Hebreus 12
Ŋwàk Nwì Ma Rʉ̀k Nə̀ Fi (YAM) vs NVI
1 Mvə̀'nə̀ a yə də bwìiŋ vɛ'ɛ wùriŋ sə̀ wo a nì fa ves mandzə̀ nə, nə sə kʉ̀k nə ves fana a bə̀boŋ də a mak gɛsə bum sə̀ aco yà' jipsə ves pwe'fo'. A me'rə bʉp sə̀ yà' lèm tse' ves co ndàm, nə təəŋ gʉgʉŋ ŋgòca ca nə̀ nà' nòsə kʉ̀k ves də a caŋ ènə.
1 Portanto, também nós, uma vez que estamos rodeados por tão grande nuvem de testemunhas, livremo-nos de tudo o que nos atrapalha e do pecado que nos envolve, e corramos com perseverança a corrida que nos é proposta,
2 Vesùwèeŋ kʉk tse' megu lis avès mʉni'ì Jisòs. A yi nə̀ yi ànə muk fa ves mandzə̀ də a tse' dzədzəm nə yi, nà'a nə̀ kə̀ mè ntsə'mòk sə̀' ndzə bohòyi anə. Yi à mè'rə fa ni' ye də yi kpʉ kpʉ marè'tu mʉ ntə̀əŋ, nə kà marè'tu nə co yumok jə. Yi ànə gʉ vɛ'nə də ya yi kə tse' kwəkwa nə̀ nà' cu mantombìi yi nə. Yà'a mvə̀'nə̀ yi cu mvwe' gaŋ Nwì sə mʉnə kapràk bo ma zʉ.
2 tendo os olhos fitos em Jesus, autor e consumador da nossa fé. Ele, pela alegria que lhe fora proposta, suportou a cruz, desprezando a vergonha, e assentou-se à direita do trono de Deus.
3 Wèeŋ tsərə megu Jisòs nə̀ ŋgàa gʉ̀ bʉp wèŋ à sə bɛ̀ŋ yi fana yi ko ntʉm ye nà'a. Wèeŋ tsərə yi vɛ'nə ya kà də wèeŋ wo ŋga ntʉʉm awèeŋ fi lo maŋkwɛ̀ŋ dʉk.
3 Pensem bem naquele que suportou tal oposição dos pecadores contra si mesmo, para que vocês não se cansem nem se desanimem.
4 Lʉ̀ nə̀ wèŋ sə lʉ̀ nà' weŋ bʉp nə, nà' ka nsàp nə̀ gʉgʉŋ nə̀ co də wèŋ kpʉ bʉ̀ʉ zeŋ nà'a ntòkə dzeŋ.
4 Na luta contra o pecado, vocês ainda não resistiram até o ponto de derramar o próprio sangue.
5 Mʉ̀ tsəm də wèŋ na swì bisə ncèp Tà Nwì nə̀ nà'a gʉ̀gə̀ bwìŋ wo sə ko ntʉm, nə̀ də yi sə to weŋ də bwe ye nà'a laŋ. Yi sə cèp də,
5 Vocês se esqueceram da palavra de ânimo que ele lhes dirige como a filhos: "Meu filho, não despreze a disciplina do Senhor, nem se magoe com a sua repreensão,
6 Wèeŋ tsərə tse' də ŋwə̀ nə̀ Tà Nwì dzəm yi nə, a sə̀' yi nə̀ yi yeŋsəgə̀ nà' ŋgə'.
6 pois o Senhor disciplina a quem ama, e castiga todo aquele a quem aceita como filho".
7 Ye də ŋgə' nə̀ wèŋ sə yə nə yà'sə yəyə'rə̀ nə̀ Nwì sə fa weŋ. Yà' sə nìtsə̀' də Nwì sə kotse' weŋ yà'sə co bwe ye. Wèŋ à yə yuk mo nə̀ yi gʉ̀ bʉp, tɛ̀' nə kà yi lə̀p yo-à?
7 Suportem as dificuldades, recebendo-as como disciplina; Deus os trata como filhos. Pois, qual o filho que não é disciplinado por seu pai?
8 A ye-a də wèŋ sə gʉ̀ bʉp, nə kà ŋgə' bʉ̀ʉ zeŋ mvə̀'nə̀ bwe ye wèeŋ yəgə̀ə yə fana ye də wèŋ ka yà'sə bwe ye sə̀ zìnə yeŋ. Wèeŋ yà'sə bwe sàhà, sə̀ wo ka tɛ̀' tse'.
8 Se vocês não são disciplinados, e a disciplina é para todos os filhos, então vocês não são filhos legítimos, mas sim ilegítimos.
9 Tɛ̀' avès sə̀ wo à dzə ves lə̀pgə̀ vesùwèŋ də a gʉ̀ bʉp, vesùwèŋ sə dzəm fa wo də tɛ̀' avès wèŋ sə gʉ̀ mvə̀'nə. Ye də kaco a dzəm fa ghak tɛ̀' àvès nə̀ mʉbu ya a tse' lùŋ yeŋ nà?
9 Além disso, tínhamos pais humanos que nos disciplinavam, e nós os respeitávamos. Quanto mais devemos submeter-nos ao Pai dos espíritos, para assim vivermos!
10 Ŋgə'ə sə̀ tɛ̀' avès wèeŋ yeŋsəgə̀ ves mom ghàr yà'sə yegə̀ mvə̀'nə̀ wo rì də a vɛ'nə bə̀boŋ bohòwo. BohòNwì ye, yi yeŋsəgə̀ vesùwèŋ ŋgə' bə mandzə̀ nə̀ nà'a nə tɛsə ves ŋgòye rərɛŋ sə̀' co yi.
10 Nossos pais nos disciplinavam por curto período, segundo lhes parecia melhor; mas Deus nos disciplina para o nosso bem, para que participemos da sua santidade.
11 Ghà nə̀ wo yeŋsəgə̀ ves ŋgə' də a gʉ̀ yusə̀ bʉp fana a kà bə zeŋ kwa. A kə̀ dzèŋ maŋkwɛ̀ŋ, ŋgə' nə̀ wo à yeŋsə ves nə jə və yusə̀ bə̀boŋ. A vɛ'nə bʉ̀ʉsə̀ bʉ̀ʉ sə̀ wo yə-a nsàp ŋgə' ènə, nə jəŋ nà' co yusə̀ bə̀boŋ fana nà'a nə gʉ wo ŋgòye kə̀kʉrə̀, nə cum yu awo bə ntʉm nə̀ fifi.
11 Nenhuma disciplina parece ser motivo de alegria no momento, mas sim de tristeza. Mais tarde, porém, produz fruto de justiça e paz para aqueles que por ela foram exercitados.
12 Ye də wèeŋ nɛp tsə'rə bo bə kùu awèŋ bə̀boŋ, nə kà wò.
12 Portanto, fortaleçam as mãos enfraquecidas e os joelhos vacilantes.
13 Wèeŋ gi sənə mandzə̀ nə̀ nà'a rərəŋ nə, ya kà də bʉ̀ʉ sə̀ wo sə cəhə cəhə wèeŋ foho cum lo wesə mok sə nze dʉk, a bə̀boŋ də wo gʉŋ lɛ gʉʉ.
13 "Façam caminhos retos para os seus pés", para que o manco não se desvie, mas antes seja curado.
14 Wèeŋ jihi nzòŋ ŋgòlàp mandzə̀ nə̀ də weŋ bwìŋ pwe'fo' cum bə fifi. Wèeŋ jihi nzòŋ sə̀' ŋgòcu ncu nə̀ nà'a rərɛŋ, bʉsə ŋwèe kà-a ncu nə̀ rərɛŋ cu, yi kà Nwì kə̀ yə yuk.
14 Esforcem-se para viver em paz com todos e para serem santos; sem santidade ninguém verá o Senhor.
15 Wèeŋ jəŋ ŋkərə̀ ya kà də mòok mam maŋkwɛ̀ŋ, nə kà bòvə̀m nə̀ Nwì nə kə̀ tse' dʉk. Wèeŋ jəŋ ŋkərə̀ sə̀' də kà də ŋwə̀ nəmòok bʉʉŋ bohòwèŋ co lìcʉk, nə̀ wu jwɛ̀ŋ nà', wu kə̀ jwɛ̀ŋ fe'lə-a yà pwe', yà' sə cʉk megu mok cʉ'ʉ nà'a dʉk. Nsàp bʉ̀ ànə fagə̀ ŋgə', nə sə gʉ bʉpsə ncu bʉ̀ʉ mok wèŋ.
15 Cuidem que ninguém se exclua da graça de Deus. Que nenhuma raiz de amargura brote e cause perturbação, contaminando a muitos.
16 Wèeŋ jəŋ ŋkərə̀ ya kà də ŋwə̀ nəmòok ko sàhà, nə kà mvə̀k bə bum sə̀ ma nə̀ Nwì tse' dʉk. Esòànə ye nsàp ŋwə̀ ànə fana yi seŋ mwè ye njo zʉzʉ.
16 Não haja nenhum imoral ou profano, como Esaú, que por uma única refeição vendeu os seus direitos de herança como filho mais velho.
17 Wèŋ rì də à kə̀ dzèŋ maŋkwɛ̀ŋ Esònə lap mandzə̀ də tɛ̀' yee se yi fana yà' kà fàk. Yi à wa fis ndzəplis, mandzə̀ kà mok ŋgòkupsə yusə̀ yi à gʉ̀ʉ sə ye fe'lə̀.
17 Como vocês sabem, posteriormente, quando quis herdar a bênção, foi rejeitado; e não teve como alterar a sua decisão, embora buscasse a bênção com lágrimas.
18 Wèeŋ riŋ mvwe' sə̀ wèŋ tə yà'sə. Wèŋ ka mvwe' sə̀ bʉ̀ʉ Izùrɛ wèŋ ànə təəŋ ghà nəmòk fa' yà'a təəŋ. Wo à təəŋ mvwe' nda nə̀ wo to nà' də Sinà. Aco ŋwè jwɛŋ nà' bə bo. Mvə̀k ànə à ye, mis à kʉə, ndzəm seŋ, marɛŋ kà mok rɛŋ fana fə̀fə̀ sə ca nə̀bʉp.
18 Vocês não chegaram ao monte que se podia tocar, e que estava chamas, nem às trevas, à escuridão e à tempestade,
19 Bʉ̀ʉ sə̀ wo ànə ye fo' sə wèŋ à yuk ŋga ntàŋ sə cèep, nə yuk ŋga ŋgì ŋwè cèp sə̀', fana wo lɛŋ dʉk də wo kà ŋgì mòk mok yuk fe'lə̀.
19 ao soar da trombeta e ao som de palavras tais, que os ouvintes rogaram que nada mais lhes fosse dito;
20 Bʉ̀ʉ sə wèŋ à cèp də yusə̀ ŋgì ànə cep sə yà' gʉ gha' ŋàŋ. Ànə ye ŋga ŋgì nə cèp də, <<A ye-a ŋga ŋwè jwɛ̀ŋ nda nè'e, a dzəm ye megu nàmŋgòŋ, wo təm zə yi bə lìs.>>
20 pois não podiam suportar o que lhes estava sendo ordenado: "Até um animal, se tocar no monte, deve ser apedrejado".
21 Bum sə̀ wo à yə yà' fo' à ye co wù caŋ bisə, fana Musì kə cep fis də, <<Wʉə ko mʉ, ni' ghə'rə mʉ sə̀'.>>
21 O espetáculo era tão terrível que até Moisés disse: "Estou apavorado e trêmulo! "
22 Bohòwèŋ yàwèŋ, wèŋ kə̀ dzèŋ mvwe' nda nə̀ wo togə̀ nà' də nda Zayòŋ nà'a laŋ. Wèŋ kə̀ dzèŋ mvwe' lak Nwì nə̀ yi cu ŋwəm nə. Wo togə̀ mvwe' lak ye də Jòrosalèm nə̀ mʉbu. Masinjàa Nwì wèŋ kə̀ benə fo' nsàp nə̀ co ŋwè kà ta to, nə sə sam kɛ'ca yu awo fo'.
22 Mas vocês chegaram ao monte Sião, à Jerusalém celestial, à cidade do Deus vivo. Chegaram aos milhares de milhares de anjos em alegre reunião,
23 Wèŋ cu yàwèŋ mʉŋgorə̀ bʉ̀ʉ Nwì sə̀ wo bwe tu bohòyi. Bwe sə̀ yi ànə com noŋsə liŋ awo mʉbu anə laŋ. Wèŋ tə mantombìi Nwì nə̀ yi sakgə̀ bwì pwe' yi nə. Wèeŋ yàwèŋ bə bʉ̀ʉ sə̀ wo a sə gì bə mandzə̀ nə̀ Nwì fana Nwì nə gʉ wo ŋgòye kə̀kʉrə̀ sə̀' yà'a.
23 à igreja dos primogênitos, cujos nomes estão escritos nos céus. Vocês chegaram a Deus, juiz de todos os homens, aos espíritos dos justos aperfeiçoados,
24 Wèŋ a və̀ kə̀ dzèŋ ŋgʉ ni'ì Jisòs nə̀ yi ànə təəŋ mʉtsətsə'rəə ŋwè bə Nwì yi ghà nə̀ wo ànə zʉ rʉ̀k nə. Wèŋ sə kʉ̀k gesə lo lis awèŋ mantombì mvwe' ndʉəm ye sə̀ yà' sə nìtsə̀' yumok sə̀ bòghak zeŋ, nə noŋsə yusə̀ ndʉəm Abè à sə nìtsə̀' sə.
24 a Jesus, mediador de uma nova aliança, e ao sangue aspergido, que fala melhor do que o sangue de Abel.
25 Ye də wèeŋ jəŋ ŋkərə̀, nə kà ŋgì ŋwə̀ nə̀ yi sə cèp bohòwèŋ niè' dzèèŋ. Bʉ̀ njamòk wèŋ ànə dzeeŋ yusə̀ ŋwə̀ nə̀ yi à sə tsòho fa wo ncèp nə̀ Nwì à sə tsə̀' wo, nə kà kə̀ swìrə̀. Mvə̀'nə̀ wo ànə ka swìrə̀ yà'sə, ye də, a ye-a vesùwèŋ sə̀ a sə yuk ŋgì ŋwə̀ nə̀ yi sə cèp vèsə ma mʉbu nə, nə dzeeŋ nà' sə̀', a kə swirə yàvès ŋga a gʉ̀ va?
25 Cuidado! Não rejeitem aquele que fala. Se os que se recusaram a ouvir aquele que os advertia na terra não escaparam, quanto mais nós, se nos desviarmos daquele que nos adverte dos céus?
26 Ghà ànə à ye, ŋgì Nwì gʉ nzeŋgòpwe' tsoho. Nə̀ ŋga'a nè'e yi kà' də, <<Mʉ nə tsə'rə nzeŋgòŋ nə kɛ̀' mò'fis sə̀mok ŋkuŋ. Mʉ nə tsə'rə nà' mok bə ntòbu ba fo'.>>
26 Aquele cuja voz outrora abalou a terra, agora promete: "Ainda uma vez abalarei não apenas a terra, mas também o céu".
27 Ncèp nə̀ də, <<kɛ̀' mò'fis sə̀mok,>> nà'a sə nìtsə̀' ves də Nwìi nə fis gesə bum sə̀ yi ànə gʉ yà' sə̀ aco yà' tsoho pwe'fo', ya ŋga a cum megu mok bum sə̀ yà' kà tsòhòto.
27 As palavras "ainda uma vez" indicam a remoção do que pode ser abalado, isto é, coisas criadas, de forma que permaneça o que não pode ser abalado.
28 Vesùwèeŋ kwasə Nwì bʉ̀ʉsə̀ yi a nòŋsə ves mvwe' gaŋ sə̀ kaco yumok tsərə to yà' yeŋ. Vesùwèeŋ kwasə yi, nə kuksə nə wəp yi sə̀' nsàp nə̀ co yi kwa bohòvès sə̀'.
28 Portanto, já que estamos recebendo um Reino inabalável, sejamos agradecidos e, assim, adoremos a Deus de modo aceitável, com reverência e temor,
29 A gʉ vɛ'nə bʉ̀ʉsə̀ Nwì àvès nə yi co nsàp mis mòk nə̀ nà'a tɛ̀ŋ səsəgə̀ bum pwe', nə kà yumok mè'rə̀ lok fʉ̀k.
29 pois o nosso "Deus é fogo consumidor! "
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.