahɨndɨ Edriak Sɨrɨwara ambe mahefɨ. Nɨmbɨ mbusümondühɨ nindou sip sowandümo homondeimbɨ-memo ranai yaru hohoanɨmo-yomondühüya, ndeara gudianɨ tüküyahu-ndühanefɨ mehomo.
27 Yabat rabi Mediterenean tor yan areremor fur rou’ab sawar veya 14 baib ana veya nati ana gugumin imaim wa afe’en baginayah naniyah hibaib aki i ana tafaram abiyubin.
28 Ranɨyomo asu ai wofɨ hoandarɨ ranɨfihɨ nɨmboreimbɨ moatükunɨ paru hɨmondɨ-marundümo ra hɨmonɨ sɨmoŋgoru hoeirundane, asu hoe hohoe ranai 40 mita sɨmoŋgorɨfihɨ hanɨ kaimayo. Asükaiyomo akɨdou sühɨyafu homo mburumbo safoaru sɨmoŋgorundane, 30 mita sɨmoŋgorühü hanɨ kaimayo.
28 Basit murab hibai aumor hi’utan hitaiy re taiy hifufufum ana fofonin i 40 metres naatu hima kafai naatu hifufun maiye hi’tin i 30 metres.
29 Sip ranai nɨmoei yahafɨ hɨmonɨ nɨnouayo ranɨfihɨ ŋgo pandarɨmboe yahomo houmbo yɨhɨmbo-yomondühɨ-yomo, asu ai sip kɨkɨhɨyɨmɨndɨ moatükunɨ aŋga yimbuyimbu ra sipambeahɨndɨ daboadanɨpoedɨ safoarundühɨ simbeyowa yahomo houmbo dɨdɨbafɨmemo.
29 Naatu hai bir i ra’at yabin yabat boro wa nab anan ar afe’en nayara’ah, imih aumor etei kwafe’en wa uranane hitaiyen hire naatu mar saise to isan hima hiyoyoban.
30 Ranɨyomo asu nindou bɨdɨfɨrɨ sip sowandümo homo-rundeimbɨ-memo ranai sipambeahɨndɨ fefoefe hefe aboedambofembo yahomo houmbo nafɨ kokomarundɨ. Ranɨyomo ai botɨ akɨdou sipambe mafoero ra sowandümo houmbo sip haŋgɨfoanɨ aŋga safoefe tɨtanɨmemo.
30 Imaibo wa afe’en bowayah wa baihamiyin bihiramih hima hiyakitifuw. Naatu wa kafai hirufam harew yan hitaiy re, hitifuwen wa nanane aumor baitaiyin hitarouw hitanan i aunah hitanamih.
31 Ŋga asu Por ai ami-yomondɨ bogorɨ-mayu asu ami bɨdɨfɨrɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu nindou ndanai sipambe refe nɨmarɨkoate-ayomo ana, asu se ŋgɨrɨ aboeda gudianɨ ŋgomo tükündafundɨ,” mehupurɨ.
31 Baise Paul baiyowayah hai orot ukwarin bobonawiyih naatu baiyowayah iuwih eo, “Iti wa afe’en bowayah wa afe’en men hinama’am na’at, kwa etei i men karam boro yawas kwanab.”
32 Ranɨyomo asu ami ai wofɨ botɨfihɨ makiaro ra kɨkɨmarunda bot ranai hɨmonɨ pɨmayo.
32 Basit baiyowayah kaiy hibow wa kafai ana murab hi’afuw naatu hitumar e’aruw in.
33 Ndeara simbo yaŋgɨrɨmayo-wamboyu Por ai aheimbo sesɨ sahüsi yahuhaya hoafɨmendürɨ. Ai yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se 14 nɨmbɨ ra afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ hɨfandɨmarɨhü hei-ane. Asu ranambe se moai nɨnɨ sesɨ akɨdou-amboanɨ kɨkɨfoarɨhindɨ.
33 Mar sibisib auman, Paul orot etei iuwih eo, “Kwa i bay kwanaa, anayabin bay en kwama’am boun fur rou’ab sawar naatu ya wanawanan i men abisa ta ema’am.
34 Haponda ro sɨheimbo hüti hoafehandürɨ, ŋga se yaŋgɨrɨ nɨŋgombohünda sesɨ bɨdɨfɨrɨ dagüdi. Asu ŋgɨrɨ sɨhei akɨdou moatükun-amboa moaruwaindo, ŋga se moanɨ aboedɨ nɨboadeimboyei.”
34 Imih abifefeyani bay kwanaa fair kwanab, arib boro men ta nata’uy nare nakasiyomih.”
35 Por ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyu mbura süŋguna bret bɨdɨfɨrɨ fufuramündü haya ahei hɨmboahü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura karamündɨ haya masesu.
35 Paul iti eo ufunamaim rafiy bai orot etei nahimaim God ana merar yi, imasib naatu busuruf eaan.
36 Ranɨyei asu muŋguambo nindou-mayei ranai aheimbo ŋgusüfoambe aboedɨ ndore küreandürühɨ asu ai-amboanɨ sesɨ ra sahümündi hehi masahüsi.
36 Etei hi’itin koufair hibai naatu etei’imak bay afa hibow yah hirutan.
37 Nindou muŋguambo ro sip ranambe mamarefɨ ra 276 nindou-yefɨ.
37 Naatu aki nati wa afe’en anan nai etei i 276.
38 Ndeara muŋguambo nindou ai sesɨ, sesɨ sɨmogodühɨ sahüsi nafɨrɨhümündihɨ nɨboadeimbo sip ranai nɨmborɨkoate yɨmoembɨreandɨ yahomo houmbo wit bɨdɨfɨrɨ ra sɨrɨwara ambe fufumafoarundɨ.
38 Orot etei bay hi’aa yah biw ufunamaim, wheat nati wa afe’en hi’iuin hibow harew yan hitaiyen hire wa kerer.
39 Ndeara sifoai peyoane, asu ai moai hɨfɨ gudikɨmɨ ra ndoru hoeirundühɨ fɨfɨrundɨ. Ŋga asu ai wafoeho kare sɨhendanɨ gudi aboedɨ pimaramɨndo ranɨ yaŋgɨrɨ hoeiru houmbo awi sɨhɨrɨ ranambe anɨmbo sip semɨndɨ homboane yahomo houmbo hohoanɨmomemo.
39 Mar totoririb ana veya wa afe’en baginayah dones men hi’inan, baise umabibin ana dones hi’itin naatu wa hibai hisinaftobon nati dones yen baitet ra’ahin isan hinunuw.
40 Ranɨyomo asu ai aŋga ranahandɨ wofɨ ra kɨbodɨru mburu sɨrɨwara ambe fufumafoarundɨ. Rarundühɨ nɨŋgomomboemo asu ai maru wofɨ sapo sip nɨmɨndɨ kɨkɨhemɨndɨ horambomayo ranɨfihɨ hɨmondɨmemɨndo ra fufurɨmarɨhoemo. Ranɨyomo asu ai serɨ haŋgɨfoanɨ botɨmaru hafomo sipɨmbo semɨndɨ mbɨhowa yahomo houmbo. Ranɨyefɨ asu ro gudianɨ mahefɨ.
40 Wa ana aumor hi’afuw tai yan hi’in naatu gunig ana murab au ta’imon hirufam, imaibo rar hibora’ah wa bai aki au dones anunuw arun.
41 Ŋga asu sip ranai gudianɨ hɨfo hɨmonɨ gudiambe kɨkɨhɨyo haya mamaro. Ranɨyo sip haŋgɨfoyowanɨ ranai kɨkɨhɨyowohü asu daboadanɨ ranai werɨyafuinambo butakɨmarɨhoayo.
41 Baise wa nunuw rur yabat rab mamay yan yen naatu yara’ah nanane re tatab bai’etaw isan men karam, naatu uranane yabat rab tagurugurus.
42 Ranɨyomo asu ami ai karabus nindou ranahamumboya, hɨfokoandɨhupuranɨ anɨmbo mamɨ ai-amboanɨ boborɨyo aboedambofekoate-mbeyomonda yahomo houmbo, hoafɨ fɨfɨrɨmarundɨ.
42 Baiyowayah dibur etei rouw morob isan hiyakitifuw, men hikok boro hitataiy dones hitayen hitabihir.
43 Ŋga asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai Porɨmbo aboedambofimbo yahuhaya hohoanɨmo-mayundo. Ranɨyu asu ai ami ranahamumbo refe hohoanɨmo ana yowanɨ yahuhaya refepoanɨ mehupurɨ. Ai ahamumbo hoafɨyupurühɨya, nindou muŋguambo düdi ai boborɨyu-randeimbɨ ranai boatei sipambeahɨndɨ hɨmonɨ horɨpɨndohoai pündu haya gudianɨ boborɨndu ŋgu tükündüfiyu,” mehupurɨ.
43 Baise baiyowayah hai orot gagamin i Paul tiyawas imih baiyowayah abisa hinot hio i eotanih, naatu iuwih eo, “O yait itaiy isoso’ob wan kukununuw kure kutaiy kwen dones kuyen.
44 Rananɨmbo asu amurɨ ai nɨmɨ goesürɨ asu sip butakɨ-rɨhoeimbɨ-mayo ranɨfihɨ kɨkɨhɨ-ndündümo houmbo funɨ-funɨndu ŋgomo mehupurɨ. Ai rawoyafu houmboemo boborɨyomo homo gudianɨ muŋgua aboedɨ tükümefundɨ.
44 Naatu afa i boro uf hinare wa rab tatagurugurus rebarebah afe’eh hinayen hinataiy hinarun.” Aki iti na’atube asinaf etei yawasi ataiy an dones yan ayen men yait ta morob. Wa tafofor hire au dones tetataiy|alt="shipwrecked people making for shore" src="cn02045B.tif" size="col" loc="Act 27.44" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="27.44"

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.