Lucas 10
God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs NVI
1 Sohiy so meyki hokwe Hakamay hiykwe uwr 72, sankaw me-iaup nok, hyo peyrmawk me-ha, prueys seyn prueys seyn. Hiykwe hmekwe yier aiopey hay o, yier paswaw o, omok hiykiaw ley e ma mon serey me-ha.
1 Depois disso o Senhor designou outros setenta e dois e os enviou dois a dois, adiante dele, a todas as cidades e lugares para onde ele estava prestes a ir.
2 Seyr hiykwe hmekwe senkin nak-mekow ha, “Wueir hokwe laylay kraiar non, sawk mey-uwr mokwe kraiar-ar korey. Homkwe wueir-ayay mo hakamay se kwa mesopok e, hiykiaw mey-uwr me ka me-ha, hyo laylay seme ka lompan ompan kow.
2 E lhes disse: "A colheita é grande, mas os trabalhadores são poucos. Portanto, peçam ao Senhor da colheita que mande trabalhadores para a sua colheita.
3 Homkwe kwa ley, hakwe hme sipsip-ney me hieyn me-ha, nwoh piap-araw mo ompok mon.
3 Vão! Eu os estou enviando como cordeiros entre lobos.
4 Homkwe seyr owk-neyp mein-owon kawk ey o, owk aiopey hay omeme kawk ey o, sune-ohi o, peie nakey o. Seyr homkwe uwrsa yerki mon lonyay ankin, hme nion peie non-orok ohruw-a hain o, kwahnaw nuw-ey ha.
4 Não levem bolsa nem saco de viagem nem sandálias; e não saúdem ninguém pelo caminho.
5 Homkwe a kamon mon lyawriy ankin, peyr homkwe uwrsa serey suko me senkin kwa kiy-mekow pie, ‘Liwak marowhway yor hokwe a erey ka lwak.’
5 "Quando entrarem numa casa, digam primeiro: ‘Paz a esta casa’.
6 Sawk uwr, liwak marowhway yor ke kar ma ley hiykwe, a serey lwayr ankin, hmo lwak marowhway-ok kokwe hye nion ka lwak, sawk uwr senkin sohokwe serey lwak lopa lwak ankin, homkwe hmo lwak marowhway-ok ke kwa ma-lonok.
6 Se houver ali um homem de paz, a paz de vocês repousará sobre ele; se não, ela voltará para vocês.
7 Homkwe seyr a kamon-awaw mon-aw kwa lwak. Seyr homkwe ayay, hme ma kow-a seme-aw kwa la, seyr hu, hme ma lows kow, seme-aw kwa nak-owswa. Payhokuaw, mey-uwr hiykwe, pie, hyo mey ke ma nakway se liy lonok. Homkwe seyr har mo a mon, peie ma-ley neyney wayr o.
7 Fiquem naquela casa, e comam e bebam o que lhes derem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 Hom taun kamon mon lyawriy ankin, sa unsaney yier serey suko homkwe hme kar nonaw me-huonok huon ankin, ayay hom ma kow huon somokwe, kwa la.
8 "Quando entrarem numa cidade e forem bem recebidos, comam o que for posto diante de vocês.
9 Homkwe seyr uwr peik non yier serey suko me kwa nak-mon popriy kow. Seyr homkwe ok senkin kwa mesor kow, ‘God so Wayr-hre-yier hokwe pau hmo ohriar kiy-wak.’
9 Curem os doentes que ali houver e digam-lhes: ‘O Reino de Deus está próximo de vocês’.
10 Sawk hom taun kamon mon lyawriy ankin, sa uwr serey suko homkwe hme me-huonok yawriy lopa lwak ankin, homkwe yier ki apau mon-aw kwa mesor kow hain, senkin,
10 Mas quando entrarem numa cidade e não forem bem recebidos, saiam por suas ruas e digam:
11 ‘Ama, ki-pow hmo yier ko hromo sune-ohi mon ma nasnas omokwe, hromkwe kiy-our powpow say hain, suw meir, hrom hmo yier sehe aw ma lono hiy non. Sawk homkwe senkin kwa nuw-nonkway: God so Wayr-hre-yier hokwe pau, ohriar kiy-wak.’
11 ‘Até o pó da sua cidade, que se apegou aos nossos pés, sacudimos contra vocês. Fiquem certos disto: O Reino de Deus está próximo’.
12 Hakwe hme senkin mekow, enekwei pariawey-ar God hiy lanon anon ey hokwe, God so aw-mar hokwe om senkin, hme hyaw ma lwak hokwe, aiopey hay lwak ey. God so aw-mar om senkin se ma lon ey hokwe, om Sodom, Gomora leys so eir mon lwak ey.”
12 Eu lhes digo: Naquele dia haverá mais tolerância para Sodoma do que para aquela cidade.
13 Jisas hiykwe senkin ma-me, “Woiow, om Korasin o, om Betsaida o, homkwe kwa nak-hok, hme kokwe aw-mar ipey-ar nuw-ohre ey. Payhokuaw, mey poya-poya krai non, hmo owh mon ma mon ousne mokwe, om Tair o, om Saidon o, serey mon ousne hokwe, uwrsa somokwe uron paraw po nuw-kankoum sow. Seyr omeme uron lowk ey me liy nak-owk peyk iwak sir kay. Seyr ihuan liy louh wakiawk, hmo weynpaweyn piap-araw hom ma mon somokwe.
13 "Ai de você, Corazim! Ai de você, Betsaida! Porque se os milagres que foram realizados entre vocês o fossem em Tiro e Sidom, há muito tempo elas se teriam arrependido, vestindo roupas de saco e cobrindo-se de cinzas.
14 Sawk hakwe hme senkin kiy-me, enekwei pariawey-ar, God so aw-mar, om Tair, Saidon leys se mon piapay ey hokwe, ouon mon kor-wak ey. Sawk uwrsa om Korasin ko o, om Betsaida ko o, hme kokwe God so aw-mar hokwe ayaw-arar nuw-wak ey.
14 Mas no juízo haverá menor rigor para Tiro e Sidom do que para vocês.
15 ‘Hai, Kaperneam-om, homkwe senkin nan, homkwe nonkumey mon lie ey. Korey law-ar, hmekwe nonkumey mon liy hiy-ie ley, sawk hmekwe lokrue-uwr mo yier mon hiy-okumey ey.’”
15 E você, Cafarnaum: será elevada até o céu? Não; você descerá até ao Hades!
16 Sawk Jisas hiykwe, hyo ki-wayh me senkin mekow, “Uwr, hmo ok me lonuayk me ankin, sohokwe seyr hano ok me lonuayk me. Uwr, hme meyki kankoum sow hain ankin, sohokwe seyr hane meyki kankoum sow hain. Uwr hane meyki kankoum sow hain ankin, sohokwe seyr Uwr hane ma me-ha se, kankoum sow hain.”
16 "Aquele que lhes dá ouvidos, está me dando ouvidos; aquele que os rejeita, está me rejeitando; mas aquele que me rejeita, está rejeitando aquele que me enviou".
17 Sa uwr 72, Jisas hiy ma me-ha, hom kar nonaw manak-ousne nok, Jisas se senkin mesor kow, “Hakamay ara, mo niohney piap-araw hom seyn, hme hrom hno uru non me-kupaku su-ha menkin, homkwe hromo ok me lonuayk me.”
17 Os setenta e dois voltaram alegres e disseram: "Senhor, até os demônios se submetem a nós, em teu nome".
18 Jisas hiykwe hme senkin ma-sahre onuayk me, “Ok-ar, hakwe Satan se po lira, hiykwe nonkumey ko hokwe eiwa se hieyn maka-ok-sanweyr kuayk.
18 Ele respondeu: "Eu vi Satanás caindo do céu como relâmpago.
19 Kwa lonuayk, hakwe hme krai ipey-ar papo kow. Suw homkwe sok o, ayay uwr-sa me ma mon piapay o, seme liy nak-oruayk. Seyr homkwe awia-pow Satan so eir mon lwak. Hmekwe omeme senkin senkin piap-araw homkwe, liy mon piapay ley.
19 Eu lhes dei autoridade para pisarem sobre cobras e escorpiões, e sobre todo o poder do inimigo; nada lhes fará dano.
20 Sawk homkwe, kar senkin peie me ey o, niohney piap-araw homkwe, hmo ok me lonuayk me, korey law-ar. Homkwe God se kar seme nuw-ey e, payhokuaw God hiykwe hmo uru mokwe hyo wayr peyow mamey nonkumey ko mon po mey.”
20 Contudo, alegrem-se, não porque os espíritos se submetem a vocês, mas porque seus nomes estão escritos nos céus".
21 Enekwei sohiy non kokwe Niohney Pekneyweys hiykwe, Jisas se kar nuw-mon ey. Sa Jisas hiykwe senkin me, “Aio, hunkwe nonkumey o, ki ohiy o, hoho Hakamay, hakwe hne me-ihey, payhokuaw, hunkwe hno nonkway omokwe uwr, ney nopre me hieyn ma lwak me papo mesair kow. Sawk uwr nonkway non me kokwe, hunkwe papo kawk sue, homkwe liy kiy-nonkway ley. Okar, Aio, hunkwe hno uron so meyki arian mon-aw ley, hunkwe senkin sehe nuw-mon ousne.”
21 Naquela hora Jesus, exultando no Espírito Santo, disse: "Eu te louvo, Pai, Senhor do céu e da terra, porque escondeste estas coisas dos sábios e cultos e as revelaste aos pequeninos. Sim, Pai, pois assim foi do teu agrado.
22 Jisas hiy makiy-me, “Hano Aio hiykwe omeme lowpwarowp mokwe, hano iha mon papo kow. Sawk Ney se kokwe uwr prueyn sa prueyn nonkway pey, sawk Aio hiykiaw-aw. Seyr Aio se kokwe uwr prueyn sa prueyn nonkway pey, sawk Ney hiykiaw-aw. Seyr uwrsa Ney hiykiaw Aio se ma mon ousne kumay kow, homkwaw nonkway.”
22 "Todas as coisas me foram entregues por meu Pai. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e aqueles a quem o Filho o quiser revelar".
23 Sa Jisas hiykwe hyo ki-wayh me makiy-swahre ira nok, hme nian-aw senkin kiy-me kow, “Uwrsa homkwe, hom ma lira senkin lira ankin, homkwe God so uron ihey-ar so ouon mon lwak.
23 Então ele se voltou para os seus discípulos e lhes disse em particular: "Felizes são os olhos que vêem o que vocês vêem.
24 Hakwe hme senkin mekow, paraw kokwe profet kraiar o, king o, homkwe mey enkin hom ma lira seme lira e mon lokruok hain, sawk pase lira e. Seyr ok hom ma lonuayk seme lonuayk e mon lokruok hain, sawk pase lonuayk e.”
24 Pois eu lhes digo que muitos profetas e reis desejaram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram".
25 Sa enekwei kamon hokwe Juda mo sow ke hiymon-sorasor uwr prueyn hiykwe le nok, Jisas se mon ir e mesopok, “Hiymon sorasor uwr ara, ha lwayr peyow peyow ey hokwe, hakwe penkin lon ey so?”
25 Certa ocasião, um perito na lei levantou-se para pôr Jesus à prova e lhe perguntou: "Mestre, o que preciso fazer para herdar a vida eterna? "
26 Jisas hiy makiy-sahre mesopok, “Hai, God so mamey porih kokwe penkin me ko? Hai, hunkwe penkin lira mesor so?”
26 "O que está escrito na Lei? ", respondeu Jesus. "Como você a lê? "
27 Uwr sohokwe Jisas se senkin makiy-sahre onuayk me, “‘Hunkwe hno Hakamay God se kokwe, hno uron lowpwarowp non o, hno wa lowpwarowp non o, hno mawkhow lowpwarowp non o, uron-pi ko-ar kwa lwak.’ Seyr, ‘hunkwe hno wayh-wayh me uron-pi ko-ar kwa nuw-wak, hunkiaw-ayay uron-pi ko-ar ma lwak, senkin.’” Lo 6:5; Wkp 19:18
27 Ele respondeu: " ‘Ame o Senhor, o seu Deus de todo o seu coração, de toda a sua alma, de todas as suas forças e de todo o seu entendimento’ e ‘Ame o seu próximo como a si mesmo’".
28 Jisas hiy makiy-me, “Hunkwe ok-ar. Hunkwe senkin lon ankin, hunkwe su lwayr ihey ey.”
28 Disse Jesus: "Você respondeu corretamente. Faça isso, e viverá".
29 Sawk Juda mo sow ke hiymon-sorasor uwr sohokwe, Jisas hiy senkin nan ame, hyo mesopok kokwe yaprue-ar korey. Sa hiykwe Jisas se senkin sehe ma-mesopok, “Hai, hano wayh-om mokwe posokwaw mo?”
29 Mas ele, querendo justificar-se, perguntou a Jesus: "E quem é o meu próximo? "
30 Jisas hiy ma-sahre me, “Uwr prueyn hiykwe Jerusalem ko se laye. Hiykwe Jeriko mon ley liok. Sawk uwr piap-araw har homkwe hye yerki ompok ko se nweyh nok, hyo omeme me nak-opri nok, lomniy kuayk hain. Sawk uwr sohokwe lokrue ohri-ar nuw-wak.
30 Em resposta, disse Jesus: "Um homem descia de Jerusalém para Jericó, quando caiu nas mãos de assaltantes. Estes lhe tiraram as roupas, espancaram-no e se foram, deixando-o quase morto.
31 Enekwei sohiy nonaw kokwe pris prueyn hiykwe seyr yerki serey-aw ma-loksow. Hiykwe sawk uwr sehe am-ira ne menkin, sa yerki muwmon mon ka-our swaheir ney.
31 Aconteceu estar descendo pela mesma estrada um sacerdote. Quando viu o homem, passou pelo outro lado.
32 Yerki serey-aw kokwe uwr prueyn hiy ma-le. Uwr sohokwe Livai mo uwrku ko, God so a mon ma meio hiy non. Sa hiykwe uwr ma hawon sehe am-ira ne menkin, hiy seyn, hye maka-our swaheir ney.
32 E assim também um levita; quando chegou ao lugar e o viu, passou pelo outro lado.
33 Sawk pariawey-ar hokwe uwr prueyn Samaria ko hiykwe yerki serey-aw ma-nake, hyo donki non. Hiy hye am-ira ne menkin, hiykwe hye uron nuw-ira owk.
33 Mas um samaritano, estando de viagem, chegou onde se encontrava o homem e, quando o viu, teve piedade dele.
34 Sa hiykwe hyo owh mon loksow nok, hyo owh nioh ma ley sehe wel o, wain o, sohom non kor-nonay nonay nakway kow. Senkin lon nok, hye nak-way yay kow, donki eir mon. Sa hye a kamon, mein-owon non nak-way wayr ey mon hiy-ey. Samaria-uwr hiykwe uwr os non sohokwe serey hiy-wayr nayr.
34 Aproximou-se, enfaixou-lhe as feridas, derramando nelas vinho e óleo. Depois colocou-o sobre o seu próprio animal, levou-o para uma hospedaria e cuidou dele.
35 Leisnon lwak menkin, hiykwe mein-owon silva ireysyar ke lonok nok, a-yiaup-uwr se nak-way hain. Hiykwe a-yiaup-uwr sehe makiy-mekow hain, ‘Hunkwe hye yaprue kwa hiy-mon kok. Omok ha ma-le ankin, hwon mein-owon pankaw hiy-nakway a lowpway me, hakwe hne mein-owon liy-liy-aw liy ma-sahre kow.’”
35 No dia seguinte, deu dois denários ao hospedeiro e disse-lhe: ‘Cuide dele. Quando voltar lhe pagarei todas as despesas que você tiver’.
36 Sa Jisas hiykwe sow ke hiymon-sorasor uwr sehe senkin mesopok, “Hunkwe penkin nan o? Uwr os non sohiy so wayh-ih ihey-ar hokwe posokwaw so?”
36 "Qual destes três você acha que foi o próximo do homem que caiu nas mãos dos assaltantes? "
37 Sawk sow ke hiymon-sorasor uwr hiy ma-sahre me, “Uwr hye weynpaweyn yaprue ke ma lon hiy non.”
37 "Aquele que teve misericórdia dele", respondeu o perito na lei. Jesus lhe disse: "Vá e faça o mesmo".
38 Jisas o, hyo ki-wayh o, hom ley nok, yier kamon mon lousne. Sawk yier sohokwe sa prueyn hokwe serey lwayr, hoko sa-u kokwe Marta. Hokwe sawk Jisas se hoko a mon me-huonok yawriy.
38 Caminhando Jesus e os seus discípulos, chegaram a um povoado, onde certa mulher chamada Marta o recebeu em sua casa.
39 Marta ko nay-ih kokwe Maria. Maria hokwe Hakamay Jisas so sune-mawk ohriar-ar mon liwak onuayk, hiy God so ok me ma hiy-me-sorasor enekwei sohokwe.
39 Maria, sua irmã, ficou sentada aos pés do Senhor, ouvindo-lhe a palavra.
40 Marta hokwe sawk kasaw sokwe lon hohuaw, ayay hokwaw ma lunay-a lokruok sohok. Sa hokwe le nok, me, “Hakamay ara, hunkwe hane uron lowk pey, hunkwe yaprue lira nan o, hano nay hok hane ma lokriy hain okukwe. Hakwe ayay hakwaw lunay-a. Maria ke mekow ha e, hane nion non-unay-a e.”
40 Marta, porém, estava ocupada com muito serviço. E, aproximando-se dele, perguntou: "Senhor, não te importas que minha irmã tenha me deixado sozinha com o serviço? Dize-lhe que me ajude! "
41 Hakamay hiy ma-sahre me, “Marta, Marta, hunkwe yor kraiar-ar me nanpanan kworpakwor kawk,
41 Respondeu o Senhor: "Marta! Marta! Você está preocupada e inquieta com muitas coisas;
42 sawk yor ipey-ar kokwe, kamon-aw. Maria hokwe yor sokwe po nuw-iaup, sa hoko yor sokukwe posokwaw kahya onok ley.”
42 todavia apenas uma é necessária. Maria escolheu a boa parte, e esta não lhe será tirada".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.