Mateus 12

God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Sabat enekwei kamon hokwe Jisas hiykwe wueir, wit ma saro mo ompok-ar mon hiynuw-ey, hyo ki-wayh me nion. Sa hyo ki-wayh homkwe siowp lokrue, homkwe sawk wit-i har me nekie kror nok, hmo iha arian non hohor say a.
1 Poucos dias depois, num sábado, Jesus estava atravessando uma plantação de trigo. Os seus discípulos estavam com fome e por isso começaram a colher espigas e a comer os grãos de trigo.
2 Sawk Farisi hom senkin lira menkin, homkwe sa Jisas se senkin seme mekow, “Ara, kwa lira, hno ki-wayh homkwe hromo sow me kiy-kamaun sow, ayay sabat-enekwei sok ma lanio a omokwe.”
2 Quando alguns fariseus viram aquilo, disseram a Jesus: — Veja! Os seus discípulos estão fazendo uma coisa que a nossa
3 Jisas hiykwe sa senkin ma-sahre onuayk me, “Hai homkwe yor, paraw Devit hiy ma mon mokwe pankaw lira mesor? Enekwei kamon hokwe, hiy o, hyo wayh-ih nayh o, homkwe siowp lokrue.
3 Então Jesus respondeu:
4 Sa Devit hiykwe God so a mon lyawriy nok, ihey mo naw pekney-weys, God so a arian mon ma lwak seme nonokyaw a. Hromo sow mokwe senkin me, ihey mo naw senkin somokwe pris homkiaw-aw liy la. Devit hiykiaw o, uwr hye nion ma non-wak sohom o, hom ma la somokwe, homkwe hromo sow me kamaun sow.
4 Davi entrou na casa de Deus, e ele e os seus companheiros comeram os pães oferecidos a Deus, embora isso fosse contra a Lei. Pois somente os sacerdotes tinham o direito de comer esses pães.
5 Hai, homkwe God so sow Moses hiy ma mey hain mokwe, pankaw kiy-ira mesor o? Sabat enekwei lowpwarowp mokwe pris homkwe mey meio, God so a mon kokwe. Sawk pris hom sabat-enekwei sok ma meio somokwe God so nene mon kokwe homkwe heyn lopa.
5 Ou vocês não leram na Lei de Moisés que, nos sábados, os sacerdotes quebram a Lei, no Templo, e não são culpados?
6 Hakwe hme senkin kiy-me, uwr prueyn, God so a so eir mon ma lwak hokwe, ehe, hme nion lwak.
6 Eu afirmo a vocês que o que está aqui é mais importante do que o Templo.
7 Hai, homkwe God so ok enkin ma me mokwe, pankaw nonkway, ‘Hakwe ayay-pion ma leynow prawk kow yor me nanpanan pey. Sawk hakwe uron lowk yor me nanpanan.’ Ama, homkwe ok ohom mo meyk-ar me nonkway hokwe, homkwe uwrsa yor piap-araw lopa me senkin liy me ley, homkwe heyn non. Hos 6:6
7 Se vocês soubessem o que as
8 Payhokuaw, Uwrsa mo Ney hiykwe Sabat mo karmay, hiykwe Sabat enekwei mo yor mo eir mon lwak.”
8 Pois o
9 Enekwei sohokwe sawk Jisas hiykwe kipay sehe lokriy hain nok, sawk Juda mo hokruw-a kamon mon hiy-yawriy.
9 Jesus saiu dali e foi para uma sinagoga .
10 Sawk hmo hokruw-a serey mon kokwe uwr prueyn, iha ma mon korway korway hiykwe serey lwak. Uwr har homkwe Jisas se lokin lor-a-lor e mon, sa hye senkin sehe mesopok, “Hromkwe uwr peik non mokwe sabat-enekwei sok mon popriy kow mokwe, sohokwe hromo sow mokwe ipan pankaw lwak a-ney?”
10 Estava ali um homem que tinha uma das mãos aleijada. Então algumas pessoas que queriam acusar Jesus de desobedecer à Lei lhe perguntaram: — É contra a nossa Lei curar no sábado?
11 Sawk hiykwe senkin ma-sahre onuayk me, “Hai, sa hmo uwr prueyn so sipsip kamon hokwe ki-saw aiopey hay mon sabat-enekwei sok lokuayk kwawk ankin, hiykwe hyo sipsip sehe liy lokriy hain o? Korey law. Hiykwe hyo sipsip sohokwe makyor-nekie way nok nok, ki yaprue mon lway yay kow ok.
11 Jesus respondeu:
12 Sawk iwar me hiymon mey mokwe sipsip me hiymon mey mo eir mon lwak. Hakwe senkin sehe me, hromkwe uwr peik non me sabat-enekwei sok mon popriy kow ankin, yor sokukwe hromo sow me kamaun sow pey.”
12 Pois uma pessoa vale muito mais do que uma ovelha. Portanto, a nossa Lei permite ajudar os outros no sábado.
13 Jisas hiykwe sa uwr sehe senkin kiy-me, “Hunkwe hno iha ke kwa ka-yenyeyn sow ha.” Hiy seseyn, Hakamay hiy ma mekow senkin. Sa hyo iha sokukwe yaprue sokwe ma-lwak, hyo iha kamon ke hieyn.
13 E disse para o homem: Ele estendeu, e ela sarou e ficou igual à outra.
14 Sawk Farisi serey ma lwak homkwe Juda mo hokruw a sehe lokriy hain nok, ok liwak sir kay ohruw-a onsan kawk, Jisas se lokin kwor okrue ey se.
14 Então os fariseus que estavam ali saíram e começaram a fazer planos para matar Jesus.
15 Sawk Jisas hiykwe Farisi mo aw-san sokwe nonkway menkin, hiykwe sawk yier sehe lokriy hain nok, hiy-ey. Uwrsa kraiar homkwe sa hyo meyki pyay ha. Hiykwe sawk uwrsa poya-poya peik non me mon popriy kow nok,
15 Quando Jesus soube disso, foi embora dali, e muita gente o seguiu. Ele curou todos os que estavam doentes
16 hme nak-me-sous kupaku, hye uwrsa har me peie mesor sanion sow kow o.
16 e mandou que não contassem nada a ninguém a respeito dele.
17 Weyn lowpwarowp somokwe seme lousne, ok paraw profet Aisaia hiy ma sor kow so liy-liy-aw-ar nuw-mon ousne hrahra ha.
17 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta Isaías tinha dito:
18 Aisaia hiykwe senkin me,
18 “Disse Deus: Aqui está o meu servo que escolhi, aquele que amo e que dá muita alegria ao meu coração. Eu porei nele o meu Espírito, e ele anunciará o meu julgamento a todos os povos.
19 Hiykwe seyn lonsahruw-hruw kawk me pey, seyr ok aiopey hay liy lokre me ley. Seyr hyo wouk-ok kokwe yerki uwrsa hom ma lanio mon liy lonuayk ley.
19 Não discutirá, nem gritará, nem fará discursos nas ruas.
20 Worei naway ma lwak mokwe hiykwe liy mon kaun sow ley. Seyr ya ma mumu kokwe hiykwe liy mon pros ley. Hiykwe senkin-aw nuw-mon ey, hyo mey, uwrsa me lira anon anon ey ke yaprue swakakar sompay sompay ousne ok.
20 Não esmagará o galho que está quebrado, nem apagará a luz que já está fraca. Ele agirá assim até que a causa da justiça seja vitoriosa.
21 Seyr hyo uru hokwe, uwr-kayn irweyk homkwe hyohyo lon ey.” Ais 42:1-4
21 E todos os povos vão pôr nele a sua esperança.”
22 Enekwei sohiy non kokwe unsaney homkwe, uwr prueyn se hiy-e, Jisas so owh mon. Uwr sohokwe nene kopyo, seyr hyo woki kokwe prorpam lwak. Now-awruw piap-araw hiykwe seyr hyo owh mon lwak. Sa Jisas hiykwe hye sehe mon popriy kow ihey. Hyo woki kokwe sawk ok sehe ma-lohruw-a, seyr hyo nene hokwe sa sehe ma-lira.
22 Então levaram a Jesus um homem que era cego e mudo porque estava dominado por um demônio. Jesus o curou, e ele começou a ver e a falar.
23 Sa unsaney serey ma lwak somokwe, mey Jisas hiy ma meio seme lira menkin, sa senkin lira kowkyay me, “Uwr ohokwe Devit so ney, hrom ma naruok wayr hiy non pak.”
23 A multidão ficou admirada e perguntava: — Será que este homem é o
24 Sawk Farisi hom ok sokwe lonuayk menkin, homkwe sa senkin lohruw-a, “Ohow, hyo krai, poup piap-araw uwrsa mo owh ko me ma me-su ha sohokwe, hye kokwe poup makwey-uwr Belsebul hiy kow.”
24 Alguns fariseus ouviram isso e responderam: — É
25 Jisas hiykwe hmo uron ko me papo saw-nonkway, hiy sa hme seme mekow, “Hai, king so kipay, yier kreys non kane ha ono wayr ankin, king so yier senkin sohokwe nuw-mon piapay ha ey. Seyr om aiopey hay kamon seyn, seyr uwrku nioh sirawaw seyn, homkwe homkiaw-ayay irweyk irweyk-aw kane ha ono wayr ankin, homkwe liy nakrok kraiay ley, korey law.
25 Mas Jesus conhecia os pensamentos deles e disse:
26 Sawk Satan hiykwe hyo Satan-wayh se nian me-su ha ankin, hiykwe hiykiaw-ayay irweyk irweyk-aw kane ha wayr nakrok. Hai, hyo yier sohokwe liy nakrok kraiay o? Korey.
26 Assim, se no reino de Satanás um grupo está combatendo contra outro, isso quer dizer que esse reino já está dividido e logo vai desaparecer.
27 Ama, sa ha niohney piap-araw me Belsebul so krai non me-su ha hokwe, hai, hmo uwrku arian hom niohney piap-araw me me-su ha ankin, homkwe poso krai non me-su ha o? Ama, hmo uwrku arian homkwe hme lira anon anon ey, ok-piap-ok hom hano krai ke ma me mokwe.
27 Vocês dizem que eu expulso demônios porque Belzebu me dá poder para fazer isso. Mas, se é assim, quem dá aos seguidores de vocês o poder para expulsar demônios? Assim, os seus próprios seguidores provam que vocês estão completamente enganados.
28 Sawk hano krai, niohney piap-araw me ma me-su ha somokwe, God so Niohney so krai lwak ankin, homkwe liy nonkway popriy, God so Wayr-hre-yier hokwe hmo ompok mon po lousne.
28 Na verdade é pelo poder de Deus que eu expulso demônios, e isso prova que o
29 Hai, uwr prueyn hiykwe awia seirpey prueyn so omeme a ko mokwe penkin lyawriy opri nok ey so? Uwr sohokwe peyr awia seirpey sehe ur non kwa nak-way pruwmapruw yay. Hiykwe senkin lon ankin, suw hiykwe awia sohiy so omeme a ko me liy nak-swakakar opri nakey.
29 — Ninguém pode entrar na casa de um homem forte e roubar os seus bens, sem primeiro amarrá-lo. Somente assim essa pessoa poderá levar as coisas que ele tem em casa.
30 Uwr hano wayh-ar lwak pa lwak ankin, hiykwe hano awia. Uwr hane nion uwrsa me ma me-okrar lopa hokwe, hiykwe uwrsa me mon nonwor onwor ha.
30 — Quem não é a meu favor é contra mim; e quem não me ajuda a ajuntar está espalhando.
31 Hakwe hme sehe me, God hiykwe uwrsa mo yor piap-araw o, aw-ok-lowp lowpwarowp uwrsa hom ma me sohom o, liy lorionay ha. Sawk uwr homkwe Niohney Pekney-weys se aw-ok-lowp piap-araw ke me ankin, God hiykwe ok senkin sokukwe liy lorionay ha ley.
31 Por isso eu afirmo a vocês que as pessoas serão perdoadas por qualquer pecado ou
32 Uwrsa homkwe God so ney se ok-piap-ok me ankin, God hiykwe yor piap-araw senkin somokwe liy lorionay ha. Sawk uwrsa homkwe Niohney Pekney-weys se aw-ok-lowp piap-araw ke me ankin, enekwei enkin ohiy o, enekwei omok lousne ey o, yor piap-araw somokwe God hiykwe liy lorionay ha ley.”
32 Se alguém disser alguma coisa contra o
33 Jisas hiykwe Farisi me senkin makiy-mekow, “Now pirom hiykwe yaprue-ar lwak ankin, sei, now-i seyn, yaprue me leip. Seyr now pirom hiykwe piap lwak ankin, hyo i seyn, piap lwak. Now mokwe payay now lwak e, now sohiy so i me-aw lira nonkway.
33 — Vocês só poderão ter frutas boas se tiverem uma árvore boa. Mas, se tiverem uma árvore que não presta, vocês terão frutas que não prestam. Porque é pela qualidade das frutas que sabemos se uma árvore é boa ou não presta.
34 Homkwe sok piap-araw so ney moma, hai, homkwe ok yaprue mokwe pay yerki non lohruw-a o? Payhokuaw, ok, uron mon ma lwak prupru say ie somokwe, sawk woki hok liy-liy-aw ma-lohruw-a.
34 Ninhada de cobras venenosas! Como é que vocês podem dizer coisas boas se são maus? Pois a boca fala do que o coração está cheio.
35 Uwr, uron yaprue non hiykwe yor poya-poya yaprue hyo uron mon ma kawk pipi-yay seme-aw meio ousne. Seyr uwr, uron piap-araw non hiykwe yor poya-poya piap-araw hyo uron mon ma kawk pipi-yay seme-aw meio ousne.
35 A pessoa boa tira o bem do seu depósito de coisas boas, e a pessoa má tira o mal do seu depósito de coisas más.
36 Hakwe hme senkin kiy-mekow, enekwei pariawey-ar God hiy ki se lira anon anon ey hokwe hiykwe uwrsa me senkin mesopok ley, ok piap-araw hom puraw ma lohruw-a mokwe, kwa ma-me-hrorsay kow.
36 — Eu afirmo a vocês que, no Dia do Juízo, cada pessoa vai prestar contas de toda palavra inútil que falou.
37 Payhokuaw, hno ok arian hokiaw, hnekwe luw-luw-aw ok me ey. Seyr hno ok arian hokiaw, hnekwe heyn-non-ok me ey.”
37 Porque as suas palavras vão servir para julgar se você é inocente ou culpado.
38 Enekwei sohiy non kokwe Juda mo sow ke hiymon-sorasor uwr har o, Farisi-uwr har o, homkwe Jisas se senkin mesopok, “Hiymon sorasor uwr ara, hromkwe meir suwon hwon meio se lira e mon.”
38 Então alguns mestres da Lei e alguns fariseus disseram a Jesus: — Mestre, queremos ver o senhor fazer um milagre.
39 Sawk hiykwe hmo ok somokwe senkin ma-sahre onuayk me, “Unsaney pokon ko homkwe piap-araw, seyr God se po lokriy hain. Hai, homkwe hane kokwe meir suwon kamon ke meio e panoke mesopok o? Sohokwe liy so, hmekwe meir suwon liy kow ley. Sawk hakwe hme kokwe profet Jona so meir ke-aw mekow.
39 Jesus respondeu:
40 Homkwe nonkway, Jona hiykwe eypok krompri, arawh krompri, ay aiopey hay ko swaw mon sankaw lwon kwawk. Seyr Uwrsa mo Ney hiykwe eypok krompri, arawh krompri ki so uron-saw ouon-ar mon kokwe liy-liy-aw sankaw lwon kwawk ey.
40 Porque assim como Jonas ficou três dias e três noites dentro de um grande peixe, assim também o
41 Seyr enekwei God hiy ki se lira anon anon ankin, unsaney om Ninive ko homkwe uwrsa enkin ma lwak me senkin me ey, homkwe heyn non. Payhokuaw, unsaney Ninive ko homkwe, God so ok Jona hiy ma mesor me lonuayk menkin, hmo uron me kankoum sow. Kwa lonuayk, uwr prueyn Jona so eir mon ma lwak hokwe, ehe, hme nion lwak.
41 No Dia do Juízo o povo de Nínive vai se levantar e acusar vocês, pois eles se arrependeram dos seus pecados quando ouviram a pregação de Jonas. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Jonas.
42 Enekwei God hiy ki se lira anon anon ankin, kwin Saut ko hokwe uwrsa enkin ma lwak me senkin me ey, homkwe heyn non. Payhokuaw, kwin sokukwe, paraw kokwe ki meiaw-ar ko ke sokwe le, Solomon so nonkway yaprue ke lonuayk e. Kwa lonuayk, uwr prueyn Solomon so eir mon ma lwak hokwe, ehe, hme nion lwak.”
42 No Dia do Juízo a Rainha de Sabá vai se levantar e acusar vocês, pois ela veio de muito longe para ouvir os sábios ensinamentos de Salomão. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Salomão.
43 Jisas hiy makiy-me, “Sawk poup piap-araw prueyn hiykwe uwr prueyn so owh ko se lokriy hain ankin, hiykwe yop lwayr nieys ey se ley anio pawk, ki hu lopa mon. Hiykwe lanio pawk liok, sawk pase lirway e.
43 Jesus continuou:
44 Sa hiykwe senkin me, ‘Ohow, hakwe a, paraw hakiaw ma lwayr hain mon ma-ley wayr ey.’ Hiy ma-le hokwe, a sohokwe senkin ka-ira ne, puraw lwak, seyr papo horsay, seyr po nuw-mon komnow komnow popriy.
44 Então diz: “Vou voltar para a minha casa, de onde saí.” Aí volta e encontra a casa vazia, limpa e arrumada.
45 Poup piap-araw sohokwe sa sehe ma-ley nok, poup iha sirom mu nareysyar non me swapeykyay huonok. Sa hiykwe, a paraw hiykiaw ma lwayr hain serey mahiy-ie kawk wayr. Sawk poup iha sirom mu nareysyar mo hay piap-araw mokwe poup peyrmawk ko so eir mon lwak. Sawk enkin kokwe uwr niohney piap-araw non sohokwe piap-araw-ar nuw-wak, paraw piap ma lwak so eir mon lwak. Uwrsa yor piap-araw non pokon ko ohom seyn, hme kokwe yor liy-liy-aw senkin ya mon ousne a.”
45 Depois sai, vai buscar outros sete espíritos piores ainda, e todos ficam morando ali. Assim a situação daquela pessoa fica pior do que antes. E isso também acontecerá com esta gente má de hoje.
46 Jisas hiykwe uwrsa popua hay me mesor kow nonaw, sawk hyo pouh o, oryay-ih-nayh o, homkwe sa ki apau mon seme nakrok, Jisas se nion non-ohruw-a e.
46 Quando Jesus ainda estava falando ao povo, a mãe e os irmãos dele chegaram. Ficaram do lado de fora e pediram para falar com ele.
47 Sawk uwr prueyn hiy ley nok, Jisas se senkin mekow, “Ara, hno ipey o, hno oryay-om o, emie, ki apau mon lwak. Homkwe hne nion non-ohruw-a e mesopok.”
47 Então alguém disse a Jesus: — Escute! A sua mãe e os seus irmãos estão lá fora e querem falar com o senhor.
48 Sawk hiykwe uwr hye ok ma le mekow sehe senkin makiy-mekow, “Hai hano ipey kokwe pohok non ko, seyr hano oryay-om mokwe pohom non mo?”
48 Jesus perguntou:
49 Hyo iha kokwe sawk hyo ki-wayh me ka-nakray me, “Ama, erey lira, hano ipey-om, oryay-om mokwe eme.
49 Então apontou para os seus discípulos e disse:
50 Payhokuaw, hano Aio nonkumey ko so uron ko so meyki posokwaw pyay popriy e, somokwe hano oryay, ine, ipey-om.”
50 Pois quem faz a vontade do meu Pai, que está no céu, é meu irmão, minha irmã e minha mãe.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.