Lucas 23
zin (ZIN) vs NVT
1 Kábaabalíile, abakúlu abo bóona ba Abayahudi baáyemeelela, baámutwáala Yeézu hali Pontio Pilato, óogwo ayaabeele ali omwaanaángwa wo omu nsi ya Yudea.
1 Então todo o conselho levou Jesus a Pilatos.
2 Baábaanza kumulegelela ha busaaye omu kugaamba, “Omuuntu ogu, twaámubona naasíisa echaalo chéetu ha kuba naayaangila abaantu nkokwo bataákutoba oluhaambwe hali Kaizáari, na naagaámba nkokwo weényini niwe Masihi, omukáma.”
2 Começaram a apresentar o caso: “Este homem corrompe o nosso povo, dizendo que não se deve pagar impostos ao governo romano e afirmando ser ele próprio o Cristo, o rei”.
3 Niho, Pilato yaámugaambila Yeézu, “Ngási, níiwe omukáma wa Abayahudi?”
3 Então Pilatos lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
4 Aho, Pilato yaábagaambila abakúlu ba abagabe ba Múungu, hamo ne echipípi cha abaantu, “Omuuntu ogu, tihaliho echiheno choóna chóona éecho naábona hali weényini.”
4 Pilatos se voltou para os principais sacerdotes e para a multidão e disse: “Não vejo crime algum neste homem!”.
5 Abaantu abo, baákomeenteleza kugaamba, “Léeba! Ha byeégeso byoómwe, naaleéta omusuniko ha baantu! Akabaandiza óokwo Galiláaya, na yaábisaámbeeze kuhicha éensi ezi yóona ya Yudea.”
5 Mas eles insistiam: “Ele provoca revoltas em toda a Judeia com seus ensinamentos, começando pela Galileia e agora aqui, em Jerusalém!”.
6 Obuchilo óobwo Pilato yaáhuliile ago, yaábúuza kaálaaba Yeézu no omu Galiláaya.
6 “Então ele é galileu?”, perguntou Pilatos.
7 Na káyaamanyile nkokwo weényini no omu Galiláaya wo obutégeki bwa Herode, yaámusiíndika hali Herode habwo kuba ebilo ebyo, Herode akaba ali okwo Yeruzaléemu.
7 Quando responderam que sim, Pilatos o enviou a Herodes Antipas, pois a Galileia ficava sob sua jurisdição, e naqueles dias ele estava em Jerusalém.
8 Akáanya Herode yaamubwéene Yeézu, akanulilwa bwooli ha kuba akaba yaáhuliile empola zoómwe. Na ha bilo bíinzi akaba ategeza kumubona, abone kuleeba emanyiso ezo alaakola Yeézu.
8 Herodes se animou com a oportunidade de ver Jesus, pois tinha ouvido falar a seu respeito e esperava, havia tempo, vê-lo realizar algum milagre.
9 Herode yaámubuúliliza Yeézu ha mabúuzo méenzi. Náho Yeézu talamusubiize chigaambo.
9 Fez uma série de perguntas a Jesus, mas ele não lhe respondeu.
10 Abakúlu ba abagabe ba Múungu na abeégesa be ebilagilo bakaba baliho, baaba nibamulégelela Yeézu kúbi.
10 Enquanto isso, os principais sacerdotes e mestres da lei permaneciam ali, gritando acusações.
11 Mara Herode na abalwaanila ngoma boómwe baábaanza kumugaya. Nibamusekeélela, baámweechuma enkaanzu nduunzi ye echikáma. Káyaabaliile, Herode yaámusubya Yeézu hali Pilato.
11 Então Herodes e seus soldados começaram a zombar de Jesus e ridicularizá-lo. Por fim, vestiram nele um manto real e o mandaram de volta a Pilatos.
12 Na buluga echilo echo, Herode na Pilato bakaba abanywáani, náho bakaba banobeéne aha bubaandizo.
12 Naquele dia, Herodes e Pilatos, que eram inimigos, tornaram-se amigos.
13 Káyaabaliile, Pilato yaábabuganisa abakúlu ba abagabe ba Múungu, abatégeki ba Abayahudi, hamo na abaantu bo omu muzihwa.
13 Então Pilatos reuniu os principais sacerdotes e outros líderes religiosos, juntamente com o povo,
14 Yaábagaambila, “Mwaándeetela omuuntu ogu, nimugaámba nkokwo naabasunika abaantu. Mumanye kuzima nkokwo naámubuúliliize omu méeso géenyu. Na aha kulégelela kwéenyu kwóona, tihaliho echiheno choóna chóona éecho naábona hali weényini.
14 e anunciou seu veredicto: “Vocês me trouxeram este homem acusando-o de liderar uma revolta. Eu o interroguei minuciosamente a esse respeito na presença de vocês e vejo que não há nada que o condene.
15 Bityo Herode náwe, takachibweene echiheno hali weényini. Niyo ensoonga yaámusubya hali íichwe. Mumanye kuzima nkokwo omuuntu ogu, tihaliho echigaambo echi yaákola, éecho echihikize ayitwe!
15 Herodes chegou à mesma conclusão e o enviou de volta a nós. Nada do que ele fez merece a pena de morte.
16 Ha bwéecho niimmukona óobu, niho ndaámulekulila.”
16 Portanto, ordenarei que seja açoitado e o soltarei”.
17 Buli chilo chikúlu cha Paásika, Pilato akaba ayeendelwa abalekulile abaantu embóhe eémo.]
17 (Era necessário libertar-lhes um prisioneiro durante a festa da Páscoa.)
18 Abaantu abo bóona, baáhámuka hamo omu kugaamba, “Omwiíheho omuuntu ogu! Otuchiíngulile Baraba!”
18 Um grande clamor se levantou da multidão, e a uma só voz gritavam: “Mate-o! Solte-nos Barrabás!”.
19 Na Baraba ogwo, akaba abohilwe omu ibóhelo habwo kuba akaléeta omusuniko muháango omu muzihwa, no kwiita.
19 Esse Barrabás estava preso por ter participado de uma revolta em Jerusalém contra o governo e ter cometido assassinato.
20 Pilato, akaba naayeénda kumulekulila Yeézu, chaaletelela káandi weényini kugaamba na abaantu abo.
20 Pilatos discutiu com eles, pois desejava soltar Jesus.
21 Náho, baáguma kutéela eyoombo, “Mubaámbe ha musalaba! Mubaámbe ha musalaba!”
21 Eles, porém, continuaram gritando: “Crucifique-o! Crucifique-o!”.
22 Yaágaamba nábo káandi entúlo ya kásatu, “Íimwe mulamanya! Yaákola ntaambala chi? Ha bwaáchi tiínkabwéene echigaambo choóna chóona hali weényini éecho echihikize ayitwe! Ha bwéecho niimmukona óobu, niho nimulekulila.”
22 Pela terceira vez, ele perguntou: “Por quê? Que crime ele cometeu? Não encontrei motivo para condená-lo à morte. Portanto, ordenarei que seja açoitado e o soltarei”.
23 Náho, abaantu abo baáguma kutéela eyoombo bwooli nka nikwo Yeézu abaámbwe ha musalaba. Nikwo, eyoombo záabo zaásíinga.
23 A multidão gritava cada vez mais alto, exigindo que Jesus fosse crucificado, e seu clamor prevaleceu.
24 Niho, Pilato yaálamula kumuchwaáziika nkokwo abakolele Abayahudi abo nka nikwo bakaba nibamusaba.
24 Então Pilatos condenou Jesus à morte, conforme exigiam.
25 Yaábachiíngulila Baraba kwiingana no okusaba kwáabo, nóobwo akaba abohilwe habwo kuleételela omusuniko muháango omu muzihwa, no obwíisi. Yaálamula kubaha Yeézu babone kumukola nko óokwo balikweenda kwiingana no kutóonga kwáabo.
25 A pedido deles, libertou Barrabás, o homem preso por revolta e assassinato. Depois, entregou-lhes Jesus para fazerem com ele o que quisessem.
26 Akáanya abalwaanila ngoma bakaba nibamutwáala Yeézu kumwíita, baábugana no omuuntu oómo, izíina lyoómwe Simoni, wo omuzihwa gwa Kurene. Ogwo Simoni, akaba naaluga omu musili. Aho, baámukwáata, baámutweeka omusalaba gwa Yeézu. Yaázeenda agwiímukize kunu naamukulaatila Yeézu.
26 Enquanto levavam Jesus, um homem chamado Simão, de Cirene, vinha do campo. Os soldados o agarraram, puseram a cruz sobre ele e o obrigaram a carregá-la atrás de Jesus.
27 Abaantu béenzi bakaba nibamukulaatíla Yeézu. Omuli abo, abakázi bakaba nibamuchulila ha ntíimba.
27 Uma grande multidão os seguia, incluindo muitas mulheres aflitas que choravam por ele.
28 Yeézu yaábechebuka, yaábagaambila, “Íimwe bakázi ba Yeruzaléemu! Mutaanchulila! Náho, mweéchulilile íimwe nyini, hamo na abáana báanyu!
28 Mas Jesus, dirigindo-se a elas, disse: “Filhas de Jerusalém, não chorem por mim; chorem por si mesmas e por seus filhos.
29 Mumanye ha mazima nkokwo omu bilo ebilikwiiza, abaantu nibagaámba, ‘Beena omugisa abakázi áabo bali abaguumba. Beena omugisa áabo abataloónkize!’
29 Pois estão chegando os dias em que dirão: ‘Felizes as mulheres que nunca tiveram filhos e os seios que nunca amamentaram!’.
30 Mala, balyaáhamukila amabaanga báti, ‘Mutugwéele!’ Balyaáhamukila emigoongo báti, ‘Mutusweékelele!’
30 Suplicarão aos montes: ‘Caiam sobre nós!’ e pedirão às colinas: ‘Soterrem-nos!’.
31 Habwe ensoonga, kábilaaba ebyo nibikolwa ha muti mubisi, ngási nibibaho bita ha muti gwoómile?”
31 Pois, se fazem estas coisas com a árvore verde, o que acontecerá com a árvore seca?”.
32 Ha buchilo obwo, hakaba heena abazilwa bábili. Abalwaanila ngoma bakaba nibamutwáala Yeézu na abazilwa abo, bazeénde kumwíita hamo nábo.
32 Dois outros homens, ambos criminosos, foram levados com ele a fim de também serem executados.
33 Baáhika ahaantu áaho halikwéetwa “Oluhaanga lwo Omútwe,” baámubaamba Yeézu ha musalaba. Baábaamba abazilwa abo bábili, buli oómo omusalaba gwoómwe, oómo olubazu lwo omukóno gwo obúlyo gwa Yeézu, no oóndi olubazu lwoómwe lwo obumoso.
33 Quando chegaram ao lugar chamado Caveira, o pregaram na cruz. Os criminosos também foram crucificados, um à sua direita e outro à sua esquerda.
34 Yeézu yaágaamba, “Íiwe Táata! Obaganyile! Habwo kuba aga gi balikukola, tibakugasoombookelwa.” Abalwaanila ngoma abo baáyesa olweeso lwi ibaando aha kubagana ebizwáalo bya Yeézu.
34 Jesus disse: “Pai, perdoa-lhes, pois não sabem o que fazem”. E os soldados tiraram sortes para dividir entre si as roupas de Jesus.
35 Abaantu bakeemeelela áaho nibaléeba. Bakúlu ba Abayahudi, baábaanza kumugaya Yeézu omu kugaamba, “Léeba akachuúngula abáandi! Mbwéenu! Keélaaba weényini niwe Masihi óogwo ayaatooziibwe na Múungu, ayechuungule weényini!”
35 A multidão observava, e os líderes zombavam. “Salvou os outros, salve a si mesmo, se é o Cristo, o escolhido de Deus”, diziam.
36 Abalwaanila ngoma nábo, baámugaya. Bakaba nibamwiililila, babone kumuha evíini esaankameele.
36 Os soldados também zombavam dele, oferecendo-lhe vinagre para beber.
37 Bakasubiilila kumugaambila, “Koólaaba íiwe oli omukáma wa Abayahudi, oyechuungule íiwe nyini!”
37 Diziam: “Se você é o Rei dos judeus, salve a si mesmo!”.
38 Na aha lugulu aha mútwe gwoómwe, baatáho echibaáho cha amaandiko, gaandikilwe gáti, “ogu niwe omukáma wa abayahudi.”
38 Uma tabuleta presa acima dele dizia: “Este é o Rei dos Judeus”.
39 Oómo wáabo omu bazilwa abo bábili, yaámuzuma Yeézu omu kugaamba, “Ngási íiwe níiwe Masihi? Mbwéenu! Oyezune íiwe nyini! Neechwe, otuchuúngule!”
39 Um dos criminosos, dependurado ao lado dele, zombava: “Então você é o Cristo? Salve a si mesmo e a nós também!”.
40 Náho, muzeenzíwe yaámuchaáhukila ha kumukaama ha kugaamba, “Ngási, íiwe tokumutíina Múungu obuchilo neewe noochwaaziíka kufwa nka weényini?
40 Mas o outro criminoso o repreendeu: “Você não teme a Deus, nem mesmo ao ser condenado à morte?
41 Náho íichwe, twaáchwaaziikwa ha mazima, kwiingana ne ebikolwa byéetu. Náho ogu, takozile echiheno choóna chóona.”
41 Nós merecemos morrer por nossos crimes, mas este homem não cometeu mal algum”.
42 Mara, yaágaamba, “Íiwe Yeézu! Obuchilo óobwo olaazamo omu bukáma bwaawe, neenye olaanyizuka!”
42 Então ele disse: “Jesus, lembre-se de mim quando vier no seu reino”.
43 Yeézu yaámusubiza, “Mazima butúnu niinkugaambila, leélo ezi nituba hamo omu Butúulo bwo Kunulilwa.”
43 E Jesus lhe respondeu: “Eu lhe asseguro que hoje você estará comigo no paraíso”.
44 Obuchilo nke esáaha mukáaga zíti nyemisana, haaba ne ensiimbaazi éensi yóona kuhicha esáaha mweenda,
44 Já era cerca de meio-dia, e a escuridão cobriu toda a terra até as três horas da tarde.
45 habwo kuba izóoba likaláala. Ni ichiíngilizo elyaabeele lisiikile ahaantu ahatakatíifu omu nzu ya Múungu, ahonyini lyaáteemukamo ha binogóka bibili.
45 A luz do sol desapareceu, e a cortina do santuário do templo rasgou-se ao meio.
46 Niho Yeézu yaáchula ahi iláka liháango, “Íiwe Táata! Omu ngalo zaawe naákuheéleza omwooyo gwaanze.” Káyaabeele yaámazile kugaamba aátyo, omwooyo gwoómwe gwaahwámo.
46 Então Jesus clamou em alta voz: “Pai, em tuas mãos entrego meu espírito!”. E, com essas palavras, deu o último suspiro.
47 Omwiímeelelezi wa abalwaanila ngoma abo akabona byóona éebyo ebyáagwa. Niho yaákuza Múungu omu kugaamba, “Ha mazima, omuuntu ogu takozile echiheno choóna chóona!”
47 Quando o oficial romano que supervisionava a execução viu o que havia acontecido, adorou a Deus e disse: “Sem dúvida este homem era inocente”.
48 Abaantu bóona, kábaabweene ebyáagwa ebyo, baásuba omúka owáabo, nibeeteéla aha kalezi káabo aha ntíimba.
48 E, quando toda a multidão que tinha ido assistir à crucificação viu isso, voltou para casa entristecida e batendo no peito.
49 Na bóona áabo abaamumanyile Yeézu, bakaba beémeeliile haláho káche, na bakabona ebyo byóona ebyáagwa. Omuli abo abaabeele beémeeliile, bakaba balimo na abakázi áabo baabeele nibamukulaatíla kuluga omu nsi ya Galiláaya.
49 Mas os amigos de Jesus, incluindo as mulheres que o seguiram desde a Galileia, olhavam de longe.
50 — ausente —
50 Havia um homem bom e justo chamado José, membro do conselho dos líderes do povo,
51 — ausente —
51 mas que não tinha concordado com a decisão e os atos dos outros líderes religiosos. Era da cidade de Arimateia, na Judeia, e esperava a vinda do reino de Deus.
52 Niho, Yozéfu yaázeenda kumusaba Pilato nkokwo atwaále omutúumbi gwa Yeézu.
52 José foi a Pilatos e pediu o corpo de Jesus.
53 Pilato káyekiliize, Yozéfu yaázeenda kuguhanaantula kuluga ha musalaba. Yaátaandika kuguziíngilila isáanda, káyaabaliile, yaáguziika omu mbi eyaabeele esumilwe aha luchili. Omu mbi omwo, hatakaziikilwe omuuntu weéna wéena omugati. Eémbi éezo ekasumwa aha luchili nali omu nyaanga|alt="Grave hewn from rock or in a cave" src="WA03928b.tif" size="col" copy="Graham Wade" ref="23:53"
53 Desceu o corpo da cruz, enrolou-o num lençol de linho e o colocou num túmulo novo, escavado na rocha.
54 Echilo echo, chikaba chili echilo cho kweéloonza. Ne echilo che Endaálikizo, chikaba chili héehi kubaanza.
54 Isso aconteceu na sexta-feira à tarde, no dia da preparação, quando o sábado estava para começar.
55 Abakázi abo abeezile hamo na Yeézu kuluga Galiláaya, baázeenda hamo na Yozéfu aha mbi. Baázibona eémbi, na nka nikwo omutúumbi gwa Yeézu óokwo gwaályaámikizwe omugati.
55 As mulheres da Galileia seguiram José e viram o túmulo onde o corpo de Jesus foi colocado.
56 Kábaabalíile, baásuba omúka, baáloonza amazuta ne emizeeze. Náho baáhuumula ha chilo che Endaálikizo, nke echilagilo cha Abayahudi nko óokwo chilikulagila.
56 Depois, foram para casa e prepararam especiarias e perfumes para ungir o corpo. No sábado, descansaram, conforme a lei exigia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.