1 Coríntios 13
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC
1 Asu ro nindou ranaheimbo nindou-yei hoaf-ane, asu sünambeahɨndɨ nendɨ-yomondɨ hoafɨ ranane ra hoafɨyahandürühɨ, asu ro nindou ranaheimbo ŋgusüfo pefekoate-ayahɨ ana, asu ro nümüsɨ fandɨyoanɨ, moanɨ hoafayo hoaŋgo nahurai-ndamboyahɨ.
1 Ainda que eu falasse as línguas dos homens e dos anjos, se não tiver caridade, sou como o bronze que soa, ou como o címbalo que retine.
2 Asu ro Godɨndɨ hoafɨ hoafɨndahandürühɨ, Godɨndɨ hohoanɨmo dɨbo eŋgoro ra muŋguambo fɨfɨrarɨheand-ane, asu muŋguambo fɨfɨrɨfe ra fɨfɨrarɨheand-ane, asu ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ anɨhondümbo-rɨheandühɨ asu nɨmoei-wafu nɨmaroanɨ hoafɨyahanɨ gorügoanɨnɨ aho-ane, asu ro nindou ranaheimbo ŋgusüfo pefekoate-ayahɨ ana, asu ro moan-anahɨ.
2 Mesmo que eu tivesse o dom da profecia, e conhecesse todos os mistérios e toda a ciência; mesmo que tivesse toda a fé, a ponto de transportar montanhas, se não tiver caridade, não sou nada.
3 Ro wandɨ napo muŋguambo masɨheheandɨ ra napokoate-yeimbɨ nindou fehefendürɨmbo yimbondɨhe, asu wandɨ fi ra hɨnɨŋgɨ-ndɨheandanɨ nindou ai wambo haiambe mandundɨranɨ hai tɨkɨrɨnda-ndɨrɨmboesɨ, ŋga asu ro ŋgorü nindoumbo ŋgusüfo pefekoate-ayahɨ ana, ra ŋgɨrɨ wambo aboedɨ fandɨhendɨrɨ.
3 Ainda que distribuísse todos os meus bens em sustento dos pobres, e ainda que entregasse o meu corpo para ser queimado, se não tiver caridade, de nada valeria!
4 Ŋgorümbo ŋgusüfo pare-randeimbɨ ai warɨ hoafeandüh-reandühɨ farɨhendürɨ arandɨ. Asu ai moai nindou ŋgorümbo ŋgusüfoambe moaruwai hohoanɨmoyu randɨ, asu ahandɨ fimbo moai borɨyu randɨ, asu moai ahandɨ fimbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyu randɨ.
4 A caridade é paciente, a caridade é bondosa. Não tem inveja. A caridade não é orgulhosa. Não é arrogante.
5 Ai moai afɨndɨ-afɨndɨyurandɨ. Asu ai moai ahandɨ moatükunɨmbo yaŋgɨrɨ hohoanɨmo pare randɨ, asu moai nɨmehünou ŋgɨnɨndɨyu randɨ. Asu ai moai nindou ahambo moaruwaimbo-marɨhorɨ ranahambo hohoanɨmoyu randɨ.
5 Nem escandalosa. Não busca os seus próprios interesses, não se irrita, não guarda rancor.
6 Asu ŋgorümbo ŋgusüfo pare-randeimbɨ aiana nɨne-moatükunɨ moaruwai-ayo ranahambo moai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyu randɨ, ŋga aiana anɨhondü hohoanɨmo ranahamboane hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyu arandɨ.
6 Não se alegra com a injustiça, mas se rejubila com a verdade.
7 Ai ana muŋguambo tɨŋɨrɨfo aho ra moanane yahu arandɨ, asu muŋguambo si aho ra Godɨmbo anɨhondümbo-rirɨ randühani. Muŋguambo si aho ra God ai fandɨhendɨrɨmbui yahuhaya, hɨfandandühɨ asu muŋguambo tɨŋɨrɨfo ra tüküfeyoanɨ, ai ŋgɨnɨndɨ nüŋgumboani.
7 Tudo desculpa, tudo crê, tudo espera, tudo suporta.
8 Ŋgorümbo ŋgusüfo pefe hohoanɨmo ra ai ŋgɨrɨ awarɨndɨhoayo. Ŋga Godɨndɨ hoafɨ hoafombo hohoanɨmo ranana kɨkɨndamɨndɨmboe. Ranɨ-poanɨmbo hoafɨna hoafɨ hohoanɨmo ranana moendɨndɨmboe. Fɨfɨrɨfe hohoanɨmo ranana awarɨndɨhoemboe.
8 A caridade jamais acabará. As profecias desaparecerão, o dom das línguas cessará, o dom da ciência findará.
9 Muŋgu-moatükunɨ aho ra moanɨ bɨdɨfɨrɨ-bɨdɨfɨrɨ yaŋgɨr-ane fɨfɨrɨhumboayefɨ. Godɨndɨ hoafɨ hoafɨmbo ranamboanɨ awi moanɨ bɨdɨfɨrɨ yaŋgɨr-ane hefɨ hoafɨyefɨ arɨhundɨ.
9 A nossa ciência é parcial, a nossa profecia é imperfeita.
10 Ŋga süŋgunambo nɨne-moatükunɨ aboedɨ hamɨndɨ-mayo ranai tükündɨfeihɨ anɨmbo, asu nɨne-moatükunɨ moanɨ bɨdɨfɨrɨ-bɨdɨfɨrɨ yaŋgɨrɨ hohoanɨmomayefɨ ranai awarɨndɨhoemboe.
10 Quando chegar o que é perfeito, o imperfeito desaparecerá.
11 Horombo ro nɨmorɨ-yahambe ranɨ-sɨmboanɨ wandɨ hoafɨ, hohoanɨmo, fɨfɨrɨfe ranɨ-moatükunɨ ra nɨmorɨ nou rasüŋgumarɨheandɨ. Ŋga hapondanɨ ana ro adükarɨ-yahühɨ nɨmoakɨdɨbou-yei hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨ-rɨheamboanahɨ.
11 Quando eu era criança, falava como criança, pensava como criança, raciocinava como criança. Desde que me tornei homem, eliminei as coisas de criança.
12 Haponda muŋguambo moatükunɨ awi moai sɨhɨrɨ ndorɨhu fɨfɨrɨhundɨ, ŋga hoehɨmboambe nahurai-ane hoeirɨhu arɨhundɨ. Ŋga süŋgunambo anɨmbo sɨhɨrɨ Godɨmbo ndondɨhurɨ ahandɨ ŋgusümboarɨ ra hoeindɨhumboyefɨ. Hapondanɨ ana moanɨ bɨdɨfɨrɨ yaŋgɨr-ane fɨfɨrarɨheandɨ. Ŋga süŋgunambo-anɨmbo ro ahambo ndondɨhinɨ fɨfɨrɨndɨ-hinɨmboyahɨ, ai wambo haponda ndore fɨfɨrareandɨrɨ nou.
12 Hoje vemos como por um espelho, confusamente; mas então veremos face a face. Hoje conheço em parte; mas então conhecerei totalmente, como eu sou conhecido.
13 Ŋga haponda ŋgɨmɨ moatükunɨ nda, Godɨmbo anɨhondümbofe hohoanɨmo, Godɨmbo anɨhondümbofehü hɨmboyondombo hohoanɨmo, asu nindou ŋgorümbo ŋgusüfo pefe hohoanɨmo ra moanɨ koadürümbo-koadürümbo yagodɨmboe. Ŋga ŋgɨmɨ hohoanɨmo ranahandambo, ŋgorümbo ŋgusüfo pefemboane ai adükarɨ hamɨndayo.
13 Por ora subsistem a fé, a esperança e a caridade - as três. Porém, a maior delas é a caridade.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.