Apocalipse 6
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NVT
1 Asu ro hoeirɨheandane, Sipsip Nɨmorɨ ranai sapo nɨmɨ horɨ masɨhefeyo 7 ranahandambo mamɨ kɨboakɨmareandɨ. Asu ro hɨmborɨyahane, sapo yaŋgɨrɨ nɨŋgoweimbɨ moatükunɨ yimbuyimbu-mayei ranahandambo mamɨ ai puküna nɨmoamondɨhoafɨ nou yare wambo hoafɨyowohü yahoya, “Se sühüfɨ!” meho.
1 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o primeiro dos sete selos do livro. Então ouvi um dos quatro seres vivos dizer com voz de trovão: “Venha!”.
2 Ranɨyahɨ asu hɨmboyahane hos kɨfohɨ ranahambo hoeimarɨheandɨ! Nindou hos semündü hu-randeimbɨ ranai yifiahondɨ semündü-haya mamaru ranahambo adükarɨ bogorɨndɨ at masagado. Ai yifiarɨyu tɨtaboarɨfoare-randeimb-ani asu ai yifiarɨyo tɨtaboarɨ-foefembohünda asükai hɨhɨrɨfi mahu.
2 Quando olhei, vi um cavalo branco. Seu cavaleiro carregava um arco, e sobre sua cabeça foi colocada uma coroa. Ele saiu batalhando para conquistar vitórias.
3 Ranɨyu asu Sipsip Nɨmorɨ ai yimbu noufimbɨ nɨmɨ horɨ ra kɨboakɨmareandɨ. Asu ro hɨmborɨyahane, yimbu noufimbɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgoweimbɨ moatükunɨ ranai hoafɨyowohü yahoya, “Se sühüfɨ!” meho.
3 Quando o Cordeiro abriu o segundo selo, ouvi o segundo ser vivo dizer: “Venha!”.
4 Ranɨyo asu hos hamburɨ ranai tüküfe masɨno. God ai hos semündü hu-randeimbɨ nindou-mayu ranahambo ŋgɨnɨndɨ masagado. Ŋgɨnɨndɨ ra aboedɨ nɨŋgombo hohoanɨmo raguanambofihɨ asu yifiarɨ hohoanɨmo sɨhefeyoanɨ yifiarɨyowohü sɨmborɨ hɨfokoefirü-mbohünda ŋgɨnɨnd-ane. Ahambo ami-yomondɨ pisao adükarɨ masagado.
4 Então surgiu um cavalo vermelho. Seu cavaleiro recebeu uma grande espada e autoridade para tirar a paz da terra. E houve guerra e matança em toda parte.
5 Ranɨyu asu Sipsip Nɨmorɨ ai ŋgɨmɨ noufimbɨ nɨmɨ horɨ ra kɨboakɨmareandɨ. Asu ro hɨmborɨyahane, ŋgɨmɨ noufimbɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgoweimbɨ moatükunɨ-mayo ranai hoafɨyowohü yahoya, “Se sühüfɨ!” meho. Ranɨyo asu ro hɨmboyahane, nɨmbandɨ hos ranai manɨŋgo. Hos semündü hu-randeimbɨ ranai nɨmborɨ sɨmoŋgorɨ-ferambo waramberamündü haya manüŋgu.
5 Quando o Cordeiro abriu o terceiro selo, ouvi o terceiro ser vivo dizer: “Venha!”. Quando olhei, vi um cavalo preto. Seu cavaleiro tinha na mão uma balança.
6 Asu ro hɨmborɨyahane, yaŋgɨrɨ nɨŋgoweimbɨ moatükunɨ yimbuyimbu mamarei ahei mbüsumo hoafɨ mamɨ rahurai yare hoafɨyowohü yahoya, “Sesɨ mbonɨmbo-marundümo. Mamɨ kirogram wit ra ten kinafihɨ yɨbobondowandɨ. Asu bari ŋgɨmɨ kirogram ra ten kinafihɨ yɨbobondowandɨ. Ŋga asu se mandɨfe wer-ane asu wain ranana moaruwaimbo-ndowamboyafɨ,” meho.
6 E ouvi uma voz dentre os quatro seres vivos dizer: “Uma medida de trigo ou três medidas de cevada custarão o salário de um dia, mas não desperdice o azeite nem o vinho”.
7 Ranɨyu asu Sipsip Nɨmorɨ ranai yimbuyimbu noufimbɨ nɨmɨ horɨ ra kɨboakɨmareandɨ. Ro hɨmborɨyahane, yimbuyimbu noufimbɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgoweimbɨ moatükunɨ ranai hoafɨyohü yahoya, “Se sühüfɨ!” meho.
7 Quando o Cordeiro abriu o quarto selo, ouvi o quarto ser vivo dizer: “Venha!”.
8 Ranɨyo asu hɨmboyahane, aŋüsü futɨreandeimbɨ hos ra manɨŋgo. Nindou hos semündü hu-randeimbɨ ranɨwamɨ mamaru ahandɨ ndürɨ ranana Yɨfeimb-ane. Asu Yifiafɨ Ŋgoafɨ ahandɨ süŋgu maho. Nindou hɨfɨhü anɨmboei ranaheimbo yimbuyimbu-mbore yɨbobomareandɨ. Mamɨ bɨdɨfɨrɨ ranaheimbo yifiarɨ, wembo, aŋgünü asu nɨmambeahɨndɨ nɨnɨhondɨ moaruwai ranambo hɨfokoefe-ndürɨmbohündambo God ai ahafanɨmbo ŋgɨnɨndɨ masagapɨrɨ.
8 Quando olhei, vi um cavalo amarelo. Seu cavaleiro se chamava Morte, e o mundo dos mortos o seguia. Eles receberam autoridade sobre um quarto da terra para matar pela espada, pela fome e pela doença e por meio de animais selvagens.
9 Sipsip Nɨmorɨ-mayu ranai hondahüfimbɨ nɨmɨ horɨ kɨboakɨmareandɨ. Ranɨyahɨ asu ro hoeirɨheandane, nɨnɨhondɨ hɨfokoefe mandɨfembo fondɨ-mayo ranɨ-hoarehɨ yifiafɨ yaŋgɨrɨ anɨboadei ra hoemarɨheandɨ. Sapo nindou ra Godɨndɨ hoafɨ wataporɨmborɨhü asu anɨhondümbo ahandɨ hoafɨ ranahambo hoafɨyei marɨhündɨ ranɨmbohünda hɨfokoa-marɨhindürɨyei yifiafɨ ranɨyei.
9 Quando o Cordeiro abriu o quinto selo, vi sob o altar as almas de todos que haviam sido mortos por causa da palavra de Deus e por seu testemunho fiel.
10 Ranɨyei asu ai puküna rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Moanɨ adükarɨ hamɨndɨ bogorɨ, sürɨhoeimbɨyafɨ hawa asu anɨhond-anafɨ! Ro nüŋgunɨmbɨmbo hɨbadɨma-ndɨhundɨ se nindou hɨfɨhü amarei ranaheimbo yɨbobondo-wandürühɨ tɨŋɨrɨfo madabadürɨ sapo yɨhoefɨmbo hɨfokoamarɨhimunɨ ranambohündamboa?” sei düdumehindɨ.
10 Clamavam ao Senhor em alta voz e diziam: “Ó Soberano Senhor, santo e verdadeiro, quanto tempo passará até que julgues os habitantes da terra e vingues nosso sangue?”.
11 Ranɨyo asu mamamɨ aheimbo hoandarɨ hoearɨ kɨfohɨ yimburundürühɨ awi akɨdou gedühɨ safɨ nɨmandei yahomo houmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Asu süŋgunambo-anɨmbo sɨhei mamɨ ratüpurɨyei-rɨhündeimbɨ nindou-anei asu wandafɨ-mamɨ ranaheimbo hɨfokoa-mbürühindür-amboane, sapo sɨheimbo hɨfokoa-marɨhindürɨ nou,” mehomo.
11 Então a cada um deles foi dada uma veste branca, e lhes foi dito que descansassem mais um pouco até que se completasse o número de seus irmãos, seus companheiros no serviço, que se juntariam a eles depois de serem mortos.
12 Ranɨyu asu Sipsip Nɨmorɨ-mayu ranai nɨmɨ horɨ 6 ra kɨboakɨmareandɨ. Ranɨyo asu ro hɨmboyahane, adükarɨ hɨfɨhe ranai tüküfeyowohüyo, hüfɨhamɨndɨ ranai nɨmbokoanɨ nahurai nɨmbɨraŋɨ-mareandɨ. Asu amoamo ranai moanɨ muŋgunambo horɨ nahurai hamburɨmayu.
12 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o sexto selo, e houve um grande terremoto. O sol ficou escuro como pano negro, e a lua inteira se tornou vermelha como sangue.
13 Ranɨyo asu mupui ranai hɨfɨnɨ fɨrɨbadɨyɨfoai pütapɨmayo sapo haŋgɨrɨ werɨnambo nahurai fimbomoranda hɨfokoakoayo nou.
13 Então as estrelas caíram do céu como figos verdes de uma figueira sacudida por um forte vento.
14 Asu sünü ranai awarɨhoaihüyo sapo nɨmɨharɨfihɨ nɨnɨ moatükunɨ ŋgamondefeyo nou. Asu muŋgambo hɨfɨ wafu asu airan ranɨ-poanɨmbo ranai nɨmarɨfondɨhɨndɨ ranɨhündambo fɨrɨboadɨhoai haya ho marandɨ.
14 O céu foi enrolado como pergaminho, e todas as montanhas e ilhas foram movidas de seu lugar.
15 Ranɨyo asu hɨfɨnɨndɨ bogorɨ nindou, gafman hɨfandɨ-rundeimbɨ ami-yomondɨ bogorɨ, napo afɨndeimbɨ, ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ, moanɨ ratüpurɨyei-rɨhündeimbɨ, kakɨ semɨndɨmbohünda ratüpurɨyei-rɨhündeimbɨ nindou muŋguambo ranai nɨmoei ambeambe asu hoŋgu hoarehɨ dɨbonapɨmehindɨ.
15 Então os reis da terra, os governantes, os generais, os ricos, os poderosos, os escravos e os livres, todos se esconderam em cavernas e entre as rochas das montanhas.
16 Ranɨyei asu ai hɨfɨ wafu, nɨmoei yɨtɨfo ranaheimbo rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Yɨhoefɨ wamɨ se pɨyei gabudɨhimunan-anɨmbo asu nindou sapo ahandɨ nɨmarɨfondɨwamɨ amaru ranai hoeifekoate-yumunühɨ asu Sipsip Nɨmorɨ ranai ŋgɨnɨndɨ-yomunɨkoate-mbiyumun-amboane.
16 E gritavam às montanhas e às rochas: “Caiam sobre nós e escondam-nos da face daquele que está sentado no trono e da ira do Cordeiro!
17 Ahafandɨ ŋgɨnɨndɨyowohü nindou dɨdɨyei ai moaruwai hohoanɨmomayei ranaheimbo tɨŋɨrɨfo saimbo si ra ndeara tüküfemboanesɨ, ŋga asu nindou dɨdai ranahambo moan-ane mambüsa?” masei.
17 Pois chegou o grande dia de sua ira, e quem poderá sobreviver?”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.