Mateus 8
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Zaɗka Zezu ɗì saa tul mbɔrɔ na, ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba se fal-ɛ wuu wuu.
1 Quando Jesus desceu a encosta do monte, grandes multidões o seguiram.
2 Báyḭi lɛ, nzoɓ mbḭw munu ká kpḭri ɗo sùo-ɛ na soro a ví huku pol-e gburuk a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, zaɗka mù hii lɛ, mù maa ɓay haŋa sùo-i key na duo mgbereŋ.»«Zaɗka mù hii lɛ, mù maa ɓay haŋa sùo-i key na duo mgbereŋ.»|src="CN01741C.TIF" size="span" loc="Mat. 8.1-4" copy="David C. Cook" ref="8.2"
2 Um leproso aproximou-se de Jesus, ajoelhou-se diante dele e disse: “Senhor, se quiser, pode me curar e me deixar limpo”.
3 Lɛɛ, Zezu ndaɗa nduo-ɛ a zaa ni a ɓaa ha̰ ni mii: «Mì hi-hii! Sùo-ɔ na ka duo mgbereŋ ha̰ mù.» Zaɗɛ ku hɔy lɛ, kpḭri ɓe na ɔ ha̰ sùo-ɛ duo mgbereŋ.
3 Jesus estendeu a mão e tocou nele. “Eu quero”, respondeu. “Seja curado e fique limpo!” No mesmo instante, o homem foi curado da lepra.
4 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu laa ɓay key ɓáy kere! Kɔkɔ ká mu ɓaa ɓayke ha̰ nzoɓ! Roo lɛ, mu se mú vǎa kíɛ sùo-ɔ ha̰ *nzoɓ fe poy Ŋgɛrɛwṵru ka kɔ. Falɛ ku ro lɛ, *fe poy ká *bol kusol *Moyze mbi nzi-ɛ ká ɗi ha̰ nzoɓri ká kpḭri ɗo sùo-ri ká i vaa lɛ i puo na, mu puo. Ɓe nda̰w rɔɔ, a kíɛ nzoɓri riw bele ha ri kɔ mii, sùo-ɔ na vaa ɓáy kere ɓáy.»
4 Então Jesus disse ao homem: “Não conte isso a ninguém. Vá e apresente-se ao sacerdote para que ele o examine. Leve a oferta que a lei de Moisés exige. Isso servirá como testemunho”.
5 Zaɗka Zezu ɗo ndúo ɓa ɓil puo ká Kapɛrnayum na báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ yṵm mbḭw munu ká Rɔm soro ɓa lakun-ɛ, a koɗ ni ɓay haŋa ni ka sɔ ni.
5 Quando Jesus chegou a Cafarnaum, um oficial romano se aproximou dele e suplicou:
6 Ka ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, leɗ peɗ ɓi naa hula ɓáy sɛm ha̰ sùo-ɛri hu wǔɔ riw bele, a kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba tasiri.»
6 “Senhor, meu jovem servo está de cama, paralisado e com dores terríveis”.
7 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mì séke vǎw ɓay vǎa vaa ni.»
7 Jesus disse: “Vou até lá para curá-lo”.
8 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ yṵm na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, ɓi hɔy mì maa ɓay haŋa mù ɗaa tul-a nduo ɓil hul ɓi ya. Roo lɛ, mu ɓaa ɓay mbḭw kḭ hɔy lɛ, sùo leɗ peɗ ɓi na a váa ɓáy kere,
8 O oficial, porém, respondeu: “Senhor, não mereço que entre em minha casa. Basta uma ordem sua, e meu servo será curado.
9 ɓay ḭi lɛ, ɓi hɔy kara mì ɗo ɓáy gaŋ tul-iri ká mì ɗaa bol nzaa-ri, a mí ɗo ɓáy nzoɓ yṵm ɓiri ká i ɗaa bol nzaa-i nda̰w pi. Zaɗka mì ɓaa ha̰ nzoɓ mbḭw mii: “Mu se,” lɛ, ka se na kḭ. A mí ɓaa ha̰ nzoɓ kḭ mii: “Mu vi,” lɛ, ka vi. A mí yḭ̀i mí ɓaa ha̰ leɗ peɗ ɓi mii: “Ɗaa fe key,” lɛ, ka ɗaa feke na kḭ.»
9 Sei disso porque estou sob a autoridade de meus superiores e tenho autoridade sobre meus soldados. Só preciso dizer ‘Vão’, e eles vão, ou ‘Venham’, e eles vêm. E, se digo a meus escravos: ‘Façam isto’, eles o fazem”.
10 Zaɗka Zezu laa ɓaykeri na munu báyḭi lɛ, tuku ni ha̰ ni ɓaa ha̰ nzoɓri ká i se fal-ɛ na mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: ká sakra leɗ Izarayɛlri riw bele na, mì ziŋ kḭri nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i mini key na ya.
10 Quando Jesus ouviu isso, ficou admirado e disse aos que o seguiam: “Eu lhes digo a verdade: jamais vi fé como esta em Israel!
11 Rɔɓay, mì ɓaa ha rì: nzoɓri ŋgḭiŋa ɓamba i úru saa fi tḭ́i síe ɓáy fi riŋ síe í mgba zaɗ káw ká nzaa fe sṵm ziŋ *Abaraham, Izak, ɓáy *Zakoɓ ká *puoruo Ŋgɛrɛwṵru.
11 E também lhes digo: muitos virão de toda parte, do leste e do oeste, e se sentarão com Abraão, Isaque e Jacó no banquete do reino dos céus.
12 Roo lɛ, nzoɓri ká i ker mii, ɓari ɓa leɗ ɓil puoruo Ŋgɛrɛwṵru na, kaʼa vbúku ri zuɔ fal kpaŋ ká ɓa ɓil suŋ tilo. Zaɗɛ ku na, nzoɓri rɛ́kɛ rɛw ɓáy mbii nun-ri mgboɓo mgboɓo, a í sṵ sere-ri ŋgɛ̌r ŋgɛ̌r ká ɗi.»
12 Mas muitos para os quais o reino foi preparado serão lançados fora, na escuridão, onde haverá choro e ranger de dentes”.
13 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ŋgɛrɛnzoɓ yṵm na mii: «Mu se puɔ. Ndaɗ ɓay haŋa feke ka ɗaa munu ká mù ɗáake law-a ɓo tul-e na.» Lɛɛ, ká zaɗɛ ku hɔy sùo leɗ peɗ ɓe na vaa ni.
13 Então Jesus disse ao oficial romano: “Volte para casa. Tal como você creu, assim acontecerá”. E o jovem servo foi curado na mesma hora.
14 Rɔɓay, Zezu se ɓil hul Piyɛr, lɛ, ka ziŋ máa fay Piyɛr ká sùo-ɛ mbi huu biɗ biɗ naa hii ká ɗi.
14 Quando Jesus chegou à casa de Pedro, viu que a sogra dele estava de cama, com febre.
15 Báyḭi lɛ, ka zaa nduo-ɛ, lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy sùo zaŋa ɓe na pɔŋ ni ha̰ ni uru siya a ɗaa fe sṵm ha̰ ni sṵ.
15 Jesus tocou em sua mão e a febre a deixou. Então ela se levantou e passou a servi-lo.
16 Zaɗka síe ɗaa nduo-ɛ ɓo tul vay puu dɛr na báyḭi lɛ, nzoɓri ŋgḭi ɓamba ká temndayari ɗo tul-ri na, i fa̰a ri í séke ha̰ Zezu. Lɛɛ, ɓáy ɓay ká tḭi saa nzi-ɛ na ka níike temndayari a vaa nzoɓ sɛmri riw bele.
16 Ao entardecer, trouxeram a Jesus muita gente possuída por demônios. Ele expulsou esses espíritos impuros com uma simples ordem e curou todos os enfermos.
17 Fe káʼa ɗaa na, ha̰ ɓay ká Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa na, ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke ɓaa mii: «Ɓe na, ka fa̰a kpɛɗɛ naari ɗo tul-e, a ya̰a suosɛrɛm naari a soɓ.»
17 Cumpriu-se, desse modo, o que foi dito pelo profeta Isaías: “Levou sobre si nossas enfermidades e removeu nossas doenças”.
18 Nam mbḭw munu ká ruɔ nzoɓri kiri Zezu gbuk na báyḭi lɛ, ka mbi nzi-ɛ ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri ɓay túo maambii ɓa fi kɛlu.
18 Quando Jesus viu a grande multidão ao seu redor, ordenou que atravessassem para o outro lado do mar.
19 Lɛɛ, nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol mbḭw munu soro ɓa lakun-ɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, zaɗri riw bele ká mù séke ɗi na, mì séke fal-a nḭm nḭm.»
19 Então um dos mestres da lei lhe disse: “Mestre, eu o seguirei aonde quer que vá”.
20 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mínri na, luɔ nam ɓari ɗo ɗi, a nduyri hɔy kara kpaŋ nam ɓari ɗo ɗi nda̰w. Roo lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na, zaɗ ká ɓay haŋa mì ɗaa tul-i nduo ɗi, ɓay mgbaka ta̰ram sùo-i ká ɗi na tiya.»
20 Jesus respondeu: “As raposas têm tocas onde morar e as aves têm ninhos, mas o Filho do Homem não tem sequer um lugar para recostar a cabeça”.
21 Lɛɛ, nzoɓ kḭ mbḭw munu ká ɓa leɗ nduoɓal-ɛ ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mu pɔ́ŋ faa ha̰ mì se mí vǎa vóro bǎa nda̰w rɔɔ, mí yḭ̀i mí se fal-a ɓáy.»
21 Outro discípulo disse: “Senhor, deixe-me primeiro sepultar meu pai”.
22 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mu se fal-i, a ɓo mú pɔ́ŋ ha̰ ɓari ká i ɗo munu ɓa nzoɓ huɗeri na i vóro huɗ kḭ.»
22 Jesus respondeu: “Siga-me agora. Deixe que os mortos sepultem seus próprios mortos”.
23 Falɛ ku lɛ, Zezu hil a kaw ɓil tuo, lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri su ni a í se ɗi maa fe.
23 Em seguida, Jesus entrou no barco, e seus discípulos o acompanharam.
24 A lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, bawda zuu bura uru a kuu bivbiɗ bivbiɗ ká tul maambii na ha̰ mbii nda nzaa tuo paw pǎw a puɗa tul-ri. Roo lɛ, Zezu na-nam.
24 De repente, veio sobre o mar uma tempestade violenta, com ondas que cobriam o barco. Jesus, no entanto, dormia.
25 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri soro ɓa lakun-ɛ í tuma ni í gúuke fe ha̰ ni mii: «Mbay, mu ya̰a ɓuru! Naa húkari!»
25 Os discípulos foram acordá-lo, clamando: “Senhor, salve-nos! Vamos morrer!”.
26 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɗaa mina rɔɔ, ì ɓa toko mini lɛ? Mina rɔɔ, mbika law ɓaarì ndḭi mini key hɔy lɛ?» Ro, a uru siya a ɓaa ɓay ŋgɔ-ŋgɔŋ ziŋ zuu ɓáy mbii na, lɛ, nzaa-ri kuŋ nzɛɗ a ha̰ zaɗ ɗo ndiŋ.
26 “Por que vocês estão com medo?”, perguntou ele. “Como é pequena a sua fé!” Então levantou-se, repreendeu o vento e o mar, e houve grande calmaria.
27 Báyḭi lɛ, nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ ku na i kaw yer í ɓaa mii: «Leɗban key na wa̰a, ɓa kḭri nzoɓ ḭi nda̰w rɔɔ, mbii ɓáy zuu kara ɗaa vu mbom ɓo tul-e mini key lɛ?»
27 Os discípulos ficaram admirados. “Quem é este homem?”, diziam eles. “Até os ventos e o mar lhe obedecem!”
28 Zaɗka Zezu tuo mbii a tḭi fi kɛlu ká tusiri nzoɓ Gadarari na báyḭi lɛ, wa̰rari tul-ri siɗi ká temndayari ɗo tul-ri na, i tḭi saa pṵy kuo ká Ziɓri voro huɗ ká ɗi a í suɔ nun-ɛ. Ká ɓil kɔrke ku na, nzoɓ maa ɓay mbika faa tḭi ɗi ya, ɓay ḭi lɛ, nzoɓkeri ká temndayari ɗo tul-ri ká í mgbɔr ɓamba na i ɗo ɗi.
28 Quando Jesus chegou ao outro lado do mar, à região dos gadarenos, dois homens possuídos por demônios saíram do cemitério e foram ao seu encontro. Eram tão violentos que ninguém podia passar por ali.
29 Báyḭi lɛ, i tii sa̰w ɗáa fe ɓǒkoko ɓǒkoko mii: «Ɓo Vu Ŋgɛrɛwṵru, fe ḭi rɔɔ, mù nzáake fal ɓuru lɛ woo? Mù vi ɓay ɗáa nun ɓuru tuɔ síe pola nda̰w rɔɔ, nam kúŋ sal ɓay na ka vi ɓáy lɛ?»
29 Eles começaram a gritar: “Por que vem nos importunar, Filho de Deus? Veio aqui para nos atormentar antes do tempo determinado?”.
30 Ɗi ya ɓáy zaɗɛ ku na kuɗu mbel puɔri ŋgḭi ɓamba i ɗo sṵŋa fe.
30 A certa distância deles, havia uma grande manada de porcos pastando.
31 Báyḭi lɛ, temndayari na i koɗ Zezu í ɓaa mii: «Zaɗka mù níi ɓuru lɛ, mu ha̰ ɓuru rìi tul mbelri na ku.»
31 Então os demônios suplicaram: “Se vai nos expulsar, mande-nos entrar naquela manada de porcos”.
32 Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ì tḭi í se!» Báyḭi lɛ, temndayari na tḭi ká tul nzoɓri ká siɗi na, í ɗuu í vǎa rìi tul mbel puɔri na. Zaɗɛ ku hɔy lɛ, kuɗu mbelri ká riw bele ku na, i zuɔ ɗul vbuɓuɓu ɓáy takra, í tḭi nzaa ŋgeŋ í zoɗ kirim kirim zuɔ maambii ha̰ mbii ya̰a ri gbǎ̰y ɓáy zaɗ ɓari riw bele.
32 “Vão!”, ordenou Jesus. Os demônios saíram dos homens e entraram nos porcos, e toda a manada se atirou pela encosta íngreme do monte para dentro do mar e se afogou.
33 Báyḭi lɛ, nzoɓ kɔ́rɔ mbel puɔri na, i haw ɗul í se ɓil ŋgɛrɛpuo, í vǎa kḭi ɓay feri riw bele ká kal, ɓáy ɓay ká se tul temndayari ká i tḭi saa tul nzoɓri ká siɗi na ha̰ nzoɓri laa.
33 Os que cuidavam dos porcos fugiram para uma cidade próxima e contaram a todos o que havia ocorrido com os homens possuídos por demônios.
34 Lɛɛ, nzoɓri ká ɓil ŋgɛrɛpuo ku riw bele na, i tḭi buɗ buɗ í suɔ nun Zezu. Zaɗka i mbi nun-ri í kɔ ni na báyḭi lɛ, i koɗ ni ɓay haŋa ni ka zɔ́l ká tusiri ɓari.
34 Os habitantes da cidade saíram ao encontro de Jesus e suplicaram que ele fosse embora da região.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.