Mateus 26

Ozolotepec Zapotec NT (ZAO_TBL) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Leettsa ngwalo nzhab Jesús reta koree, tsa nzhab Jesús lo re zha kuu ngeteed lo Jesús:
1 — ausente —
2 ―Reta goo ne, nzhak falt chop wiz gak ani Paskw, lee na Kuu Myaad Ngok Men, taa zha na lo re zha nak tsiin par kee zha na lo kruz.
2 Ye know that after two days the passover takes place, and the Son of man is delivered up to be crucified.
3 Ne re wiza lee re ngwleyy kuu nabee lo re ngwleyy, ne re zha gol zha Israel, mkaltaa re zha liz Caifás kuu nak ngwleyy kuu nabee lo reta ngwleyy.
3 Then the chief priests and the elders of the people were gathered together to the palace of the high priest who was called Caiaphas,
4 Ne myaan re zha diiz naa xomod ten zha Jesús xlaanta, ne kuth zha Jesús.
4 and took counsel together in order that they might seize Jesus by subtlety and kill him;
5 Per lee re zha nzhab: ―Tsowtaay lo ani, tsa yiit re men neʼaa.
5 but they said, Not in the feast, that there be not a tumult among the people.
6 Tsa nda Jesús yez Betania liz Simún kuu mzhaak yiz kuu nteyaaz kwerp zha.
6 — ausente —
7 Tsa mbig thib ngot kuu ndyaadno thib bot ke kuu le alabastr, kuu tseta nzo aseyt kuu kwathoz chul ndetsi ne kwathoz naap. Ne leettsa lee Jesús ndob roo mes, lee ngota mlath aseyt yek Jesús.
7 a woman, having an alabaster flask of very precious ointment, came to him and poured it out upon his head as he lay at table.
8 Leettsa mwii re zha kuu ngeteed lo Jesús kona, tsa mnayii re zha ne mndelo zha mbez zha: ―¿Chebee tbaata mlux koree?
8 But the disciples seeing it became indignant, saying, To what end {was} this waste?
9 Ngok gadoy naap, ne garoo temi gataa lo re zha prob.
9 for this might have been sold for much and been given to the poor.
10 Jesús mbin koree, kona nzhab Jesús: ―¿Chebee ntsalzhoo goo ngot ree? Lee kuu mtsow ngot lon nak thib kuu wen.
10 But Jesus knowing {it} said to them, Why do ye trouble the woman? for she has wrought a good work toward me.
11 Tak lee re zha prob thibka nzi kon goo, ne tak tsow goo wen lo zha leettsa nlaaz goo, per lee na ndotʼn lo goo thibka.
11 For ye have the poor always with you, but me ye have not always.
12 Lee ngot ree mtsow kuu tak lo ngot tsow ngot, mloo ngot aseyt kwerp da leettsa terka kaats zha na.
12 For in pouring out this ointment on my body, she has done it for my burying.
13 Wlipaa na nin lo goo, dita lo yezlyu ta taa zha kwent Diiz Chul chaan da, noga teteth zha kuu mtsow ngot ree, tsa telaaz zha ngot.
13 Verily I say to you, Wheresoever these glad tidings may be preached in the whole world, that also which this {woman} has done shall be spoken of for a memorial of her.
14 Judas Iscariote, kuu nak thib zha lo re tsiibchop zha kuu ngeteed lo Jesús, ngwa lo re ngwleyy kuu nabee lo re ngwleyy.
14 — ausente —
15 Ne nzhab Judas lo re zha: ―¿Plal kix goo kan, tsa tan Jesús lo re goo? Tsa myaan re zha diiz, ne mndaa zha galbtsii temi plat lo Judas.
15 and said, What are ye willing to give me, and *I* will deliver him up to you? And they appointed to him thirty pieces of silver.
16 Ne leeka ora lee Judas mkwaan naa xomod taa Judas Jesús lo re zhaʼa.
16 And from that time he sought a good opportunity that he might deliver him up.
17 Ne lee wiz ner ani Paskw, ani kuu nzhow zha pan kuu nyoot lebadur, lee re zha kuu ngeteed lo Jesús mbig ne mnaabdiz lo Jesús ne nzhab: ―¿Pa nlaaza texkwaa nee rtsee Paskw dow rtseeʼaa?
17 — ausente —
18 Lee Jesús mkab ne nzhab: ―Gwa goo yez, liz thib zha kuu nlebeen, ne gab goo lo zha: “Lee maestr ne: Mzin gaxa or da. Liza wun rtsee chaan Paskw kon re zha kuu ngeteed lon.”
18 And he said, Go into the city unto such a one, and say to him, The Teacher says, My time is near, I will keep the passover in thy house with my disciples.
19 Tsa lee re zha kuu ngeteed lo Jesús mtsow zha taxal nzhab Jesús lo zha. Ne mdexkwaa zha rtsee Paskw.
19 And the disciples did as Jesus had directed them, and they prepared the passover.
20 Ne leettsa ngoo yaal yezlyu, lee Jesús ndob roo mes kon re tsiibchop zha kuu ngeteed lo Jesús.
20 And when the evening was come he lay down at table with the twelve.
21 Ne leettsa ngeyow rtsee re zha, nzhab Jesús: ―Wlipaa na nin lo goo, leeka thib goo tan lo re kuu nayii nen.
21 And as they were eating he said, Verily I say to you, that one of you shall deliver me up.
22 Tsa lee re zha kuu ngeteed lo Jesús kwathoz nabil ngoo leettsoo zha, ne mndelo zha mnaabdiz zha thibga thibga zha lo Jesús, ne nzhab zha: ―¿Chu nay? Zha Nabee.
22 And being exceedingly grieved they began to say to him, each of them, Is it *I*, Lord?
23 Jesús mkab ne nzhab: ―Thib zha kuu ntenit pan leen thibka yann kon nay, zhaʼa taan lo re zha kuu nayii nen.
23 But he answering said, He that dips his hand with me in the dish, *he* it is who shall deliver me up.
24 Lee na Kuu Mzin Ngok Men, ndoblo ridʼn kwathoz yalti taxal nzhab lo xkeets Diox, per kwathoz nalatt rid zha kuu taan lo re zha kuu nayii nen. Mas wen gagalt zhaʼa.
24 The Son of man goes indeed, according as it is written concerning him, but woe to that man by whom the Son of man is delivered up; it were good for that man if he had not been born.
25 Tsa lee Judas kuu mndaa Jesús lo re zha kuu nayii ne Jesús, mnaabdiz ne nzhab lo Jesús: ―Maestr, ¿chu nay? ―Lu ney ―nzhab Jesús.
25 And Judas, who delivered him up, answering said, Is it *I*, Rabbi? He says to him, *Thou* hast said.
26 Ne leettsa ngeyow rtsee re zha, lee Jesús mzhen pan, ne mndaa Jesús texkix lo Diox, ne mtsow rol Jesús pan, ne mndaa Jesús pan lo re zha kuu ngeteed lo Jesús, ne nzhab Jesús: ―Dow goo, koree nak beel da.
26 — ausente —
27 Tsaraa mzhen Jesús bas kuu nzo xit ub ne mndaa Jesús texkix lo Diox, ne mriid Jesús bas lo re zha kuu ngeteed lo Jesús, ne nzhab Jesús lo re zha: ―Wii goo xit ub kuu nzo leen bas ree.
27 And having taken {the} cup and given thanks, he gave {it} to them, saying, Drink ye all of it.
28 Koree nak ren da, ne leey nloo wli nak trat kub kuu mtsow Diox lo goo. Leey xon tsa tuyʼn falt kwathoz men.
28 For this is my blood, that of the {new} covenant, that shed for many for remission of sins.
29 Per wlipaa na nin lo goo, gut raa na xit ub ree, asta wiz kuu leettsa gun kuu kub kon re goo ta nabee Xutʼn.
29 But I say to you, that I will not at all drink henceforth of this fruit of the vine, until that day when I drink it new with you in the kingdom of my Father.
30 Bluz leettsa ngwalo mbil re zha thib himn, tsa mroo re zha nda zha yek yii Olib.
30 Depois do canto dos Salmos, dirigiram-se eles para o monte das Oliveiras.
31 Tya nzhab Jesús lo re zha kuu ngeteed lo Jesús: ―Nal yaal ree lee re goo laan, tak lee lo xkeets Diox nzhab: “Kuthʼn zha kuu nkenap mbak zhiil, tsa lee re mbak zhiil raats”. [Zac. 13:7]
31 Disse-lhes então Jesus: Esta noite serei para todos vós uma ocasião de queda; porque está escrito: Ferirei o pastor, e as ovelhas do rebanho serão dispersadas {Zc 13,7}.
32 Per bluz leettsa roban na, nerʼn ya lo re goo yezlyu Galilea.
32 Mas, depois da minha Ressurreição, eu vos precederei na Galiléia.
33 Tsa lee Pey nzhab lo Jesús: ―¡Tegal reta zha laa lu, per lee na thitanax latʼn lu!
33 Pedro interveio: Mesmo que sejas para todos uma ocasião de queda, para mim jamais o serás.
34 Lee Jesús nzhab lo Pey: ―Wlipaa na nin loʼa, leeka nal yaal ree, or terka kwez ngite, leeʼa gab tson welt nlebeeta na.
34 Disse-lhe Jesus: Em verdade te digo: nesta noite mesma, antes que o galo cante, três vezes me negarás.
35 Tsa lee Pey nzhab: ―Tegal gathʼn kon lu, per gabtʼn nlebeetʼn lu. Ne reta re zha kuu ngeteed lo Jesús leeka tata nzhab zha.
35 Respondeu-lhe Pedro: Mesmo que seja necessário morrer contigo, jamais te negarei! E todos os outros discípulos diziam-lhe o mesmo.
36 Tsa nda Jesús kon re zha kuu ngeteed lo Jesús leen alo Getsemaní, ne nzhab Jesús lo re zha: ―Nzhee brin goo, leen nda tediz lo Diox baa.
36 Retirou-se Jesus com eles para um lugar chamado Getsêmani e disse-lhes: Assentai-vos aqui, enquanto eu vou ali orar.
37 Ne ndano Jesús Pey, ne rop xgann Zebedeo kuu nak Juan ne Santiag, tsa mndelo mndebi leettsoo Jesús ne nalatt ngoo leettsoo Jesús.
37 E, tomando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu, começou a entristecer-se e a angustiar-se.
38 Tsa nzhab Jesús lo re yon zha: ―Kwathoz nalatt nzo leettsoon, taxal zha ndeyatha. Yaanka goo nzhee ne gatta goo tsa wii goo kuu gak.
38 Disse-lhes, então: Minha alma está triste até a morte. Ficai aqui e vigiai comigo.
39 Tsa lee Jesús nda tut kwat, ne mtobxub Jesús asta mdiinn yeklo Jesús lo yu, ne mndediz Jesús lo Diox, ne nzhab Jesús: ―Xutʼn, os leey take, btelaan tsa riidtʼn yalti kuu riidʼn, per nlaztʼn gake taxal nlazʼn, sinke taxal nlaaza gake.
39 Adiantou-se um pouco e, prostrando-se com a face por terra, assim rezou: Meu Pai, se é possível, afasta de mim este cálice! Todavia não se faça o que eu quero, mas sim o que tu queres.
40 Tsaraa mre Jesús lo re yon zha kuu ngeteed lo Jesús, ne lee re yon zha naxat; tsa nzhab Jesús lo Pey: ―¿Chu neeka thib or mxegt goo lo mkaal?
40 Foi ter então com os discípulos e os encontrou dormindo. E disse a Pedro: Então não pudestes vigiar uma hora comigo...
41 Bloo goo mkaal lo goo ne bnaab goo ayud lo Diox, tsa kedit Maxuuy goo. Nlaaz goo tsow goo kuu nlaaz Diox, per men nak goo ne xegt beel goo.
41 Vigiai e orai para que não entreis em tentação. O espírito está pronto, mas a carne é fraca.
42 Mrop welt nda Jesús ne mndediz Jesús lo Diox, ne nzhab Jesús: ―Xutʼn, os tak riidtʼn yalti ree kuu ndoblon riidʼn; per ndoblo gake taxal nlaaza.
42 Afastou-se pela segunda vez e orou, dizendo: Meu Pai, se não é possível que este cálice passe sem que eu o beba, faça-se a tua vontade!
43 Tsa mre Jesús lo re yon zha kuu ngeteed lo Jesús tedib welt, ne lee re zha naxat, tak kwathoz ngwatin zha mkaal.
43 Voltou ainda e os encontrou novamente dormindo, porque seus olhos estavam pesados.
44 Tsa mlaa Jesús re zha ne ngwa Jesús mndediz lo Diox tedib welt, ne nzhab Jesús leeka re diiz kuu nzhab Jesús ner.
44 Deixou-os e foi orar pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Tsa mretab Jesús ta nzi re zha kuu ngeteed lo Jesús, ne nzhab Jesús lo re zha: ―¡Nalsi bneyy goo ne bdat goo! Tak mzina or kuu lee na, Kuu Mzin Ngok Men, taa zha lo re zha kuu nap falt.
45 Voltou então para os seus discípulos e disse-lhes: Dormi agora e repousai! Chegou a hora: o Filho do Homem vai ser entregue nas mãos dos pecadores...
46 Gwache goo, ndaa goo reʼaa, tak ndyaada zha kuu taan lo re zha kuu nayii nen.
46 Levantai-vos, vamos! Aquele que me trai está perto daqui.
47 Leettsa lee Jesús bee ngenika, lee Judas kuu nak thib re zha kuu mteed lo Jesús, mzin kon kwathoz zha kuu nzo espad ne ya yaa. Re zhaʼa ndyaad kwent chaan re ngwleyy kuu nabee lo re ngwleyy, ne kwent chaan re zha gol kuu nabee lo re zha Israel.
47 Jesus ainda falava, quando veio Judas, um dos Doze, e com ele uma multidão de gente armada de espadas e cacetes, enviada pelos príncipes dos sacerdotes e pelos anciãos do povo.
48 Ne mndaaʼa Judas thib seny lo re zhaʼa nzhab Judas: ―Zha kuu wun thib chut cho kwat, zhaʼa ten goo ne teno goo zha.
48 O traidor combinara com eles este sinal: Aquele que eu beijar, é ele. Prendei-o!
49 Tsa lee Judas mbig lo Jesús ne mni “diox” lo Jesús ne nzhab: ―¡Maestr! Oraaka ndow Judas thib chut kwat Jesús.
49 Aproximou-se imediatamente de Jesus e disse: Salve, Mestre. E beijou-o.
50 Per lee Jesús nzhab lo Judas: ―Amig, btsow kuu ndyaada tsowa. Tsa lee re men mbig ne mzhen Jesús, ne ndano zha Jesús.
50 Disse-lhe Jesus: É, então, para isso que vens aqui? Em seguida, adiantaram-se eles e lançaram mão em Jesus para prendê-lo.
51 Per thib re zha kuu ndo kon Jesús, mloo spad ne mga nza mos ngwleyy kuu nabee lo reta ngwleyy.
51 Mas um dos companheiros de Jesus desembainhou a espada e feriu um servo do sumo sacerdote, decepando-lhe a orelha.
52 Tsa nzhab Jesús lo zhaʼa: ―Blotsow espada, tak reta zha kuu nzhuth kon spad kon spadka gath zha.
52 Jesus, no entanto, lhe disse: Embainha tua espada, porque todos aqueles que usarem da espada, pela espada morrerão.
53 ¿Chu neta tak naabʼn lo Xutʼn, tsa taal Xutʼn thib tsiibchop mil mandad chaan Xutʼn nalorka?
53 Crês tu que não posso invocar meu Pai e ele não me enviaria imediatamente mais de doze legiões de anjos?
54 Per os tatay, ¿xomod gak re kuu nzhab lo xkeets Diox, kuu nzhab leey tabaa ndoblo gak?
54 Mas como se cumpririam então as Escrituras, segundo as quais é preciso que seja assim?
55 Tsa lee Jesús nzhab lo re men kuu nzi tya: ―¿Chebee kon spad ne kon ya ndyaad goo ten goo na taxal thib wann? Gandata wiz ngwaton mloon lo goo lee roo gwodoo. Ne, ¿chebee mzhent goo na tsya?
55 Depois, voltando-se para a turba, falou: Saístes armados de espadas e porretes para prender-me, como se eu fosse um malfeitor. Entretanto, todos os dias estava eu sentado entre vós ensinando no templo e não me prendestes.
56 Per reta koree ngeyak, tsa rolo re kuu mkee re profet kuu ngoo ndala. Tsa lee re zha kuu ngeteed lo Jesús mlaa zha Jesús, ne mzhonn zha ndya zha.
56 Mas tudo isto aconteceu porque era necessário que se cumprissem os oráculos dos profetas. Então os discípulos o abandonaram e fugiram.
57 Tsa lee re zha kuu mzhen Jesús ndano zha Jesús liz Caifás, kuu nak ngwleyy kuu nabee lo reta ngwleyy, ne tya nzi re maestr kuu nloo xkiiz Diox ne re zha gol kuu nabee lo re zha Israel.
57 Os que haviam prendido Jesus levaram-no à casa do sumo sacerdote Caifás, onde estavam reunidos os escribas e os anciãos do povo.
58 Per lee Pey tith tith ndeke dits re zhaʼa, asta lee liz ngwleyy kuu nabee lo reta ngwleyy, tsa myaan Pey mndob Pey kon re polisi kuu nkenap liz ngwleyy, tak nlaaz Pey ne Pey naa kwan yelo tsowno re zhaʼa Jesús.
58 Pedro seguia-o de longe, até o pátio do sumo sacerdote. Entrou e sentou-se junto aos criados para ver como terminaria aquilo.
59 Tsa lee re ngwleyy kuu nabee lo re ngwleyy, kon re zha gol kuu nabee lo re zha Israel, ne kon reta zha kuu mas nataak lo re zha Israel, nkwaan zha naa kwan keki zha Jesús, tegal kuu wlite, tsa kuth zha Jesús.
59 Enquanto isso, os príncipes dos sacerdotes e todo o conselho procuravam um falso testemunho contra Jesus, a fim de o levarem à morte.
60 Per mzalt zha naa kwan keki zha Jesús, par tak kuth zha Jesús, tegal nzin kwathoz men kuu nkedi ne nkeki Jesús. Tsaraa mzin chop zha kuu nzhab kuu wlit,
60 Mas não o conseguiram, embora se apresentassem muitas falsas testemunhas.
61 ne nzhab zha: ―Nee mbin lee zha ree nzhab: “Na luux gwodoo chaan Diox, ne tsonka wiz taa nay tedib welt”.
61 Por fim, apresentaram-se duas testemunhas, que disseram: Este homem disse: Posso destruir o templo de Deus e reedificá-lo em três dias.
62 Tsa lee ngwleyy kuu nabee lo reta ngwleyy ngwateli, ne mnaabdiz lo Jesús, ne nzhab: ―¿Chebee nkabta neeka thib kwaa? ¿Xomod nak re kuu nkeki zha lu?
62 Levantou-se o sumo sacerdote e lhe perguntou: Nada tens a responder ao que essa gente depõe contra ti?
63 Per lee Jesús mkabt neeka thib kwaa lo ngwleyy kuu nabee lo reta ngwleyy. Tsa lee ngwleyya mre mnaabdiz lo Jesús ne nzhab: ―Btselo lo Diox kuu naban leeʼa ne kuu wli. Ne lo nee: ¿Chu lu nak Xgann Diox Kuu Mtaal Diox Nabee?
63 Jesus, no entanto, permanecia calado. Disse-lhe o sumo sacerdote: Por Deus vivo, conjuro-te que nos digas se és o Cristo, o Filho de Deus?
64 Jesús mkab ne nzhab: ―Lu ney. Noga nin lo goo, lee goo wii goo lo na, Kuu Mzin Ngok Men, tobʼn lad ban lo Diox kuu tak tsow reta kwaa, tsa nabeen. Ne wii goo leen yal leen xkow lobee.
64 Jesus respondeu: Sim. Além disso, eu vos declaro que vereis doravante o Filho do Homem sentar-se à direita do Todo-poderoso, e voltar sobre as nuvens do céu.
65 Tsa lee ngwleyy kuu nabee lo reta ngwleyy mchat xab, ne nzhab: ―¡Lee zha ree ni de Diox! Kon kuu ni zha. Ndechet raa lee tedib testig, mbina goo xa ni de zha Diox.
65 A estas palavras, o sumo sacerdote rasgou suas vestes, exclamando: Que necessidade temos ainda de testemunhas? Acabastes de ouvir a blasfêmia!
66 ¿Xa nloo koree lo goo? Lee re zha mkab ne nzhab: ―Nap zha falt, ndoblo gath zha por falt zha.
66 Qual o vosso parecer? Eles responderam: Merece a morte!
67 Tsa mtsuk zha lo Jesús ne mdinke zha Jesús. Ne chop tson zha mkee maket kwat Jesús.
67 Cuspiram-lhe então na face, bateram-lhe com os punhos e deram-lhe tapas,
68 Ne mbez zha: ―Lu ne, lu nak Crist Kuu Mtaal Diox Nabee, ne naa cho mkeey yeka.
68 dizendo: Adivinha, ó Cristo: quem te bateu?
69 Leettsa lee Pey ndob lee liz ngwleyy kuu nabee lo reta ngwleyy, tsa lee thib ngot mndyeen kuu nke tsiin lo ngwleyya, mbig lo Pey ne nzhab: ―Noʼa ndiy kon Jesús zha Galilea, taxal tedib net zha.
69 Enquanto isso, Pedro estava sentado no pátio. Aproximou-se dele uma das servas, dizendo: Também tu estavas com Jesus, o Galileu.
70 Per lee Pey nzhab lo re zha: ―Netʼn kwan ntetha lon.
70 Mas ele negou publicamente, nestes termos: Não sei o que dizes.
71 Tsa lee Pey nda ndo roo pwert, tsa mwii tedib ngot mndyeen kuu nke tsiin lo ngwleyya lo Pey, tsa nzhab ngot lo re zha kuu nzi tya: ―No zha ree ndiy kon Jesús, zha yez Nazaret.
71 Dirigia-se ele para a porta, a fim de sair, quando outra criada o viu e disse aos que lá estavam: Este homem também estava com Jesus de Nazaré.
72 Ne tedib welt lee Pey mtselo kruz, ne nzhab: ―¡Nlebeetʼn mbyi baa!
72 Pedro, pela segunda vez, negou com juramento: Eu nem conheço tal homem.
73 Tut bluz lee re zha kuu nzi tya, mbig lo Pey ne nzhab: ―Wlipaa noʼa thibka naka kon re zha baa, asta xa ndediza nabeey.
73 Pouco depois, os que ali estavam aproximaram-se de Pedro e disseram: Sim, tu és daqueles; teu modo de falar te dá a conhecer.
74 Tsa lee Pey mtselo kruz, ne mndelo mde leeka lee, ne nzhab: ―¡Wlipaa na, nlebeetʼn mbyi baa! Ne ora lee ngite mrez.
74 Pedro então começou a fazer imprecações, jurando que nem sequer conhecia tal homem. E, neste momento, cantou o galo.
75 Tsa lee Pey mtelaaz kuu nzhab Jesús lo Pey: “Leettsa terka kwez ngite, leeʼa gab tson welt nlebeeta na”. Or mtelaaz Pey kona, mroo pey tya ne mla yalne leettsoo Pey ne mndelo Pey mbinn Pey.
75 Pedro recordou-se do que Jesus lhe dissera: Antes que o galo cante, negar-me-ás três vezes. E saindo, chorou amargamente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.