Apocalipse 16
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA
1 Ranɨyo asu ro hɨmborɨyahanɨyo Godɨndɨ worɨ ranambeahɨndɨ hoafɨ mamɨ sünambeahɨndɨ nendɨ 7-memo ahamumbo puküna hoafɨyowohü yahoya, “Se ŋgomo Godɨndɨ hürütü 7-disambe afoero ra hɨfɨhü kaboadundɨ,” meho.
1 Ouvi, vinda do santuário, uma grande voz, dizendo aos sete anjos: Ide e derramai pela terra as sete taças da cólera de Deus.
2 Ranɨyu asu mamɨ noufimbɨ sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranai hu ahandɨ dis Godɨndɨ hürütü foafusümbɨ ra kamafoareandɨ. Ranɨyo nindou sapo yaŋgɨrɨ nɨŋgoweimbɨ moatükunɨ ranahandɨ sɨsamɨmbo ŋgusüfo pamarɨhindɨ, asu ahandɨ sürü ahei gɨrɨbodɨ hamɨndɨfihɨ parɨhindeimbɨ-mayei, asu ranaheifihɨ moaruwai hamɨndɨ asübusümbɨ masɨmei tükümefeyondürɨ.
2 Saiu, pois, o primeiro anjo e derramou a sua taça pela terra, e, aos homens portadores da marca da besta e adoradores da sua imagem, sobrevieram úlceras malignas e perniciosas.
3 Ranɨyu asu yimbu noufimbɨ sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranai ahandɨ dis ra hu sɨrɨwara-ambe kamafoareandɨ. Ranɨyo asu hoe ranai nindou yɨfɨyoanɨ yiwihoe nahurai tüküfeyowohüyo asu muŋguambo yaŋgɨrɨ nɨŋgoweimbɨ moatükunɨ sɨrɨwara-ambeahɨndɨ ranai yɨfɨ-safɨmayo.
3 Derramou o segundo a sua taça no mar, e este se tornou em sangue como de morto, e morreu todo ser vivente que havia no mar.
4 Ranɨyu asu ŋgɨmɨ noufimbɨ sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranai ahandɨ dis ra hu hoe asu apoarɨndɨhorɨ forɨhoayo-ambe kamafoareandɨ. Ranɨyo muŋguambo hoe ranai horɨ nahurai tükümefeyo.
4 Derramou o terceiro a sua taça nos rios e nas fontes das águas, e se tornaram em sangue.
5 Ranɨyo asu ro hɨmborɨyahane, sünambeahɨndɨ nendɨ muŋguambo hoe ranahambo hɨfandandeimbɨ-mayu ranai yare hoafɨyuhü yahuya,
5 Então, ouvi o anjo das águas dizendo: Tu és justo, tu que és e que eras, o Santo, pois julgaste estas coisas;
6 Nindou dɨdɨyei ai sɨhafɨ nindou ranaheimbo
6 porquanto derramaram sangue de santos e de profetas, também sangue lhes tens dado a beber; são dignos disso.
7 Ranɨyahɨ asu asükai hɨmborɨyahane, Godɨmbo sesɨ mandɨfe sɨhefe hasɨhonɨ ranambeahɨndɨ hoafɨ mamɨ hoafɨyohü yahoya, “Yɨnɨ, Adükarɨ God, seana Muŋguambo Ŋgɨnɨndeimb-anafɨ. Se nindou ranaheimbo papɨ-hoafarandürɨ ranana ai moanɨ anɨhondü hondüyo hayambo asu mbumundɨ saf-ane,” meho.
7 Ouvi do altar que se dizia: Certamente, ó Senhor Deus, Todo-Poderoso, verdadeiros e justos são os teus juízos.
8 Ranɨyu asu yimbuyimbu noufimbɨ sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranai ahandɨ dis hüfɨhamɨndɨ-wamɨ kamafoareandɨ. Ranɨyu God ai hüfɨhamɨndɨ ŋgɨnɨndɨ masagado nindou hɨfɨnɨ ranaheimbo hai nahurai tɨkɨrɨyo-ndürɨmbohünda.
8 O quarto anjo derramou a sua taça sobre o sol, e foi-lhe dado queimar os homens com fogo.
9 Nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ hüfü ranai tagɨrɨ-marandüramboyei asu ai seiya, “God ndan-ani muŋgua moatükunɨ moaruwaimbofembo ŋgɨnɨndɨ ra hɨfandarandɨ,” sei hehi ahandɨ ndürɨ moaruwaimbo-marɨhindɨ. Ŋga asu nindou ranai moai ahei moaruwai hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨrɨhindühɨ Godɨmbo aboed-ani sei, ŋga wanɨ.
9 Com efeito, os homens se queimaram com o intenso calor, e blasfemaram o nome de Deus, que tem autoridade sobre estes flagelos, e nem se arrependeram para lhe darem glória.
10 Ranɨyu asu hondahüfimbɨ noufimbɨ sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranai ahandɨ dis ra nɨmambeahɨndɨ nɨnɨhondɨ adükarɨ bogorɨndɨ nɨmarɨ-fondɨ ranɨwamɨ kamafoareandɨ. Ranɨyo asu nindou muŋguambo nɨnɨhondɨ hɨfandɨrandɨ ranɨwamɨ nɨmbɨ pɨyowohüyo asu ai asübusɨ afɨndɨ sahümündihɨ ahei teifɨ kɨkɨmarɨhündɨ.
10 Derramou o quinto a sua taça sobre o trono da besta, cujo reino se tornou em trevas, e os homens remordiam a língua por causa da dor que sentiam
11 Ranɨyei asu aheimbo asübusɨ afɨndɨ tüküfendürühɨ masɨmei nɨnoumendürambo Godɨmbo moaruwai-moaruwaimbo-marɨhorɨ. Ŋga asu ai moai ahei moaruwai hohoanɨmo süŋgufe ra hɨnɨŋgɨrɨhindɨ.
11 e blasfemaram o Deus do céu por causa das angústias e das úlceras que sofriam; e não se arrependeram de suas obras.
12 Ranɨyu asu 6 noufimbɨ sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranai ahandɨ dis ra hoe adükarɨ Yufretisɨ-mayo ranambe kamafoareandɨ. Ranɨyo asu hoe ranai ŋgɨnɨreandühɨyo bogorɨ nindou hüfɨhamɨndɨ süfuanɨ-poedɨ sɨfombo-memo ranahamumbo nafɨ ra meŋgoro.
12 Derramou o sexto a sua taça sobre o grande rio Eufrates, cujas águas secaram, para que se preparasse o caminho dos reis que vêm do lado do nascimento do sol.
13 Ranɨyahɨ asu ro hoeirɨheandane, moaruwai nendɨ ŋgɨmɨ ranai koaikoai nahurai adükarɨ amoasɨrɨ, nɨmambeahɨndɨ nɨnɨhondɨ, asu Godɨndɨ hoafɨ tɨkai hoafɨyu-randeimbɨ ranahei yahamo-nafɨ tükümehindɨ.
13 Então, vi sair da boca do dragão, da boca da besta e da boca do falso profeta três espíritos imundos semelhantes a rãs;
14 Aiana moaruwai nendɨ hepünɨfeimbɨ hamɨndɨ moatükunɨ rarɨhi arɨhündɨ rananei. Moaruwai nendɨ ranai ana bogorɨ nindou hɨfɨ hɨfandu-rundeimbɨmbo sowana hei arɨhündɨ. Sapo bogorɨ nindou ranahamundɨ ami mamambefepura God Muŋguambo Adükarɨ Ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨrandɨ ranahandɨ bɨdɨfɨranɨ sihɨ yifiarɨmbohünda.
14 porque eles são espíritos de demônios, operadores de sinais, e se dirigem aos reis do mundo inteiro com o fim de ajuntá-los para a peleja do grande Dia do Deus Todo-Poderoso.
15 Adükarɨ ai yahuya, “Awi se hɨmborɨyei! Ro hümbuhünümbɨ nindou nahurai tükündaheamboyahɨ! Ŋga nindou düdi ai apokoate yaŋgɨrɨ nɨmarümbo ahandɨ hoearɨ ra wudɨpoapore hɨfandarandɨ ana, hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbiyu-wamboane. Sapo rananɨmbo ai ŋgɨrɨ nindou afɨndɨ hɨmboahü safɨ yaŋgɨrɨ hoahoaŋguhü ahandɨ fimbo amoanɨŋgɨndu,” mehu.
15 (Eis que venho como vem o ladrão. Bem-aventurado aquele que vigia e guarda as suas vestes, para que não ande nu, e não se veja a sua vergonha.)
16 Ranɨyomo asu moaruwai nendɨ ŋgɨmɨ-mayei ranai bogorɨ nindou-memo ranahamumbo hɨfɨ mamɨ Hibru-yafe hoafɨnambo Armagedon ranɨhü mamühɨfepurɨmbo sahüpurümündi mahei.
16 Então, os ajuntaram no lugar que em hebraico se chama Armagedom.
17 Ranɨyu asu 7 noufimbɨ sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranai ahandɨ dis hɨpɨrɨ ra nɨmoamo sünambe kamafoareandɨ. Ranɨyo asu hoafɨ mamɨ ranai puküna Godɨndɨ muŋguambo moatükunɨ hɨfandɨyo nɨmarɨmbo fondɨ ranɨwamɨndɨ hoafɨyowohü yahoya, “Muŋgu-moatükunɨ ra ndeara muŋguyomboane,” meho.
17 Então, derramou o sétimo anjo a sua taça pelo ar, e saiu grande voz do santuário, do lado do trono, dizendo: Feito está!
18 Ranɨyo asu wabürüsɨ afɨndɨ ranai bɨre hɨnɨŋgɨrera wakɨreandühɨyo asu nɨmoamondɨ hoafɨ ranai pai kameihɨ kɨkɨrandühɨyo hɨfɨhe afɨndɨ ranai moanɨ moaruwai hamɨndɨ tükümefeyo. God ai nindou nafɨrandambe ana hɨfɨhe ranai moai yahurai tüküfeyo, ŋga haponda tükümefeyo ranana moanɨ moaruwai hamɨndɨyo.
18 E sobrevieram relâmpagos, vozes e trovões, e ocorreu grande terremoto, como nunca houve igual desde que há gente sobre a terra; tal foi o terremoto, forte e grande.
19 Ranɨyo asu adükarɨ hamɨndɨ ŋgoafɨ ranai ŋgɨmɨmbore bumareandɨ. Ranɨyo asu muŋguambo hɨfɨyei adükarɨ ŋgoafɨ madaburo-mayo ranɨ amboa moaruwaimbo-mareandɨ. Sapo God ai Babiron ŋgoafɨ amboa moaruwaimbo-mareandɨ. Sapo God ai Babiron ŋgoafɨ ranahambo hohoanɨmo puramündühɨyu asu ai ahambo ahandɨ-mayo kap ranambe wain hoe ra sɨmɨndɨmbo masagado. Wainɨ hoe ranana sapo God ahandɨ ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ hürütü ranɨyo.
19 E a grande cidade se dividiu em três partes, e caíram as cidades das nações. E lembrou-se Deus da grande Babilônia para dar-lhe o cálice do vinho do furor da sua ira.
20 Ranɨyo asu muŋguambo airan ranai dɨbonapɨ-foendühɨyo, asu nɨmoei wafu ranamboanɨ moai hoeirɨhindɨ.
20 Todas as ilhas fugiram, e os montes não foram achados;
21 Asu ŋgɨnɨndɨ ŋgɨsɨharɨ ais nɨmoei nahurai sünambeahɨndɨ 50 kirogram nɨmboreimbɨ ranai nindou-yeiwamɨ pütapɨyowohü ranaheimbo moaruwaimbo-mareandürɨ. Ranɨmboyei asu nindou ranai seiya, “Ro nɨmboeyefɨ moaruwaimbo-ehundɨ,” sei hehi Godɨmbo moaruwai-moaruwaimbo-marɨhorɨ.
21 também desabou do céu sobre os homens grande saraivada, com pedras que pesavam cerca de um talento; e, por causa do flagelo da chuva de pedras, os homens blasfemaram de Deus, porquanto o seu flagelo era sobremodo grande.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.