2 Samuel 15
The Holy Bible in the Tarok language of Nigeria (YER_LIS) vs NAA
1 Kà̱ nva̱ngva̱ ta te uAbsalom yáp ipəri ká̱ akeke va ipəri i dap, uza̱ wa yà ká̱ onəm ìsəm pa̱ itukun va i chən ka̱ mpipyal á.
1 Depois disso, Absalão arranjou uma carruagem, cavalos e cinquenta homens que corressem na sua frente.
2 Uza̱ i wong ká̱ iɓotak i sat ka̱ anung asa̱l ga ntar ashe ìtong, a yà pa̱ unəm uro ɓa atak aponzhi ká̱ akwali aro te, uAbsalom i ga atətak i ɓəp na pa̱, << U fa ka̱ nza̱ ìtong yà?>> Unəm va̱ ta i na ama̱n pa̱, <<Uzwal ɓu ka̱ akum ìjili iro ka̱ ashe oIsa̱rila.>>
2 Ele se levantava cedo e ficava à beira do caminho que levava ao portão da cidade. Quando passava um homem que tinha alguma demanda que devia ser submetida ao rei para julgamento, Absalão o chamava a si e lhe dizia: “De que cidade você é?” Quando ele respondia: “Este seu servo é de tal tribo de Israel”,
3 Te uAbsalom i là á na pa, <<Dər, nnap-nlà ɓu yar chàng kang ká̱ nnandər kpa, ǹnyi te, unəm uro yà uponzhi nak pa̱ a fe nnap-nlà ɓu ka̱t.>>
3 Absalão lhe dizia: “Olhe, a sua causa é boa e justa, mas você não tem quem o ouça da parte do rei.”
4 Uza̱ i là ka̱ kpa pa̱, <<Ká̱ yà pa̱ mmá nak mi pa̱ n nnap-akwali kà̱ mbin va̱ ta̱ te, ká̱ n nnap-akwali aga nnandər n̂kpaktak unəm va̱ i ɓa atak mi.>>
4 Absalão dizia mais: “Ah! Quem me dera ser juiz na terra, para que viesse a mim todo homem que tivesse demanda ou questão, para que eu lhe fizesse justiça!”
5 A yà pa̱ unəm i ɓa i ɗom pa̱ ô kuchi ô re anung á na te, uAbsalom i yichi awo i kpan na i fəkchi na i mmá njang á na.
5 Também, quando alguém se aproximava para inclinar-se diante dele, ele estendia as mãos, abraçava-o e o beijava.
6 Ka̱ asa̱l va ta uAbsalom nəm ka̱ ôIsa̱rila va̱ i ɓa ka̱ atak aponzhi ka̱kul akwali á, wanta na uza̱ dap nnap-nnəm onəm oIsa̱rila ká̱ ga atətak.
6 Absalão agia desta maneira com todo o Israel que vinha ao rei para pedir justiça e, assim, conquistava o coração dos homens de Israel.
7 Ka̱ nva̱ng izun pa̱ ineɗing te, uAbsalom là ûpo wò uponzhi pa̱, <<Wa ma̱n te wa re mi n ga aHebron na n yə́l nsar nnap-nlà mi va̱ n yar ûYawe á.
7 Ao fim de quatro anos, Absalão disse ao rei: — Deixe-me ir a Hebrom cumprir o voto que fiz ao
8 Awalang va̱ uzwal ɓu ka̱ yà kà̱ ntəm ka̱ aGeshur ka̱ ashe aSuriya te, ká̱ n yar nsar nnap-nlà ûYawe pa̱, <Mi wop na ka̱ aHebron, a yà pa̱ uza̱ a le ká̱ mi ka̱ aUrushelima á.> >>
8 Porque, quando estava morando em Gesur, na Síria, este seu servo fez um voto, dizendo: “Se o Senhor me trouxer de volta a Jerusalém, prestarei culto ao Senhor .”
9 Uponzhi là á na pa̱, <<Ga ká̱ ikangkang.>> Te uza̱ wong ga aHebron.
9 Então o rei disse: — Vá em paz. E Absalão levantou-se e foi para Hebrom.
10 Te uAbsalom re onəm oga nre ká̱ ayi ga n̂kpaktak oga akum oIsa̱rila, pa̱ a là pa̱, <<Ká̱ nfe mɓur agbəshi na byet te, o là pa̱, <UAbsalom uwa uponzhi ka̱ aHebron.> >>
10 Absalão enviou emissários secretos por todas as tribos de Israel, dizendo: — Quando ouvirem o som das trombetas, digam: “Absalão é rei em Hebrom!”
11 Onunggwan igba̱l pa̱ ìparəm ga nzəng ká̱ uAbsalom ova̱ fa ka̱ aUrushelima va uza̱ chál oza̱ chál. Onəm va̱ ta ga ká̱ ìgwak pa̱ izəng, oza̱ nyi iya̱m iro ka̱ ashe nrəng nnənap ka̱t.
11 De Jerusalém foram com Absalão duzentos homens convidados, porém iam na sua simplicidade, porque nada sabiam daquele plano.
12 Awalang va̱ uAbsalom kà̱ ǹyichi oga nləfər te, uza̱ re nre ka̱ uAhitofel unəm oGilo, uzəngtəng ka̱ ashe onəm oga nna ichən ûDawuda pa̱ a ɓa ka̱ aGilo ìtutong. Wanta ngbar izər ga nfa iya̱mkak va̱ ta kám, kang onəm oga nyar nva̱ng aAbsalom ga mpyal ká̱ mmak.
12 Enquanto oferecia os seus sacrifícios, Absalão também mandou chamar Aitofel, o gilonita, do conselho de Davi, da sua cidade de Gilo. Assim a conspiração tornou-se poderosa, e o povo que tomava o partido de Absalão crescia em número.
13 Te unəm uga nre uro ɓa atak aDawuda là á na pa̱, <<Igwak oIsa̱rila le chit ga ka̱ atak aAbsalom.>>
13 Então um mensageiro veio a Davi, dizendo: — Todo o povo de Israel está seguindo Absalão.
14 UDawuda là ônəm oga mpyal wò va̱ nzəng ka̱ na ka̱ ashe aUrushelima pa̱, <<I chəng, ka̱t te, uAbsalom i ɓa i gbá̱ng yi pa̱ kpaktak. I gha̱n i fa kang uza̱ a ɓa a mul yi, a nəm ìɓa̱ng a yi, kang ì gbá̱ng onəm ka̱ ashe ìtong pa̱ kpaktak ka̱t.>>
14 Diante disto, Davi disse a todos os servos que estavam com ele em Jerusalém: — Levantem-se, e vamos fugir, porque não poderemos nos salvar de Absalão. Saiam o mais depressa possível, para que ele não nos alcance, lance sobre nós a ruína e passe a cidade a fio de espada.
15 Onəm oga mpyal aponzhi na ama̱n pa̱, <<Ozwal ɓu i nəm nkpaktak iya̱m va̱ unəm uga nzhi yi i yàk pa̱ í nəm.>>
15 Então os servos do rei lhe disseram: — Eis aqui os seus servos, dispostos a fazer tudo o que o rei, nosso senhor, determinar.
16 Uponzhi fa, kang nkpaktak onəm oga ashe nzhizhi yar nvəva̱ng, ǹnyi te, uza̱ re ochar va mí nak ka̱ ashe nzhi pa kùk pa̱ ogba̱pchi pa̱ à nak ishi ká̱ nzhi.
16 O rei saiu, e todos os de sua casa o seguiram. Deixou, porém, dez concubinas para cuidarem do palácio.
17 Te uponzhi fa ká̱ nkpaktak onəm va̱ kà̱ nyar nvəva̱ng, kang oza̱ ɓa tong ka̱ nkur ìtong.
17 Quando o rei e todo o povo estavam saindo da cidade, pararam na última casa.
18 Nkpaktak okparikpari ləp mpipyal, ká̱ nkpaktak oKereti ka̱ oPeleti, oma i pángchí uponzhi ka̱ nkpaktak oGiti va̱ igba̱l pa̱ ikpa̱ɗing, ova ka̱ yar nvəva̱ng ka̱ aGat ləp mpyal ûponzhi.
18 Todos os seus servos passaram por ele. Também toda a guarda real e todos os geteus, seiscentos homens que o seguiram de Gate, passaram diante do rei.
19 Uponzhi là ûItayi unəm oGiti pa̱, <<Sang kang ɓu ga nzəng ká̱ yi yà? Le na u təm ka̱ atak aponzhi upipe, ka̱kul mmaɓu unəmchən u chichər ka̱ mbin ɓu kang u ɓa.
19 Então o rei disse a Itai, o geteu: — Por que também você está indo conosco? Volte e fique com quem vier a ser o rei, porque você é estrangeiro e desterrado de sua pátria.
20 U ɓa ká̱ nlám. Kang n̂da ta̱ te mi nak ɓu pa̱ u ranggang nzəng ká̱ yi, nva̱ n na nnyi atak va̱ chit mmami kà̱ ngga kà̱ ka̱t ɗô? Le nva̱ng nzəng ka̱ owan ɓu. Re uYawe a nyám ikin ká̱ nnap nnəna̱n a ɓu.>>
20 Você chegou ontem, e por que hoje eu já o levaria conosco a vaguear, quando eu mesmo não sei para onde vou? Volte e leve consigo os seus companheiros. E que a misericórdia e a fidelidade o acompanhem.
21 Ǹnyi te, uItayi na ama̱n ûponzhi pa̱, <<Nva̱ uYawe uwa ká̱ irirì kang unəm uga nzhi mi uponzhi uwa yà ká̱ irirì te, nkpaktak atak va̱ unəm uga nzhi mi uponzhi i yà kà̱, ká̱ irirì ka̱t te ikú, te uzwal ɓu i yà ka̱ ta.>>
21 Porém Itai respondeu ao rei: — Tão certo como vive o
22 Te uDawuda là ûItayi pa̱, <<Watar ga.>> Te uItayi unəm oGiti watar ká̱ nkpaktak oshozha wò ká̱ onəm oza̱ va̱ nzəng ká̱ na.
22 Então Davi disse a Itai: — Vá e passe adiante. E assim passaram adiante Itai, o geteu, todos os seus homens e todas as crianças que estavam com ele.
23 Nkpaktak onəm va̱ ya uponzhi kà̱ nwatar te, bà ayə́ng pa̱ gbá̱ngbá̱ng. Uponzhi ká̱ onəm wò pa̱ng nwangsang aKidron te, oza̱ kpan asa̱l ashe nzam mmaləng.
23 Toda a terra chorava em alta voz. E todo o povo e também o rei passaram o ribeiro de Cedrom, seguindo o caminho do deserto.
24 Dər, uZadok uwa yà ka̱ ta kpa, ká̱ nkpaktak oLawi va̱ nzəng ka̱ na kà̱ nyar akwati aga nsar nnap-nlà Inan á. Oza̱ ɓa nak ka̱ mbin, kang uAbiyata yichi nləfər ka̱ ta, nkpaktak onəm fa watar re ìtong pa̱ chatchat kang.
24 Eis que Zadoque também estava ali, e com ele todos os levitas que levavam a arca da aliança de Deus. Puseram ali a arca de Deus, até que todo o povo acabou de sair da cidade.
25 Te uponzhi là ûZadok pa̱, <<Le ká̱ akwati aga nsar nnap-nlà Inan ka̱ ashe ìtong. A yà pa̱ uYawe ya məmal ká̱ na te, uza̱ i le ká̱ mi pa̱ m ɓa n ya akwati aga nsar nnap-nlà Inan kà̱ɗi ká̱ atak ntətəm.
25 Então o rei disse a Zadoque: — Leve a arca de Deus de volta para a cidade. Se eu encontrar favor aos olhos do
26 Ǹnyi te, a yà pa̱ uza̱ là pa̱, <N fe nchang ɓu ka̱t,> te mmami na ta̱, uza̱ a nəm ká mi iya̱m va̱ uza̱ ya məmal á.>>
26 Se ele, porém, disser: “Não tenho prazer em você”, eis-me aqui; faça de mim o que achar melhor.
27 Te uponzhi là ûZadok unəm uga mpyal awop kpa pa̱, <<Mmaɓu unəm uga nkpan ipir nnap. Le ga ashe ìtong ká̱ nnap nnəna̱n mi. Yar uyen ɓu uAhimaz ununggwan nzəng ká̱ ɓu ká̱ uJonatan uya uAbiyata ununggwan kpa. Mmaɓu ká̱ uAbiyata o le ká̱ ovan wó onunggwan.
27 O rei disse mais a Zadoque, o sacerdote: — Ó vidente, volte em paz para a cidade com o seu filho Aimaás e com Abiatar e o filho dele, Jônatas.
28 Mi lok ka̱ atak mpa̱l awang ka̱ ashe nzam mmaləng, mi ya nre ka̱ atak ɓu kang.>>
28 Vejam: vou ficar esperando nos vaus do deserto até que me venham notícias de vocês.
29 Te uZadok ká̱ uAbiyata yar akwati aga nsar nnap-nlà Inan le ká̱ ka̱ aUrushelima, kang oza̱ təm ka̱ ta.
29 Então Zadoque e Abiatar levaram a arca de Deus de volta para Jerusalém e lá ficaram.
30 Ǹnyi te, uDawuda ga mpyal ká̱ achen, uza̱ yà ká̱ akwap ka̱ ashar ka̱t, uza̱ gún ishi wò, uza̱ ka̱ nyə́ng nva̱ uza̱ ka̱ nkyen aɓam aZaitun. Nkpaktak onəm va̱ nzəng ká̱ na gún ishi oza̱, oza̱ ka̱ nyə́ng, oza̱ ka̱ nkyen aɓam.
30 Davi seguiu pela encosta do monte das Oliveiras, subindo e chorando; tinha a cabeça coberta e caminhava descalço. Todo o povo que ia com ele, de cabeça coberta, subiu chorando.
31 Ǹyangmata̱ te, mmá là ûDawuda pa̱, <<UAhitofel unəm uga nna ichən a ɓu uwa yà uzəngtəng ka̱ ashe onəm oga ngwal iya̱m nzəng ká̱ uAbsalom.>> Te uDawuda nəm afar pa̱, <<ÁYawe, re ichən va̱ uAhitofel i na ûAbsalom te, a yà ichən ilakchi.>>
31 Então contaram a Davi que Aitofel estava entre os que conspiravam com Absalão. Por isso Davi orou, dizendo: — Ó
32 Ka̱ awalang va̱ UDawuda kyen ɓa chu apal aɓam, ka̱ atak va̱ onəm i wop Inan ka̱ te, uHushai, unəm oga aArki ɓa gwang na ka̱ ta, ká̱ ìlukwan ikankan, kang ká̱ mbin ká̱ ishi.
32 Quando Davi chegou ao alto do monte, onde se costuma adorar a Deus, eis que Husai, o arquita, veio encontrar-se com ele, de manto rasgado e com terra sobre a cabeça.
33 UDawuda là a na pa̱, <<A ya pa̱ ɓu ga nzəng ká̱ mi te, ɓu ta̱l iɗək a mi.
33 Davi lhe disse: — Se você for comigo, será um peso para mim.
34 Ǹnyi te, a ya pa̱ ɓu le, ɓu ga ashe ìtong, kang ɓu là ûAbsalom pa̱, <APonzhi, mi ya ukpari ɓu. Ka̱ ya te, mmami ukpari apo ɓu, kang ǹyangmata̱ te, mi ya ukpari ɓu,> te ɓu ka̱mshi mi ka̱ atak ɓəkchi ichən va̱ uAhitofel i ɓa ká̱ á.
34 Mas, se voltar para a cidade e disser a Absalão: “Eu serei, ó rei, seu servo; como no passado fui servo de seu pai, assim agora serei seu servo”, você poderá me ajudar a frustrar o conselho de Aitofel.
35 UZadok ká̱ uAbiyata onəm oga nshì iya̱m awop oma ya nzəng ká̱ ɓu ka̱t ɗò? Là oza̱ nkpaktak iya̱m va̱ u fe ka̱ ashe nzhi aPonzhi á.
35 Os sacerdotes Zadoque e Abiatar estarão lá com você. Conte a esses sacerdotes tudo o que você ouvir no palácio real.
36 Ovan oza̱, uAhimaz uya aZadok ununggwan, ká̱ uJonatan uya aAbiyata ununggwan oma ka̱ ta nzəng ká̱ oza̱. Iya̱m va̱ wa fe pa̱ kpaktak te, wa re oza̱ ká̱ a ɓa a la a mi.>>
36 Lá estão também os filhos deles, Aimaás, filho de Zadoque, e Jônatas, filho de Abiatar. Por meio deles vocês podem me mandar notícias de todas as coisas que ouvirem.
37 Te uHushai, ukpa aDawuda le ga aUrushelima, uza̱ ɓa chu mal dakdak ká̱ awalang va̱ uAbsalom ka̱ ntar ìtong va̱ ta ká̱ á.
37 Então Husai, amigo de Davi, foi para a cidade, e Absalão entrou em Jerusalém.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.