Atos 27

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Ro Itari hɨfɨnambo sipambe hombo hoafɨ ra fɨmarɨndümo. Ranɨyo Romɨhündɨ ami-yomondɨ bogorɨ Surius ai Por asu karabus nindou bɨdɨfɨrɨ ahamumbo Itarinambo hɨfandɨmarapurɨ hu. Surius ai Romɨ-yomondɨ bogorɨ adükarɨndɨ ami bɨdɨfɨr-ambeahɨnd-ani.
1 E, como se determinou que havíamos de navegar para a Itália, entregaram Paulo, e alguns outros presos, a um centurião por nome Júlio, da coorte augusta.
2 Ro sip mamɨ Adramitium ŋgoafɨhündɨ-mayo ranai ndeara Esia hɨfambe hɨmbomayo ranambe kefohu hohu mahefɨ. Nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Aristarkus Tesaronaikahündɨ Masedonia hɨfambeahɨndɨ ranai-amboanɨ ro-babɨdɨmbo mahu.
2 E, embarcando nós em um navio adramitino, partimos navegando pelos lugares da costa da Ásia, estando conosco Aristarco, macedônio, de Tessalônica.
3 Siambe hefɨ Saidon ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Ranɨyo asu ranɨhü Surius ai Porɨmbo aboedɨ ndore hohoanɨmo-yundowohü yahuya, “Se ŋgafɨ sɨhafɨ ŋgunindɨ sɨhambo fehefenɨnɨmbo hoeindowapurɨ,” mehundo.
3 E chegamos no dia seguinte a Sidom, e Júlio, tratando Paulo humanamente, lhe permitiu ir ver os amigos, para que cuidassem dele.
4 Asu ranɨhünda botɨyahu hohu sipambe hefane werɨnambo semɨndɨmunɨ koamarɨhemuna Saiprus airanɨkɨmɨ mahefɨ.
4 E, partindo dali, fomos navegando abaixo de Chipre, porque os ventos eram contrários.
5 Asu ro Sirisia hɨfɨ asu Pamfiria hɨfɨkɨmɨ sɨrɨwara haŋgɨfo süŋgu hefɨ Risia hɨfambe Maira ŋgoafɨhü tükümehundɨ.
5 E, tendo atravessado o mar, ao longo da Cilícia e Panfília, chegamos a Mirra, na Lícia.
6 Ranɨhü ami-yomondɨ bogorɨ ranai ŋgorü sipɨ Areksandriahündɨ Itari hɨfɨnambo hɨmbomayo ra fɨfɨre hayamboyu asu ai yɨhoefɨmbo sip ranambe koamarɨhemunɨ.
6 E, achando ali o centurião um navio de Alexandria, que navegava para a Itália, nos fez embarcar nele.
7 Asu sip ranai werɨ afɨndɨwambo moanɨ hɨnɨŋgɨrou mahowa ranambe yahunümbɨ siyefɨ hohu, moanɨ afɨndɨ tɨŋɨrɨfombü hɨnɨŋgɨrou safɨ Nidus ŋgoafɨkɨmɨ tükümehundɨ. Ŋga ranafɨ hombo werɨ ranai gümareamunambo tɨŋɨrɨfoyefühɨ asu Krit airan Sarmone bɨdɨfɨranɨ raguanɨ hundünɨ wakɨmehundɨ.
7 E, como por muitos dias navegássemos vagarosamente, havendo chegado apenas defronte de Cnido, não nos permitindo o vento ir mais adiante, navegamos abaixo de Creta, junto de Salmone.
8 Asu ro sɨrɨwara hɨmborɨ süŋgu moanɨ hürütümbo hefɨ hohoe mamɨ ahandɨ ndürɨ Hohoe Aboedɨ sei arɨhündɨ Rasea ŋgoafɨkɨmɨ ranɨhü tükümehundɨ.
8 E, consteando-a dificilmente, chegamos a um lugar chamando Bons Portos, perto do qual estava a cidade de Laséia.
9 Ro moanɨ gedühɨ nɨmarefɨ hefɨ hefɨmbo asu Suda ai sesɨ wehɨmbo si ranai ho hayambo wambo sɨrɨwara ranai afɨndɨ-afɨndɨ mayowambo sipambe hombomayo ra moaruwai hamɨndɨyo. Ranɨmboyu asu Por ai ahamumbo ahɨnɨ hoafɨmayupurɨ.
9 E, passado muito tempo, e sendo já perigosa a navegação, pois, também o jejum já tinha passado, Paulo os admoestava,
10 Ai yahuya, “Wai, ro rarɨhe fɨfɨrɨheandɨ sɨhɨrɨ moanɨ haponda botɨyahu ahefɨ ana, moaruwai hamɨndɨ tükündɨfemboe asu ŋgɨrɨ napo sip yaŋgɨrɨndo, ŋga sɨhɨr-amboa kapeihü anɨmbondemboyefɨ,” mehu.
10 Dizendo-lhes: Senhores, vejo que a navegação há de ser incômoda, e com muito dano, não só para o navio e carga, mas também para as nossas vidas.
11 Ŋga asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai moai Porɨndɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-reandɨ, ŋga sip semündü-hurandeimbɨ nindou-mayu asu sip aharambürɨ ranahafandɨ hohoanɨmo süŋgumareandɨ.
11 Mas o centurião cria mais no piloto e no mestre, do que no que dizia Paulo.
12 Aboedɨ hohoe ranana ai werɨ afɨndɨyowambe ra aboedɨyopoanɨ sip ho paiarɨ rambo. Ranɨyomo asu nindou afɨndɨ sipambe mamarɨmo ranai ranɨhünda botɨfe hefe sɨrɨwara süŋgu ho Finiks hohoeambe nɨmarɨmbo hohoanɨmo-memo. Finiks hohoe Krit airanɨhane apuiaro. Ranɨhü anɨmbo ai werɨ afɨndambe aboedɨ nɨmandeimboyei.
12 E, como aquele porto não era cômodo para invernar, os mais deles foram de parecer que se partisse dali para ver se podiam chegar a Fenice, que é um porto de Creta que olha para o lado do vento da África e do Coro, e invernar ali.
13 Refe hayamboyowane, süŋgunambo werɨ akɨdou ranai hoarinafɨnɨpoedɨ werɨmayo. Ranɨyomo asu nindou ranai yaru hoafɨyomondühɨya awi ndandɨfeyowanɨ ana, aboedɨ safɨ ŋgemboyefɨ mehomo. Ranɨyomo ai sipɨmbo kɨkɨhɨyɨmɨndɨ nɨŋgombo moatükunɨ ahandɨ ndürɨ aŋga ra hüründümo foaru houmbo ai Krit airanɨ hɨmborɨkɨmɨ mahomo.
13 E, soprando o sul brandamente, lhes pareceu terem já o que desejavam e, fazendo-se de vela, foram de muito perto costeando Creta.
14 Ŋga asu homondane, moai amɨtata ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ werɨ ahandɨ ndürɨ ‘Ndɨhoanɨpoedɨ Werɨ’ ranai Krit airan ranafɨpoedɨ masɨno.
14 Mas não muito depois deu nela um pé de vento, chamado Euro-aquilão.
15 Ranɨyo asu werambe sip semɨndɨ hɨmbomayo ra ŋgɨrɨndɨmo. Ŋga ro moanɨ rarɨhu hɨnɨŋgɨrɨhundane, werɨ ai sip ra semɨndɨ maho.
15 E, sendo o navio arrebatado, e não podendo navegar contra o vento, dando de mão a tudo, nos deixamos ir à toa.
16 Ranɨyefɨ asu ro rebanafɨ airanɨ akɨdou mamɨ ahandɨ ndürɨ Kauda hundünɨ werɨkoate-yowanɨ wakɨmehundɨ. Ranɨhü ro sapo bot akɨdou sipambeahɨndɨ makiaro ranahambo hürütümbo tɨŋɨrɨfoyefühɨ kiahu hühɨmarɨhundɨ.
16 E, correndo abaixo de uma pequena ilha chamada Clauda, apenas pudemos ganhar o batel.
17 Ranɨyomo asu bot akɨdou ranahambo sipambe hüründümo nandu hüputüpumaründümo. Asu wofɨ ŋgɨnɨndɨ bɨdɨfɨrɨ sip hoarehɨ safoaru hanɨmo mburu hühɨru hɨnɨŋgɨmarundɨ. Sip ranai Ribia-yafe hɨfɨkɨmɨ gudi karɨhoeimbɨ ranɨ süŋgu ŋgomboe yahomo houmbo yɨhɨmbo-yomondühɨ ser sipɨfihɨ makiaro ra hɨfɨnamaru hanɨmo. Sip ra werɨnambo yaŋgɨrɨ funamɨndɨ mbɨho yahomo houmbo.
17 E, levado este para cima, usaram de todos os meios, cingindo o navio; e, temendo darem à costa na Sirte, amainadas as velas, assim foram à toa.
18 Moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ hoewerɨ ranai yare matiyaro-wamboemo, asu ŋgorü sinambo bɨdɨfɨrɨ napo sip ranambeahɨndɨ hɨmonɨ fufumafoarundɨ.
18 E, andando nós agitados por uma veemente tempestade, no dia seguinte aliviaram o navio.
19 Asükai ŋgorü sina ai sip ranahandɨ napo ra masafoarundɨ.
19 E ao terceiro dia nós mesmos, com as nossas próprias mãos, lançamos ao mar a armação do navio.
20 Afɨndɨ si maho ra moai ro akɨdou-amboanɨ hüfɨhamɨndɨ mupui hoeirɨhundɨ. Ŋga werɨ ranai moanɨ afɨndɨ ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ tümero ho. Ranɨyefɨ asu ro ŋgɨrɨ aboedambo-ndahundɨ sefɨ hohu hohoanɨmomefɨ.
20 E, não aparecendo, havia já muitos dias, nem sol nem estrelas, e caindo sobre nós uma não pequena tempestade, fugiu-nos toda a esperança de nos salvarmos.
21 Nindou sipambe mamarɨmo ranai sesɨ, sesɨkoate-moanɨ gedühɨ heimbo süŋgunambo Por ai botɨfi haŋgɨfoanɨ nüŋgumbo hoafɨyuhü yahuya, “Awi se wandɨ hoafɨ ra hɨmborɨmbei-mbonana ŋgɨrɨ Krit airan ra hɨnɨŋgɨrɨhi hei. Asu ranɨmbe-mbonana ŋgɨrɨ muŋguambo napo ra yare yahurai moaruwaimbo reandühɨ yeimbɨrɨhundɨ, ŋga wanɨ.
21 E, havendo já muito que não se comia, então Paulo, pondo-se em pé no meio deles, disse: Fora, na verdade, razoável, ó senhores, ter-me ouvido a mim e não partir de Creta, e assim evitariam este incômodo e esta perda.
22 Ŋga asu ro haponda sɨheimbo nda hoafehandürɨ, awi hapoana ŋgusüfoambe afurɨndɨhi kündɨhindɨ! Nindou se-ana ŋgɨrɨ mamɨ ai-amboanɨ yɨfɨndu, ŋga sip ranai yaŋgɨrɨ anɨmbo awarɨndɨhoemboe.
22 Mas agora vos admoesto a que tenhais bom ânimo, porque não se perderá a vida de nenhum de vós, mas somente o navio.
23 Ro Godɨndɨ nindouya hehea asu ahambo hohoanɨmoya rɨhandeimbɨ mayahambo nɨmbokoanɨ ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ wambo-so tükümefiyu.
23 Porque esta mesma noite o anjo de Deus, de quem eu sou, e a quem sirvo, esteve comigo,
24 Ai wambo hoafɨyuhü yahuya, ‘Por, awi se yɨhɨmbo-ndamboyafɨ! Ŋga se Romɨ-yomondɨ bogorɨ hondü Sisarɨndɨ hɨmboahü mbɨnɨmbafamboane. God ai sɨhambo aboedɨ hohoanɨmo-yunɨnühɨ nindou se-babɨdɨmbo sipambe ahei ranai ŋgɨrɨ moaruwaimbo-ndahindɨ,’ mehu.
24 Dizendo: Paulo, não temas; importa que sejas apresentado a César, e eis que Deus te deu todos quantos navegam contigo.
25 Ranɨmbo-hündambo anɨmbo awi nindou nda se ŋgusüfoambe afurɨndɨhi kündɨhindɨ! Ro Godɨmbo anɨhondümbo-rɨhinɨmboanahɨ, ŋga ranɨ-moatükunɨ ra sünambeahɨndɨ nendɨ hoafɨmayundɨrɨ yahurai hamɨndɨ anɨmbo tükündɨfemboe.
25 Portanto, ó senhores, tende bom ânimo; porque creio em Deus, que há de acontecer assim como a mim me foi dito.
26 Ŋga awi sɨhɨrɨ hoe mbusümondühɨ ŋgorü airanɨ amaro ranɨ hɨmborɨkɨmɨ ŋgefɨ tɨrɨmondɨ-humboyefɨ,” mehu.
26 É contudo necessário irmos dar numa ilha.
27 Ndeara 14 nɨmbɨyefɨ hohu hoewer-ambeahɨndɨ Edriak Sɨrɨwara ambe mahefɨ. Nɨmbɨ mbusümondühɨ nindou sip sowandümo homondeimbɨ-memo ranai yaru hohoanɨmo-yomondühüya, ndeara gudianɨ tüküyahu-ndühanefɨ mehomo.
27 E, quando chegou a décima quarta noite, sendo impelidos de um e outro lado no mar Adriático, lá pela meia-noite suspeitaram os marinheiros que estavam próximos de alguma terra.
28 Ranɨyomo asu ai wofɨ hoandarɨ ranɨfihɨ nɨmboreimbɨ moatükunɨ paru hɨmondɨ-marundümo ra hɨmonɨ sɨmoŋgoru hoeirundane, asu hoe hohoe ranai 40 mita sɨmoŋgorɨfihɨ hanɨ kaimayo. Asükaiyomo akɨdou sühɨyafu homo mburumbo safoaru sɨmoŋgorundane, 30 mita sɨmoŋgorühü hanɨ kaimayo.
28 E, lançando o prumo, acharam vinte braças; e, passando um pouco mais adiante, tornando a lançar o prumo, acharam quinze braças.
29 Sip ranai nɨmoei yahafɨ hɨmonɨ nɨnouayo ranɨfihɨ ŋgo pandarɨmboe yahomo houmbo yɨhɨmbo-yomondühɨ-yomo, asu ai sip kɨkɨhɨyɨmɨndɨ moatükunɨ aŋga yimbuyimbu ra sipambeahɨndɨ daboadanɨpoedɨ safoarundühɨ simbeyowa yahomo houmbo dɨdɨbafɨmemo.
29 E, temendo ir dar em alguns rochedos, lançaram da popa quatro âncoras, desejando que viesse o dia.
30 Ranɨyomo asu nindou bɨdɨfɨrɨ sip sowandümo homo-rundeimbɨ-memo ranai sipambeahɨndɨ fefoefe hefe aboedambofembo yahomo houmbo nafɨ kokomarundɨ. Ranɨyomo ai botɨ akɨdou sipambe mafoero ra sowandümo houmbo sip haŋgɨfoanɨ aŋga safoefe tɨtanɨmemo.
30 Procurando, porém, os marinheiros fugir do navio, e tendo já deitado o batel ao mar, como que querendo lançar as âncoras pela proa,
31 Ŋga asu Por ai ami-yomondɨ bogorɨ-mayu asu ami bɨdɨfɨrɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu nindou ndanai sipambe refe nɨmarɨkoate-ayomo ana, asu se ŋgɨrɨ aboeda gudianɨ ŋgomo tükündafundɨ,” mehupurɨ.
31 Disse Paulo ao centurião e aos soldados: Se estes não ficarem no navio, não podereis salvar-vos.
32 Ranɨyomo asu ami ai wofɨ botɨfihɨ makiaro ra kɨkɨmarunda bot ranai hɨmonɨ pɨmayo.
32 Então os soldados cortaram os cabos do batel, e o deixaram cair.
33 Ndeara simbo yaŋgɨrɨmayo-wamboyu Por ai aheimbo sesɨ sahüsi yahuhaya hoafɨmendürɨ. Ai yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se 14 nɨmbɨ ra afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ hɨfandɨmarɨhü hei-ane. Asu ranambe se moai nɨnɨ sesɨ akɨdou-amboanɨ kɨkɨfoarɨhindɨ.
33 E, entretanto que o dia vinha, Paulo exortava a todos a que comessem alguma coisa, dizendo: É já hoje o décimo quarto dia que esperais, e permaneceis sem comer, não havendo provado nada.
34 Haponda ro sɨheimbo hüti hoafehandürɨ, ŋga se yaŋgɨrɨ nɨŋgombohünda sesɨ bɨdɨfɨrɨ dagüdi. Asu ŋgɨrɨ sɨhei akɨdou moatükun-amboa moaruwaindo, ŋga se moanɨ aboedɨ nɨboadeimboyei.”
34 Portanto, exorto-vos a que comais alguma coisa, pois é para a vossa saúde; porque nem um cabelo cairá da cabeça de qualquer de vós.
35 Por ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyu mbura süŋguna bret bɨdɨfɨrɨ fufuramündü haya ahei hɨmboahü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura karamündɨ haya masesu.
35 E, havendo dito isto, tomando o pão, deu graças a Deus na presença de todos; e, partindo-o, começou a comer.
36 Ranɨyei asu muŋguambo nindou-mayei ranai aheimbo ŋgusüfoambe aboedɨ ndore küreandürühɨ asu ai-amboanɨ sesɨ ra sahümündi hehi masahüsi.
36 E, tendo já todos bom ânimo, puseram-se também a comer.
37 Nindou muŋguambo ro sip ranambe mamarefɨ ra 276 nindou-yefɨ.
37 E éramos ao todo, no navio, duzentas e setenta e seis almas.
38 Ndeara muŋguambo nindou ai sesɨ, sesɨ sɨmogodühɨ sahüsi nafɨrɨhümündihɨ nɨboadeimbo sip ranai nɨmborɨkoate yɨmoembɨreandɨ yahomo houmbo wit bɨdɨfɨrɨ ra sɨrɨwara ambe fufumafoarundɨ.
38 E, refeitos com a comida, aliviaram o navio, lançando o trigo ao mar.
39 Ndeara sifoai peyoane, asu ai moai hɨfɨ gudikɨmɨ ra ndoru hoeirundühɨ fɨfɨrundɨ. Ŋga asu ai wafoeho kare sɨhendanɨ gudi aboedɨ pimaramɨndo ranɨ yaŋgɨrɨ hoeiru houmbo awi sɨhɨrɨ ranambe anɨmbo sip semɨndɨ homboane yahomo houmbo hohoanɨmomemo.
39 E, sendo já dia, não conheceram a terra; enxergaram, porém, uma enseada que tinha praia, e consultaram-se sobre se deveriam encalhar nela o navio.
40 Ranɨyomo asu ai aŋga ranahandɨ wofɨ ra kɨbodɨru mburu sɨrɨwara ambe fufumafoarundɨ. Rarundühɨ nɨŋgomomboemo asu ai maru wofɨ sapo sip nɨmɨndɨ kɨkɨhemɨndɨ horambomayo ranɨfihɨ hɨmondɨmemɨndo ra fufurɨmarɨhoemo. Ranɨyomo asu ai serɨ haŋgɨfoanɨ botɨmaru hafomo sipɨmbo semɨndɨ mbɨhowa yahomo houmbo. Ranɨyefɨ asu ro gudianɨ mahefɨ.
40 E, levantando as âncoras, deixaram-no ir ao mar, largando também as amarras do leme; e, alçando a vela maior ao vento, dirigiram-se para a praia.
41 Ŋga asu sip ranai gudianɨ hɨfo hɨmonɨ gudiambe kɨkɨhɨyo haya mamaro. Ranɨyo sip haŋgɨfoyowanɨ ranai kɨkɨhɨyowohü asu daboadanɨ ranai werɨyafuinambo butakɨmarɨhoayo.
41 Dando, porém, num lugar de dois mares, encalharam ali o navio; e, fixa a proa, ficou imóvel, mas a popa abria-se com a força das ondas.
42 Ranɨyomo asu ami ai karabus nindou ranahamumboya, hɨfokoandɨhupuranɨ anɨmbo mamɨ ai-amboanɨ boborɨyo aboedambofekoate-mbeyomonda yahomo houmbo, hoafɨ fɨfɨrɨmarundɨ.
42 Então a idéia dos soldados foi que matassem os presos para que nenhum fugisse, escapando a nado.
43 Ŋga asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai Porɨmbo aboedambofimbo yahuhaya hohoanɨmo-mayundo. Ranɨyu asu ai ami ranahamumbo refe hohoanɨmo ana yowanɨ yahuhaya refepoanɨ mehupurɨ. Ai ahamumbo hoafɨyupurühɨya, nindou muŋguambo düdi ai boborɨyu-randeimbɨ ranai boatei sipambeahɨndɨ hɨmonɨ horɨpɨndohoai pündu haya gudianɨ boborɨndu ŋgu tükündüfiyu,” mehupurɨ.
43 Mas o centurião, querendo salvar a Paulo, lhes estorvou este intento; e mandou que os que pudessem nadar se lançassem primeiro ao mar, e se salvassem em terra;
44 Rananɨmbo asu amurɨ ai nɨmɨ goesürɨ asu sip butakɨ-rɨhoeimbɨ-mayo ranɨfihɨ kɨkɨhɨ-ndündümo houmbo funɨ-funɨndu ŋgomo mehupurɨ. Ai rawoyafu houmboemo boborɨyomo homo gudianɨ muŋgua aboedɨ tükümefundɨ.
44 E os demais, uns em tábuas e outros em coisas do navio. E assim aconteceu que todos chegaram à terra a salvo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.