1 Coríntios 4
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARC
1 Se yɨhoefɨmbo rahurai hohoanɨmondei: Ai Kraisɨndɨ ratüpurɨmbo nindou-anemo. Ai Godɨndɨ hoafɨ dɨbo meŋgoro ranahandɨ hɨfandɨru-rundeimb-anemo.
1 Que os homens nos considerem como ministros de Cristo e despenseiros dos mistérios de Deus.
2 Ŋga nindou hɨfandɨmboayu ahandɨ ratüpurɨmbo hohoanɨmo ana ndahurai-ane. Ai nɨne ratüpurɨ hɨfandɨmboayu ana, ai ndore aboedɨ hɨfandɨ-mbɨrandamboane.
2 Além disso, requer-se nos despenseiros que cada um se ache fiel.
3 Se-anei asu nindou hɨfɨhündɨ hohoanɨmo süŋgurɨhindeimbɨ ai wandɨ hohoanɨmo ranahambo yɨboboareandɨ ana, ra moanane asahɨ, ŋga asu ro moai wandɨhoarɨ rarɨhe yɨboborɨhe rɨhandɨ.
3 Todavia, a mim mui pouco se me dá de ser julgado por vós ou por algum juízo humano; nem eu tampouco a mim mesmo me julgo.
4 Ro moai nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai ramarɨheandɨ ra hohoanɨmoyahɨ, ŋga asu ŋgɨrɨ ro wandɨhoarɨ randɨhe hoafɨndahühɨya, “Roana nindou mbumundɨ hamɨnd-anahɨ mbɨsahɨ, ŋga wanɨ.” Wandɨ ratüpurɨ yɨbobofe ra Adükarɨ yaŋgɨr-anɨmbo randeambui.
4 Porque em nada me sinto culpado; mas nem por isso me considero justificado, pois quem me julga é o Senhor.
5 Ranɨmboane asu ranɨ si ra awi tüküfekoate-yoambe ana, se nindou ŋgoründɨ hohoanɨmo yɨbobofendürɨpoanɨ, ŋga Adükar-anɨmbo kusü sɨmboanɨ yɨbobondearɨmbui. Ai-anɨmbo muŋgu-moatükunɨ dɨbo eŋgoro ra ndemündü si nɨŋgoanɨ dɨgembui. Rananɨmbo asu ai muŋguambo nindou-yafe ŋgusüfoambe hohoanɨmo ra weindahɨndeambui. Ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo God ai nindou mamamɨ ahei hohoanɨmo ranahambo aboed-ane mbüsümbui.
5 Portanto, nada julgueis antes de tempo, até que o Senhor venha, o qual também trará à luz as coisas ocultas das trevas e manifestará os desígnios dos corações; e, então, cada um receberá de Deus o louvor.
6 Wandafɨ mamɨ, ro sɨheimbo farɨhefe-ndürɨmbo hohoanɨmoyahüh-anahɨ asu Aporos-dɨbo yɨhoehɨ fimbo muŋgu hoafɨ ranahambo hoafayahɨ. Se yɨhoehɨmbo hohoanɨmo-ndühɨmunüh-anɨmbo asu mbumundɨ hohoanɨmo ranɨ yaŋgɨrɨ süŋgundɨhindɨ hoafɨ mamɨ hoafɨmayo nou “Godɨndɨ bukambe hoafɨmayo ra wudɨpoapondɨhi süŋgundɨhündɨ,” meho. Ranɨmboane asu se nindou ŋgorümbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndeihɨ asu ŋgorümbo moaruwaimbo-ndɨhorɨmboyei.
6 E eu, irmãos, apliquei essas coisas, por semelhança, a mim e a Apolo, por amor de vós, para que, em nós, aprendais a não ir além do que está escrito, não vos ensoberbecendo a favor de um contra outro.
7 Wandafɨ mamɨ, moai nindou ŋgorü sɨhambo ŋgoründɨ hɨmboahü adükarɨmbore hɨnɨŋgɨreandürɨ. Asu se nɨnɨ-moatükunɨ Godɨndɨ-mayo semɨndɨkoate-mayeia? Asu se Godɨndɨ-mayo yaŋgɨrɨ nɨne-moatükunɨ asahümündi ana, asu nɨmboe se ranɨ-moatükunɨ ra sɨheihoarɨ nɨmɨndɨhanefɨ sei hei sɨheihoarɨmbo borayeia?
7 Porque quem te diferença? E que tens tu que não tenhas recebido? E, se o recebeste, por que te glorias como se não o houveras recebido?
8 Se rarɨhi hohoanɨmoyeihɨ seiya, “Roana ndeara muŋguambo moatükunɨ nafɨrɨhumɨ-ndefomboanefɨ. Roana Godɨndɨ-mayo aboedɨ-moatükunɨ sahumɨndefɨ hohu afɨndeimbanefɨ. Roana ndeara adükarɨ bogorɨmboyahu tüküyahumboanefɨ,” maseisɨ, ŋga roana adükarɨ bogorɨkoate-anefɨ. Seana anɨhondümbo adükarɨ bogorɨmbondahi nɨboadei anɨmbo asu ro se-babɨdɨ bogorɨmbondahu nɨmboefomboanesɨ.
8 Já estais fartos! Já estais ricos! Sem nós reinais! E prouvera Deus reinásseis para que também nós reinemos convosco!
9 Ro rarɨhe hohoanɨmoayahɨ, Kraisɨndɨ hoafɨ sahumɨndefɨ hefɨ-rɨhundeimbɨ yɨhoefɨmbo ana God ai hɨfɨnɨ hondü hɨnɨŋgɨmareamunɨ. Roana kotambe papɨ-hoafɨyomunɨ mburɨmbo hɨfokoefemuna sünambeahɨndɨ nendɨ asu nindou-yei hɨmboahü yɨfɨmbo nahurai-anefɨ.
9 Porque tenho para mim que Deus a nós, apóstolos, nos pôs por últimos, como condenados à morte; pois somos feitos espetáculo ao mundo, aos anjos e aos homens.
10 Kraisɨmbo farɨhefembohünda ro hɨhɨndɨ hohoanɨmoyefeimbɨ nahurai-anefɨ, ŋga se rarɨhi hohoanɨmoyeihɨya, “Ro Kraisɨndɨ hohoanɨmo fɨfɨrɨhundeimbɨ nindou hondü tüküyahumboanefɨ,” maseisɨ. Roana ŋgɨnɨndɨyefɨpoanɨ, ŋga seana ŋgɨnɨndɨ saf-anei. Seana nindou ndürɨmbanei, ŋga roana nindou yɨhoefɨmbo moaruwaimbo-rɨhimuneimb-anefɨ.
10 Nós somos loucos por amor de Cristo, e vós, sábios em Cristo; nós, fracos, e vós, fortes; vós, ilustres, e nós, vis.
11 Horombo pɨyo haya ho-hombo hapondanɨ amboanɨ ro wembomboyefühɨ amɨndasümo kɨkɨre yaparɨmarɨhemunɨ. Asu hoearɨ amboanɨ wonɨmbɨ moaruwai magüdühundɨ. Ai yɨhoefɨmbo warɨ momondɨfekoate pakarɨhamunɨ marundɨ. Ro moai aboedɨ ndorɨhu nɨmarefɨ.
11 Até esta presente hora, sofremos fome e sede, e estamos nus, e recebemos bofetadas, e não temos pousada certa,
12 Roana yɨhoefɨ warɨnambo ratüpurɨ ra tɨŋɨrɨfoyefɨ marɨhundɨ. Ai yɨhoefɨmbo tɨrɨfoefe hoafɨrɨhümunanɨ asu roana aheimbo sɨmborɨ aboedɨ hoafɨmehundürɨ. Ai yɨhoefɨmbo moaruwaimbo-rɨhimunanɨ asu moanane sefühɨ ŋgɨnɨndɨ manɨmboefɨ.
12 e nos afadigamos, trabalhando com nossas próprias mãos; somos injuriados e bendizemos; somos perseguidos e sofremos;
13 Ai yɨhoefɨmbo amoŋgonɨ hoafɨyahümunanɨ asu ro sɨmborɨ aheimbo hoafendühɨ hoafɨyahundürɨ marɨhundɨ. Roana muŋguambo nindou-yei hɨmboahü yafɨsühumɨ nahurai-ayefɨ. Ro horombo pɨyefɨ hohu düdübudeimbɨ nahurai-ayefɨ.
13 somos blasfemados e rogamos; até ao presente, temos chegado a ser como o lixo deste mundo e como a escória de todos.
14 Se amoanɨŋgɨ-mbeyeiya saheheambo-yahɨpoanɨ ro pas nda sürü paparɨhandɨ. Ŋga sɨheimbo dɨdɨboadondɨhearü samboanahɨ se wandɨ ŋgusüfoahündɨ nɨmorɨ nou sürü nda paparɨhandɨ.
14 Não escrevo essas coisas para vos envergonhar; mas admoesto- vos como meus filhos amados.
15 Kraisɨndɨ hohoanɨmo süŋgumbo sɨheimbo 10,000 nindou hɨfandɨyondürɨmbo anɨmboeisɨ, ŋga afɨndɨ hamɨndɨ yahurai boagɨreimbɨ-yeipoanɨ, ŋga wanɨ. Ro Godɨndɨ hoafɨ aboedɨ ra hoafɨmeha hɨmborɨyei mburɨhü Krais-babɨdɨ anɨmboei ranɨ-süŋgumbo ro mam-anahɨ sɨhei ape nahurai-ayahɨ.
15 Porque, ainda que tivésseis dez mil aios em Cristo, não teríeis, contudo, muitos pais; porque eu, pelo evangelho, vos gerei em Jesus Cristo.
16 Ranɨmboanahɨ ro sɨheimbo hüti hoafayahandürɨ wandɨ-mayo hohoanɨmo nda sahümündi mburɨhü ranɨ-süŋgu mbɨhahabudia saheheambo.
16 Admoesto-vos, portanto, a que sejais meus imitadores.
17 Ranɨsüŋgumboanahɨ haponda ro sɨheimbo sowana Timoti koamarɨhehina asüfu. Aiana Adükarɨmbo süŋgunambo wandɨ ŋgusüfoahündɨ nɨmorɨ nahurai aboedɨ ratüpurɨyu-randeimb-ani. Ai-anɨmbo ro Kraisɨndɨ sɨmborɨ hohoanɨmo süŋgurɨhɨ asu ahandɨ nendɨ muŋguambo hɨfɨhü yamundɨhe arɨhandɨ ra sɨheimbo asükai hohoanɨmo botɨndearümbui.
17 Por esta causa vos mandei Timóteo, que é meu filho amado e fiel no Senhor, o qual vos lembrará os meus caminhos em Cristo, como por toda parte ensino em cada igreja.
18 Awi bɨdɨfɨrɨ aiana wamboya aiana ŋgɨrɨ yɨhoefɨmbo sowana düfu sei hehimboanei asu ai ahei fimbo borɨyei wakɨrɨhi arɨhündɨ.
18 Mas alguns andam inchados, como se eu não houvesse de ir ter convosco.
19 Ŋga asu God ai yifirayu ana, ro sɨheimbo sowana nɨmai tükündaheamboyahɨ. Asu rananɨmbo nindou ahei fimbo borɨyeimbɨ-yei ŋgɨnɨndɨ ra ro türüboadɨhe fɨfɨrɨndɨ-heamboyahɨ. Ŋga ahei hoafɨ ranana moanane.
19 Mas, em breve, irei ter convosco, se o Senhor quiser, e então conhecerei, não as palavras dos que andam inchados, mas a virtude.
20 God ai ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana hoafɨ yaŋgɨrɨyopoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ŋgɨnɨndɨ moatükunɨ saf-ane.
20 Porque o Reino de Deus não consiste em palavras, mas em virtude.
21 Ŋga se nɨnɨ hohoanɨmomboyei hohoanɨmoayeia? Asu se sɨhei hohoanɨmo ra dɨdɨboadofekoate-yeiyanɨ ro nɨmɨharɨ semɨndɨ hefembo sɨheimbo dɨdɨboado-fendürɨmboyo hohoanɨmoayei? Asu se sɨhei hohoanɨmo ra dɨdɨboado-ndɨhindanɨ ro sɨheimbo hɨmboarɨ hoafendühɨ hɨpoambofe hohoanɨmo semɨndɨ hefembo sɨheimbo sowana sɨfombo ranɨmboyei hohoanɨmoayei?
21 Que quereis? Irei ter convosco com vara ou com amor e espírito de mansidão?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.