Lucas 2
zin (ZIN) vs NVT
1 Omu bilo éebyo yaazeelwe Yohana, Kaizáari Augusto akasohoza oluhamo nka nikwo abaantu bóona abali ahaansi yo obutégeki bwoómwe, bazeénde kweéyaandikisa.
1 Naqueles dias, o imperador Augusto decretou um recenseamento em todo o império romano.
2 Okweéyaandikisa oku kukaba kuli okwa mbele, omu buchilo Kurenio óobu akaba ali omwaanaángwa we éensi ya Siíria.
2 (Esse foi o primeiro recenseamento realizado quando Quirino era governador da Síria.)
3 Nikwo, abaantu bóona baázeenda kweéyaandikisa, buli baantu omu iboma lyáabo.
3 Todos voltaram à cidade de origem para se registrar.
4 Yozéfu náwe akaluga omu iboma lya Nazaréeti omu nsi ya Galiláaya, yaáhanama kuzeenda omu nsi ya Yudea omu muzihwa gwa Betlehemu. Habwo kuba Betlehemu nicho echaalo cha Daudi, na Yozéfu akaba ali owo lugaanda lwoómwe.
4 Por ser descendente do rei Davi, José viajou da cidade de Nazaré da Galileia para Belém, na Judeia, terra natal de Davi,
5 Obuchilo óobwo yaázeenzile kweéyaandikisa akaba ali hamo na Mariamu, óogwo akaba amusuumbikile. Na Mariamu akaba ayine éenda.
5 levando consigo Maria, sua noiva, que estava grávida.
6 No omu buchilo obwo bakaba bali aho Betlehemu, omwáanya gwo kuzáala kwo ogwo Mariamu gwaáhika,
6 E, estando eles ali, chegou a hora de nascer o bebê.
7 yaázáala omutábani wo obuzigeezo, yaámusweekelela omu myéenda, yaámubyaámika omu káato ko kunyweésezamo ente. Habwo kuba, tibalabonesize echiseenge omu nzu yo kubyáama abazenyi.
7 Ela deu à luz seu primeiro filho, um menino. Envolveu-o em faixas de pano e deitou-o numa manjedoura, porque não havia lugar para eles na hospedaria.
8 Omu mbúga ya aho, bakaba balimo abalíisa abaabeele nibeekala omwo nibaléeba ebituungaánwa byáabo omu chilo.
8 Naquela noite, havia alguns pastores nos campos próximos, vigiando rebanhos de ovelhas.
9 Ahonyini, beesulukizwa na maléeka wo Omukáma. Ni ikuzo lyo Omukáma lyaábamulikila enkási zóona, baázila okweétimwa kuháango bwooli.
9 De repente, um anjo do Senhor apareceu entre eles, e o brilho da glória do Senhor os cercou. Ficaram aterrorizados,
10 Náho maléeka ogwo yaábagaambila, “Mutatiina! Léeba, niimbamanyisa empola nzima bwooli za amanulilwa maháango ha baantu bóona,
10 mas o anjo lhes disse: “Não tenham medo! Trago boas notícias, que darão grande alegria a todo o povo.
11 kuba leélo eli, omu iboma lyo omukáma Daudi, Omuchuúnguzi yaázáalwa ha bwéenyu. No ogwo Muchuúnguzi niwe Masihi, Omukáma.
11 Hoje em Belém, a cidade de Davi, nasceu o Salvador, que é Cristo, o Senhor!
12 Ne emanyiso yo kubamanyisa ebyo, niyo ezi: nimusaánga omwaana omucheche asweékeliilwe emyéenda za abacheche, abyaamikilwe omu káato ko kunyweésezamo ente.”
12 Vocês o reconhecerão por este sinal: encontrarão o bebê enrolado em faixas de pano, deitado numa manjedoura”.
13 Ahonyini, ahali ogwo maléeka, haabonekanáho ebihuumbi bya abalwaanila ngoma bya bamaléeka bazeenzíbe kuluga omu igulu, baaba nibamukúza Múungu báti,
13 De repente, juntou-se ao anjo uma grande multidão do exército celestial, louvando a Deus e dizendo:
14 “Múungu ali omu igulu akuzibwe!
14 “Glória a Deus nos mais altos céus, e paz na terra àqueles de que Deus se agrada!”.
15 Abo bamaléeka, kábaabeele baásubileyo omu igulu, abalíisa beégaambila, “Tuzeénde Betlehemu, tubone kuleeba ebyo nka nikwo Omukáma yaátugaambila.”
15 Quando os anjos voltaram para o céu, os pastores disseram uns aos outros: “Vamos a Belém para ver esse acontecimento que o Senhor nos anunciou”.
16 Nikwo baázeenda nibeéluka, baábasaanga Mariamu na Yozéfu, baámubona mwáana omucheche alyaamile omu káato ko kunyweésezamo ente.
16 Indo depressa ao povoado, encontraram Maria e José, e lá estava o bebê, deitado na manjedoura.
17 Na kábaabeele baámubweene omwaana ogwo, baábamanyisa abaantu empola zóona zo mwáana, éezo yaábagaambiile ogwo maléeka.
17 Depois de o verem, os pastores contaram a todos o que o anjo tinha dito a respeito da criança,
18 Na bóona abaahuliile áago baagaambíilwe na abo balíisa, baásobelwa bwooli.
18 e todos que ouviam a história dos pastores ficavam admirados.
19 Náho, Mariamu yaágabíika ago góona omu muganya gwoómwe, yaázeendelela kugateékuza.
19 Maria, porém, guardava todas essas coisas no coração e refletia sobre elas.
20 Kábaabalíile, abalíisa abo baásuba, kunu nibamukúza Múungu, hali byóona éebyo baáhuliile no kubona. Nko óokwo baagaambíilwe na maléeka, nikwo bityo byóona byaábéele.
20 Os pastores voltaram, glorificando e louvando a Deus por tudo que tinham visto e ouvido. Tudo aconteceu como o anjo lhes havia anunciado.
21 Omwaana ogwo Yeézu, obuchilo yaáhicha echilo cha munáana, baámusala ikóba, baámuluka izíina, Yeézu. Nilyo izíina éelyo ogwo maléeka akaba yaámuhéele, obuchilo nyina akaba atakatwéele éenda.
21 Oito dias depois, quando o bebê foi circuncidado, chamaram-no Jesus, o nome que o anjo lhe tinha dado antes mesmo de ele ser concebido.
22 Mbwéenu, kwiingana no óokwo byaabeele nibyeendelwa omu bilagilo bya Musa, ebilo byo kweéyeza kwáabo byaaba byaáhika, Yozéfu na Mariamu baátwáala ogwo mwáana Yeézu okwo Yeruzaléemu, babone kumuhikiiliza ha Mukáma.
22 Então chegou o tempo da oferta de purificação, como era a exigência da lei de Moisés. Seus pais o levaram a Jerusalém para apresentá-lo ao Senhor,
23 Habwo kuba, chaandikilwe omu bilagilo byo Omukáma nkokwo, “Buli mwáana wo obuzigeezo wo obukwaáta, naayeéndelwa atoózwe kuba omutakatíifu ha Mukáma Múungu.”
23 pois a lei do Senhor dizia: “Se o primeiro filho for menino, será consagrado ao Senhor”.
24 Hamo ne ebyo, bakaba nibeénda basohoze echo chitáambo cho kweéyeza, echilikugaambwa chíti omu bilagilo byo Omukáma, “Musohoze echitáambo che ebiiba bibili, nali amáana ábili ge ebiiba.”
24 Assim, ofereceram o sacrifício exigido pela lei do Senhor: “duas rolinhas ou dois pombinhos”.
25 Na aho Yeruzaléemu, hakaba haliho omuuntu oómo, izíina lyoómwe ali Simeoni. Náwe akaba ali omugololoke omu méeso ga Múungu, na akaba naamukoondoókela, kunu naaliindilila kuleeba okuchuúngulwa kwa Abaiziraeli. Omwooyo Mutakatíifu akaba ali hamo náze,
25 Naquela época, vivia em Jerusalém um homem chamado Simeão. Ele era justo e devoto, e esperava ansiosamente pela restauração de Israel. O Espírito Santo estava sobre ele
26 na akaba yaámanyisizwe no Omwooyo Mutakatíifu nkokwo talifwa, obuchilo atakamubwéene Masihi wo Omukáma.
26 e lhe havia revelado que ele não morreria enquanto não visse o Cristo enviado pelo Senhor.
27 Na abazéele boómwe kábaamutwéele Yeézu omu nzu ya Múungu, babone kukola nko óokwo ebilagilo bilikubalagila, Omwooyo Mutakatíifu yaámweebeembelela Simeoni nko óokwo ataahemo omwo.
27 Nesse dia, o Espírito o conduziu ao templo. Assim, quando Maria e José chegaram para apresentar o menino Jesus ao Senhor, como a lei exigia,
28 Aho yaámwaanaankula omu mikonóye ogwo mwáana Yeézu, kunu naamusiingiza Múungu aáti,
28 Simeão tomou a criança nos braços e louvou a Deus, dizendo:
29 “Íiwe Omukáma, mukúlu wa byóona,
29 “Soberano Deus, agora podes levar em paz o teu servo, como prometeste.
30 habwo kuba neébonela obuchuúnguzi bwaawe,
30 Vi a tua salvação,
31 óobwo waáloongize omu méeso ga abaantu bóona.
31 que preparaste para todos os povos.
32 Óobwo buchuúnguzi no omwaanga gwo kwoóleka
32 Ele é uma luz de revelação às nações e é a glória do teu povo, Israel!”.
33 Ebigaambo éebyo yaágaambile Simeoni byaábasobeza iíse na nyina.
33 Os pais de Jesus ficaram admirados com o que se dizia a respeito dele.
34 Aho Simeoni yaábafuuha, yaámugaambila Mariamu, nyina wo omwaana ogwo aáti, “Léeba! Óogu mwáana, atiilwého na Múungu nkokwo naabagwíisa Abaiziraeli béenzi, mala naabakuza Abaiziraeli abáandi béenzi. Káandi alyáaba emanyiso elyaangwa na abaantu,
34 Então Simeão os abençoou e disse a Maria, a mãe do bebê: “Este menino está destinado a provocar a queda de muitos em Israel, mas também a ascensão de tantos outros. Foi enviado como sinal de Deus, mas muitos resistirão a ele.
35 kuhicha ebyaabeele byeéselekile omu miganya yáabo bimanyiike kuba aha bwéelu. Neewe omu muganya gwaawe noosáasa bwooli, nko ochumisilwe no olubaadi.”
35 Como resultado, serão revelados os pensamentos mais profundos de muitos corações, e você sentirá como se uma espada lhe atravessasse a alma”.
36 Na aho hakaba haliho omubáasi oómo, omukeékulu bwooli, izíina lyoómwe ali Ana, muhala wa Fanwéeli, wo olugaanda lwa Ashéeri. Ogwo Ana akahicha emyáaka musaanzu yoónka ali hamo ne eéba, niho iíba kufwa.
36 A profetisa Ana, filha de Fanuel, da tribo de Aser, também estava no templo. Era muito idosa e havia perdido o marido depois de sete anos de casados
37 Mala yaaba omukázi akaambwiile kuhicha amakamo ge emyáaka makúmi munáana ne eéna. Akaba asigala omwo nyini omu nzu ya Múungu, kunu naamusaba nyemisana no omu chilo ha chisiibo cho obutalya.
37 e vivido como viúva até os 84 anos. Nunca deixava o templo, adorando a Deus dia e noite, em jejum e oração.
38 Omu buchilo óobwo Simeoni naahóoya na Mariamu, Ana yaaba yaáhika aho, yaábaanza kumweésiingiza Múungu, no kugaamba empola zo omwaana ogwo ha baantu bóona abamutegiize nkokwo Múungu alyaáchuúngula Yeruzaléemu.
38 Chegou ali naquele momento e começou a louvar a Deus. Falava a respeito da criança a todos que esperavam a redenção de Jerusalém.
39 Yozéfu na Mariamu, kábaabeele baámazile kukola ebilagilo byóona byo Omukáma okwo bilikulagila, baásuba omúka omu iboma lya Nazaréeti, omu nsi ya Galiláaya.
39 Após cumprirem todas as exigências da lei do Senhor, os pais de Jesus voltaram para casa em Nazaré, na Galileia.
40 Ogwo mwáana yaákula, no kuba na amagala, kunu naayizuzwa amasala no kufuuhwa na Múungu.
40 Ali o menino foi crescendo, saudável e forte. Era cheio de sabedoria, e o favor de Deus estava sobre ele.
41 Abazéele ba Yeézu bakaba bazeenda Yeruzaléemu buli mwáaka, omu mazenyi ga Paásika.
41 Todos os anos, os pais de Jesus iam a Jerusalém para a festa da Páscoa.
42 No obuchilo Yeézu óobu akaba ali omwaana we emyáaka ikúmi ne ibili, baázeenda náze okwo omu mazenyi kwiingana no obuteéka bwáabo.
42 Quando Jesus completou doze anos, foram à festa, como de costume.
43 No obuchilo bwe ebyo bilo bikulu kábwaahweele, abo bazéele bo ogwo musígazi Yeézu baba baásuba nibatáaha omúka kuluga okwo omu mazenyi, náho weényini omusígazi aba yaasigalilayo okwo omu chikaali cha Yeruzaléemu. Na abazéele boómwe tibalamanyile echo,
43 Terminada a celebração, partiram de volta para Nazaré, mas Jesus ficou para trás, em Jerusalém, sem que seus pais notassem sua falta.
44 náho bakateékuza nkokwo ali hamo na bazeenzíbe áabo baabeele nibasuba hamo omúka. No obuchilo kábaabeele baázeenda oluzeendo lwe echilo chimo, bali omu muháanda, baábaanza kumuloondela omu banyalugaánda na abanywáani báabo.
44 Pensaram que ele estivesse entre os demais viajantes, mas depois de caminharem um dia inteiro começaram a procurá-lo entre os parentes e amigos.
45 Na kábaamubuzilwe, baásuba Yeruzaléemu, kunu nibamuloondela.
45 Como não o encontravam, voltaram a Jerusalém para procurá-lo.
46 Omu chilo cha kásatu, baámusaanga omu nzu ya Múungu, ayikeele ahagáti ya abeégesa. Akaba naabahuliliza, naababuúza amabúuzo.
46 Por fim, depois de três dias, acharam Jesus no templo, sentado entre os mestres da lei, ouvindo-os e fazendo perguntas.
47 Abaantu bóona abaahuliile nko óokwo yaabele naagaámba, baásobelwa bwooli habwo kweétegéeleza kwoómwe, na habwa akasubize koómwe.
47 Todos que o ouviam se admiravam de seu entendimento e de suas respostas.
48 Abo bazéele boómwe, obuchilo kábaamubwéene, nábo baásobelwa bwooli. Nyina yaámugaambila, “Íiwe mwáana waanze, na aha nsoonga chi! Kutukolela oótyo? Léeba iíso neenye, tubeele twiina okutahwa tahwa bwooli omu kukuloondela!”
48 Quando o viram, seus pais ficaram perplexos. Sua mãe lhe disse: “Filho, por que você fez isso conosco? Seu pai e eu estávamos aflitos, procurando você por toda parte”.
49 Omwaana náwe yaábasubiza, “Ha bwaáchi mubele nimuundoondela? Timukusoombookelwa nkokwo ni lwaampaka íinye kuba omu nzu ya Táata waanze?”
49 “Mas por que me procuravam?”, perguntou ele. “Não sabiam que eu devia estar na casa de meu Pai?”
50 Okwo kusubya kwa Yeézu, abo bazéele boómwe tibalasoombookiilwe.
50 Não entenderam, porém, o que ele quis dizer.
51 Kábyaahwéele ebyo, yaázeenda nábo omúka, owaabo Nazaréeti, náwe yaaba naabakoondoókela. Ago góona agaabeele nigakolwa, nyina woómwe akaba naagabiíka omu muganya gwoómwe.
51 Então voltou com os pais para Nazaré, e lhes era obediente. Sua mãe guardava todas essas coisas no coração.
52 Yeézu akazeendelela kukula, naayoongela omu masala, yaaba naayeéndwa na Múungu na abaantu.
52 Jesus crescia em sabedoria, em estatura e no favor de Deus e das pessoas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.