2 Samuel 15
The Holy Bible in the Tarok language of Nigeria (YER_LIS) vs NTLH
1 Kà̱ nva̱ngva̱ ta te uAbsalom yáp ipəri ká̱ akeke va ipəri i dap, uza̱ wa yà ká̱ onəm ìsəm pa̱ itukun va i chən ka̱ mpipyal á.
1 Depois disso Absalão mandou preparar para si um carro com cavalos e cinquenta homens para correrem na sua frente.
2 Uza̱ i wong ká̱ iɓotak i sat ka̱ anung asa̱l ga ntar ashe ìtong, a yà pa̱ unəm uro ɓa atak aponzhi ká̱ akwali aro te, uAbsalom i ga atətak i ɓəp na pa̱, << U fa ka̱ nza̱ ìtong yà?>> Unəm va̱ ta i na ama̱n pa̱, <<Uzwal ɓu ka̱ akum ìjili iro ka̱ ashe oIsa̱rila.>>
2 Ele se levantava cedo e ficava no portão da cidade, onde a estrada terminava. Quando uma pessoa chegava ali com algum caso para o rei Davi resolver, Absalão a chamava e perguntava de onde era. E, quando a pessoa respondia: “Senhor, eu sou de tal tribo de Israel”,
3 Te uAbsalom i là á na pa, <<Dər, nnap-nlà ɓu yar chàng kang ká̱ nnandər kpa, ǹnyi te, unəm uro yà uponzhi nak pa̱ a fe nnap-nlà ɓu ka̱t.>>
3 Absalão dizia: “Olhe! A lei está do seu lado, mas não há um representante do rei para ouvir o seu caso.”
4 Uza̱ i là ka̱ kpa pa̱, <<Ká̱ yà pa̱ mmá nak mi pa̱ n nnap-akwali kà̱ mbin va̱ ta̱ te, ká̱ n nnap-akwali aga nnandər n̂kpaktak unəm va̱ i ɓa atak mi.>>
4 Absalão também dizia: “Ah! Se eu fosse o juiz aqui! Então qualquer pessoa que tivesse uma questão ou um pedido poderia me procurar, e eu faria justiça.”
5 A yà pa̱ unəm i ɓa i ɗom pa̱ ô kuchi ô re anung á na te, uAbsalom i yichi awo i kpan na i fəkchi na i mmá njang á na.
5 E, quando alguém chegava perto de Absalão para se curvar diante dele, ele o segurava, abraçava e beijava.
6 Ka̱ asa̱l va ta uAbsalom nəm ka̱ ôIsa̱rila va̱ i ɓa ka̱ atak aponzhi ka̱kul akwali á, wanta na uza̱ dap nnap-nnəm onəm oIsa̱rila ká̱ ga atətak.
6 Absalão fazia isso com todos os israelitas que iam pedir ao rei Davi que fizesse justiça, e assim ele conquistava o coração do povo de Israel.
7 Ka̱ nva̱ng izun pa̱ ineɗing te, uAbsalom là ûpo wò uponzhi pa̱, <<Wa ma̱n te wa re mi n ga aHebron na n yə́l nsar nnap-nlà mi va̱ n yar ûYawe á.
7 Quatro anos depois, Absalão disse ao rei Davi: — Deixe-me ir à cidade de Hebrom para pagar uma promessa que fiz a Deus, o
8 Awalang va̱ uzwal ɓu ka̱ yà kà̱ ntəm ka̱ aGeshur ka̱ ashe aSuriya te, ká̱ n yar nsar nnap-nlà ûYawe pa̱, <Mi wop na ka̱ aHebron, a yà pa̱ uza̱ a le ká̱ mi ka̱ aUrushelima á.> >>
8 Enquanto estava morando em Gesur, na Síria, eu prometi que, se o Senhor me trouxesse de volta a Jerusalém, eu o adoraria em Hebrom.
9 Uponzhi là á na pa̱, <<Ga ká̱ ikangkang.>> Te uza̱ wong ga aHebron.
9 — Vá em paz! — disse o rei. Aí Absalão foi a Hebrom.
10 Te uAbsalom re onəm oga nre ká̱ ayi ga n̂kpaktak oga akum oIsa̱rila, pa̱ a là pa̱, <<Ká̱ nfe mɓur agbəshi na byet te, o là pa̱, <UAbsalom uwa uponzhi ka̱ aHebron.> >>
10 Mas enviou mensageiros a todas as tribos de Israel, para dizerem o seguinte: — Quando vocês ouvirem o toque de cornetas, digam: “Absalão se tornou rei em Hebrom!”
11 Onunggwan igba̱l pa̱ ìparəm ga nzəng ká̱ uAbsalom ova̱ fa ka̱ aUrushelima va uza̱ chál oza̱ chál. Onəm va̱ ta ga ká̱ ìgwak pa̱ izəng, oza̱ nyi iya̱m iro ka̱ ashe nrəng nnənap ka̱t.
11 Duzentos homens saíram de Jerusalém com Absalão, como convidados; eles não sabiam nada daquele plano e foram com toda a boa-fé.
12 Awalang va̱ uAbsalom kà̱ ǹyichi oga nləfər te, uza̱ re nre ka̱ uAhitofel unəm oGilo, uzəngtəng ka̱ ashe onəm oga nna ichən ûDawuda pa̱ a ɓa ka̱ aGilo ìtutong. Wanta ngbar izər ga nfa iya̱mkak va̱ ta kám, kang onəm oga nyar nva̱ng aAbsalom ga mpyal ká̱ mmak.
12 Enquanto estava oferecendo sacrifícios , Absalão também mandou chamar Aitofel, da cidade de Gilo. Aitofel era um dos conselheiros de Davi. Assim a revolta contra o rei ficou mais forte, e os seguidores de Absalão aumentaram.
13 Te unəm uga nre uro ɓa atak aDawuda là á na pa̱, <<Igwak oIsa̱rila le chit ga ka̱ atak aAbsalom.>>
13 Então veio um mensageiro e contou a Davi que os israelitas haviam passado para o lado de Absalão.
14 UDawuda là ônəm oga mpyal wò va̱ nzəng ka̱ na ka̱ ashe aUrushelima pa̱, <<I chəng, ka̱t te, uAbsalom i ɓa i gbá̱ng yi pa̱ kpaktak. I gha̱n i fa kang uza̱ a ɓa a mul yi, a nəm ìɓa̱ng a yi, kang ì gbá̱ng onəm ka̱ ashe ìtong pa̱ kpaktak ka̱t.>>
14 Aí Davi disse a todos os seus oficiais que estavam com ele em Jerusalém: — Se queremos escapar de Absalão, temos de fugir logo. Vamos depressa; se não, ele vai nos alcançar aqui, vai nos vencer e matar todos os que estiverem na cidade!
15 Onəm oga mpyal aponzhi na ama̱n pa̱, <<Ozwal ɓu i nəm nkpaktak iya̱m va̱ unəm uga nzhi yi i yàk pa̱ í nəm.>>
15 — Sim. Nós, os seus servidores, estamos prontos para fazer tudo o que o senhor disser! — responderam eles.
16 Uponzhi fa, kang nkpaktak onəm oga ashe nzhizhi yar nvəva̱ng, ǹnyi te, uza̱ re ochar va mí nak ka̱ ashe nzhi pa kùk pa̱ ogba̱pchi pa̱ à nak ishi ká̱ nzhi.
16 Aí o rei saiu acompanhado por toda a sua família e pelos seus funcionários. Deixou somente dez concubinas para cuidarem do palácio.
17 Te uponzhi fa ká̱ nkpaktak onəm va̱ kà̱ nyar nvəva̱ng, kang oza̱ ɓa tong ka̱ nkur ìtong.
17 Quando o rei e todo o seu povo estavam saindo da cidade, pararam na última casa.
18 Nkpaktak okparikpari ləp mpipyal, ká̱ nkpaktak oKereti ka̱ oPeleti, oma i pángchí uponzhi ka̱ nkpaktak oGiti va̱ igba̱l pa̱ ikpa̱ɗing, ova ka̱ yar nvəva̱ng ka̱ aGat ləp mpyal ûponzhi.
18 Todos os funcionários ficaram de pé diante do rei enquanto os queretitas e os peletitas desfilaram em frente dele. Os seiscentos soldados que o haviam seguido desde a cidade de Gate também passaram diante dele.
19 Uponzhi là ûItayi unəm oGiti pa̱, <<Sang kang ɓu ga nzəng ká̱ yi yà? Le na u təm ka̱ atak aponzhi upipe, ka̱kul mmaɓu unəmchən u chichər ka̱ mbin ɓu kang u ɓa.
19 Então Davi disse a Itai, o líder deles: — Por que é que você está indo com a gente? Volte e fique com o novo rei. Você é um estrangeiro, um refugiado que está longe da sua pátria.
20 U ɓa ká̱ nlám. Kang n̂da ta̱ te mi nak ɓu pa̱ u ranggang nzəng ká̱ yi, nva̱ n na nnyi atak va̱ chit mmami kà̱ ngga kà̱ ka̱t ɗô? Le nva̱ng nzəng ka̱ owan ɓu. Re uYawe a nyám ikin ká̱ nnap nnəna̱n a ɓu.>>
20 Você só viveu aqui pouco tempo. Então por que eu faria você seguir comigo? Eu não sei para onde vou. Volte e leve os seus companheiros. E que o amor e a fidelidade do Senhor estejam com você!
21 Ǹnyi te, uItayi na ama̱n ûponzhi pa̱, <<Nva̱ uYawe uwa ká̱ irirì kang unəm uga nzhi mi uponzhi uwa yà ká̱ irirì te, nkpaktak atak va̱ unəm uga nzhi mi uponzhi i yà kà̱, ká̱ irirì ka̱t te ikú, te uzwal ɓu i yà ka̱ ta.>>
21 Porém Itai respondeu: — Ó rei, eu juro, em nome do
22 Te uDawuda là ûItayi pa̱, <<Watar ga.>> Te uItayi unəm oGiti watar ká̱ nkpaktak oshozha wò ká̱ onəm oza̱ va̱ nzəng ká̱ na.
22 — Muito bem! — respondeu Davi. — Então passe adiante! Itai foi em frente com todos os seus homens e os seus dependentes.
23 Nkpaktak onəm va̱ ya uponzhi kà̱ nwatar te, bà ayə́ng pa̱ gbá̱ngbá̱ng. Uponzhi ká̱ onəm wò pa̱ng nwangsang aKidron te, oza̱ kpan asa̱l ashe nzam mmaləng.
23 Enquanto os seguidores de Davi saíam, o povo chorava alto. O rei atravessou o riacho de Cedrom, e todos os seus homens também, e foram na direção do deserto.
24 Dər, uZadok uwa yà ka̱ ta kpa, ká̱ nkpaktak oLawi va̱ nzəng ka̱ na kà̱ nyar akwati aga nsar nnap-nlà Inan á. Oza̱ ɓa nak ka̱ mbin, kang uAbiyata yichi nləfər ka̱ ta, nkpaktak onəm fa watar re ìtong pa̱ chatchat kang.
24 Zadoque, o sacerdote, estava com eles, e também os levitas , carregando a arca sagrada da aliança. Os levitas colocaram a arca no chão até que todo o povo acabou de sair da cidade. Abiatar também estava ali.
25 Te uponzhi là ûZadok pa̱, <<Le ká̱ akwati aga nsar nnap-nlà Inan ka̱ ashe ìtong. A yà pa̱ uYawe ya məmal ká̱ na te, uza̱ i le ká̱ mi pa̱ m ɓa n ya akwati aga nsar nnap-nlà Inan kà̱ɗi ká̱ atak ntətəm.
25 Então o rei disse a Zadoque: — Leve a arca da aliança de volta para a cidade. Se o
26 Ǹnyi te, a yà pa̱ uza̱ là pa̱, <N fe nchang ɓu ka̱t,> te mmami na ta̱, uza̱ a nəm ká mi iya̱m va̱ uza̱ ya məmal á.>>
26 Mas, se ele não está satisfeito, que faça comigo o que quiser!
27 Te uponzhi là ûZadok unəm uga mpyal awop kpa pa̱, <<Mmaɓu unəm uga nkpan ipir nnap. Le ga ashe ìtong ká̱ nnap nnəna̱n mi. Yar uyen ɓu uAhimaz ununggwan nzəng ká̱ ɓu ká̱ uJonatan uya uAbiyata ununggwan kpa. Mmaɓu ká̱ uAbiyata o le ká̱ ovan wó onunggwan.
27 E Davi continuou a falar com Zadoque: — Olhe! Leve seu filho Aimaás e também Jônatas, filho de Abiatar, e volte em paz para a cidade.
28 Mi lok ka̱ atak mpa̱l awang ka̱ ashe nzam mmaləng, mi ya nre ka̱ atak ɓu kang.>>
28 Enquanto isso, eu vou ficar esperando nos caminhos do deserto, até receber notícias de vocês.
29 Te uZadok ká̱ uAbiyata yar akwati aga nsar nnap-nlà Inan le ká̱ ka̱ aUrushelima, kang oza̱ təm ka̱ ta.
29 Então Zadoque e Abiatar levaram a arca de volta para Jerusalém e ficaram lá.
30 Ǹnyi te, uDawuda ga mpyal ká̱ achen, uza̱ yà ká̱ akwap ka̱ ashar ka̱t, uza̱ gún ishi wò, uza̱ ka̱ nyə́ng nva̱ uza̱ ka̱ nkyen aɓam aZaitun. Nkpaktak onəm va̱ nzəng ká̱ na gún ishi oza̱, oza̱ ka̱ nyə́ng, oza̱ ka̱ nkyen aɓam.
30 Davi subiu o monte das Oliveiras chorando; ele estava descalço e havia coberto a cabeça em sinal de tristeza. Todos os que o seguiam cobriram a cabeça e também choravam.
31 Ǹyangmata̱ te, mmá là ûDawuda pa̱, <<UAhitofel unəm uga nna ichən a ɓu uwa yà uzəngtəng ka̱ ashe onəm oga ngwal iya̱m nzəng ká̱ uAbsalom.>> Te uDawuda nəm afar pa̱, <<ÁYawe, re ichən va̱ uAhitofel i na ûAbsalom te, a yà ichən ilakchi.>>
31 Quando contaram a Davi que Aitofel havia passado para o lado de Absalão, ele disse: — Ó
32 Ka̱ awalang va̱ UDawuda kyen ɓa chu apal aɓam, ka̱ atak va̱ onəm i wop Inan ka̱ te, uHushai, unəm oga aArki ɓa gwang na ka̱ ta, ká̱ ìlukwan ikankan, kang ká̱ mbin ká̱ ishi.
32 Quando Davi chegou ao alto do monte, onde havia um lugar de adoração, o seu fiel amigo Husai, da família dos arquitas, foi encontrar-se com ele ali. Husai estava com as roupas rasgadas e tinha posto terra na cabeça em sinal de tristeza.
33 UDawuda là a na pa̱, <<A ya pa̱ ɓu ga nzəng ká̱ mi te, ɓu ta̱l iɗək a mi.
33 Davi lhe disse: — Não venha comigo, pois isso não me ajudará.
34 Ǹnyi te, a ya pa̱ ɓu le, ɓu ga ashe ìtong, kang ɓu là ûAbsalom pa̱, <APonzhi, mi ya ukpari ɓu. Ka̱ ya te, mmami ukpari apo ɓu, kang ǹyangmata̱ te, mi ya ukpari ɓu,> te ɓu ka̱mshi mi ka̱ atak ɓəkchi ichən va̱ uAhitofel i ɓa ká̱ á.
34 Mas você poderá me ajudar, fazendo com que os conselhos de Aitofel fiquem sem efeito. Quando voltar à cidade, diga a Absalão: “Ó rei, eu agora vou servir o senhor como servia o seu pai.”
35 UZadok ká̱ uAbiyata onəm oga nshì iya̱m awop oma ya nzəng ká̱ ɓu ka̱t ɗò? Là oza̱ nkpaktak iya̱m va̱ u fe ka̱ ashe nzhi aPonzhi á.
35 Os sacerdotes Zadoque e Abiatar vão estar lá, e você contará a eles tudo o que ouvir no palácio do rei.
36 Ovan oza̱, uAhimaz uya aZadok ununggwan, ká̱ uJonatan uya aAbiyata ununggwan oma ka̱ ta nzəng ká̱ oza̱. Iya̱m va̱ wa fe pa̱ kpaktak te, wa re oza̱ ká̱ a ɓa a la a mi.>>
36 Os filhos deles, Aimaás e Jônatas, vão estar lá também, e você poderá me mandar por eles todas as informações que conseguir.
37 Te uHushai, ukpa aDawuda le ga aUrushelima, uza̱ ɓa chu mal dakdak ká̱ awalang va̱ uAbsalom ka̱ ntar ìtong va̱ ta ká̱ á.
37 Então Husai, o conselheiro particular de Davi, foi e chegou à cidade justamente quando Absalão estava chegando lá.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.