Marcos 14

zin (ZIN) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Bikasigalila ebilo bibili byoónka, chibe echilo chikúlu cha Paásika na amazenyi ge emikaate éezo etatiílwémo ituumbyo. Abakúlu ba abagabe ba Múungu na abeégesa be ebilagilo bya Musa, bakaba nibaloondela omuháanda gwo kumukwáata Yeézu ha bweeseléke, bamuchwaaziike no kumwíita.
1 Faltavam dois dias para a Festa da Páscoa e a Festa dos Pães sem Fermento . Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito de prender Jesus em segredo e matá-lo.
2 Náho baágaamba báti, “Echa mbele tuleke echilo cha amazenyi chihiingule, niho tumukwáate, abaantu bateéza kuléeta omusaambo.”
2 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
3 Obuchilo obwo Yeézu akaba ali Betania, omu nzu ya Simoni óogwo akamuchiza obubéembe. Óobu akaba ali aha luhelo naálya, aba yeeza omukázi oómo ayina olwaaba lwi ibáale eliina omuzeeze gwo obukaani buháango bwooli. Omukázi ogwo yaáchenyula omunwa gwo olwaabya, yaámwiitilila Yeézu omu mútwe.
3 Jesus estava no povoado de Betânia, sentado à mesa na casa de Simão, o Leproso. Então uma mulher chegou com um frasco feito de alabastro , cheio de perfume de nardo puro, muito caro. Ela quebrou o gargalo do frasco e derramou o perfume na cabeça de Jesus.
4 Abaantu bunaanka áabo bakaba balimo omu nzu éezo, baba baátamwa. Baábaanza kweéhanuuza boónyini boónka báti, “Boózo! Ha bwaáchi omukázi ogu naasíisa amazuta go obukaani buháango aátyo?
4 Alguns que estavam ali ficaram zangados e disseram uns aos outros: — Que desperdício!
5 Amazuta aga gaakaáhikize kuguzwa kwe edináali magana asatu, ne empilya éezo zikaázunile abahabi!” Baámudugulumila bwooli ogwo mukázi.
5 Esse perfume poderia ter sido vendido por mais de trezentas moedas de prata , que poderiam ser dadas aos pobres. Eles criticavam a mulher com dureza,
6 Náho, Yeézu yaágaamba, “Mumuleke. Ha bwaáchi nimumwaagalaza? Éecho omukázi ogu yaákola hali íinye ne echigaambo chi ikuzo bwooli.
6 mas Jesus disse:
7 Abahabi batuula hamo neemwe ebilo byóona. Nimuhicha kubakolela amazima obuchilo bwoóna bwóona óobwo mulaayeénda. Náho, timukuba hamo neenye ebilo byóona.
7 Pois os pobres estarão sempre com vocês, e, em qualquer ocasião que vocês quiserem, poderão ajudá-los. Mas eu não estarei sempre com vocês.
8 Omukázi ogu akozile éecho alikuhicha. Yaáyebeembela kusiiga omubili gwaanze amazuta aga ha kuúndoongeza okuziikwa kwaanze.
8 Ela fez tudo o que pôde, pois antes da minha morte veio perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
9 Mazima butúnu niimbagaambila nka nikwo, omu nsi zóona, hoóna hóona áaho abaantu baláaba niboolekeelela Empola Nzima, baláaba nibagaámba éecho akakola omukázi ogu, ha kumwiízuka.”
9 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
10 Niho Yuda Iskariote, oómo omu baheémba abo ikúmi na bábili ba Yeézu, yaázeenda kumukoonga ha bakúlu ba abagabe ba Múungu, abone kuboóleka omuháanda gwo kumukwáata Yeézu.
10 Judas Iscariotes, que era um dos doze discípulos, foi falar com os chefes dos sacerdotes para combinar como entregaria Jesus a eles.
11 Obuchilo bahuliile empola ezo, baánulilwa bwooli, baálagana náze nka nikwo nibamuha empilya. Niho Yuda yaábaanza kuloondela omwáanya muluunzi gwo kumukoonga.
11 Quando ouviram o que ele disse, eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele. Assim Judas começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus.
12 Ne echilo cho kubaanza cha amazenyi ge emikaate éezo etatiílwémo ituumbyo, echilo éecho abaantu bakaba nibatema omutaámbwa gwa Paásika. Abaheémba ba Yeézu baámubúuza báti, “Óobu nooyeénda tuzeénde tukuloongeze nkáhi ahaantu ho kulíila echookulya cha Paásika?”
12 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , em que os judeus matavam carneirinhos para comemorarem a Páscoa , os discípulos perguntaram a Jesus: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da Páscoa para o senhor?
13 Niho Yeézu yaábasiíndika abaheémba bábili, yaábagaambila aáti, “Nimuzeénde omu chikaali. Nimubugana no omukwaáta oómo óogwo asutwiile ensúha ya améenzi, mumukulaatile áaho alikuzeenda.
13 Então Jesus enviou dois discípulos com a seguinte ordem:
14 Omu nzu éezo alataahamo, muzeénde mumugaambile nyineéka nka nikwo, ‘Omweégesa naakubuúza, “Echiseenge cha abazenyi chili nkáhi, óomwo ndaalya echookulya cha Paásika hamo na abaheémba baanze?” ’
14 e digam ao dono da casa em que ele entrar que o Mestre manda perguntar: “Onde fica a sala em que eu e os meus discípulos vamos comer o jantar da Páscoa?”
15 Niho naabatwaála omu golofa, naabooleka echiseenge echiháango, nimusaánga haáliilwe. Mutuloongeze omwo, tulye echookulya cha Paásika.”
15 Então ele mostrará a vocês no andar de cima uma sala grande, mobiliada e arrumada para o jantar. Preparem ali tudo para nós.
16 Abaheémba abo baalugáho, baázeenda omu chikaali cha Yeruzaléemu. Baásaanga góona gali nka nikwo Yeézu akabagaambila, baáloonza echookulya cha Paásika.
16 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
17 Obuchilo káhaabeele olweébazo, Yeézu yaáhika omu nzu ezo hamo na abaheémba boómwe abo ikúmi na bábili.
17 Quando anoiteceu, Jesus chegou com os doze discípulos.
18 Obuchilo bakaba nibalya, Yeézu yaágaamba aáti, “Mazima butúnu niimbagaambila, oómo wáanyu óogwo alikulya hamo neenye aha, alaánkoonga.”
18 Enquanto estavam à mesa, no meio do jantar, ele disse:
19 Abaheémba boómwe baábaanza kuzuzubalilwa. Buli oómo yaámubúuza Yeézu, “Mazima tíwe íinye?”
19 Eles ficaram tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu, está?
20 Yeézu yaábagaambila aáti, “No oómo omuli íimwe ikúmi na bábili, óogwo alikukoza omukaate hamo neenye aha chisaabo.
20 Jesus respondeu:
21 Íinye Mutábani wo Omuuntu, niinyítwa nko óokwo eyaandikilwe omu Maandiko Matakatíifu. Náho neelóoko omuuntu óogwo alaánkoonga. Yakabeele kuzima hali weényini hachili tiyaákuzeelwe!”
21 Pois o
22 Obuchilo bakaba nibalya, Yeézu yeemucha omukaate, yaásiima Múungu. Yaágumenyula, yaábaha abaheémba boómwe, yaágaamba aáti, “Mwaanaánkule, mulye, ogu nigwo omubili gwaanze.”
22 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
23 Káyaamazile kukola aátyo yeemucha echikóombe che evíini, yaásiima Múungu, yaábaha, baányweelelana bóona kuluga omuli echo chikóombe.
23 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, e todos beberam do vinho.
24 Yaábagaambila aáti, “Ezi niyo enságama yaanze éezo elikusíinza endagano ya Múungu na abaantu boómwe, enságama éezo elikuseeseka habwa abaantu béenzi.
24 Então Jesus disse:
25 Mazima butúnu niimbagaambila nka nikwo, tiínchisubiile kunywa káandi evíini ye emizabibu kuhika ahali echo chilo chi ndizinyweeláho evíini ye ensoonga eénsha omu bukáma bwa Múungu.”
25 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
26 Niho baázina oluzina lwo kumusiingiza Múungu. Obuchilo baámazile kuzina, baalugáho, baázeenda omu ibaanga lye Emizeituni.Emisumo yo omuzabibu|alt="Fruit of grape vine" src="HK00110B.TIF" size="col" loc="MRK 14:26" copy="Horace Knowles" ref="14:25"
26 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
27 Obuchilo bakaba bali omu muháanda, Yeézu yaábagaambila abaheémba boómwe aáti, “Mwéena íimwe nimuunyiluka omu itúumbi lya leélo. Nigaba nka nikwo Múungu agaambile omu Maandiko Matakatíifu nka nikwo,
27 E Jesus disse aos discípulos:
28 “Náho íinye obuchilo óobwo ndiba naázweelwe, ndyaábeebeembelela kuzeenda Galiláaya.”
28 Mas, depois que eu for ressuscitado, irei adiante de vocês para a Galileia.
29 Niho Peétero yaámugaambila aáti, “No óobu bilaaba bazeenzi baanze bóona balaákunagilana, íinye tiínkukunagilana.”
29 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem!
30 Yeézu yaámugaambila aáti, “Mazima butúnu niinkugaambila, omu chilo echi cha leélo, enkoókolomi echáali kukoókoloma entúlo ibili, noóba waányaangile entúlo isatu.”
30 Mas Jesus lhe disse:
31 Náho Peétero yaáguma kukomeenteleza aáti, “Nóobwo kufwa, ni lwaampaka iínfwe hamo neewe, tiíndi wa kukwáanga íiwe nakáti!” Nábo abaheémba bóona bazeenzíbe baágaamba bátyo nyini.
31 Mas Pedro repetia com insistência: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
32 Niho baáhika omu musili óogwo ogulikwéetwa Getisemane. Yeézu yaábagaambila abaheémba boómwe aáti, “Mmuuntegamilile aha, obuchilo íinye kaandikusaba.”
32 Jesus e os discípulos foram a um lugar chamado Getsêmani. E Jesus lhes disse:
33 Yeemucha Peétero, Yakobo na Yohana, yaázeenda nábo hala kache, yaábaanza kuzululukilwa no kuzolelwa bwooli.
33 Então Jesus foi, levando consigo Pedro, Tiago e João. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
34 Yaábagaambila aáti, “Omwooyo gwaanze gwiina entíimba bwooli kuhicha nóobu kufwa! Muundiindiilile aha, mubuchiíse hamo neenye.”
34 e disse a eles:
35 Yeézu yeelilaho nka aho kache, yáagwa ahaansi buzuúma. Yaásaba aáti, “Kábilaaba nibikuundilana, ntahiingula obuchilo bwo lwaágalalo olu.”
35 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e pediu a Deus que, se possível, afastasse dele aquela hora de sofrimento.
36 Na yaágaamba aáti, “Abba, Táata, hali íiwe góona gakwiíle. Niinkusába onyihileho echikóombe éecho cho olwaágalalo. Bitaba nko óokwo íinye ndikweendaho, náho ohikiílize obweenzi bwaawe.”
36 Ele orava assim:
37 Obuchilo yaásubile aha baheémba boómwe básatu baliinya, yaábasaanga bali omu túlo. Yaámugaambila Peétero, “Simoni, oli omu túlo? Waálemwa kwiikala méeso hamo neenye no óobu ahi isáaha límo?”
37 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
38 Niho yaábagaambila aáti, “Mwiikale nu méeso no kusaba Múungu, mutaákwiiza mukaleengesibwa. Omwooyo nigweénda kweégumisiliza ebileengeso, náho omubili tigwíina amagala.”
38 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
39 Káandi Yeézu yaalugáho, yaázeenda kuneémbelela ha lubazu, yaásubiilila kuneémbelela amagaambo ago nyini.
39 Jesus foi outra vez e orou, dizendo as mesmas palavras.
40 Obuchilo yaásubile entúlo ya kábili, yaábasaanga abaheémba boómwe bali omu túlo, habwo kuba améeso gáabo gakaba galemeeliilwe endoólo. Káyaabeele yaábapaámpwiile, tibalabeele ne cho kumugalulila.
40 Em seguida, voltou ao lugar onde os discípulos estavam e os encontrou de novo dormindo. Eles estavam com muito sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos. E não sabiam o que responder a Jesus.
41 Yeézu yaáluga káandi kusaba entúlo ya kásatu, yaábagaambila aáti, “Ha bwaáchi mucháali muchihuniile no kuhuúmula? Byaáhika. Omwáanya gwe ebyaágalalo byaanze, gwaáhika. Óobu íinye Mutábani wo Omuuntu nze kukobezibwa omu ngalo ze enkola bíbi.
41 Quando voltou pela terceira vez, Jesus perguntou:
42 Mwiimuke, tuzeénde. Léeba! Enkoonga yaanze yeéliliza!”
42 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
43 Obuchilo óobwo Yeézu akaba acháali naahoóyela amagaambo ago, ahonyini Yuda, oómo omuli abo ikúmi na bábili, yaáhika hamo ne embága mpaango ya abaantu, áabo bakwáasile embáadi ne engoligo. Abaantu abo bakaluga aha bakúlu ba abagabe, abeégesa be ebilagilo bya Musa na abanyaampala ba Abayahudi.
43 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes, pelos mestres da Lei e pelos líderes judeus.
44 Yuda ogwo enkoonga wa Yeézu, akaba yaabamanyisize abo baantu emanyiso. Akaba abagaambiile aáti, “Omuuntu óogwo ndaanyweégela, niwe ogwo nyini. Mumutwáale kuzima ha kumweémanya.”
44 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam e levem bem seguro o homem que eu beijar, pois é ele.”
45 Obuchilo Yuda yaáhikile aho, yaázeenda gúmo ahali Yeézu, yaágaamba aáti, “Mweégesa!” Niho yaámunyweégela.
45 Logo que chegou perto de Jesus, Judas disse: — Mestre! E o beijou.
46 Abaantu abo baámukwáata Yeézu.
46 Então eles pegaram Jesus e o prenderam.
47 Niho, oómo wa áabo abaabeele bali hamo na Yeézu, asopoololamo olubaadi lwoómwe, alumutéeza no kumuchwa okutwi omuhálila wo omugabe omukúlu.
47 Mas um dos que estavam ali tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
48 Yeézu yaábagaambila abaantu abo aáti, “Óobu sii, ha kwiiza kuunkwáata kunu mukwaasile embáadi ne engoligo, ngási, nimuleeba nka nikwo íinye ndi omunyagiilizi?
48 Então Jesus disse para aquela gente:
49 Buli chilo nkaba ndi hamo neemwe, niinyegesa omu lubúga lwe éenzu ya Múungu, na timulaleengesize kuunkwáata. Náho aga góona gakozilwe kubona áago gaáyaandikilwe omu Maandiko Matakatíifu, gahikiilizwe.”
49 Eu estava com vocês todos os dias, ensinando no pátio do Templo, e vocês não me prenderam. Mas isso está acontecendo para se cumprir o que as
50 Niho abaheémba boómwe bóona baámusigaho, beéluka.
50 Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
51 Hakaba heena omusígazi oómo óogwo atazweéle chiintu náho isuúka lyoónka, akaba naamukulaatila Yeézu. Náwe bamukwáata,
51 Um jovem, enrolado num lençol, seguia Jesus. Alguns tentaram prendê-lo,
52 náho, weényini yaábepulusuka, yaásiga isuúka lyoómwe, yeeluka ali busa.
52 mas ele largou o lençol e fugiu nu.
53 Niho abaantu áabo baámutwáala Yeézu aha mugabe mukúlu wa Múungu. Baákoba áaho bóona abakúlu ba abagabe, abanyaampala ba Abayahudi na abeégesa be ebilagilo bya Musa.
53 Em seguida, levaram Jesus até a casa do Grande Sacerdote , onde estavam reunidos os chefes dos sacerdotes, alguns líderes dos judeus e alguns mestres da Lei.
54 Náwe Peétero yaaba naamukulaatila Yeézu kulugilila hala. Yaázeenda, yaátaaha omugati omu lubuga lwo omugabe mukúlu. Yeékala omwo hamo na abaleebelezi, yaaba naayota echikoome.
54 Pedro seguiu Jesus de longe e entrou no pátio da casa do Grande Sacerdote. Ele sentou-se perto do fogo, com os guardas, para se esquentar.
55 Abakúlu ba abagabe ni Itégekelo likúlu lyóona baábaanza kuloondela ebyeéteelelekezo byo kumulegelela Yeézu, babone kumuchwaáziika no kumwíita. Náho, tibalabeele nibabonesa ebyeéteelelekezo byoóna byóona éebyo ebilikugasa.
55 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando encontrar alguma acusação contra Jesus a fim de o condenarem à morte. Mas não conseguiram nenhuma.
56 Abaantu béenzi bakaba nibasohoza ebyeéteelelekezo bye ebisuba kumulégelela Yeézu, náho ebyeéteelelekezo byáabo tibilabeele nibikuundilana.
56 Muitos diziam mentiras contra ele, mas as suas histórias não combinavam umas com as outras.
57 Niho, abaantu abáandi bunaanka baáyemeelela, baásohoza buulubona bwe ebisuba nka nikwo,
57 Alguns se levantaram e acusaram Jesus com mentiras. Eles diziam:
58 “Íichwe nyini tukamuhulila omuuntu ogu naagaámba nka nikwo, ‘Íinye niinkaambula éenzu ya Múungu ezi éezo abaantu baáyoombekile ne engalo. Káandi, niinyoombeka eéndi aha bilo bísatu kwoónka. Éenzu éezo etakwoómbekwa ne engalo za abaantu.’ ”
58 — Nós ouvimos quando ele disse: “Vou destruir este Templo que foi construído por seres humanos e, em três dias, levantarei outro que não será construído por seres humanos.”
59 No óobu bityo, buulubona bwáabo tibulakuundileene.
59 Mesmo assim as suas histórias não combinavam umas com as outras.
60 Niho omugabe mukúlu yaáyemeelela ahagáti yáabo, yaámubúuza Yeézu aáti, “Ngási, tozila cho kusubya no óobu echigaambo choóna chóona habwa ago gi balikukulegelela?”
60 Aí o Grande Sacerdote se levantou no meio de todos e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender dessa acusação?
61 Náho Yeézu ayisiza chee, talasubize chigaambo choóna chóona. Omugabe mukúlu yaázeendelela kumubúuza aáti, “Ngási, íiwe oli Masihi, Mutábani wa Múungu owi ikuzo?”
61 Mas Jesus ficou calado e não respondeu nada. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Você é o
62 Yeézu yaásubya aáti, “Íinye níinye. Neemwe mulyaámbona íinye Mutábani wo Omuuntu nnyikeele olubazu lwo obúlyo lwa Múungu owo obuzizi, naayiza omu bwíile bwo olugulu.”
62 Jesus respondeu:
63 Niho omugabe mukúlu kuteemula ebizwáalo byoómwe, yaágaamba aáti, “Ni baalubona chi káandi áabo tuchaáyeenda?
63 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Não precisamos mais de testemunhas!
64 Mwaáchihulila íimwe nyini nkokwo yaálogota Múungu! Bityo íimwe nimugaámba muta?” Baámusubiza báti, “Chimugasize kwiitwa.”
64 Vocês ouviram esta blasfêmia contra Deus! Então, o que resolvem? Todos estavam contra Jesus e aí o condenaram à morte.
65 Niho abáandi baábaanza kumuchwéela amachwaánta, kumuzibika omu méeso no kumutéela enfune, kunu nibamugaambila báti, “Gaamba obubáasi, noóha óogwo ayaákuteela?” Nábo abaleebelezi áabo bakaba baliho aho, nábo baámutéela.
65 Então alguns começaram a cuspir nele. Cobriam o rosto dele, davam bofetadas nele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe! E também os guardas o pegaram e lhe deram bofetadas.
66 Obuchilo obwo bwóona, Peétero akaba ali omu lubuga, aheéfo ye echiseenge áaho Yeézu akaba naabuúzwa. Yéeza omuzaánakazi oómo kuluga omuli áabo abazaánakazi bo omugabe omukúlu.
66 Pedro ainda estava lá embaixo no pátio, quando apareceu uma das empregadas do Grande Sacerdote .
67 Yaámubona Peétero naayota omulilo, yaámunoonkolela améeso. Yaámugaambila aáti, “Neewe nyini obeele oli hamo no ogwo Omunyanazaréeti, Yeézu.”
67 Ela viu Pedro se esquentando perto do fogo, olhou bem para ele e disse: — Você também estava com Jesus de Nazaré.
68 Náho Peétero yaáyaanga, naasubya aáti, “Ago go olikugaamba, íinye tiínkugasoombookelwa, no obuche bwa akáti!” Yaázeenda aha mulyáango gwo olugo. Akaziingo ako nyini, enkoókolomi ekoókoloma.
68 Mas ele negou, dizendo: — Eu não o conheço. Não sei do que é que você está falando. E saiu para o corredor. Naquele momento, o galo cantou.
69 Omuzaánakazi ogwo aba yaámubona káandi Peétero, abaanza kubagaambila abaantu áabo abeémeeliile aho aáti, “Omuuntu ogu náwe ali hamo nábo.”
69 Quando a empregada viu Pedro ali, começou a dizer aos que estavam perto: — Este homem é um deles.
70 Náho, Peétero yaáyaanga káandi.
70 Mas ele negou outra vez. Pouco depois, as pessoas que estavam ali disseram de novo a Pedro: — Não há dúvida de que você é um deles, pois você também é da Galileia.
71 Náho, Peétero akabaanza kweécheena no kulahila aáti, “Omuuntu óogwo mulikugaamba, íinye tiínkumumanya!”
71 Aí Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem de quem vocês estão falando! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade!
72 Ahonyini kwoónka, enkoókolomi yaákoókoloma entúlo ya kábili. Obuchilo obwo, Peétero yeézuka echigaambo cha Yeézu éecho akamugaambila aáti, “Enkoókolomi etakakoókolomile entúlo ya kábili, noóba waányogile entúlo isatu.” Obuchilo Peétero akateekuza ago, yaálila.
72 Naquele instante o galo cantou pela segunda vez, e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante duas vezes, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro caiu em si e começou a chorar.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.