Apocalipse 16
Ŋwàk Nwì Ma Rʉ̀k Nə̀ Fi (YAM) vs VC
1 Mʉ̀ yuk sə̀' ŋga ŋgì mòk sə cèp vèsə sə̀' mvwe' yà'sə. Ŋgì nə à sə cèp fuŋ fa masinjàa Nwì sə̀ sàmba sə wèŋ də, <<Wèeŋ jə ŋgàap jòho ntʉm Nwì sə̀ sàmba sə, nə kə kɛ' mak gesə lo sə nzeŋgòŋ.>>
1 Ouvi, então, uma voz forte saindo do templo, que dizia aos sete Anjos: Ide, e derramai sobre a terra as sete taças da ira de Deus.
2 Fana masinjà mòk lokok to, nə kə kɛ' mak gesə tsoŋ lo yusə̀ sənə ŋgàp nje nə sə nzehè. Yi à kɛ̀' màk ntɛ̀ŋ, ywɛ̀' to bwìŋ ni' pwe', nə sə yaaŋ wo vɛ'ɛ. Bʉ̀ʉ sə̀ ywɛ̀' à to wo yè'sə à ye bʉ̀ʉ sə̀ wo à tse' ncòom nàm nə, nə sə kuksə yu nə̀ wo à ci nà' mʉnə liŋ ye nə.
2 O primeiro, portanto, pôs-se a derramar a sua taça sobre a terra. Formou-se uma úlcera atroz e maligna nos homens que tinham o sinal da Fera e que se prostravam diante de sua imagem.
3 Masinjà nə̀ ba à kə̀ kɛ̀' gèsə ye sə mvwe' ndzəp nə̀ ghaŋ nə. Ndzəp pwe' gweŋ bʉʉŋ co ndʉəm ŋwə̀ nə̀ kpʉkpʉ. Bum sə̀ yà'a cugə̀ sə ndzəpə̀ anə pwe' à kpʉ wes pwe' nə̀ pwe'.
3 O segundo derramou a sua taça sobre o mar. Este tornou-se sangue, como o de um morto, e pereceu todo ser que estava no mar.
4 Ànə geŋ masinjà nə̀ tɛ' à kə̀ kɛ̀' màk gèsə ŋgàp nə̀ nje sə mvwe' mantùŋ bə bwe ntak ndzəp wèŋ. Ndzəp sə bʉʉŋ lo sə̀' co ndʉəm.
4 O terceiro derramou a sua taça sobre os rios e as fontes das águas, e transformaram-se em sangue.
5 Mʉ̀ yuk ŋga masinjà nə̀ yi kʉ̀kgə̀ ndzəp, yi sə cèp də, <<Wù Nwì àvès nə̀ wù cu, ŋga wù à ye to mantombì sə̀', wu rərɛŋ. Bum sə̀ wu sakgə̀ pwe', yà'a rərəŋ mvə̀'nə.
5 Ouvi, então, o anjo das águas dizer: Tu és justo, tu que és e que eras o Santo, que assim julgas.
6 Bʉ̀ʉ sə̀ wo à zə bʉ̀ʉ Nwì nə ye bə ŋgàa tsòhòbum Nwì wèŋ, wù fa wo ndʉəm də wo no. A vɛ'nə kə̀kʉrə̀, yà' kʉ̀rə bə fàha awo sə bòŋ.>>
6 Porque eles derramaram o sangue dos santos e dos profetas, tu lhes deste também sangue para beber. Eles o merecem.
7 Fana mʉ̀ yuk fe'lə ŋga ŋgì mòk sə cèp vèsə mvwe' kàm nə̀ wo fagə̀ Nwì satikà' mbwa nə sə̀'. Ŋgì nə sə cep də, <<Nwì, Tà nə̀ ghaŋ nə. Yusə̀ wu sakgə̀ pwe', yà'a rərəŋ nə ye zìnə.>>
7 Ouvi o altar dizer: Sim, Senhor Deus Dominador, são verdadeiros e justos os teus julgamentos.
8 Masinjà nə̀ kwè à jə ŋgàp nje, nə kə fe' mak gesə mʉnə nùm. Nùm tse' bwi ŋàŋ ŋgòtɛ̀ bwì co mis.
8 O quarto derramou a sua taça sobre o sol, e foi-lhe dado queimar os homens com o fogo.
9 Nùm nə à tɛ̀ bwì vɛ'ɛ wùriŋ. Bohòwo ŋgòkupsə ntʉm awo, nə kuksə Nwì nə̀ yi tse' ŋàŋ bə bum yè'sə fana wo kà dzəm. Wo à bʉ̀ʉŋ yàk Nwì vɛ'ɛ bə̀boŋ.
9 E os homens foram queimados por grande calor, e amaldiçoaram o nome de Deus, que pode desencadear esses flagelos; e não quiseram arrepender-se e dar-lhe glória.
10 Masinjà nə̀ tàŋ à kə̀ fè' màk gèsə ŋgàp nə̀ nje mʉmvwe' kapràk nàm nə̀ yi à tesə kok sə ndzəpə̀ nə. Ndzəm dʉk mvwe' lak sə̀ nàm nə cu ŋkum fo' sə pwe' jìk. Bwì sə lum lʉm awo mvə̀'nə̀ sə yaaŋ wo vɛ'ɛ kpʉ bwì.
10 O quinto derramou a sua taça sobre o trono da Fera. Seu reino se escureceu e seus súditos mordiam a língua de dor.
11 Wo yak Nwì nə̀ mʉbu bʉ̀ʉ ŋgə' nə̀ wo sə yə nə ye sə̀' bʉ̀ʉ ywɛ̀'ɛ sə̀ yà'a sə yaaŋ wo sə. Wo kà dzəm ŋgòmè'rə bʉp awo sə̀ wo sə gʉ̀ sə dzəm lok.
11 Amaldiçoaram o Deus do céu por causa de seus sofrimentos e das suas feridas, sem se arrependerem dos seus atos.
12 Masinjà nə̀ ntùŋfu à kə̀ fè' gèsə ŋgàp nje sənə ndzəp nə̀ ghaŋ nə̀ wo togə̀ nà' də Yufèretìs nà'a. Ndzəp nə zərə wes pwe', də ya ŋkəŋkum sə̀ wo və̀ ma nùm wèeŋ tse' mandzə̀ ŋgòto càa.
12 O sexto derramou a sua taça sobre o grande rio Eufrates, e secaram-se as suas águas para que se abrisse caminho aos reis do oriente.
13 Fana mʉ̀ ye yòŋsə̀ə sə̀ bʉp tɛ', ŋga wo səsə co mbòtòk vɛ'ɛ. Wo à tesə tsoŋ kə̀ cùhu ŋòroŋ nə bə kə̀ cùhu nàm ŋgòŋ nə ye kə̀ cùhu ŋwə̀ nə̀ ŋgà bòrə̀ bwì də yi ŋgà tsòhòbum Nwì.
13 Vi {sair} da boca do Dragão, da boca da Fera e da boca do falso profeta três espíritos imundos semelhantes a rãs;
14 Yòŋsə̀ə yè'sə a yòŋsə̀ə ze'. Wo tse' ŋàŋ ŋgògʉ̀ bum mok vɛ'ɛ sə̀ co wù kʉk tə̀tè nə sɛɛŋ mam. Wo lo, nə sə to benə ŋkəŋkum sə̀ sənə nzeŋgòŋ nə pwe' də yà'wèeŋ fʉhʉ ŋgòmàk dzè' nùmbu ànə, nə̀ Nwìi nə̀ nìtsə̀' fa bwì ŋàaŋ ye də yi jòk ntinə nə.
14 são os espíritos de demônios que realizam prodígios, e vão ter com os reis de toda a terra, a fim de reuni-los para a batalha do Grande Dia do Deus Dominador.
15 (Yeè, wèeŋ kà swì də, <<Mʉ nə və ŋga wèŋ ka riŋ, co ŋgà yə̀ və̀ yi. Anə ye bə̀boŋ bohòŋwə̀ nə̀ wo nə tseŋ yi ŋga yi cu nca. Ya kà də wo jəŋ lo gɛsə cə̀ək ye, yi gi mvwe' bwì nswɛ̀'mbwè marè'tu ko yi dʉk.>>)
15 {Eis que venho como um ladrão! Feliz aquele que vigia e guarda as suas vestes para que não ande nu, ostentando a sua vergonha!}
16 Fana yòŋsə̀ə ze' sə wèŋ à gʉ̀ ŋkəŋkum sə̀ sə nzeŋgòŋ sə ŋgòkə̀ tɛstu mvwe' sə̀ wo togə̀ fo' bə ncèep Hibrù wèŋ də Àmajidòŋ yà'a.
16 Eles os reuniram num lugar chamado em hebraico Har-Magedon.
17 Ànə geŋ, masinjà nə̀ sàmba nə fe' mak gesə lo ŋgàp nje nə mʉtsə̀. Fana ŋgì mòk cep vesə mʉnda'à Nwì mvwe' kapràk ye nə. Nà' cep fis bə ŋàŋ də, <<Yà' mè wes mok laŋ.>>
17 O sétimo derramou a sua taça pelos ares e saiu do templo uma grande voz do trono, que dizia: Está pronto!
18 Ŋgì ànə à cèp wes vɛ'nə fana mbʉ̀ŋ ba'a, nə sə cwiŋ, nzeŋgòŋ nə tsoho sə̀' pwe'fo'. Nà' à tsòho nsàp nə̀ nzeŋgòŋ nə à yè yèe, nà' à ka ntsə'mòk vɛ'nə tsoho yuk.
18 Houve, então, relâmpagos, vozes e trovões, assim como um terremoto tão grande como jamais houve desde que há homens na terra.
19 Ntʉm lak nə̀ ghaŋ nə à saha gà'a bòp tɛ'. Bwe bòop lak sə̀ sə nzeŋgòŋ pwe', à kə̀əŋ gbʉ̀ wes pwe'. Yà'a mvə̀'nə̀ Nwì à tsərə tse' lak sə̀ ghaŋ sə̀ wo to yà' də Babilòŋ yà'a, nə gʉ də wo ye ŋgə' bʉ̀ʉsə̀ yi jòk bohòyà'wèŋ. Yi à gʉ̀ yà' wo ye ŋgə' bə̀boŋni co ŋgàp rùk nə̀ cəcəp nə̀ wo kotse' wu də wu nə no wes tsoŋ nà' bə ŋàŋ.
19 A grande cidade foi dividida em três partes, e as cidades das nações caíram, e Deus lembrou-se da grande Babilônia, para lhe dar de beber o cálice do vinho de sua ira ardente.
20 Lak sə̀ yà' à ye mʉtsətsə'rəə ndzəp pwe' à kə̀əŋ gbʉ̀ʉ nə cəəŋ bisə lòsə ndzəpə̀ anə. Nda à kə̀əŋ gbʉ̀ wes sə̀' pwe'fo'.
20 Todas as ilhas fugiram, e montanha alguma foi encontrada.
21 Ŋgwìiŋ sə̀ ghaŋ à sə gbʉ̀hʉ tsə mʉbu, nə sə gbʉ bwìŋ mʉni'ì. Ŋgwìŋ nə̀ mò'fis à sə rwì' co bàm rɛɛ̀s bə tu. Ŋgə' ànə à bʉp vɛ'ɛ kpʉ bwì. Bwì yak Nwì bʉ̀ʉ ŋgə' nə̀ bʉp nə̀ wo yə nə.
21 Grandes pedras de gelo, que podiam pesar um talento, caíram do céu sobre os homens. Os homens amaldiçoaram a Deus por causa do flagelo da saraiva, pois este foi terrível.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.