Mateus 10
Ŋwàk Nwì Ma Rʉ̀k Nə̀ Fi (YAM) vs NAA
1 Jisòs à to benə ŋgàa fàak ye sə̀ hum-ncòp-ba, nə fa yà'wèŋ ŋàŋ ŋgòbɛ' fis fa bwìŋ yòŋsə̀ə ze'. Yi à fa yà' ŋàŋ ŋgògʉŋsə bʉ̀ʉ sə̀ wo tse' nsàp yiya nə̀ fòpwe' sə̀'.
1 Tendo Jesus chamado os seus doze discípulos, deu-lhes autoridade sobre espíritos imundos para os expulsar e para curar todo tipo de doenças e enfermidades.
2 Liŋ ŋgàa ntum ye wèŋ sə̀ hum-ncòp-ba sə də vɛ'ɛ: Saimʉ̀ nə̀ liŋ ye mook də Pità, Andrù moma Pità nə. Jem nə̀ liŋ tɛ̀' yee də Zebèdi. Jem nə à ye bə moma ye Jon sə̀' bwìŋ ba.
2 Ora, os nomes dos doze apóstolos são estes: primeiro, Simão, chamado Pedro, e André, seu irmão; Tiago, filho de Zebedeu, e João, seu irmão;
3 Filìp, Bàtòlomì, Tomos, Màtiyònə̀ ŋgà ko mbàam tas, Jem mòk sə̀' nə̀ liŋ tɛ̀' yee də Alfòs, bə Tàdiyòs.
3 Filipe e Bartolomeu; Tomé e Mateus, o publicano; Tiago, filho de Alfeu, e Tadeu;
4 Saimʉ̀ nə̀ yi à ye mòk bə bòp bʉ̀ nə̀ wo togə̀ wo də Kenènat. Nə ləsə Judàs Iskarəyà nə̀ yi ànə seŋ Jisòs nə.
4 Simão, o Zelote, e Judas Iscariotes, que foi quem o traiu.
5 Jisòs à tumsə bʉ̀ʉ sə̀ hum-ncòp-ba yè'sə, nə tipsə yà'wèŋ dʉk də, wo kà bohòbʉ̀ lakmvum nə ye bʉ̀ʉ nzeŋgòŋ Sàmàriyà wèŋ lò.
5 Jesus enviou esses doze, dando-lhes as seguintes instruções:
6 Yà'wèeŋ lo lɛ bohòbʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ sə̀ wo co nsùŋgaaŋ Nwì sə̀ wo ànə jàm bisə jàmə.
6 mas, de preferência, procurem as ovelhas perdidas da casa de Israel.
7 Yà'wèeŋ lòo, yà' tsoho lo nzak Nwì də gaŋ ŋkum sə̀ mʉbu sə yà' kʉəp ŋgòye sə nzeŋgòŋ fɛŋ laŋ.
7 Pelo caminho, preguem que está próximo o Reino dos Céus.
8 Də wo gʉŋsə ŋgàa yiyaŋ wèŋ, nə lokoksə bwìŋ mvwe' kpʉ, nə mesə fa ŋgàa kuturu wèŋ yiyaŋ awo, nə bɛ' fis fa bwìŋ yòŋsə̀ə ze' ndzə ni'ì sə̀'. <<Ŋàaŋ sə̀ mʉ̀ fa weŋ yè'sə, wèŋ ka yà' ywiywiŋ, ye də wèeŋ gʉ fa lo bwìŋ sə̀' wà.>>
8 Curem enfermos, ressuscitem mortos, purifiquem leprosos, expulsem demônios. Vocês receberam de graça; portanto, deem de graça.
9 Yi tsok yà' sə̀' də yà'a cu ŋgòlòo, yà' kà mʉzə̀p mbàm sə̀' jə tse' lò.
9 Não levem ouro, nem prata, nem cobre em seus cintos;
10 Wo kà bàm rìp, kà cə̀k nə̀ ŋgòkə ni kupsə jə tse', kà kùuŋgùp kè a megu-a sə̀ ntʉmbàŋ jə tse'. <<Mʉ̀ də wèeŋ kà bum yè'sə jə vɛ'nə bʉ̀ʉsə̀ mvwe' sə̀ ŋwèe fàa', yi zʉ sə̀' fo'.
10 nem sacola para o caminho, nem duas túnicas, nem sandálias, nem bordão; porque o trabalhador é digno do seu alimento.
11 Wèeŋ kə̀ ni-a mvwe' lak sə̀ ghaŋ kè mʉbuk lak nə̀ jo àlɛ' pwe', wèŋ lap kɛ'ca fo', nə ye ndap ŋwə̀ nə̀ yi tse' ntʉm nə̀ bə̀boŋ, nə cum fo'. Mvwe' lak sə̀ mò'fis, wèŋ kà ndap kupsə̀ tè wèŋ tesə mvwe' lak yà'sə.
11 — E, em qualquer cidade ou aldeia em que vocês entrarem, perguntem quem nelas é digno; e fiquem ali até saírem daquele lugar.
12 Mvə̀'nə̀ wèeŋ ni lòmvwe' ndap nə fana wèŋ cepsə wo fo' pwe' də, <Fifi ye bohòwèŋ.>
12 Ao entrarem na casa, saúdem-na.
13 A ye-a ŋga wo jə weŋ co bwìŋ, wèŋ me'rə fa wo fifi awèŋ nə. A kà-a vɛ'nə ye, fifi àwèŋ nə bwi foho və fe'lə bohòwèŋ.
13 Se a casa for digna, que a paz de vocês venha sobre ela; se, porém, não for digna, a paz voltará para vocês.
14 A ye-a ŋga ŋwə̀ nəmòk ka weŋ mvwe' ndap ye kè lak awo dzəm kè də wo kà-a yusə̀ wèŋ sə cèep sə yu'rə̀ fana wèŋ kɛ'sə mak mfə̀mfə̀ə kùu awèŋ fo', nə ca bɛ' mandzə̀.
14 Se alguém não quiser recebê-los nem ouvir as palavras de vocês, ao saírem daquela casa ou daquela cidade, sacudam o pó dos pés.
15 Mʉ tsə̀' weŋ də a ye-a ŋga bòp lak mòk gʉ-a vɛ'nə fana nùmbu nə̀ wo sak nzeŋgòŋ, boŋ ghak ŋgə' nə̀ lak Sodòm bə Gòmorà nə noŋsə nə̀ njàwo nə.>>
15 Em verdade lhes digo que haverá menos rigor para Sodoma e Gomorra, no Dia do Juízo, do que para aquela cidade.
16 Jisòs à dʉk fa wo də, <<Wèeŋ jəŋ ŋkərə̀ bʉ̀ʉsə̀ mʉ̀ sə tum lòweŋ yè'sə co nsùŋgaŋ mʉtsətsə'rəə furùk wèŋ. Fana a bə̀boŋ də wèeŋ kərə co no, nə kà yumok bʉpsə̀ co bʉ̀ŋ.
16 — Eis que eu os envio como ovelhas para o meio de lobos. Portanto, sejam prudentes como as serpentes e simples como as pombas.
17 Wèeŋ nə sə kʉk kʉ̀'ʉ, bʉ̀ʉsə̀ bwìiŋ nə ko lo weŋ mʉ kaŋsurù, bʉ̀ʉ sə̀ wo tse' ndap pìriyà wèeŋ nə ləp weŋ mʉnə ndap pìriyàa sə sə̀'.
17 Tenham cuidado com os homens, porque eles os entregarão aos tribunais e os açoitarão nas suas sinagogas.
18 Wo nə soŋ dapsə lo weŋ mantombìi ŋkwàha bʉ̀ʉ gomè bə ŋkəŋkum wèŋ bʉ̀ʉ mʉ̀. Anə ye vɛ'nə ya wèeŋ tsoho fa wo nə ye bʉ̀ʉ sə̀ wo ka Nwì riŋ sə wèŋ ncèp nə̀ njàm.
18 Por minha causa vocês serão levados à presença de governadores e de reis, para lhes servir de testemunho, a eles e aos gentios.
19 A ye-a ŋga wo ko lòwu, kà də wu sə jik də wu nə cep valɛ kènə də wu nə dʉk də yàlɛ dʉk. Mʉ dʉk vɛ'nə bʉ̀ʉsə̀ yusə̀ wu nə cep sə nə və kə̀ cùhu wù ghà nə̀ wù sə də wu cep nə.
19 E, quando entregarem vocês, não se preocupem quanto a como ou o que irão falar, porque, naquela hora, lhes será concedido o que vocês dirão.
20 Bʉsə̀ yusə̀ wèeŋ nə sə cep sə, nə kà sə̀ yàwèŋ ye. Yòŋsə̀ tɛ̀' awèŋ nə nə sə cep casə bohòwèŋ anə yi.
20 Afinal, não são vocês que estão falando, mas o Espírito do Pai de vocês é quem fala por meio de vocês.
21 <<Mvə̀k ànə nə ye, bwìiŋ nə fa bwema awo də wo zə yà'wèŋ. Tɛ̀'ɛ nə gʉ bohòbwe awo sə̀' vɛ'nə. Bwe wèeŋ nə gʉŋ tu nə lap mandzə̀ ŋgòzə tɛ̀' awo sə̀'.
21 — Um irmão entregará à morte outro irmão, e o pai entregará o filho. Haverá filhos que se levantarão contra os seus pais e os matarão.
22 Bwìŋ pwe' nə bɛŋ weŋ njo liŋ am sə. Megu də ŋwə̀ nə̀ yi təəŋ-a gʉgʉŋ tə̀tè nə kə ləsə, fana nà'a yi nə̀ yi nə tse' lùŋ.
22 Todos odiarão vocês por causa do meu nome; aquele, porém, que ficar firme até o fim, esse será salvo.
23 A ye-a ŋga wo fa ŋgə' mvwe' lak mok fana wèŋ caŋ lo mvwe' lak mok sə̀ zok. Mʉ dʉk vɛ'nə bʉ̀ʉsə̀ mʉ̀ rì də wèeŋ nə kà fàak awèŋ sə̀ wèŋ tse' ŋgògʉ̀ mvwe' lak Izùrɛ sə mèsə̀ ŋga mʉ̀ʉ mo ŋwè mʉ̀ bwì foho və̀ laŋ.
23 Quando, porém, perseguirem vocês numa cidade, fujam para outra. Porque em verdade lhes digo que não terão percorrido as cidades de Israel, até que venha o Filho do Homem.
24 <<Wèeŋ yuk, kaco mo sùkuù mòk yam ghak cicà ye yeŋ. Kaco ŋkwɛ̀ŋ mòk yam casə ŋwə̀ nə̀ yi sə fàk ŋkwɛ̀ŋ bohònà' nə yeŋ.
24 — O discípulo não está acima do seu mestre, nem o servo está acima do seu senhor.
25 Nə yeè nə vɛ'nə fana mo sùkuù tse' ŋgòkwa ŋga yi kə dzeŋ-a co cicà ye, ŋgà fàk ŋkwɛ̀ŋ kwa ye sə̀' wup, ŋga yi dzèŋ co ŋwə̀ nə̀ yi sə fà' bohònà'. A ye-a də wo to fa ŋwə̀ nə̀ yi tu ndap nə liŋ də Bezebù, ŋkum ze', ye də wo nə to bʉ̀ʉ sə̀ mʉmvwe' ndap ànə lòoŋ bə liŋ sə̀ yà' bʉp càsə sə̀ də Bezebù sə.
25 Basta ao discípulo ser como o seu mestre, e ao servo ser como o seu senhor. Se chamaram o dono da casa de Belzebu, quanto mais os membros da sua casa!
26 <<Nə yeè nə vɛ'nə fana kà də wèeŋ wəp ŋwè dʉk. Bʉsə̀ yusə̀ wo sès lok-a yà' pwe' nə yəhə ntsə'mòk jəja. Yusə̀ yà'a sə̀swihì pwe'fo', bwìiŋ nə riŋ yà' ntsə'mòk.
26 — Portanto, não tenham medo deles. Pois não há nada encoberto que não venha a ser revelado, nem oculto que não venha a ser conhecido.
27 Yusə̀ mʉ̀ tsə̀' fa weŋ ndzə ndzəmə̀ wèŋ tsok yà' maràŋ. Yusə̀ wèŋ yuk yà' mvwe' sə̀swihì, wèŋ fuŋ yà' mʉ ndùndap.
27 O que lhes digo às escuras, repitam a plena luz; e o que é dito para vocês ao pé do ouvido, proclamem dos telhados.
28 Kà də wèeŋ wəp ŋwə̀ nə̀ aco yi zə ŋgùpni' yò, nə kà yòŋsə̀ zə to nè'e dʉk. Wəp lɛ Nwì nə̀ aco yi gʉ bʉpsə to ni' yòbə yòŋsə̀ yòba fo' mvwe' ŋgə' nə̀ sə misə̀.
28 Não temam os que matam o corpo, mas não podem matar a alma; pelo contrário, temam aquele que pode fazer perecer no inferno tanto a alma como o corpo.
29 Njoroŋ sə̀ aco wù ywiŋ ba dolà ba yè'e kaco mòk gbʉ tsooŋ sə nze ŋga tɛ̀' awèŋ ka bə zeŋ riŋ yeŋ.
29 — Não se vendem dois pardais por uma moedinha? Entretanto, nenhum deles cairá no chão sem o consentimento do Pai de vocês.
30 Bohòwù nə̀ wu yòŋwè, riŋtse' də nʉ̀əmtu sə̀ mʉtuhù wèŋ yà'a pwe' yi a ta yà' taa.
30 E, quanto a vocês, até os cabelos da cabeça de vocês estão todos contados.
31 Fana kà də wèeŋ wəp dʉk, bʉ̀ʉsə̀ wèŋ gha' njoroŋ sə wèŋ.
31 Portanto, não temam! Vocês valem bem mais do que muitos pardais.
32 <<Ye də bə bum yè'sə, ŋwə̀ nə̀ yi cep fis-a jəja mvwe' bwìŋ də yi ŋwə̀ àm fana mʉ nə kə dʉk fa yi sə̀' vɛ'nə mantombìi Tɛ̀' àm mʉbu.
32 — Portanto, todo aquele que me confessar diante dos outros, também eu o confessarei diante de meu Pai, que está nos céus;
33 Yà' ye sə̀' də a ye-a ŋga ŋwə̀ nəmòk dzeeŋ mʉ mantombìi bwìŋ də yi ka ŋwə̀ àm yeŋ, ye də mʉ nə dzeeŋ yi mantombìi Tɛ̀' am nə̀ yi mʉbu, nə də mʉ̀ ka yi sə̀' riŋ.
33 mas aquele que me negar diante das pessoas, também eu o negarei diante de meu Pai, que está nos céus.
34 <<Kà də wèeŋ tsərə də yusə̀ mʉ̀ a və̀ ŋgògʉ̀ sə nze fɛɛŋ nə jə və gu fifi dʉk. Mʉ̀ a ka fifi jə və̀, mʉ̀ a jə və̀ fèk dzè'.
34 — Não pensem que eu vim trazer paz à terra; não vim trazer paz, mas espada.
35 Mʉ̀ a və̀ ŋgòlòkoksə mwe ŋgòlʉ̀ bə tɛ̀' ye. Mo nə̀ wà'ŋgwɛ̀ŋ ŋgòlʉ̀ bə ma ye. Yep bwe wèeŋ nə lʉ bə malii awo sə̀'.
35 Pois vim causar divisão entre o homem e o seu pai; entre a filha e a sua mãe e entre a nora e a sua sogra.
36 Ŋwə̀ nə̀ yi nə bɛŋ wuu nə ye sə̀' ŋwə̀ nə̀ mʉ nda'à wù.
36 Assim, os inimigos de uma pessoa serão os da sua própria casa.
37 Ŋwə̀ nə̀ wu dzəm-a tɛ̀' yo kè ma yo àlɛ nə casə mvə̀'nə̀ wù dzəm mʉ, ye də wù ka yà'sə kə̀kʉrə̀ ŋgòye ŋwə̀ àm yeŋ. Ye sə̀' də ŋwə̀ nə̀ yi dzəm-a mombam ye kè mo ŋwàŋwè nə casə mʉ ye də yi ka yà'sə kə̀kʉrə̀ ŋgòye ŋwə̀ àm sə̀' yeŋ.
37 — Quem ama o seu pai ou a sua mãe mais do que a mim não é digno de mim; quem ama o seu filho ou a sua filha mais do que a mim não é digno de mim;
38 Ŋwə̀ nə̀ yi kà-a də yi bək jəŋ ntə̀əŋ ye ya yi bɛ' lo mʉ dʉk, ye də yi ka kə̀kʉrə̀ ŋgòye ŋwə̀ àm sə̀' yeŋ.
38 e quem não toma a sua cruz e vem após mim não é digno de mim.
39 Ŋwə̀ nə̀ yi lap-a də yi nə tse' swe'e yòŋsə̀ ye yi fana yi nə bisə nà'. Ŋwə̀ nə̀ yi jə yòŋsə̀ nə̀ nje co yusə̀ wà bʉ̀ʉ mʉ̀ fana yi nə tse' swe'e sə.
39 Quem acha a sua vida a perderá; e quem perde a vida por minha causa, esse a achará.
40 <<Ŋga ŋwə̀ nəmòok jə-a weŋ nə də <Və bə̀boŋ>, ye də yi dʉk fa yà'sə bohòmʉ̀. Nə ye də ŋwə̀ nə̀ yi dʉk-a mʉ də <Və bə̀boŋ> ye də yi dʉk fa yà'sə bohòŋwə̀ nə̀ yi à tum mʉ nə.
40 — Quem recebe vocês é a mim que recebe; e quem recebe a mim recebe aquele que me enviou.
41 Ŋwə̀ nə̀ yi dʉk fa ŋgà tsòhòbum Nwì də <Və bə̀boŋ>, bʉ̀ʉsə̀ nà'a ŋgà tsòhòbum Nwì fana yi nə tse' lə̀làk sə̀' co ŋgà tsòhòbum Nwì. Ŋwə̀ nə̀ yi dʉk fa-a ŋwə̀ nə̀ yi kə̀kʉrə̀ mʉlisə̀ Nwì də <Və bə̀boŋ> fana yi tse' sə̀' lə̀làk nə̀ co ŋwə̀ nə̀ yi kə̀kʉrə̀ mʉlisə̀ Nwì.
41 Quem recebe um profeta, no caráter de profeta, receberá a recompensa de profeta; quem recebe um justo, no caráter de justo, receberá a recompensa de justo.
42 Ŋwə̀ nə̀ yi fa-a bwe yè'e wèŋ mòk ŋgàp ndzəp nə̀ fifi də bʉ̀ʉsə̀ nà'a ŋgà fàk àm fana mʉ tsok fa weŋ zìnə də kaco lə̀làk ŋgə̀ŋgàŋ bisə yeŋ.>>
42 E quem der de beber, ainda que seja um copo de água fria, a um destes pequeninos, por ser este meu discípulo, em verdade lhes digo que de modo nenhum perderá a sua recompensa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.