2 Coríntios 3
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA
1 Ro Godɨndɨ ratüpurɨyefɨ-rɨhundeimb-anefɨ masefɨ ra awi asükai yɨhoefɨhoarɨ yɨhoefɨ fimbo borɨyefɨhümbo se yɨhoefɨmbo aboed-anemo mbɨseiya sefɨmbo mbaiyefɨyo? Asu awi ro nindou bɨdɨfɨrɨ nou ai pas sürü papɨrɨhü-ndeimbɨhündɨ sɨheimbo saiyoanɨ asu se yɨhoefɨmbo aboed-anemo yahombohünda mbayefɨyo? Asu se yɨhoefɨmbo farɨhefe-munɨmbohünda pas yahurai sürü papɨmboyo? Ŋga wanɨ.
1 Começamos, porventura, outra vez a recomendar-nos a nós mesmos? Ou temos necessidade, como alguns, de cartas de recomendação para vós outros ou de vós?
2 Seanei yɨhoehɨmbo nindou muŋgu aboed-anafanɨ yahomunɨmbohünda pas nahurai-ayei. Pas ranahambo sürü papɨmarɨhündɨ ranana sɨhei ŋgusüfoambe-ane amaro. Muŋguambo nindou ranai pas ranahambo fɨfɨrɨhi hehi asu ai hoeiferambo-hündamboane.
2 Vós sois a nossa carta, escrita em nosso coração, conhecida e lida por todos os homens,
3 Ranɨ-moatükunɨ ra dɨbohɨndɨyopoanɨ, ŋga ai yahurai-ane. Krais ahandɨhoarɨ randɨ pas ra sürü papɨra mbura yɨhoefɨ süŋgu koamarɨhendɨ. Pas ra moai penɨnambo sürü papɨrandɨ, ŋga God yaŋgɨrɨ koadürümbo nüŋgu-randeimbɨ ranahandɨ Yifiafɨnambo sürü papɨmarandɨ. Asu moai God horombo ramareandɨ nou nɨmoeifihɨ sürü papɨrandɨ, ŋga nindou-yei hohoanɨmoambeahɨyo sürü papɨmarandɨ.
3 estando já manifestos como carta de Cristo, produzida pelo nosso ministério, escrita não com tinta, mas pelo Espírito do Deus vivente, não em tábuas de pedra, mas em tábuas de carne, isto é, nos corações.
4 Ro ranɨ hoafɨ hoafayehɨ ra sapo Kraisɨndɨ süŋgu ro Godɨmbo anɨhondümbo-marɨhorɨ.
4 E é por intermédio de Cristo que temos tal confiança em Deus;
5 Asu ŋgɨrɨ yɨhoefɨhoarɨ yaŋgɨrɨ ana ranɨ ratüpurɨ ra randɨhundɨ, ŋga ranɨmboane asu ro ŋgɨrɨ hoafɨndefühüya, yɨhoefɨhoarɨ rɨhundɨ ranɨ ratüpurɨ ra ramarɨhundɨ mbɨsefɨ. Ŋga Godɨndɨ ŋgɨnɨndɨ sahumɨndefɨ hohumboanefɨ ratüpurɨyefɨ arɨhundɨ.
5 não que, por nós mesmos, sejamos capazes de pensar alguma coisa, como se partisse de nós; pelo contrário, a nossa suficiência vem de Deus,
6 God ai ahandɨhoarɨ yɨhoefɨmbo se randumboemo mehuwa, asu ro sɨmborɨ hoafɨ femɨndɨ sɨhefe ratüpurɨ ranɨ nindoumboyahu anɨmboefɨ. Ratüpurɨ ranana horombo sürü papɨru sɨhoemombo-yomopoanɨ. Ŋga Yifiafɨ Aboedɨndɨ ŋgɨnɨndɨnamboyo sürü papɨra masɨhendɨ. Ahɨnümbɨ hohoanɨmo sürü papɨru masɨhoemo ranɨ-süŋgu ana nindou ai yɨfɨyei arɨhündɨ, ŋga Yifiafɨ Aboedɨ ana nindoumbo gedühɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo sendühane.
6 o qual nos habilitou para sermos ministros de uma nova aliança, não da letra, mas do espírito; porque a letra mata, mas o espírito vivifica.
7 God ai ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra nɨmoeifihɨ sürü papɨmarandɨ. Ŋga asu ranɨyo ranɨ-moatükunɨ ra Godɨndɨ-mayo hɨmboamupuimbo-randeimbɨ ranɨ bɨtapɨre tükümefeyo. Ranɨyo asu Mosesɨndɨ ŋgusümboarɨ ranai hɨmboamupuimbo-maranda asu Israerɨhündɨ ai ahandɨ ŋgusümborɨ ra ŋgɨrɨ ndondɨhi hoeindɨhindɨ. Ŋga asu süŋguna homboyo ranɨ-moatükunɨ ranai afurɨmarɨhoayo.
7 E, se o ministério da morte, gravado com letras em pedras, se revestiu de glória, a ponto de os filhos de Israel não poderem fitar a face de Moisés, por causa da glória do seu rosto, ainda que desvanecente,
8 Ranɨmboane Yifiafɨ Aboedɨndɨ ratüpurɨ ra ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo ŋgasünde haya hɨmboamupui-randeimb-ane.
8 como não será de maior glória o ministério do Espírito!
9 Ahɨnümbɨ hohoanɨmondɨ ratüpurɨ ranana nindoumbo papɨ-hoafɨmboane, ŋga asu Godɨndɨ-mayo hɨmboamupuimbo-randeimbɨ si ranɨ-dɨbo meŋgoro. Ranɨ hohoanɨmo ranɨ-süŋguyo nindou ai yɨfɨyei arɨhündɨ. Ŋga asu nindoumbo Godɨndɨ hɨmboahü mbumundɨ tüküfembo ratüpurɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ si ranɨ-dɨbo eŋgoro ra ŋgasündeamboane.
9 Porque, se o ministério da condenação foi glória, em muito maior proporção será glorioso o ministério da justiça.
10 Anɨhond-ane, horombodɨdɨ ratüpurɨ ranahandɨ hɨmboamupui-randeimbɨ si adükarɨmayosɨ, ŋga ndeara dɨkɨrɨfemboane. Nɨmboe sapo hapoana aboedɨ hoafɨndɨ ratüpurɨndɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ si adükarɨ hamɨnd-ane.
10 Porquanto, na verdade, o que, outrora, foi glorificado, neste respeito, já não resplandece, diante da atual sobre-excelente glória.
11 Ahɨnümbɨ hohoanɨmondɨ ratüpurɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ si kameihɨ tükümefeyosɨ, ŋga moai gedühɨ yaŋgoro. Ŋga aboedɨ hoafɨndɨ ratüpurɨ koadürümbo-koadürümbo yagodomboe ranɨmboane asu ahandɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ si ra adükarɨ hamɨndɨ-mbeyowamboane.
11 Porque, se o que se desvanecia teve sua glória, muito mais glória tem o que é permanente.
12 Aboedɨ hoafɨndɨ ratüpurɨ ranana ŋgɨrɨ muŋgundo ranahambo ro anɨhondümbo-rɨhu hohu anɨmboefɨ. Ranɨmboane asu ro yɨhɨmbokoate ranahambo hoafɨyefɨ arɨhundɨ.
12 Tendo, pois, tal esperança, servimo-nos de muita ousadia no falar.
13 Roana Moses yare marandɨ nou moai yarɨhu rɨhundɨ. Aiyu ahandɨ ŋgusümboarɨ ra hoearɨnambo gabudɨmareandɨ. Rananɨmbo Israerɨhündɨ ai sapo hɨmboamupuimbo-randeimbɨ si ra ahandɨ ŋgusümboarambe tükümefeyo ra ŋgɨrɨ hoeindɨhinda afurɨnde gado.
13 E não somos como Moisés, que punha véu sobre a face, para que os filhos de Israel não atentassem na terminação do que se desvanecia.
14 Ŋga asu ahei hohoanɨmo ra moai hoeireandürɨ. Ranɨyei asu ai horombodɨdɨ hoafɨ femɨndɨ sɨhefe ra hoeirɨhindühɨ asu ahei ŋgusümboarambe hoearɨ nou ranai ahei ŋgusüfoambe gabudɨfoareandürɨ haya ho-hombo haponda tükefeyo. Ai moai ranɨ-moatükunɨ ra raguanambo-rɨhindɨ, ŋga wanɨ. Krais mamɨ ranahandɨ süŋgunambo yaŋgɨr-anɨmbo God ai hoearɨ ŋgusüfoambe gabudareandɨ ra raguanambo-ndeambui.
14 Mas os sentidos deles se embotaram. Pois até ao dia de hoje, quando fazem a leitura da antiga aliança, o mesmo véu permanece, não lhes sendo revelado que, em Cristo, é removido.
15 Horombo peyo haya ho-hombo hapondan-amboanɨ ai Mosesɨndɨ hoafɨ hoeirühi marühɨ hei ra hoearɨ ranai ahei hohoanɨmo ranahambo gabudɨmareandüra asu hoafɨ nɨmɨndɨ ra moai fɨfɨrɨhindɨ.
15 Mas até hoje, quando é lido Moisés, o véu está posto sobre o coração deles.
16 Ŋga nindou ai Adükarɨ sowanambo hɨhɨrɨyahi ahei ana, hoearɨ ra Adükarɨ ai raguanambo-ndeambui.
16 Quando, porém, algum deles se converte ao Senhor, o véu lhe é retirado.
17 Adükarɨ ndanai ana Yifiaf-ani. Ŋga asu Adükarɨndɨ Yifiafɨ ranai nindou ranahandɨ fiambe amarondo ana, asu nindou ranai moanɨ aboedambo-ndüfimbui.
17 Ora, o Senhor é o Espírito; e, onde está o Espírito do Senhor, aí há liberdade.
18 Muŋguambo sɨhɨrɨ ana moai sɨhefɨmbo nɨnɨ-moatükunɨ ai ŋgusümboarɨ gabudeamunɨ. Ranane asu Adükarɨndɨ-mayo hɨmboamupuimbo-randeimbɨ si ranai sɨhefɨmbo tapara-mɨndɨmunühɨ asu sɨhɨrɨ hoehɨmbo nou nindou ranahei fihɨ hefɨ taparɨhu-mɨndefɨmbo nou-ayefɨ. Rananefɨ muŋguambo si aho ra hɨmboamupuimbo-randeimbɨ si ranai adükarɨ tüküfe howohü sɨhefɨmbo ŋgorü-süŋgureamunɨ hoanɨ sɨhɨrɨ Adükarɨ anüŋgu nou nɨmboefɨ arɨhundɨ. Adükarɨ sɨhefɨ ranai Yifiafɨ wamboani ai rasüŋgure arandɨ.
18 E todos nós, com o rosto desvendado, contemplando, como por espelho, a glória do Senhor, somos transformados, de glória em glória, na sua própria imagem, como pelo Senhor, o Espírito.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.