Romanos 7
Ŋwàk Nwì Ma Rʉ̀k Nə̀ Fi (YAM) vs NTLH
1 Bwema am wèŋ, mʉ̀ də wèŋ rì tse' bə nzak lʉ̀k vɛ'ɛ bə̀boŋni, də lʉ̀ʉk sə tse' mègù fàk bohòŋwè ŋga yi cu ntòŋwəm; ka vɛ'nə yeŋ à?
1 Meus irmãos, vocês todos podem compreender muito bem o que vou dizer. Vocês conhecem as leis e sabem que elas só têm poder sobre uma pessoa enquanto essa pessoa está viva.
2 A fʉhʉ ja'a na yà' bə nzak gù ɛ̀. A ye-a ŋga ŋwàŋwè lògù fana lʉ̀k kotse' yi, də mvə̀'nə̀ ndu ye cu ŋwəm fana yi nə sə cum megu bə nà'. A ye-a ŋga ndu ye nə kpʉ fana ye də lʉ̀ʉk sə kà yi mok kotse' fe'lə̀.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei ao marido enquanto ele estiver vivo; mas, se ele morrer, ela estará livre da lei que a liga ao marido.
3 Ye də a ye-a ŋga ŋwà ànə lò-a bohòŋwə̀ mòk nə̀ zok ŋga ndu ye nə cu ntòfo' fana wo nə dʉk də yi sə ko nto. A ye-a ŋga ndu ye nə kpʉ laŋ fana ye də lʉ̀k kà yi mok ko. Yi lò-a, nə kə jəŋ fe'lə ndu mòk ye də yi ka nto ko.
3 De modo que, se ela viver com outro homem enquanto o marido estiver vivo, ela será chamada de adúltera. Mas, se o marido morrer, ela estará legalmente livre e não cometerá adultério se casar com outro homem.
4 Bwema am wèŋ, yà' mègù bohòwèŋ bə nzak lʉ̀k sə̀' vɛ'nə. Lʉ̀k ka weŋ kotse' bʉ̀ʉsə̀ wèŋ a kpʉ weŋ Jisòs Krɛst wèŋ laŋ. A yà'sə ŋga'a də, wèŋ tse' mok ndu nə̀ fi nə̀ yi Jisos Krɛst, nə̀ Nwì a lòkoksə yi mvwe' kpʉ də ya vesùwèeŋ zəm nto'o sə̀ yà' tse' fàk bohòNwì.
4 O mesmo acontece com vocês, meus irmãos. Do ponto de vista da lei, vocês também já morreram, pois são parte do corpo de Cristo. E agora pertencem a ele, que foi ressuscitado para que nós possamos viver uma vida útil no serviço de Deus.
5 Ghà nə̀ vesùwèŋ à sə cu to ntòncu nə̀ ni' avèes dzəmgə̀ nà'a fana lʉ̀ʉk sə à sə fimsə mis də a sə gʉ bum sə̀ vesùwèŋ à sə gʉ̀ yà'sə, fana yà' sə zəm nto'o sə̀ a kpʉ.
5 Pois, quando vivíamos de acordo com a nossa natureza humana, os maus desejos despertados pela lei agiam em todo o nosso ser e nos levavam para a morte.
6 Ŋga'a fana, wo a fìŋ mè'rə fis ves bohòlʉ̀ʉk sə mok laŋ. Vesùwèŋ a kpʉ laŋ fana yusə̀ yà' à sə koho tse'gə̀ ves mantombì fa' sə ka ŋga'a mok yeŋ. Kà də a sə fak bohòNwì bə mandzə̀ nə̀ zəm nə̀ lʉ̀k à sə tse' nà' yi nà'a mok dʉk. A sə fàk bohòyi mok bə mandzə̀ nə̀ fi nə̀ Yòŋsə̀ Nwì sə nìtsə̀' fa ves nà' mok yi.
6 Porém agora estamos livres da lei porque já morremos para aquilo que nos mantinha prisioneiros. Por isso somos livres para servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à lei escrita, mas da maneira nova, obedecendo ao Espírito de Deus.
7 Ye də a sə cèp yè'sə də yà? A cèp yè'sə də lʉ̀ʉk sə yusə̀ bʉp à? Hai' yà' ka vɛ'nə yeŋ lok fʉk. Yusə̀ mʉ̀ sə dʉk sə də, lʉ̀k a gʉ̀ mʉ yi ŋkuŋ mʉ̀ rì bʉp. Lʉ̀k à ka-a də yi dʉk də, <<Kà yu ŋwə̀ mòk wa>> dʉk, bwɛ̀rɛ də mʉ̀ à ka də ŋgòwa yu ŋwə̀ mòok bʉp riŋ.
7 O que vamos dizer então? Que a própria lei é pecado? É claro que não! Mas foi a lei que me fez saber o que é pecado. Pois eu não saberia o que é a cobiça se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 Ncèp ànə à gʉ̀ yi ŋkuŋ fana bʉp tse' ŋga'a mandzə̀ nə̀ ŋgògʉ̀ mʉ, mʉ̀ sə waŋ kɛ'ca bum bwìŋ nduk, nduk. A ye-a də lʉ̀ʉk bʉ̀ə̀, ye də bʉp kpʉ sə̀ laŋ.
8 Porém o pecado se aproveitou dessa lei para despertar em mim todo tipo de cobiça. Porque, se não existe a lei, o pecado é uma coisa morta.
9 Mvə̀k mòk à ye to nə̀ mʉ̀ à sə cu yu am co lʉ̀ʉk bʉ̀ə̀. Mʉ̀ ànə geŋ də mʉ riŋ ŋga'a kə lʉ̀ʉk sə̀ Nwì sə fana bʉp lokok, mʉ̀ kpʉ.
9 Pois houve um tempo em que eu não conhecia a lei e estava vivo. Mas, quando fiquei conhecendo o mandamento, o pecado começou a viver,
10 Lʉ̀ʉk sə̀ Nwì à fa yà' də ya bwìŋ tse' lùŋ bə zeŋ sə à jə və̀ fa mʉ yàm-e kə kpʉ.
10 e eu morri. E o próprio mandamento que me devia trazer a vida me trouxe a morte.
11 Bʉp à cà ndzənə lʉ̀ʉk sə, nə borə mʉ, mʉ̀ gʉ̀ bʉp. Yà'a mvə̀'nə̀ bʉp à jə və̀ fa mʉ kpʉ sə.
11 Porque o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 A zìnə də lʉ̀ʉk sə rərɛŋ, nə ye yusə̀ yà' sə cèp sə pwe'fo' sə̀' rərɛŋ anə. Yà'a rərəŋ nə ye bə̀boŋ sə̀'.
12 Assim a lei vem de Deus; e o mandamento também vem de Deus, diz o que é certo e é bom.
13 A yè'sə də yumok sə̀ yà'a bə̀boŋ a jə və̀ fa mʉ kpʉ à? Hai', à ka kpʉ lʉ̀k jə və, à jə və̀ yi bʉp. Bʉp à jə və̀ kpʉ nə ma nə̀ ndzə mvwe' lʉ̀ʉk sə̀ yà' à ye yusə̀ bə̀boŋ sə. Yè'sə à ye vɛ'nə də ya vesùwèeŋ ye riŋ tsə'rə yu nə̀ wo to yi də bʉp nə. Yà'a mvəsə̀ lʉ̀ʉk Nwì a nìtsə̀' yà' jəja mvə̀'nə̀ bʉp, bʉp vɛ'ɛ wùriŋ nə casə sə.
13 Então será que o que é bom me levou à morte? É claro que não! Foi o pecado que fez isso. Pois o pecado, usando o que é bom, me trouxe a morte para que ficasse bem claro aquilo que o pecado realmente é. E assim, por meio do mandamento, o pecado se mostrou mais terrível ainda.
14 A rì də lʉ̀ʉk sə yàwo yumok sə̀ ma nə̀ bohòyòŋsə̀ fana mʉ̀ ye megu yàm ŋwə̀ nə̀ mʉ kà dʉk Nwì yukgə̀, nə̀ bʉp kohotse' mʉ yi.
14 Sabemos que a lei é divina; mas eu sou humano e fraco e fui vendido ao pecado para ser seu escravo.
15 Mʉ̀ ka nsàp ncu nə̀ mʉ̀ cu riŋ, bʉ̀ʉsə̀ mʉ kà yusə̀ mʉ̀ dzəm də mʉ gʉ sə gʉ̀gə̀. Yà' sə kə tesə megu də mʉ̀ sə gʉ̀ mègù yusə̀ mʉ̀ sə bɛ̀ŋ də mʉ kà yà' gʉ̀ sə.
15 Eu não entendo o que faço, pois não faço o que gostaria de fazer. Pelo contrário, faço justamente aquilo que odeio.
16 A ye-a də mʉ̀ sə gʉ̀ bʉp, ŋga mʉ̀ sə dzəm sə ntʉʉ̀ mʉ̀ ŋgògʉ̀ lɛ bə̀boŋ fana mʉ̀ rì də lʉ̀ʉk yusə̀ bə̀boŋ.
16 Se faço o que não quero, isso prova que reconheço que a lei diz o que é certo.
17 Fana ye də, sə kà bʉp yà'sə mok mʉ̀ gʉ̀, sə gʉ̀ yà'sə mok bʉp nə̀ yi cu ndzə ni'ì mʉ̀ nə.
17 E isso mostra que, de fato, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
18 Bʉsə̀ mʉ̀ rì də yumok sə̀ bə̀boŋ ka ndzə ni'ì mʉ̀ nə̀ mʉ ŋwè wà ènə yeŋ. A vɛ'nə bʉ̀ʉsə̀ mʉ̀ dzəm ŋgògʉ̀ yusə̀ yà'a bə̀boŋ laŋ, nə kà yà' gʉ̀ to.
18 Pois eu sei que aquilo que é bom não vive em mim, isto é, na minha natureza humana. Porque, mesmo tendo dentro de mim a vontade de fazer o bem, eu não consigo fazê-lo.
19 Mʉ kà yusə̀ bə̀boŋ sə̀ mʉ̀ dzəm ŋgògʉ̀ʉ sə gʉ̀gə̀. Mʉ̀ sə gʉ ŋga'a kə bum sə̀ bʉp sə̀ mʉ̀ ka dzəm ŋgògʉ̀ yà' dzəm sə.
19 Pois não faço o bem que quero, mas justamente o mal que não quero fazer é que eu faço.
20 Fana a ye-a ŋga mʉ̀ sə gʉ̀ bum sə̀ mʉ̀ sə kà dzəm də mʉ gʉ yà' dzəm sə fana, ye də sə kà yà' yà'sə mok mʉ̀ gʉ̀. Sə gʉ̀ yà' bʉp nə̀ yi cu ndzə ni'ì mʉ̀ nə.
20 Mas, se faço o que não quero, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
21 Fana mʉ̀ yə də yà'a mvə̀'nə̀ bum bʉ̀ʉŋgə̀, də mʉ̀ sə dzəm ŋgògʉ̀ bə̀boŋ, bʉp sə nooŋ kok megu sə̀' fo'.
21 Assim eu sei que o que acontece comigo é isto: quando quero fazer o que é bom, só consigo fazer o que é mau.
22 Mʉ̀ sə dzəm ŋgòbɛ' lòlʉ̀ʉk sə̀ Nwì sə, sə ntʉʉ̀ mʉ̀;
22 Dentro de mim eu sei que gosto da lei de Deus.
23 fana yumok cum mali bohòmʉ̀ anə sə̀' sə̀ yà' sə lʉ̀ bə lʉ̀ʉk sə̀ ŋkərə̀ àm sə dzəm də yà'a bə̀boŋ sə. Yà' sə kotse' mʉ, nə sə gʉ mʉ ŋgòye mali ŋkwɛ̀ŋ bohòbʉp nə̀ yi cu ndzə ni'ì mʉ̀ nə.
23 Mas vejo uma lei diferente agindo naquilo que faço, uma lei que luta contra aquela que a minha mente aprova. Ela me torna prisioneiro da lei do pecado que age no meu corpo.
24 Yè'sə yà vɛ'nə ŋkərə̀ bisə mʉ ɛ. Aco kə fis gɛsə mʉ sə mvwe' nsàp ni' nə̀ nà' sə sə̀ jə lòmʉ mvwe' kpʉ ènə ndà pip.
24 Como sou infeliz! Quem me livrará deste corpo que me leva para a morte?
25 A kwasə Nwì bʉ̀ʉsə̀ yi a caŋsə gɛsə vesùwèŋ fo' ndzə bohòTà àvès Jisòs Krɛst.
25 Que Deus seja louvado, pois ele fará isso por meio do nosso Senhor Jesus Cristo! Portanto, esta é a minha situação: no meu pensamento eu sirvo à lei de Deus, mas na prática sirvo à lei do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.