Atos 12

zin (ZIN) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Omu bilo ebyo, omukáma Herode yaábaanza kubaágalaza abeekiliza abáandi abe ekelezia.
1 Por essa época o rei Herodes começou a perseguir algumas pessoas da igreja.
2 Akalagila Yakobo mudugu wa Yohana ayitwe ha lubáadi.
2 Ele mandou matar à espada Tiago, o irmão de João.
3 Obuchilo káyaabweene nka nikwo echikolwa echo chaábanulila Abayahudi, yaálagila na Peétero akwaátwe. Echi chikabaho obuchilo bwa amazenyi ge emikaate éezo etatiílwémo ituumbyo.
3 Quando viu que isso agradou os judeus, mandou também prender Pedro. Isso aconteceu durante a Festa dos Pães sem Fermento .
4 Káyaamazile kumukwáata Peétero, Herode yaálagila ateébwe omu ibóhelo. Yaámuhikiiliza ha bipípi bina bya abalwaanila ngoma bana bána, babone kumweékomya. Akaba ayeenzile amuchwaáziike omu méeso ga abaantu echilo chikúlu cha Paásika kachilaaba chaáhwéele.
4 Depois que prendeu Pedro, Herodes o colocou na cadeia e pôs quatro grupos de soldados, com quatro em cada grupo, para guardá-lo. É que Herodes queria apresentá-lo ao povo depois do dia da Páscoa .
5 Bityo, Peétero akaba atiilwe omu ibóhelo, náho ekelezia ekaba neeyeéyomeleza bwooli kumusabila hali Múungu.
5 E assim Pedro estava preso e era vigiado pelos guardas; mas a igreja continuava a orar com fervor por ele.
6 Omu chilo cho kwiimukila echilo éecho Herode akaba yaálamwíile kumuchwaáziika Peétero, weényini akaba alyaamile ahagáti ya abalwaanila ngoma bábili, abohilwe ne eminyololyo ebili. Ahéelu yo olwíizi lwe ezo nzu, abalwaanila ngoma abáandi bakaba nibaheekomya.
6 Na noite antes do dia em que Herodes ia apresentá-lo ao povo, Pedro estava dormindo, preso com duas correntes, entre dois soldados; e havia guardas de vigia no portão da cadeia.
7 Ahonyini yeesuululukizaho maléeka wo Omukáma yaáyemeelela ahaantu áaho Peétero akaba ali, omwaanga gwaáyaka omugati ye echiseenge echo. Maléeka yaamukoláho Peétero omu lubazu kumuhiinda, naamugaámbila, “Yimuka bwaangu!” Mále eminyololyo éezo akaba akomilwe Peétero omu mikono yaálagala ahaansi!
7 De repente, apareceu um anjo do Senhor, e uma luz brilhou dentro da cela. O anjo tocou no ombro de Pedro, acordou-o e disse: — Levante-se depressa! Então as correntes caíram das mãos dele.
8 Aho maléeka yaámugaambila, “Ozwaále ebizwáalo byaawe ne enkeeto zaawe.” Náwe Peétero yaákola aátyo. Maléeka yaámugaambila, “Zwaála ebebo yaawe, onkuláatile!”
8 — Aperte o cinto e amarre as sandálias! — disse o anjo. E Pedro fez o que o anjo mandou. — Ponha a
9 Peétero yaámukulaatila ogwo maléeka, niboolekela ahéelu yi ibóhelo. Náho Peétero talamanyile nka nikwo ebikolwa ebyo byóona bya maléeka bikaba bili bya mazima, akaba naateekuza nka nikwo naabona ameezaho kwoónka.
9 Pedro saiu da cadeia e foi seguindo o anjo. Porém não sabia se, de fato, o anjo o estava libertando. Ele pensava que aquilo era uma visão.
10 Peétero no ogwo maléeka bahiíngula ha balwaanila ngoma ba mbele, na ba kábili, baáhika aha lwiizi lwi isiinza lwi iléembo lyo kutaahilamo omu iboma. Olwiizi olwo lwaáchiinguka lwoónka, baásohola ahéelu yi ibóhelo. Baálibata omuháanda gúmo, ahonyini ogwo maléeka yaámuleka Peétero.
10 Eles passaram pelo primeiro e pelo segundo posto da guarda e chegaram ao portão de ferro que dava para a rua. O portão se abriu sozinho, e eles saíram. Andaram por uma rua, e, de repente, o anjo foi embora.
11 Áaho Peétero káyaamanyile nka nikwo ago agaámugweela gaaba gatali ebiloosi, yaágaamba, “Óobu naámanya ha mazima, Omukáma yaánsiíndikiile maléeka woómwe. Yaánchuungwíile kuluga engalo za Herode, no kuluga omu mábi góona áago Abayahudi baabeele nibategeza kuunkolela.”
11 Então Pedro compreendeu o que estava acontecendo e disse: — Agora sei que, de fato, o Senhor mandou o seu anjo e me livrou do poder de Herodes e de tudo o que os judeus tinham a intenção de me fazer.
12 Obuchilo Peétero káyaamanyile ebyo, yaázeenda ahaanzu ya Mariamu, nyina Yohana ayétwa Mariko. Omu nzu ezo, abeekiliza beenzi bakaba bakobile, nibamusaba Múungu habwa Peétero.
12 Quando Pedro entendeu o que havia acontecido, foi para a casa de Maria, a mãe de João Marcos. Muitas pessoas estavam reunidas ali, orando.
13 Peétero yaáteela hóodi aha lwiizi lwi iléembo lye éenzu éezo. Omuhalákazi oómo omuzaánakazi, izíina lyoómwe Roda, yeeza kuhuliiliza nka nikwo noóha.
13 Ele bateu na porta da frente, e a empregada, que se chamava Rode, foi ver quem era.
14 Obuchilo yaásoombookilwe iláka lya Peétero, yaánulilwa bwooli, yaásuba obutamuchiíngulila. Yaábagaambila bóona omu nzu, “Peétero ayemeeliile aha chisasi!”
14 Quando reconheceu a voz de Pedro, ficou tão contente, que, em vez de abrir a porta, voltou correndo para contar que Pedro estava lá fora.
15 Abo baámubúuza, “Ngási waásala?” Náho ogwo muhalákazi yaákomeenteleza nka nikwo libeele lili iláka lya Peétero éelyo yaáhulila. Niho baámugaambila, “Mazima ogwo ni maléeka woómwe.”
15 Então eles disseram: — Você está maluca! Porém ela insistiu que era verdade. Aí eles disseram: — É o anjo dele!
16 Omwáanya óogwo Peétero akaba naazeendelela kutéela hóodi ahi iléembo. Obuchilo kábaachiíngwiile iléembo, baámubona, baásobelwa muno.
16 Enquanto isso, Pedro continuava batendo. Finalmente eles abriram a porta e, quando viram que era Pedro mesmo, ficaram muito assustados.
17 Peétero yaáyemeeleza omukóno kubamanyisa beésize, yaábagaambila nkokwo Omukáma yaámusohoza kuluga omu ibóhelo. Niho yaábagaambila, “Empola ezi, mumugaambile Yakobo na abeekiliza bazeenzi béetu abáandi.” Mala Peétero yaalugáho aho, yaázeenda ahaantu aháandi.
17 Ele fez um sinal com a mão para que ficassem quietos e contou como o Senhor o tinha tirado da prisão. — Contem isso a Tiago e aos outros irmãos! — disse ele. Em seguida saiu dali e foi para outro lugar.
18 Káhaabeele omulucheelelélwa, okwo omu ibóhelo abalwaanila ngoma baaba no kutahwa tahwa kwíinzi bwooli habwa áago agaámugweela Peétero.
18 Quando amanheceu, houve uma grande confusão entre os soldados, pois eles não sabiam o que tinha acontecido com Pedro.
19 Herode yaálagila abalwaanila ngoma boómwe bamuloóndele Peétero bwooli, náho talabweenwe. Ha bwéecho, yaálagila abalwaanila ngoma áabo abaabeele nibamweekomya Peétero babuulilizwe. Obuchilo baábuzilwe cho kusubya, yaálagila beétwe. Káyaabaliile Herode yaalugáho aho Yudea, yaázeenda okwo Kaizáaria, yeekala okwo ha mwáanya.
19 Herodes mandou que o procurassem, mas não o acharam. Então, depois de fazer perguntas aos guardas, mandou matá-los. Depois disso, Herodes saiu da região da Judeia e ficou algum tempo na cidade de Cesareia.
20 Mbwéenu, Herode akaba asaayile bwooli ha baantu ba Tíilo, na ba Sidóoni. Ha bwéecho abaantu áabo baámuzeendela Herode aha nsoonga eémo kusaba nka nikwo babe no obuhóolo, habwo kuba omu mizihwa záabo bakaba babonesa ebyookulya kuluga éensi ya Herode. Baámukoóba kooba Bulasto, óogwo akaba ali omwiímeelelezi we éenzu yo omukáma Herode, akuundilane nábo omu méeso ga Herode.
20 O rei Herodes estava com muita raiva dos moradores das cidades de Tiro e de Sidom. Então eles formaram um grupo e foram falar com Herodes. Primeiro conseguiram o apoio de Blasto, que era um alto funcionário do palácio. Aí pediram ao rei Herodes que fizesse as pazes com eles, pois os alimentos que a região deles recebia vinham do país do rei.
21 Echilo éecho omukáma Herode akaba atoólize kubonana nábo, yaázwaala ebizwáalo byoómwe bye chikáma, yeékala aha chitébe choómwe, yaágaamba ebigaambo omu méeso ga abaantu.
21 Herodes marcou um dia com eles e nesse dia vestiu a sua roupa de rei, sentou-se no trono e começou a fazer um discurso.
22 Aho abaantu abo baábaanza kumweésiingiza, nibateéla eyoombo omu kugaamba, “Éeli tilyo iláka lyo omuuntu! Elyo ni iláka lya Múungu!”
22 E o povo gritava: — É um deus e não um homem que está falando!
23 Ahonyini, habwo kuba Herode talamuhéele Múungu ikuzo lyoómwe, maléeka wo Omukáma yaámuteela Herode aha ndwáala yo kulúmwa enzóka zo omuunda, yaáfwa.
23 No mesmo instante um anjo do Senhor feriu Herodes, pois ele aceitou a honra que só Deus merece. E ele morreu, comido por vermes.
24 Echigaambo cha Múungu habwa Yeézu chikazeendelela kusaámbaala omu baantu, na abeekiliza baáyoongela bwooli.
24 Porém a palavra de Deus era anunciada em toda parte e ia se espalhando.
25 Nábo Barinaba na Sauli kábaamazile okuheéleza kwáabo kwo kutwáala empilya ezitoolizwe aha beekiliza okwo Yeruzaléemu, baásuba Antiokia bali hamo na Yohana, alikwéetwa ahi izíina eliindi Mariko.
25 Barnabé e Saulo terminaram o seu trabalho e voltaram de Jerusalém, trazendo João Marcos consigo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.