1 Coríntios 14
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC
1 Muŋguambo si aho ra nindou bodɨmondambo ŋgusüfo pefembo hohoanɨmoyo homboane. Asu se Yifiafɨ Aboedɨndɨ-mayo ŋgɨnɨndɨ ranɨ semɨndɨmbo hohoanɨmondei ŋgei. Ŋga Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyorambo ŋgɨnɨndɨ ranɨmbo se moanɨ ŋgusüfo pandɨhindɨ.
1 Empenhai-vos em procurar a caridade. Aspirai igualmente aos dons espirituais, mas sobretudo ao de profecia.
2 Nindou düdi ai ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo hoafayu ana, nindou ranaheimbo hoafɨyundürühɨ-yupoanɨ, ŋga ai Godɨmbo yaŋgɨr-ani hoafayu. Sapo hoafɨ ra nindou ranai ŋgɨrɨ fɨfɨrɨndɨhindɨ, ŋga ranana Yifiafɨ Aboedɨ-mayo ranahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo Godɨmbo yaŋgɨr-ani dɨbo hoafɨ hoafɨyundo arandɨ.
2 Aquele que fala em línguas não fala aos homens, senão a Deus: ninguém o entende, pois fala coisas misteriosas, sob a ação do Espírito.
3 Ŋga asu nindou düdi ai Godɨndɨ hoafɨ hoafayu ana, asu ai nindou ranaheimbo anɨhondümbofe ra ŋgɨnemɨndɨndürühɨ farɨhendürühɨ, asu ŋgusüfoambe aboedɨ dɨdɨboado-rearühane.
3 Aquele, porém, que profetiza fala aos homens, para edificá-los, exortá-los e consolá-los.
4 Nindou düdi ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo hoafayu ana, ai ahandɨ fi ŋgɨnemɨndɨmbo yaŋgɨr-ani hoafayu. Ŋga asu nindou düdi ai Godɨndɨ hoafɨ ra hoafayu ana, asu hoafɨ ranai Kraisɨndɨ nendɨ ranaheimbo ŋgɨnɨndamündürɨmboe.
4 Aquele que fala em línguas edifica-se a si mesmo; mas o que profetiza, edifica a assembléia.
5 Ro sɨheimbo muŋguambo ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo hoafɨndei sahehea hohoanɨmoayahɨsɨ, ŋga awi ro sɨheimbo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyo-ramboanahɨ hohoanɨmoayahɨ habodɨhɨ. Nindou düdi ai ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo hoafɨnduanɨ asu nindou ŋgorü ai hoafɨ ranahambo hɨhɨrɨfoefe hoafɨyoanɨ anɨmbo, asu Kraisɨndɨ nendɨ muŋguambo ranaheimbo hoafɨ ra fandɨhendürɨmboe. Ŋga nindou düdi ai Godɨndɨ hoafɨ weindahɨ hoafayu ranana ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo hoafɨmbo ŋgasündeamboane.
5 Ora, desejo que todos faleis em línguas, porém muito mais desejo que profetizeis. Maior é quem profetiza do que quem fala em línguas, a não ser que este as interprete, para que a assembléia receba edificação.
6 Wandafɨ mamɨ, awi ro sɨheimbo sowahɨ tükündaheandühɨ ranɨ-poanambo hoafɨnambo hoafɨndahandüranɨ ra ro ŋgɨrɨ sɨheimbo fandɨheandürɨ. Ŋga ro sɨheimbo God ai wambo bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ weindahɨ-mareandɨrɨ hoafɨ, fɨfɨrɨfembo moatükunɨ hoafɨ, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyorambo hoafɨ asu yamundɨfembo hoafɨ ra ndahandüran-anɨmbo, sɨheimbo fandɨhehe-andürɨmboyahɨ.
6 Suponhamos, irmãos, que eu fosse ter convosco falando em línguas, de que vos aproveitaria, se minha palavra não vos desse revelação, nem ciência, nem profecia ou doutrina?
7 Hoahoaŋgo rakoate-randeimbɨ moatükunɨ, nümüsɨ, fufuŋɨ, mbonɨfaifai ranamboanɨ moanɨ mamɨ rahurai-ane. Ranɨ-moatükunɨ muŋguambo ranai mamɨkarɨ hoafɨndoanɨ ra nüŋgundɨhi nindou ai hɨmborɨmandei hoafɨ ahandɨ rana?
7 É o que se dá com os instrumentos inanimados de música, por exemplo a flauta ou a harpa: se não produzirem sons distintos, como se poderá reconhecer a música tocada?
8 Nindou ai yifiarɨmbo yɨnafoaiyu-randeimbɨ ai ndofe yɨnafoaikoate-ayu ra, asu nindou dɨdai yifiarɨmbo napo ra dɨdɨboadomandea?
8 Se a trombeta só der sons confusos, quem se preparará para a batalha?
9 Moanɨ mare yahurai-ane, asu se ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo hoafayei ra asu nindou amurɨ ai nüŋgundɨhi sɨhei hoafɨ fɨfɨrɨ-mandɨhinda? Ranana se moanɨpo hoafɨndamboyafɨ, ŋga sɨhafɨ hoafɨ ranai moanɨ werɨ-yafui nou nɨmoamo ŋgomboe!
9 Assim também vós: se vossa língua só profere palavras ininteligíveis, como se compreenderá o que dizeis? Sereis como quem fala ao vento.
10 Yɨnɨ, muŋguambo hɨfɨ ndanɨhü ranɨ-poanɨ ranɨ-poanɨ hoafɨ afɨnd-ane eŋgoro. Ŋga asu moai mamamɨ hoafɨ ranai ranahandambo nɨmɨndɨ fɨfɨrɨfekoate yaŋgoro, ŋga wanɨ.
10 Há no mundo grande quantidade de línguas e todas são compreensíveis.
11 Ŋga asu ro hoafɨ wataporayu ranahandɨ nɨmɨndɨ ra fɨfɨrɨfekoate-ayahɨ ana, nindou hoafayu ranai wandɨ nindou amurɨnduanɨ asu ro-amboa ahandɨ nindou amurɨndamboyahɨ. Se ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo wataporɨndeianɨ sɨheimbo yahurai tükündɨfemboe.
11 Porém, se desconhecer o sentido das palavras, serei um estrangeiro para quem me fala e ele será também um estrangeiro para mim.
12 Ŋga se-amboa Yifiafɨ Aboedɨndɨ-mayo ŋgɨnɨndɨ ra semɨndɨmbo hohoanɨmoyei arɨhündɨ ranɨmboane asu se Kraisɨndɨ nendɨ fehefembo ŋgɨnɨndɨ ra semɨndɨmbohünda tɨŋɨrɨfondei ŋgei.
12 Assim, uma vez que aspirais aos dons espirituais, procurai tê-los em abundância para edificação da Igreja.
13 Ranɨmboane nindou düdi ai ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo hoafɨyu-randeimbɨ ana, ai hoafayu ranahambo Kraisɨndɨ nendɨ ranaheimbo hɨhɨrɨfoefe hoafombohünda ŋgɨnɨndɨ ranahambo Godɨmbo dɨdɨbafɨ-mbɨfiyuwamboane.
13 Por isso, quem fala em línguas, peça na oração o dom de as interpretar.
14 Asu ro ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo dɨdɨbafeheandɨ ana, wandɨ yifiafɨ ranai-ane dɨdɨbafefeyo, ŋga asu wandɨ hohoanɨmo ranai ana moanɨ moaruwai tɨtanɨmbo-reamboane.
14 Se eu oro em virtude do dom das línguas, o meu espírito ora, mas o meu entendimento fica sem fruto.
15 Asu randɨfeyoanɨ ra ro nüŋgumandɨhea? Ro wandɨ yifiafɨ ranambo dɨdɨbafɨnda-heamboyahɨsɨ, ŋga asu ro wandɨ hohoanɨmo ranambo amboanɨ dɨdɨbafɨnda-heamboyahɨ. Ro wandɨ yifiafɨ ranambo heründa-mboyahɨsɨ, ŋga asu ro wandɨ hohoanɨmo ranambo amboanɨ heründamboyahɨ.
15 Então que fazer? Orarei com o espírito, mas orarei também com o entendimento; cantarei com o espírito, mas cantarei também com o entendimento.
16 Godɨmbo se sɨhafɨ yifiafɨ ranambo yaŋgɨrɨ hɨhɨfarɨrɨ ana, asu moanɨndɨ nindou-mayei ranai fandɨfeambe ŋgɨrɨ hoafɨndeihɨ, “Anɨhond-ane,” mbɨsei se hɨhɨfɨyafambe. Sapo se hoafayafɨ ranahambo ana nindou ranai moai fɨfɨrɨhindɨ.
16 De outra forma, se só renderes graças com o espírito, como dirá Amém a tuas ações de graças aquele que ocupar o lugar dos simples?
17 Godɨmbo hɨhɨfɨmbo dɨdɨbafɨfe sɨhafɨ ra aboedɨ saf-anesɨ, ŋga ŋgɨrɨ nindou ŋgorü ranahambo ŋgɨnɨnda-mɨndündürɨ.
17 Sem dúvida, as tuas ações de graças podem ser belas, mas o outro não é edificado.
18 Ro afɨndɨmboanahɨ ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo Godɨmbo hoafɨya arɨhandɨ ra sɨheimbo ŋgasündɨhea-ndürɨmboanahɨ asu ranɨmboanahɨ ro Godɨmbo hɨhɨfarɨhünɨ.
18 Graças a Deus que possuo o dom de línguas superior a todos vós.
19 Ŋga Kraisɨndɨ nendɨ fandɨfeambe roana, moanɨ nindou ai fɨfɨrɨhindeimbɨ hondahüfeimbɨ (5) hoafɨ yaŋgɨrɨ yamundɨfe-ndürɨmbo hohoanɨmoayahɨ. Ŋga asu hoafɨ moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo wataporɨmboyo ho ana, aboedɨ hamɨndɨyopoanɨ.
19 Mas prefiro falar na assembléia cinco palavras que compreendo, para instruir também os outros, a falar dez mil palavras em línguas.
20 Wandafɨ mamɨ, se nɨmoakɨdɨbou hohoanɨmoayei nou hohoanɨmo-ndeimboyei. Moaruwai hohoanɨmo aho rananɨmbo se nɨmoakɨdɨbou nou hohoanɨmondeihɨ nɨmboei, ŋga asu sɨhei hohoanɨmo ranana nindou boagɨrɨ nahurai-anɨmbo se nɨmboei.
20 Irmãos, não sejais crianças quanto ao modo de julgar: na malícia, sim, sede crianças; mas quanto ao julgamento, sede homens.
21 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo sürü papɨrandühɨ yahoya, “Ranɨ-poanɨmbo hoafɨ hoafümbɨ nindoundɨ yafambe süŋgu-ane, asu nindou amurɨyei yafambe süŋgu-ane, rananɨmbo nindou ndanaheimbo ro hoafɨndahandürɨ-mboyahɨsɨ, ŋga asu ai ŋgɨrɨ wambo hɨmborɨndei,” mehu Adükarɨ ai.
21 Na lei está escrito: Será por gente de língua estrangeira e por lábios estrangeiros que falarei a este povo; e nem assim me ouvirão, diz o Senhor {Is 28,11s}.
22 Ŋga ranane asu ranɨ-poanɨmbo hoafɨ hoafɨmbo ŋgɨnɨndɨ ranai nindou Godɨmbo anɨhondümbofe-koate-mayei ranaheimbo nafuimbo moatükun-ane, ŋga asu anɨhondümbo-rɨhoreimbɨ ranaheimbo ana wanɨ. Ŋga asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨmbo ŋgɨnɨndɨ ahei mbusümo ranai anɨhondümbo-rɨhoreimbɨ aheimbo nafuimbo moatükun-ane, ŋga Godɨmbo anɨhondümbofe-koate-mayei ranaheimbo ana wanɨ.
22 Assim, as línguas são sinal, não para os fiéis, mas para os infiéis; enquanto as profecias são um sinal, não para os infiéis, mas para os fiéis.
23 Ranɨmboane asu Kraisɨndɨ nendɨ ranai mamühɨ fandɨhindanɨ se ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo hoafayei ana, asu fɨfɨrɨfekoate-yeimbɨ asu anɨhondümbofe-koate yeimbɨ ranai tükündahi sɨheimbo hoeindɨhindürɨhɨ, ai ana hɨhɨndɨ-hɨhɨndɨyeihanei mbɨseimboyei.
23 Se, pois, numa assembléia da igreja inteira todos falarem em línguas, e se entrarem homens simples ou infiéis, não dirão que estais loucos?
24 Ŋga muŋguambo Godɨndɨ hoafɨ ranɨ yaŋgɨrɨ hoafɨndeian-anɨmbo, asu anɨhondümbofekoate-yumbü asu fɨfɨrɨfekoate-yumbü ai tükündɨfi-hündambo amboanɨ asu ai hoafɨ ra hɨmborɨndu haya moaruwai hohoanɨmomayu ranɨmbohünda ŋgusüfoambe afɨndɨ hohoanɨmondɨmbui.
24 Se, porém, todos profetizarem, e entrar ali um infiel ou um homem simples, por todos é convencido, por todos é julgado;
25 Rananɨmbo asu ahandɨ hohoanɨmo dɨbo meŋgoro ra weindahɨndeandühɨ, asu ai yirɨ yimbu pusɨnde nɨmandümbo Godɨmbo hohoanɨmonduwohü hoafɨndühümboya, “Awi anɨhond-ane, ŋga God ai se-babɨdɨ sɨhei mbusümo anüŋgu!” mbüsümbui.
25 os segredos do seu coração tornam-se manifestos. Então, prostrado com a face em terra, adorará a Deus e proclamará que Deus está realmente entre vós.
26 Wandafɨ mamɨ, asu se nüŋgundɨhi ramandɨhinda? Muŋguambo se fandɨfeambe, nindou ŋgorü ai herü hohoanɨmonduhane, ŋgorü ai yamundɨferambo hohoanɨmo hohoanɨmonduhane, ŋgorü ai God ai nɨnɨ-moatükunɨmboyo hoafɨmbohünda nafuimayundoane, ŋgorü ai ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo hoafɨmboane, asu awi asükai sapo ai hoafɨyumbɨ hɨhɨrɨfe hoaf-ane, muŋgu ranɨ-moatükunɨ ra hoafɨmbeyei-amboane. Muŋgu-moatükunɨ ra Kraisɨndɨ nendɨ ranaheimbo ŋgɨnɨmbɨra-mɨndüramboane.
26 Em suma, que dizer, irmãos? Quando vos reunis, quem dentre vós tem um cântico, um ensinamento, uma revelação, um discurso em línguas, uma interpretação a fazer - que isto se faça de modo a edificar.
27 Ŋga asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo hoafɨmbo hohoanɨmondeihɨ ana, moanɨ nindou yimbundafandanɨ asu ŋgɨmɨndɨmondanɨ yaŋgɨr-anɨmbo rambɨrundamboane. Ŋga asu moanɨ ŋgorü ai hoafɨndu kɨkɨndamünduanɨ, ŋgorü ai hoafɨyu-mbɨrandamboane. Rananɨmbo asu nindou ŋgorü ai nɨne hoafɨ ŋgorü ai hoafɨmayu ranahambo hɨhɨrɨfoare hoafɨmbiyu wamboane.
27 Se há quem fala em línguas, não falem senão dois ou três, quando muito, e cada um por sua vez, e haja alguém que interprete.
28 Ŋga asu nindou ŋgorü ai ranɨ-poanɨmbo hoafɨnambo hoafɨnduanɨ ranahambo hɨhɨrɨfe hoafɨmbo nindou ranɨhü nɨŋgokoate-nduanɨ ana, asu nindou ranai ranɨ hoafɨnambo hoafɨndümbui, ŋga moanɨ ai sɨsɨkoate nɨmandümbo-anɨmbo ahandɨ fimboane asu Godɨmboane ranɨ yaŋgɨrɨ hoafɨmbiyu-wamboane.
28 Se não houver intérprete, fiquem calados na reunião, e falem consigo mesmos e com Deus.
29 Yimbu ŋgɨmɨ nindou saf-anɨmbo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨmbo-mayo ra hoafɨmbeyo-mondamboane. Ŋga asu amurɨ bɨdɨfɨrɨ ai moanɨ nɨmarɨmombo nɨne hoafɨ ai hoafayomo ranahambo tümbɨrundamboane.
29 Quanto aos profetas, falem dois ou três, e os outros julguem.
30 Ŋga asu nindou mamɨ wataporambe amaru ahambo God ai nafuiduanɨ, asu nindou nüŋgumbo hoafayu ranai ahandɨ hoafɨ ra awi kɨkɨmbɨramündu-amboane.
30 Se for feita uma revelação a algum dos assistentes, cale-se o primeiro.
31 Ranɨ-süŋgumbo-anɨmbo nindou muŋguambo mamamɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨndɨmondanɨ, asu nindou muŋgu amarei ranai hoafɨ ranahambo fɨfɨrɨhindühɨ ŋgɨnɨndɨ mbɨnɨmboei-amboane.
31 Todos, um após outro, podeis profetizar, para todos aprenderem e serem todos exortados.
32 Godɨndɨ hoafɨ hoafɨmbo ŋgɨnɨndɨ sowandümondeimbɨ nindou ana ai moanɨ ranahandɨ ŋgɨnɨndɨ ra hɨfandɨ-mbɨrundamboane.
32 O espírito dos profetas deve estar-lhes submisso,
33 — ausente —
33 porquanto Deus não é Deus de confusão, mas de paz.
34 — ausente —
34 Como em todas as igrejas dos santos, as mulheres estejam caladas nas assembléias: não lhes é permitido falar, mas devem estar submissas, como também ordena a lei.
35 Nɨmorehɨ ai ranɨ-moatükunɨ ranahambo fɨfɨrɨfehü türüfoefembo mbɨseimbo ana, ai ahei nindowenihɨ ranahamumbo worambe düdumbeyahi-puramboane. Nɨmorehɨ ai Kraisɨndɨ nendɨ fandɨfeambe botɨfe hoafɨ ana, amoanɨŋgeimb-ane.
35 Se querem aprender alguma coisa, perguntem-na em casa aos seus maridos, porque é inconveniente para uma mulher falar na assembléia.
36 Awi Godɨndɨ-mayo hoafɨ ra sɨheimbo sowahɨndɨ botɨfe homboyo? Awi asu hoafɨ ra sɨheimbo yaŋgɨrɨ tüküfemboyo?
36 Porventura foi dentre vós que saiu a palavra de Deus? Ou veio ela tão-somente para vós?
37 Ŋga asu nindou mamɨ ai rande hohoanɨmonduhüya, “Ro Godɨndɨ hoafɨ hoafɨya-rɨhandeimb-anahɨ,” ehuyo, asu “Yifiafɨ Aboedɨndɨ fɨfɨrɨfe masahamɨndɨhɨ,” ehu ana, refeana ai fɨfɨrɨmbɨreand-amboane, ŋga Adükarɨ ai randɨhindɨ mehu hoaf-ane nda ro sɨheimbo sürü paparɨhandɨ.
37 Se alguém se julga profeta ou agraciado com dons espirituais, reconheça que as coisas que vos escrevo são um mandamento do Senhor.
38 Ŋga asu nindou ranɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨkoate-ayu ana, asu se ŋgɨrɨ ahambo hɨmborɨndei.
38 Mas, se alguém quiser ignorá-lo, que o ignore!
39 Ranɨmboane wandafɨ mamɨ, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨmbo hohoanɨmo ranahambo yaŋgɨrɨ ŋgusüfo pandɨhi ŋgei, ŋga asu se ranɨ-poanɨmbo hoafɨna hoafɨmbo yowanɨ mbɨseimboyei.
39 Assim, pois, irmãos, aspirai ao dom de profetizar; porém, não impeçais falar em línguas.
40 Kraisɨndɨ nendɨ fandɨfeambe muŋgu-moatükunɨ aho ra wudɨpoapondɨhi ndondɨhi randɨhindɨ.
40 Mas faça-se tudo com dignidade e ordem.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.