Atos 2

Tupana Puraca'alo Mari (YCN) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 E caja nale'ejé fiesta iphari rená chojé najló. Pentecostés rií. Rihuacajé Jesucristo ja'apiyá jema'ajeño jahuacaño piño pají chojé.
1 Pentecost ana veya na tit, etei’imak hiru’ay efan ta’imonamaim hima.
2 E mana'í chiyó nema'acá cajrú huani mejeji queñótaco je'echú chiyá. Ehuá nema'acá rimejé huitúca'aca majó je'echú chiyá. Ehuá puhua'ajné huani rimejé ja'acó majó. Carená mejé que rimejé i'imacá juuu que. Ehuá rimejé ja'acó nañacaré chojé, piyuqueja. Ucapú ne'emacare chu chojé hua'ató rimejé ja'aró. |src="CN01890B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="Los Hechos 2.2"
2 Naniyan meyemeye yaurabad nidun wowogabe marane rena bar hima’am imaim run awan karatan.
3 Rejéchami namaca quera'atani ya'atacó najló. Ina'uqué lená lé'epequeno namaca ricá. Ejomi ritamáca'ato nehuíla'aru chaje. Apú huíla'aru chaje, apú huíla'aru chaje que ritamáca'ataco.
3 Naatu abisa hi’i’itin i wairaf orot menan na’atube tamunimun na ta’ita’imon tafahimaim mara’ara’at.
4 Ejéchami Tupana Pechu ja'acó ne'iyajé. Raú naqueño'ó me'echuje puráca'aloji chu pura'acano. Uncá nema'alare chu napura'ó. Tupana Pechu huacára'aca que napura'acó.
4 Etei’imak Anun Kakafiyin iwanih menah botabir tur tata’amaim hio, Anun Kakafiyin fair bitih na’atube.
5 Rihuacajé íqui'iruna judíona i'imaño Jerusalén e. Cajrú péchuruna Tupana nacú ne'emacá. Ñaquele ne'ejná rejo i'imacá. Ajopana te'eré eyájena, ajopana te'eré eyájena que ne'emacá.
5 Nati ana veya, Jew sabuw God ana bowayah orot gagamih etei tafaram tata’ane hiru’ay Jerusalemamaim hima’am.
6 E cajrú nema'acá namejé a'ajnare que, hueru, hueru, hueru que. Aú ne'ejná rejo yacá'ajo. Jahuacaño nachaje cajrú. Nema'á napura'acó napura'acó chu. Aú nemá: “¡Meque piyuque huani!” Piyuqueja necá jema'añó pajluhuano pajluhuano queja napura'acó napura'acó chu. Napura'acó nate'eré ehuá que caja napura'acó i'imacá.
6 Iti nidun hinonowar ana maramaim sabuw rou’ay gagamin na’in hiru’ay hima’am, hai kasiy ra’at naatu hifofofor men kafaita, anayabin etei hai turamaim hio hinowar.
7 Aú napechu i'imá nanacu: “¿Meque necá, cajona?” E nemá pajlocaca:
7 Kasiy gagamin maiyow isah matar naatu taiyuwih hibabatiyih. “Iti sabuw tur teo etei i Galilee oro’orot?
8 E'iyonaja piyuque huecá jema'añó napura'acó huapura'acó chu. Huapura'acó huate'eré nacú que caja napura'acó. ¿Meque chi ricá?
8 Naatu mi’itube’emih it ata turamaim hio tanonowar?
9 Re Partia eyájena maare. Re caja Media eyájena, Elam eyájena, Mesopotamia eyájena, Judea eyájena, Capadocia eyájena, Ponto eyájena, Asia eyájena,
9 It i tafaram ta ta’ika tana, Partia, Media, Ilam naatu afa i Mesopotamia’ane hina, Judea, Kapadosia, Pontus naatu Asia,
10 Frigia eyájena, Panfilia eyájena, Egipto eyájena, ajopana Africa eyájena, Cirene eyájena necá. Re caja Roma eyájena maare hue'iyá, maárohua nañacaré. Ne'iyajena judíona necá. Eyá ajopana uncá judíona calé necá, e'iyonaja calé napuráca'alo ja'apiyá necá najhua'até.
10 Firigia, Pamfilia, Egypt naatu Libia wanawanan turin Sairini na’atune auman hina tema’ama. Naatu Romene nanawan auman hina Jerusalem tema’am. Nati i Jew sabuw naatu sabuw afa hai baitumatum hibotabir hina Jew sabuw himamatar auman.
11 Re caja maare Creta eyájena, Arabia eyájena. E'iyonaja piyuqueja huecá jema'añó méqueca nemacá huajló. Nacaje palani huani Tupana la'acare yucuna ne'emá huajló. Huapura'acó chu huánija huema'á riyucuna —que nemacá pajlocaca.
11 It afa i Kurit naatu Arab sabuw. Baise God sawar gewasih maiyow sisinaf isan ata turamaim hio tanonowar!”
12 Marí caje aú cajrú huani ne'ejnataca napéchuhua rinacu. Nemá pajlocaca:
12 Sabuw hifofofor naatu hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti sawar anayabin i abisa?” Peter sabuw rou’ay gagamin isah ebibinan|alt="Peter speaking to crowd" src="CN01892B.TIF" size="col" loc="Act 2.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2.12"
13 Ajopana la'añó ne'echajnó necá. Nemá nanacu:
13 Baise sabuw afa hi’iyab hio, “Nati sabuw i harew fokarin, hitom imih teo kwanekwan!”
14 E caja Pedro tára'aro. Ñaqué caja ajopana Jesucristo huacára'acarena tára'aco rijhua'até. Pajluhua iphata ji'imaji nacojé quele ne'emacá, tára'año Pedro hua'até. Caphí Pedro quemacá najló marí que:
14 Tur Abarayah etei 11 hai founamaim Peter misir fanan aumetawat sabuw rou’ay gagamin na’in isah eo, “Taitu tuwai’inah Jew sabuw naatu kwa iyab Jerusalem wanawanan kwama’am, akokok tain kwanarub gewas sawar iti mamatar anayabin anakubuna kwananowar.
15 ¿Meque chi ipechu huanacu? “Mahuirúque'echana ca'ajná necá” que. Uncá mahuirúque'echana calé caja ajopana Jesucristo huacára'acarena tá huecá. Uncá na calé yuhuéra'aro me'etení que cha. Lapiyami jo'ó majó. Pa'u que cuhuá'ata quele camú jená me'etení —que rimacá najló—.
15 Kwa kwanotanot iti orot i harew fokarin hitom tibikoko’aw, baise, boun i nine korok mar auman.
16 Uncá ta huayuhuéra'alo. Amaca me'etení quele Joelmi chu quemacare nacú i'imacá. Tupana puráca'alo ja'apátajerimi chu ri'imacá. Marí que rimacá rinacu i'imacá:
16 Imih i men harew hitomamih, baise dinab orot Joel ana Bukamaim Atamaninamaim kirum eo,
17 Marí que Tupana quemacá:
17 ‘Mar ana yomaninamaim God eo,
18 No'opiyá jema'ajéñojlo no'ojé Nupechu rihuacajé.
18 Isa’amih, nati ana veya ayu au akir wairafih, oro’orot naatu baibin etei,
19 Je'echú chu nuqueñótaje cajrú nacaje palá nojé, uncá iná amálare caje.
19 Ayu boro maramaim baifofofor ana sinaf
20 Uncá caja camú patalaje majó rihuacajé.
20 Veya matan boro nagugum
21 Iná quemacachu Tupánajlo, ri'imatácaloje iná capichácajo liyá penaje, ri'imatá iná, que Joelmi chu lana'acá Tupana puráca'alo papera chojé i'imacá.
21 Orot yait
22 Pedro quemari piño najló:
22 “Israel sabuw tur iti kwananowar! Jesu Nazareth mowan i God rubin naatu i wanawanamaim ina’inan yumatah ta ta, baifofofor ta ta God kwa biyamaim sinaf kwa’itin kwaso’ob.
23 Ihue'epí caja méqueca na'acá ijló ri'imacá. Ejomi ihuacára'a ajopana ina'uqué acúhua'ataca ricá a'ahuaná apiyácacanami nacojé i'imacá. Ihuacára'a chapújne'equena noca ri'imacá. Ilé que rila'acana i'imari Tupana pechu nacú i'imacá. Uncá chiyó ri'imá ñaqué, Tupana hue'epiri ají que ila'ajica ricá.
23 Iti orot hibai kwa umamaim hiyai kwa’a’asabun i God ana kok naatu marasika yakitifuw inu’inumaim matar, naatu kwa sabuw kakafih hai baibaisamaim Jesu kwabai onaf afe’en kwa’onaf morob.
24 Nenó ri'imacá. E'iyonaja Tupana macápo'ori Jesús rapumí chuhuá. Ri'imatá ricá taca'acaje chiyá. Uncá meño'ojó taca'acaje capichátala ricá.
24 Baise God morobone iyawas maiye misir, naatu morob ana biyababanane rufam tit, anayabin morob ana fair men karam boro diburamaim tabotan tama.
25 Hue'emacánami chu, Davidmi chu, i'imari Jesucristo yucuna, uncá chiyó Jesucristo iphá marí eja'ahuá chojé i'imacá. Marí que rimacá Jesús apumí chojé que:
25 David nati orot isan eo,
26 Marí caje la'arí pu'ují nupechu.
26 Isan imih ayu dogorou ebiyasisir
27 uncale piyurílaje nupéchumi támijimina ca'aquelana ejé.
27 Anayabin o boro men ininatbuhuruwu rahemaim ana’in,
28 Pipa'ataje nojló cajmuchaji, palá nu'umacáloje raú penaje.
28 O yawas ana ef i’obaiyu, naatu o ataragub wanawananamaim aiyasisir boro iniwansumu.’”
29 —Chuhua nojena —que Pedro quemacá—. Chuhua nu'umajica pu'ucú hue'emacánami chu yucuna, Davidmi chu yucuna. Caja ritaca'á júpimi i'imacá. Nasa'á ritami. Rejo'ocaja risa'aquélanami maare.
29 “Taituwau Jew, bebeyan a tur ao’owen aiwob orot David ata agir wabin gagamin, morob hiyai naatu ana rah i iti biyatamaim inu’in.
30 Davidmi chu i'imari Tupana puráca'alo ja'apátajeri i'imacá. Ñaquele rihue'epí na ina'uqueca Tupana quemacare nacú rijló i'imacá. Tupana quemari rijló: “Nuhuacára'aje ina'uqué i'imatájeri penaje apú. Pilaquénami naquiyana ri'imajé. Ricá i'imajeri ne'emacana pi'imacá que caja”.
30 Naatu David i dinab orot God omatanen ana obaifaro auman yayare i so’ob, veya ta David ana rara’ane i uwan ta boro ni’aiwob.
31 Uncá chiyó ri'imá, Tupana i'imari riyucuna Davidmi chujlo. Ñaquele ri'imá Jesucristo macápo'oco yucuna i'imacá rimacá aú marí que:
31 God mar boro nanan abisa nasisinaf David i so’ob, Keriso morobone misir maiye isan ana tur i nowar.
32 Tupana macápo'ori Jesús i'imacá. Ejomi huecá amaño ricá —que Pedro quemacá najló.
32 “God iti Jesu i boun morobone iyawas maiye misir, naatu aki i iti sawar himamatar ana sif robonayah.
33 —Caja Tupana huá'ari Jesucristo, ri'imacáloje rijhua'até penaje. Palá ripechu i'imacale rinacu, rahua'á ricá me'etení. Tupana a'arí rijló Ripechu rimacá rijló i'imacá que. Huajló piño Jesucristo a'achari huajló Tupana Pechu huajé. Ñaquele Tupana Pechu quemíchaca huajló que huapuri'ichaco, jemi'ichaje —que Pedro quemacá najló—.
33 God iti Jesu bora’ah yen uman asukwafune mare, naatu Tamah biyanane Anun Kakafiyin eo’omatan bai aki tafai yan isuwai re’er boun iti kwa’i’itin naatu kwanonowar.
34 Uncá jo'ó Davidmi chu napónami jácho'olo je'echú chojé rihuacajé i'imacá. Ñaquele Davidmi chu quemari marí que i'imacá:
34 Naatu David i men au mar yenamih, baise iti tur i eo,
35 Nuchá'atajica chapú pinacu péchuruna ejená, pi'imajé nohua'á,” que rimacá rijló.
35 Inama’am a kamabiy sabuw ana bow
36 Pedro quemari piño najló:
36 Isan imih kwa Israel sabuw iti tur ao i kwanaso’ob gewas. God iti Jesu kwabai kwao’onaf i bai yen ata Regah naatu ata Roubininenayan matar!”
37 Marí que rimacá aú ripuráca'alo jema'ajeño pechu la'aró camu'ují. Cajrú ne'ejnataca napéchuhua rejéchami. Aú nemá Pédrojlo, ajopana Jesucristo huacára'acarenajlo hua'até nemá:
37 Sabuw iti tur hinonowar ana veya dogoroh rusib Peter naatu Tur Abarayah hibatiyih, “Taitu tuwai’inah aki boro mi’itube ana sinaf?”
38 E Pedro quemari najló:
38 Peter iyafutih eo, “Kwa etei dogor hinikitabir naatu Jesu Keriso wabinamaim bapataito kwanab, saise a bowabow kakafih nanotawiyen, naatu God ana usar Anun Kakafiyin boro kwanab.
39 E rimá piño najló:
39 Iti omatanen i kwa isa naatu kwa natunat isah, na’atube sabuw tutufin etei iyab ef yok tema’am ata Regah God boro na’a’afih isah.”
40 Marí caje nacú rimá najló apa'amá puráca'aloji nacú hua'até. Rejomi rimá piño najló:
40 Peter tur maumurih na’in imaim imatnuwih naatu ifefeyanih eo, “Sabuw tafa’asarih wanawanah kwama’am saisewat kwanatit kwaniyawasi!”
41 Raú cajrú ina'uqué jema'añó ripuráca'alo ja'apiyá i'imacá. Tres mil ina'uqué ne'emacá, jema'añó Jesucristo ja'apiyá rihuacajé. Necá nala'á bautizar. Rejomi nahuacácono ajopana Jesucristo ja'apiyá jema'ajeño hua'até.
41 Sabuw maumurih na’in iti tur hinonowar hitumatum naatu bapataito hibai, nati ana veya’amaim sabuw etei 3000 na’atube nati kou’ayamaim hirun.
42 Jesucristo huacára'acarena jehuíña'ataqueño necá. Napuráca'alo ja'apiyá i'imacana nahue'epique natucumó. Palá ne'emajica pajhua'atéchaca. Nahuacaco Tupana hua'até pura'ajó i'imajica. Ejomi najñaque na'ajnehuá pajhua'atéchaca. Marí que ne'emajica pajhua'atéchaca.
42 Naatu hai veya hiya’asair Tur Abarayah biyahine tur hinowar bairi hibita’ay, rafiy himseseb hifaram hi’aa naatu hiyoyoyoban.
43 Jesucristo huacára'acarena la'aqueño cajrú nacaje, uncá meño'ojó iná la'alare. Tupana Pechu a'aqueri nañaté. Raú piyuque ina'uqué, rehuá i'imacaño, i'ijnataño cajrú napéchuhua nanacu, namácale cajrú huani nala'acá nacaje.
43 Tur Abarayah wanawanahimaim ina’inan naatu baifofofor maumurih maiyow hisisinaf sabuw awah ha’e.
44 Pajluhuaja pechu queja piyuqueja Jesucristo ja'apiyá jema'ajeño pechu i'imajica. Nayuríjica nacaje pajlocaca piyuque i'imajica.
44 Bai’ufununayah mar etei hina hita’imon sawar i nowah etei nena hifafarambonen.
45 Nanane naquiyana na'aqué ajopánajlo. Liñeru aú napiyácaque najhua'até ricá. Rejomi natamáca'ataque liñeru camu'ují la'ajícañojlo. Nacaje nala'ajícare nacú camu'ují ejeja na'aqué najló liñeru, nahuarúhua'acaloje najluhua nacaje raú penaje.
45 Naatu hai sawar was arin, roumukur arin etei hibow hin hitobon kabay hibai hina wanawanahimaim sabuw iyab hai kok abisa isan hibiyababan etei ana fofonin hifafarambonen.
46 Hue'echú ca'alá queja nahuacaco Tupana ñacaré chojé i'imajica. Ajopana ñacaré chojé, ajopana ñacaré chojé que najñájica na'ajnehuá. Queyajupa najñájica na'ajnehuá pajhua'atéchaca. Ñaqué huánija napechu i'imajica pajhua'atéchaca. Ñaqué huánija ne'emajica pajhua'atéchaca piyuqueja.
46 Veya matan hiyi Tafaror Bar gagaminamaim hiruru’ay. Naatu hai baremaim bay himseseb dogoroh ere yasisir auman hi’aa,
47 Palá napura'ajico Tupana nacú i'imajica. Piyuqueja ajopana ina'uqué pechu i'imaqué palá nanacu. Hue'echú ca'alá queja Tupana Pechu jahuacátajica najhua'até ajopana ina'uqué. Ramájicarona chaje pu'uhuaré nala'acare liyá, necá penájenami ne'emajica.
47 God hibobora’ara’ah naatu sabuw etei tur abarayah isah i hibiyasisir. Naatu veya ta’ita’imon ana fofonin sabuw iyab God biyawasih Regah bow ana kou’ay wanawanan yababar rara’at.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.