Romanos 14
yer (YER) vs ARA
1 Unəm va̱ nna nnandər nandər na kam chit ka̱t te, o ka̱m na ka̱m wa agənang ka̱ nna. Kan ndap-atam ka̱ apal ishi iya̱m ro a gwang wo ka̱ na ka̱t.
1 Acolhei ao que é débil na fé, não, porém, para discutir opiniões.
2 Unəm ro te, nna nnandər nandər ma̱n á na ma̱n pa̱ uza̱ a ri ka̱ iza̱ iya̱m nggo. Uro nnyi te, nna nnandər nandər kam ka̱t te, uza̱ i ri iya̱m-nrì va azáng na chwat.
2 Um crê que de tudo pode comer, mas o débil come legumes;
3 Unəm va̱ i ri nza̱ iya̱m nggo te, kang uza̱ a ɓak unəm uga ntap iya̱m-nrì ka̱t. Unəm va̱ i yak iya̱m-nrì yak te, kan uza̱ a là únəm uga nri nza̱ iya̱m nggo pa̱ uza̱ pat nnap chit ka̱t. Ka̱kul Inan ma̱n ka̱ na ma̱n.
3 quem come não despreze o que não come; e o que não come não julgue o que come, porque Deus o acolheu.
4 U kur wa ada nnyi kan ɓu nak mpat úzwal anəm-kak yà? Nsat nkam nggo te, uza̱ i sat únəm ga nzhi wò na. Nləp ifan nggo te, ya uza̱ i ru únəm ga nzhi wò na kpa. Ko pa̱ ɗa̱p uza̱ i ləp ifan ka̱t. Ka̱kul uPonzhi-Inan kukur pa̱ o nak na a sat a kam.
4 Quem és tu que julgas o servo alheio? Para o seu próprio senhor está em pé ou cai; mas estará em pé, porque o Senhor é poderoso para o suster.
5 Unəm ro i yar pa̱ ka̱ ashe nrá te, nro ji ngwan wò ji ka̱kul nva̱ ta n-yə̀yə̀r. Unəm ro nnyi te, nkpaktak oza̱ iya̱m-izəntən ka̱tətak. Iya̱m va pa̱ kpaktak unəm yar pa̱ nna nnap te, re uza̱ a nyi pa̱ kpátkpát ka̱ ashe ìgwak wò pa̱ iya̱m va̱ ta wanta na nna̱n.
5 Um faz diferença entre dia e dia; outro julga iguais todos os dias. Cada um tenha opinião bem-definida em sua própria mente.
6 Unəm va̱ yar pa̱ nra ro yə̀yə̀r te, uza̱ yar pa ka̱kul nna ichumchum íNan. Unəm va̱ i ri nza̱ apir izhé nggo te, uza̱ ri ka̱kul nna ichumchum íNan. Ka̱kul uza̱ ka̱ nna aɗəngchi íNan ka̱ku-kul. Unəm va̱ nnyi yan ka̱ nri izhé pa̱ vava te, uza̱ nəm ka̱kul nna ichumchum íNan. Ka̱kul uza̱ ka̱ nna aɗəngchi íNan ka̱kukul.
6 Quem distingue entre dia e dia para o Senhor o faz; e quem come para o Senhor come, porque dá graças a Deus; e quem não come para o Senhor não come e dá graças a Deus.
7 Ka̱kul unəm ro yà ka̱ ashe yi uva təm ka̱kul ishi wò ka̱ nkukwa ka̱t. Unəm ro yà ka̱ ashe yi i ku ká̱ ishi wò ka̱t kpa.
7 Porque nenhum de nós vive para si mesmo, nem morre para si.
8 A yà pa̱ nna i yà ka̱ n-yi n-yi te, i təm ka̱kul nna ichumchum íNan. A yà pa̱ i re n-yi n-yi i ku chit te, re i ku ka̱kul nna ichumchum íNan na kpa. Ko a yà pa̱ mmayi ka̱ n-yi n-yi, ka̱ a yà pa̱ mmayi ka̱ n-yi n-yi ka̱t te, mmayi onəm aPonzhi Inan.
8 Porque, se vivemos, para o Senhor vivemos; se morremos, para o Senhor morremos. Quer, pois, vivamos ou morramos, somos do Senhor.
9 Ka̱kul iya̱m va ta na pa̱ wat uKəristi ku. Uza̱ won ka̱ atak ikú na uza̱ a ta̱l uPonzhi onəm va̱ oma ku chit ka̱t, ka̱ onəm va̱ ku chit.
9 Foi precisamente para esse fim que Cristo morreu e ressurgiu: para ser Senhor tanto de mortos como de vivos.
10 Nna kan mmaɓu nnyi te, sang kang ɓu nak mpat úwan ɓu yà? Iza̱ nak kan ɓu ɓak uwan ɓu yà? Ka̱kul nkpaktak yi i ga ntong ka̱ mpyal atak ntəm ngga nnap-akwali Inan.
10 Tu, porém, por que julgas teu irmão? E tu, por que desprezas o teu? Pois todos compareceremos perante o tribunal de Deus.
11 Ma lir pa̱ Inan là pa̱,
11 Como está escrito: Por minha vida, diz o Senhor, diante de mim se dobrará todo joelho, e toda língua dará louvores a Deus.
12 Ka̱kul nva̱ ta te, ilum sur ro te, nza̱ uzəntən yi nggo i ga nshal ka̱ mpyal Inan ka̱ anung wò nkpaktak iya̱m va̱ unəm nəm.
12 Assim, pois, cada um de nós dará contas de si mesmo a Deus.
13 Ka̱kul nva̱ ta te, kan i ya owan yi ka̱ mpat ro lap ka̱t. Iya̱m va̱ mà pa̱ unəm a nəm te, re uza̱ a yar ka̱ ashe ìgwak wò pa̱ kan mmawò na o sat iya̱m iga nnak ugənang wò a ləp ifan ka̱t. Kan uza̱ a ma̱n a yà iya̱m iga nzwan asa̱l ku uwan wò ka̱t kpa.
13 Não nos julguemos mais uns aos outros; pelo contrário, tomai o propósito de não pordes tropeço ou escândalo ao vosso irmão.
14 N nyinyi har mi ləla ka̱ ashe aɗin aPonzhi Yesu-Kəristi pa̱ iya̱m-nrì ro yà va pa̱ i yə̀r unəm uga ngwa Inan ka̱t. A yà pa̱ unəm yar apir iya̱m-nrì ro pa̱ i yə̀r wò te, ka̱tətak te, a sat iya̱m iyə̀ryə̀r chit.
14 Eu sei e estou persuadido, no Senhor Jesus, de que nenhuma coisa é de si mesma impura, salvo para aquele que assim a considera; para esse é impura.
15 A yà pa̱ iya̱m va̱ u yan jak mmaɓu ka̱ nriri kan ka̱ nnak ìgwak awan ɓu ra ka̱t te, ya mma̱n yà ka̱ ashe ntəm ɓu ka̱t. Kan wa ma̱n iya̱m va̱ mmaɓu ka̱ nriri a sat iya̱m iga nnak na a zhì ka̱t. Uza̱ va uKəristi ku chit ka̱ku-kul a.
15 Se, por causa de comida, o teu irmão se entristece, já não andas segundo o amor fraternal. Por causa da tua comida, não faças perecer aquele a favor de quem Cristo morreu.
16 Ka̱kul nva̱ ta te, iya̱m va̱ u yar pa̱ ɓiɓyen te, kan wa ma̱n ma là pa̱ iya̱m-iɓá̱ngɓa̱ng ka̱t.
16 Não seja, pois, vituperado o vosso bem.
17 Ka̱kul iponzhi Inan pa te, nnap iya̱m irírí ká̱ iya̱m iwawa ka̱t. Iponzhi Inan nnap nta̱l unəna̱n ka̱ mpyal Inan, ka̱ ntəm ka̱ ashe nra-ìgwak, ka̱ ntəm ka̱ ashe nchang ìgwak va̱ aRuhu-Nəna̱n i ɓa ka̱.
17 Porque o reino de Deus não é comida nem bebida, mas justiça, e paz, e alegria no Espírito Santo.
18 Unəm va pa̱ kpaktak ka̱ nnəm inok aKəristi ka̱sa̱l va̱ ta te, ya uza̱ sat unəm va chit Inan i fe nchang ka̱ na. Onəm i ma̱n ka̱ na ma̱n kpa.
18 Aquele que deste modo serve a Cristo é agradável a Deus e aprovado pelos homens.
19 Ka̱kul nva̱ ta te, re i pá apər ka̱ nnəm apir iya̱m va i ɓa ka̱ ntəm-ikankan ka̱ mme onəm i kam.
19 Assim, pois, seguimos as coisas da paz e também as da edificação de uns para com os outros.
20 Kan o ma̱n o vyap inok Inan ka̱kul nnap iya̱m irírí ka̱t. Nza̱ apir iya̱m nggo te, a ɓiɓyen. Ka̱ nna kpa te, a yà pa̱ unəm yan jak i ri iya̱m va i nak uwan wò i ləp ifan te, ya uza̱ nəm ɓyen ka̱t.
20 Não destruas a obra de Deus por causa da comida. Todas as coisas, na verdade, são limpas, mas é mau para o homem o comer com escândalo.
21 Nva̱ pa̱ unəm a ri izhé, ka̱t te uza̱ a wa ndəng ìba̱ngba̱ng, ka̱t te uza̱ a nəm nza̱ apir iya̱m nggo va i nak ugənang i ru te, ya kapkap pa̱ uza̱ a nəm iya̱m va̱ ta ka̱t. Nna ɓyen ji.
21 É bom não comer carne, nem beber vinho, nem fazer qualquer outra coisa com que teu irmão venha a tropeçar [ou se ofender ou se enfraquecer].
22 Mmaɓu ka̱ nna nnandər ɗò? Re a yà nnap va ká̱ ishimshe ɓu ká̱ Inan. Nnap-nnəna̱n na yà ka̱ apal ishi anəm va̱ igugwak rəra ka̱ anung nnəm iya̱m va̱ nnap-nnənəm nyám á na pa̱ a dakdak a.
22 A fé que tens, tem-na para ti mesmo perante Deus. Bem-aventurado é aquele que não se condena naquilo que aprova.
23 Unəm va̱ nnyi ka̱ nkat amar ka̱ apal ishi nri iya̱m-nrì kan uza̱ ri ká̱ nnà te, ya uza̱ pat nnap íNan chit ka̱kul uza̱ ri iya̱m va̱ ta ka̱ ashe ngga̱m, nna nnandər yà ka̱ ka̱t. Iya̱m va pa̱ kpaktak unəm nəm nzəng ka̱ nna nnandər ka̱t te, iya̱m va̱ ta nnap-mɓá̱ngɓa̱ng.
23 Mas aquele que tem dúvidas é condenado se comer, porque o que faz não provém de fé; e tudo o que não provém de fé é pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.