Atos 2

God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Juda mo hokruw enekwei kamon Pentikos-ok ma me hiy lousne menkin, uwrsa Hakamay se ma nan kiykiy-ay homkwe a kamon-awaw mon-aw nuw-swa-hokruw konpakon naruok.
1 Pentecost ana veya na tit, etei’imak hiru’ay efan ta’imonamaim hima.
2 Kiy-peypey pa, sawk homkwe howniy-oksa kamon nonkumey ko hok laye ke lonuayk huon. Howniy-oksa sokukwe howniy aiopey hay krai non hok ma lway huwhuw ne ke hieyn. Sa howniy-oksa sokukwe a, hom ma liwak sir serey maka-yawriy wouk-wouk-ay.
2 Naniyan meyemeye yaurabad nidun wowogabe marane rena bar hima’am imaim run awan karatan.
3 Homkwe sawk ya-pi sane me hieyn hom lousne sa-ousne me lira. Ya-pi somokwe homkiaw-aw lanon anon nok, uwrsa a serey ma lwak sohom mo makwey eir mon nuw-wanohyay iwak sir liy-ay nok.
3 Naatu abisa hi’i’itin i wairaf orot menan na’atube tamunimun na ta’ita’imon tafahimaim mara’ara’at.
4 Sawk uwrsa lowpwarowp a serey ma lwak somokwe Niohney Pekney-weys hiykiaw maka-wanohyay prusow liy-ay. Homkwe sawk sane-ok irweyk me lohruw-a, Niohney Pekney-weys hiy ma mon sasian ohruw-a senkin.
4 Etei’imak Anun Kakafiyin iwanih menah botabir tur tata’amaim hio, Anun Kakafiyin fair bitih na’atube.
5 Juda har, God se ma nan ihey wayr, kipay irweyk irweyk ko me ma le-nene homkwe enekwei sohiy sok Jerusalem mon lwayr.
5 Nati ana veya, Jew sabuw God ana bowayah orot gagamih etei tafaram tata’ane hiru’ay Jerusalemamaim hima’am.
6 Sawk homkwe, moryak lwakeyn me lonuayk menkin, hom sa suhway hokruw ne nok, uwrsa seme lira kowkyay. Payhokuaw, hmo prueyn prueyn-aw homkwe senkin lonuayk, uwrsa lowpwarowp a serey ma hokruw naruok somokwe hmo ok arian non lohruw-a.
6 Iti nidun hinonowar ana maramaim sabuw rou’ay gagamin na’in hiru’ay hima’am, hai kasiy ra’at naatu hifofofor men kafaita, anayabin etei hai turamaim hio hinowar.
7 Homkwe sa seme preiryay nakrok ira nok, senkin lohruw-a, “Unsaney ok senkin ma lohruw-a omokwe, mo Galili pak?
7 Kasiy gagamin maiyow isah matar naatu taiyuwih hibabatiyih. “Iti sabuw tur teo etei i Galilee oro’orot?
8 Hai, homkwe hromo ok arian non ma kiy-ohruw-a omokwe, penkin kiy-nonkway mo? Payhokuaw, hromo prueyn prueyn-aw erey ma kiy-wak omokwe, sa hromo yier ko ok arian me-aw lonuayk.
8 Naatu mi’itube’emih it ata turamaim hio tanonowar?
9 Sawk hromo har mokwe yier Partia ko, har Midia ko, har Elam ko, har mokwe kipay Mesopotemia ko, har mokwe kipay Judia ko, har mokwe kipay Kapadosia ko. Har mokwe kipay Pontus ko, har mokwe Esia ko.
9 It i tafaram ta ta’ika tana, Partia, Media, Ilam naatu afa i Mesopotamia’ane hina, Judea, Kapadosia, Pontus naatu Asia,
10 Seyr har mokwe kipay Frigia ko, har mokwe Pamfilia ko. Seyr har mokwe Isip ko, har mokwe kipay Libia ko, taun Sairini ohriar mon ma lwak hiy non. Uwr suwon, Rom ko me ma le hom siraw.
10 Firigia, Pamfilia, Egypt naatu Libia wanawanan turin Sairini na’atune auman hina tema’ama. Naatu Romene nanawan auman hina Jerusalem tema’am. Nati i Jew sabuw naatu sabuw afa hai baitumatum hibotabir hina Jew sabuw himamatar auman.
11 Seyr hrom Juda o, uwrsa uwr-kayn sirom hromo sow mo meyki ma ley o, seyr uwr-ku oionwaw Krit ko o, seyr kipay Arebia ko sohom o, hrom lowpwarowp, hom God so mey krai non ke ma mesor kow hromo ok arian pa lonuayk.”
11 It afa i Kurit naatu Arab sabuw. Baise God sawar gewasih maiyow sisinaf isan ata turamaim hio tanonowar!”
12 Uwrsa somokwe sa seme preiryay nok, uron kraiar nanpanan. Sawk homkwe homkiaw-aw senkin lohruw-a mesopok, “Yor pokon makiy-ousne omokwe, meyk-ar kokwe penkin ko?”
12 Sabuw hifofofor naatu hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti sawar anayabin i abisa?” Peter sabuw rou’ay gagamin isah ebibinan|alt="Peter speaking to crowd" src="CN01892B.TIF" size="col" loc="Act 2.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2.12"
13 Sawk har homkwe, hmekwe ok senkin me me-kweyr kow, “Ama, unsaney somokwe wain-hu ompuay po lowswa, homkwe seme nak-lawk-lawk ohruw-a.”
13 Baise sabuw afa hi’iyab hio, “Nati sabuw i harew fokarin, hitom imih teo kwanekwan!”
14 Sa Pita hiykwe aposel iha seys pruw non me nion non-oksian iarok nok, uwrsa popua hay me wouk-ok aiopey hay non me, “Juda-wayh-om, seyr uwrsa Jerusalem mon ma lwayr om, yor hom ma kiy-ira okukwe hakwe liy me-kumay. Homkwe ok, ha ma mesor eme kwa lonuayk popriy.
14 Tur Abarayah etei 11 hai founamaim Peter misir fanan aumetawat sabuw rou’ay gagamin na’in isah eo, “Taitu tuwai’inah Jew sabuw naatu kwa iyab Jerusalem wanawanan kwama’am, akokok tain kwanarub gewas sawar iti mamatar anayabin anakubuna kwananowar.
15 Ama, unsaney omokwe wain-hu lowswa lawk-lawk pey, mo hmo har senkin nan hi. Liy so, payhokuaw, enekwei ohokwe peyr 9 klok-aw kiy-nuw-wak nerie.
15 Kwa kwanotanot iti orot i harew fokarin hitom tibikoko’aw, baise, boun i nine korok mar auman.
16 Yor, arakwon ma kiy-ousne okukwe, ok profet Joel hiy senkin ma mesor kow hok non,
16 Imih i men harew hitomamih, baise dinab orot Joel ana Bukamaim Atamaninamaim kirum eo,
17 ‘God hiykwe senkin me: Enekwei pariawey-ar hiy lousne ohriar lwak ankin, hakwe hano Niohney Pekney-weys se maka-swa-nonyay kow ey, uwrsa lowpwarowp me kokwe. Hmo ney norwayo, swanyo, homkwe hano ok mokwe profet me hieyn liarok mesor kow ey. Seyr hmo nyo warkiayr homkwe owhnan mokwe hmo nene arian non now me hieyn lira ey. Seyr hmo uwr nawp homkwe now-ar liawon ira ey.
17 ‘Mar ana yomaninamaim God eo,
18 Okar, enekwei sohiy non kokwe hano mey-uwr o, mey-sa o, hme seyn, hano niohney se maka-swa-nonyay kow ey, sa homkwe profet-ok me seme mesor ey.
18 Isa’amih, nati ana veya ayu au akir wairafih, oro’orot naatu baibin etei,
19 Seyr nonkumey ayaw mon kokwe hakwe mey krai non me mon ousne ey, seyr ki ouon mon kokwe hakwe meir suwon me nak-mon ousne ey. Enekwei sohokwe nioh o, ya o, yowniy yakuw aiopey hay non o, ya loum hniy-hniy ousne a.
19 Ayu boro maramaim baifofofor ana sinaf
20 Peyr Hakamay so Enekwei Seirpey panpaniowni non hiy le lopa non hokwe, ey hokwe eym-nawp nuw-wak ey, seyr yeyn kokwe nioh se hieyn kankoum ey.
20 Veya matan boro nagugum
21 Uwrsa lowpwarowp Hakamay so uru se posokwaw mowie mesopok e, Hakamay hiykwe hye liy me-huonok prosue.’ Jol 2:28-32
21 Orot yait
22 Israel-uwr om, hano ok eme kwa nuw-onuayk popriy. Jisas Nasaret ko hiykwe uwr, God so uru non ma me-ha hiy non. God hiykwe hme senkin mesair kow, mey krai non o, meir suwon senkin senkin o, somokwe God hiy Jisas so iha nonaw ma meio ousne hom non. Mey somokwe homkwe nonkway, payhokuaw, hmo ompok mon-aw meio.
22 “Israel sabuw tur iti kwananowar! Jesu Nazareth mowan i God rubin naatu i wanawanamaim ina’inan yumatah ta ta, baifofofor ta ta God kwa biyamaim sinaf kwa’itin kwaso’ob.
23 God so uron hiykiaw paraw ma me-sakon kawk, seyr God so kyai, yor lowpwarowp me ma nonkway ko kueir nonaw, uwr Jisas sohokwe hmo iha mon po kow. Sa homkwe hye po lokin kwor okrue, enekwei hom uwr piap-araw me ipan ma lon non, Jisas se now mon nak-okin pror kawk sawan e.
23 Iti orot hibai kwa umamaim hiyai kwa’a’asabun i God ana kok naatu marasika yakitifuw inu’inumaim matar, naatu kwa sabuw kakafih hai baibaisamaim Jesu kwabai onaf afe’en kwa’onaf morob.
24 Sawk God hiykwe, uwr sehe papo ma-me-sian. Sa hyekwe lokrue ko krai ouon ko se preisia ha. Payhokuaw, lokrue hok hye nekie prosue wayr ey hokwe liy so.
24 Baise God morobone iyawas maiye misir, naatu morob ana biyababanane rufam tit, anayabin morob ana fair men karam boro diburamaim tabotan tama.
25 Paraw Devit hiykwe Hakamay se senkin lohruw-a,
25 David nati orot isan eo,
26 Hano uron hokwe yaprue sehe nuw-wak, seyr hano woki kokwe kar nonaw sehe lohruw-a. Mo ha lokrue-uwr lwak hi, hano owhi seyn, hyohyo lon nonaw lwayr nieys ey.
26 Isan imih ayu dogorou ebiyasisir
27 Payhokuaw, hakwe nonkway, hunkwe ha lokrue mo yier mon ma lwak se liy lokriy hain ley. Seyr hunkwe hno Mey-uwr Pekney-weys, hunkiaw ma me-iaup se ki-eyh mon liy isay wonkawk preir ley.
27 Anayabin o boro men ininatbuhuruwu rahemaim ana’in,
28 Hunkwe hane kokwe yerki, su lwayr peyow peyow ey me po mesair kow, seyr hwon hane nion ma non-wak hokwe hane kokwe kar ley yor nonaw wanohyay prusow ey.’ Sng 16:8-11
28 O yawas ana ef i’obaiyu, naatu o ataragub wanawananamaim aiyasisir boro iniwansumu.’”
29 Wayh-om, hakwe hromo iwey-nawp Devit se ma-kiy-mesor kumay kow popriy ey. Hiykwe papo lokrue. Ki-eyh hye ma lopru kwawk hokwe, ehe, hromo ompok mon kiy-wak.
29 “Taituwau Jew, bebeyan a tur ao’owen aiwob orot David ata agir wabin gagamin, morob hiyai naatu ana rah i iti biyatamaim inu’in.
30 Sawk Devit hiykwe profet lwak, seyr hiykwe senkin nonkway, God hiy hye me-loray-ok kamon po loiow me, senkin, ‘Omok kokwe hakwe hno ney-nona prueyn hno sia-king mon ma-me iwak ey.’ Sng 89:3-4; 132:11
30 Naatu David i dinab orot God omatanen ana obaifaro auman yayare i so’ob, veya ta David ana rara’ane i uwan ta boro ni’aiwob.
31 Devit hiykwe seyr mey, omok God hiy meio ousne ey me liy lira, seyr hiykwe ok, Krais hiy ma-loksian ey se sehe lohruw-a. Hiykwe Krais se senkin lohruw-a,
31 God mar boro nanan abisa nasisinaf David i so’ob, Keriso morobone misir maiye isan ana tur i nowar.
32 Sawk yor sokukwe papo lousne, uwr Jisas sohokwe God hiy po ma-me sian, lokrue ko hokwe. Hrom lowpwarowp mokwe yor sokukwe papo lira, seyr uwrsa me po mesor kumay kow.
32 “God iti Jesu i boun morobone iyawas maiye misir, naatu aki i iti sawar himamatar ana sif robonayah.
33 Seyr hye kokwe God so iha say-ar mon lwak e po hiy-ie. Seyr hiykwe Niohney Pekney-weys, paraw Aio hiy ma me-loray se po lonok. Hom enekwei enkin ma lira o, ma lonuayk o, suw senkin, Jisas hiykwe hyo Niohney Pekney-weys se po kyor-swa-nonyay.
33 God iti Jesu bora’ah yen uman asukwafune mare, naatu Tamah biyanane Anun Kakafiyin eo’omatan bai aki tafai yan isuwai re’er boun iti kwa’i’itin naatu kwanonowar.
34 Payhokuaw, uwr nonkumey mon ma ley hokwe, Devit korey. Sawk Devit hiykiaw ok kamon senkin mey,
34 Naatu David i men au mar yenamih, baise iti tur i eo,
35 Hakwe hno awia me kokwe hno sune ouon mon liy isay wak.’ Sng 110:1
35 Inama’am a kamabiy sabuw ana bow
36 Unsaney lowpwarowp Israel ko homkwe senkin seme nonkway popriy e, Jisas, homkiaw now mon ma nak-okin pror kawk sawan okrue sohokwe, hye kokwe God hiykwe Hakamay o, Krais o, senkin mon wak.”
36 Isan imih kwa Israel sabuw iti tur ao i kwanaso’ob gewas. God iti Jesu kwabai kwao’onaf i bai yen ata Regah naatu ata Roubininenayan matar!”
37 Sawk unsaney homkwe Pita so ok seme lonuayk menkin, homkwe kowkyay. Payhokuaw, ok, Pita hiy ma mesor somokwe hmo uron me nuw-ei-ma kreik. Sa Pita o, aposel har o, hme senkin mesopok, “Wayh-om, hromkwe pokon penkin lon a?”
37 Sabuw iti tur hinonowar ana veya dogoroh rusib Peter naatu Tur Abarayah hibatiyih, “Taitu tuwai’inah aki boro mi’itube ana sinaf?”
38 Sa Pita hiykwe hme senkin ma-sahre mekow, “Hom lowpwarowp hmo yor piap-araw seme lokriy ha nok, hu mon prouk, Jisas Krais so uru non. Sawk God hiykwe hmo yor piap-araw somokwe liy lorionay ha. Homkwe senkin lon e. Sa God hiykwe hme kokwe hyo Niohney Pekney-weys se kow ey.
38 Peter iyafutih eo, “Kwa etei dogor hinikitabir naatu Jesu Keriso wabinamaim bapataito kwanab, saise a bowabow kakafih nanotawiyen, naatu God ana usar Anun Kakafiyin boro kwanab.
39 Paraw kokwe God hiykwe hme kokwe hyo Niohney Pekney-weys se kow e, po me-loray. Ok loray sokukwe, hme nian o, hmo ney o, uwrsa meiaw mon ma lwak sohom o, hme lowpwarowp senkin kow liyay ey. Suw senkin, uwrsa hromo God Hakamay hiykiaw ma me-huonok ey somokwe, ok-loray sokukwe homkwe liy lonok.”
39 Iti omatanen i kwa isa naatu kwa natunat isah, na’atube sabuw tutufin etei iyab ef yok tema’am ata Regah God boro na’a’afih isah.”
40 Seyr hme kokwe Pita hiykwe ok kraiar senkin manak-mesor kupaku, “Homkwe kwa nak-ehei ehei, hme kokwe sawk uwr yor piap-araw me ma mon seme nion senaw nak-mon piapay.”
40 Peter tur maumurih na’in imaim imatnuwih naatu ifefeyanih eo, “Sabuw tafa’asarih wanawanah kwama’am saisewat kwanatit kwaniyawasi!”
41 Uwrsa, ok hiy ma mesor me ma lonuayk me somokwe, hu mon prouk liy-ay. Eypok sohiy sok kokwe, uwrsa senkin ma lon mokwe sankaw, 3000, seyr homkwe uwrsa Jisas se ma nan kiykiy-ay me nion manak-swa-hokruw peykyay.
41 Sabuw maumurih na’in iti tur hinonowar hitumatum naatu bapataito hibai, nati ana veya’amaim sabuw etei 3000 na’atube nati kou’ayamaim hirun.
42 Uwrsa somokwe ok aposel hom ma hiy-mon sorasor seme-aw lonuayk nanpanan wayr, seyr wayh-wayh me nion non-waw-waw hokruw yor ke nakruok kraiay. Ihey mo naw mokwe, homkwe uron kamon-aw-aw nuw-swa-hokruw kamane a wayr, seyr God se mesopok wayr.
42 Naatu hai veya hiya’asair Tur Abarayah biyahine tur hinowar bairi hibita’ay, rafiy himseseb hifaram hi’aa naatu hiyoyoyoban.
43 Mey krai non o, meir suwon o, somokwe aposel mo iha nonaw meio ousne. Sa uwrsa poya-poya homkwe sa seme hok perney.
43 Tur Abarayah wanawanahimaim ina’inan naatu baifofofor maumurih maiyow hisisinaf sabuw awah ha’e.
44 Uwrsa lowpwarowp Hakamay se ma nan kiykiy-ay homkwe, uron kamon-awaw lwak. Sawk hmo omeme senkin senkin mokwe suhway mo lwak.
44 Bai’ufununayah mar etei hina hita’imon sawar i nowah etei nena hifafarambonen.
45 Hmo ki o, seyr hmo omeme o, homkwe uwrsa har me isay nakway. Mein-owon hom ma lonok somokwe, homkwe uwrsa ayay-omeme ohna ma lwak me lowndiy kow.
45 Naatu hai sawar was arin, roumukur arin etei hibow hin hitobon kabay hibai hina wanawanahimaim sabuw iyab hai kok abisa isan hibiyababan etei ana fofonin hifafarambonen.
46 Enekwei, enekwei homkwe God so a pekney-weys mon siraw-aw swa-hokruw nonaw lwak. Hom ihey mo naw ke ma kamane-a mokwe, homkwe kar nonaw swa-hokruw-a, seyr homkwe uron yaprue non-aw la, hmo prueyn prueyn-aw mo a mon kokwe.
46 Veya matan hiyi Tafaror Bar gagaminamaim hiruru’ay. Naatu hai baremaim bay himseseb dogoroh ere yasisir auman hi’aa,
47 Seyr enekwei enekwei homkwe God so uru se me-ihey. Seyr hmo yor mokwe uwrsa lowpwarowp homkwe yaprue lira nan. Enekwei kiy-wayr kiy-wayr, Hakamay hiykwe uwrsa me me-huonokyaw prosue wayr. Sa uwrsa Jisas so meyki ma ley mo meir mokwe ayaw mon sehe nuw-ie.
47 God hibobora’ara’ah naatu sabuw etei tur abarayah isah i hibiyasisir. Naatu veya ta’ita’imon ana fofonin sabuw iyab God biyawasih Regah bow ana kou’ay wanawanan yababar rara’at.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.